Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 56/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 1 a

práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II sp. zn.

ČVS: ORP-1199/1-OVK-B2-2012 z 20. septembra 2012 a uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava II č. k. -13 zo 7. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2013 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia čl. 1 a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS:

ORP-1199/1-OVK-B2-2012 z 20. septembra 2012 a uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -13 zo 7. decembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 29. júna 2012 podal na Okresnej prokuratúre

Žilina trestné oznámenie na bývalého verejného ochrancu práv a referentku Kancelárie

verejného ochrancu práv (ďalej len „kancelária“) pre podozrenie zo spáchania trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a iných

trestných činov, ku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v súvislosti s vybavovaním jeho

podnetov z 1. septembra 2010 a zo 4. novembra 2010. Predmetné trestné oznámenie bolo

z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené okresnému riaditeľstvu, ktoré

ho uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1199/1-OVK-B2-2012 z 20. septembra 2012 odmietlo.

Sťažovateľ uviedol, že proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná

prokuratúra uznesením č. k. -13 zo 7. decembra 2012 tak, že ju ako

nedôvodnú zamietla.

V rámci námietok, ktoré smerovali voči rozhodnutiu okresného riaditeľstva,

sťažovateľ uviedol:

„Opísaným obchádzaním skutkového stavu a dokonca aj opísanými nepravdivými

skutkovými tvrdeniami zo strany tohto orgánu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé

súdne konanie zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s porušením článku 17

Dohovoru, čiže malo dôjsť opísaným konaním a rozhodnutím k zneužitiu práv... Všetky

dôvody na trestné stíhanie P. K. a jeho zamestnankyne K. D. evidentne boli, a v rámci

trestného konania, ktoré malo po obvinení označených osôb nasledovať, malo dôjsť v

konaní pred súdom k adhéznemu konaniu, kde sa malo rozhodovať o mojich občianskych

právach, čiže o náhrade ujmy spôsobenej P. K. a jeho zamestnankyňou K. D... Zmarením

trestného konania, ktoré malo byť dôvodné, sa dôvodne cítim diskriminovaný, čiže Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave 2 malo porušiť článok 14 Dohovoru, ktorý

diskrimináciu zakazuje... Ako vyplýva z mojich podaní, P. K. a jeho zamestnankyňa K. D.

trestnými činmi mali porušiť viacero mojich garantovaných práv a slobôd, a dôvodné

trestné konanie, ku ktorému ale nedošlo, vrátane adhézneho konania, malo byť účinným

opravným prostriedkom. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave 2 teda

porušilo aj moje právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom, ktoré

garantuje článok 13 Dohovoru.“

Pokiaľ ide o námietky o porušení práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 17

dohovoru uznesením okresnej prokuratúry, sťažovateľ v sťažnosti použil totožné argumenty

ako vo vzťahu k uzneseniu okresného riaditeľstva a ďalej takto argumentoval:

„Zmarením trestného konania, ktoré malo byť dôvodné, nedôvodným nevyužitím

práva daného zrušiť a zmeniť rozhodnutie policajta sa dôvodne cítim

diskriminovaný, čiže Okresná prokuratúra Bratislava mala porušiť článok 14 Dohovoru,

ktorý diskrimináciu zakazuje... Okresná prokuratúra Bratislava teda nedôvodným

nevyužitím práva daného zrušiť a zmeniť rozhodnutie policajta

porušila aj moje právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom, ktoré

garantuje článok 13 Dohovoru.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ predložil návrh na rozhodnutie v tomto

znení:

„1. Podľa článku 127 ods. 1 žiadam o konanie o tejto

ústavnej sťažnosti.

2. Na základe tohto konania žiadam podľa článku 127 ods. 2 Slovenskej

republiky o vyslovenie, že uzneseniami ČVS: ORP -1199/1-OVK-B2-2012 zo dňa 02. 10.

2012 (poznámka: správne má byť uvedený dátum 20. septembra 2012) a - 13

datovaným dňom 07. 12. 2012 práva zakotvené v článkoch 1, 6 ods. 1, 13, 14 a 17

Dohovoru porušené boli.

Podľa článku 127 ods. 2 ďalej žiadam o zrušenie vyššie

označených dvoch uznesení a o vrátení veci Okresnej prokuratúre Bratislava II na ďalšie

konanie.

Podľa článku 127 ods. 3 žiadam priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave 2

a Okresnej prokuratúry Bratislava II, na plnenie ktorého majú byť tieto orgány povinné

spoločne a nerozdielne...“

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné

zadosťučinenie v celkovej sume 1 704 800 €.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že uznesením okresného riaditeľstva

sp. zn. ČVS: ORP-1199/1-OVK-B2-2012 z 20. septembra 2012 a uznesením okresnej

prokuratúry č. k. -13 zo 7. decembra 2012 došlo k porušeniu čl. 1 a jeho práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, pretože tieto orgány činné v trestnom

konaní zmarili trestné konanie. Sťažovateľ vyslovil názor, že všetky skutočnosti

nasvedčovali tomu, že bývalý verejný ochranca práv a referentka kancelárie, ktorá priamo

vybavovala podnety, sa dopustili protiprávneho konania, ale napriek tomu okresné

riaditeľstvo jeho trestné oznámenie odmietlo a okresná prokuratúra sťažnosť proti tomuto

rozhodnutiu ako nedôvodnú zamietla.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , ,

) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku

nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej

republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože

takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen

preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona

o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv,

ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutiami

orgánov činných v trestnom konaní (m. m. napr. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu okresného

riaditeľstva sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak, že

ju zamietla. Zo sťažnosti, ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet

podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet

(a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53

ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje

a na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013