Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 767/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ;

, ; , ; ,

; , ; a

, ; zastúpených advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou,

Orlická 2698/16, Poprad, vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21, čl. 46

ods. 1 a 3 , ako aj práv podľa , , , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom:

- Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby,

úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 a jeho uznesením z 30. októbra 2015,

- Okresnej prokuratúry Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesením z 18. januára 2016,

- Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , , ,

a o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

elektronickou poštou 27. novembra 2017 (doplnená písomným podaním doručeným

30. novembra 2017) doručená sťažnosť , , ,

, a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie (ďalej len „“) a svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a 3

, ako aj práv podľa , , , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej

služby Východ (ďalej len „inšpekčná služba“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-

197/OISV-V-2013 (ďalej aj „napadnutý postup inšpekčnej služby“) a jeho uznesením

z 30. októbra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie inšpekčnej služby“), postupom

Okresnej prokuratúry Kežmarok (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnutý postup okresnej prokuratúry“) a jej uznesením

z 18. januára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“), ako aj postupom

Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013.

2. V úvode sťažnosti sťažovatelia opísali skutkové okolnosti policajného zásahu

vykonaného ešte v auguste 2012 v rómskej časti obce Huncovce, ako aj v Stráňach pod

Tatrami. Keďže sťažovatelia považovali zásah príslušníkov Policajného zboru Slovenskej

republiky (ďalej len „policajný zbor“) za rozporný s príslušnými platnými normami

a za taký, ktorým došlo k porušeniu ich viacerých základných práv a slobôd, ešte v máji

2013 adresovali inšpekčnej službe podanie označené ako „Sťažnosť na postup príslušníkov

Policajného zboru, evid. pod č. SKIS-KO-SKVSS-Šť-553/2013“ a následne opätovne 22. júla

2013 podanie označené ako „Sťažnosť na postup príslušníkov Policajného zboru, evid. pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013“. Prostredníctvom týchto podaní namietali organizovaný

postup príslušníkov policajného zboru pod jednotným velením pri výkone zásahov

v uvedených obciach, a to predovšetkým neprimerané a zjavne nelegitímne fyzické

a verbálne útoky zasahujúcich policajtov s rasistickým kontextom, ako aj ich neoprávnený

vstup do obydlí v dotknutých obciach vrátane ich obydlí.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

inšpekčnej služby ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 z 31. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie

inšpekčnej služby z 31. októbra 2013“) bola podľa

odmietnutá vec podozrenia zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

a s poukazom na

a písm. h) , z prečinu porušovania domovej slobody podľa ,

ods. 2 písm. a) a písm. b) a bližšie nešpecifikovanej trestnej činnosti

a protiprávneho konania, ktorého sa mali dopustiť príslušníci policajného zboru služobne

zaradení v územnej pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok

a na Pohotovostnej motorizovanej jednotke Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov

počas výkonu policajných akcií pod jednotným velením tým, že 24. augusta 2012 počas

výkonu policajnej akcie „Pátracia akcia 100“ v rómskej osade obce Huncovce napriek tomu,

že žiadny z obyvateľov Huncoviec na policajtov nezaútočil fyzicky ani verbálne, bez

oprávnenia a v rozpore so zákonom bezdôvodne vnikli do obydlí obyvateľov, v rozpore

so zákonom a bez toho, aby im oznámili dôvod prehliadky, vykonali u nich domové

prehliadky, správali sa k obyvateľom agresívne a rôzne im nadávali, ako aj tým, že toho

istého dňa počas výkonu tej istej akcie v rómskej osade Stráne pod Tatrami napriek tomu, že

žiadny z obyvateľov osady na policajtov fyzicky ani verbálne nezaútočil, vykonali

prehliadku obydlia viacerých sťažovateľov, a to bez predloženia súdneho príkazu alebo

príkazu prokurátora, vyhrážali sa im fyzickou likvidáciou a použitím násilia. Obdobného sa

mali príslušníci policajného zboru dopustiť 11. októbra 2012 aj v rómskej osade obce

Podhorany.

4. Sťažovatelia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali proti uzneseniu

inšpekčnej služby z 31. októbra 2013 sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra

uznesením č. k. -20 z 18. júna 2014 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b)

zrušila uznesenie inšpekčnej služby z 31. októbra 2013 a uložila

vyšetrovateľovi inšpekčnej služby, aby vo veci znova konal a rozhodol.

5. Po vrátení veci inšpekčná služba napadnutým uznesením rozhodla podľa § 215

ods. 1 písm. b) o zastavení trestného stíhania, ktoré bolo začaté

za skutok v obci Huncovce – za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

a s poukazom na

a prečin porušovania domovej slobody podľa Trestného

zákona; za skutok v obci Stráne pod Tatrami – za zločin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a s poukazom

na , za prečin porušovania domovej slobody podľa

ods. 1 a prečin ublíženia na zdraví podľa

a napokon za skutok v obci Podhorany – za zločin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a s poukazom

na a prečin ublíženia na zdraví podľa

.

6. Sťažovatelia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali aj proti tomuto

uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že

podľa ju zamietla ako nedôvodnú, pretože

preskúmaním postupu vyšetrovateľa inšpekčnej služby pri vykonávaní vyšetrovacích

úkonov nebolo zistené žiadne pochybenie v rámci procesného postupu ani žiadne porušenie

ustanovení v rámci vykonávania jednotlivých vyšetrovacích úkonov.

Obdobne tak po preskúmaní napadnutého uznesenia inšpekčnej služby o zastavení trestného

stíhania z hľadiska obsahovej stránky a úplnosti a správnosti výrokovej časti bolo zistené,

že žiadne skutočnosti nesvedčia pre nesprávnosť niektorého z výrokov tohto rozhodnutia

a takáto nesprávnosť tak, ako to uvádzajú sťažovatelia, v podanej sťažnosti zistená nebola.

7. Dňa 18. apríla 2016 podali sťažovatelia „Návrh na zrušenia právoplatného

rozhodnutia v rámci postupu podľa v znení neskorších

predpisov“, ktorý adresovali Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“). V tomto podaní namietali postup orgánov činných v trestnom

konaní v trestnej veci vedenej na okresnej prokuratúre pod sp. zn. .

Generálna prokuratúra ich prípisom č. k. IV/1 GPt 760/14/1000-20 z 26. apríla 2016

informovala, že podanie síce nazvali ako návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v rámci postupu podľa , no nie je možné ho takto posúdiť,

pretože inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363

a nasl. nie je možné s poukazom na

uplatniť v predmetnej trestnej veci. Na základe v súčasnej dobe platnej právnej úpravy

inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl.

je možné uplatniť len v takej trestnej veci, v ktorej bolo začaté trestné

stíhanie podľa a bolo vznesené obvinenie podľa

ods. 1 . Vo veci vedenej na okresnej prokuratúre pod sp. zn.

síce bolo začaté trestné stíhanie podľa , ale

nebolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného priadku. Zároveň boli sťažovatelia

upovedomení, že toto ich podanie bolo z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na

„ďalšie využitie Krajskej prokuratúre v Prešove“.

8. Krajská prokuratúra prípisom č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 z 11. mája 2016

potvrdila prijatie ich podania a zároveň ich upozornila, že v zmysle § 31 ods. 5 zákona

č. o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára 2016 (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania

zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu

prokurátora v trestnom konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu

policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa .

To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania podľa . Ich podanie

z uvedeného dôvodu nebolo podľa obsahu posúdené ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre. Bolo im tiež oznámené, že z úradnej povinnosti bude posúdená možnosť

a potreba prijatia prokurátorských opatrení v zmysle zákona o prokuratúre a o „prijatí resp.

neprijatí prokurátorských opatrení upovedomení“ nebudú.

9. Sťažovatelia listom z 2. júla 2017 žiadali krajskú prokuratúru v zmysle zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a § 10 ods. 2

v spojení s § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre informáciu o stave ich podania z 18. apríla

2016. Krajská prokuratúra ich prípisom č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 zo 16. augusta 2017

upovedomila, že na základe ich podania z 18. apríla 2016, už bol „preskúmaný kompletný

spisový materiál, konkrétne vyšetrovací spis MVSR, SKIS, OISV Východ sp. zn. SKIS-

197/OISV-V-2013 spolu s obsahom dozorového spisu OP Kežmarok sp. zn. ,

ktorého preskúmaním som nezistil pri výkone prokurátorského dozoru žiadne nedostatky,

na ktoré by bolo potrebné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia v zmysle zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“. Zároveň ich upovedomila, že

v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy sa žiadne rozhodnutie o preskúmaní

spisového materiálu nevydávalo a ani podávateľ sa o tom osobitne neupovedomoval.

Z tohto dôvodu im nebolo možné zaslať žiadne rozhodnutie.

10. Po doručení tohto prípisu krajskej prokuratúry sťažovatelia adresovali

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, Bratislava

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) podanie z 23. augusta 2017 označené ako „Sťažnosť proti

vybavovaniu sťažnosti“, v ktorom poukázali na to, že im nebolo doručené žiadne oznámenie

o výsledku prešetrenia ich sťažnosti, ktorú podali ešte 22. júla 2013 (bližšie o sťažnosti

v bode 2). Ministerstvo vnútra prípisom č. SKIS-KO-OVKS-KE-114-001/2017-PO

z 10. novembra 2017 informovalo splnomocnenú zástupkyňu sťažovateľov, že ako príslušný

orgán verejnej správy podľa zákona o sťažnostiach vybavilo pod č. SKIS-KO-OVKS-KE-

156/2017-Sť podanie (žiadosť) sťažovateľov z 23. augusta 2017 označené ako „Sťažnosť

proti vybavovaniu sťažnosti“. Ďalej uviedlo, že upovedomenie o spôsobe vybavenia bolo

zaslané registratúrnym záznamom č. SKIS-KO-OVKS-KE-156/2017-Sť z 28. septembra

2017 , , ako osobe, ktorá v uvedenom podaní ako

prvá uvádza údaje podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach. upovedomenie

prevzal podľa údajov uvedených na doručenke 20. októbra 2017. Predmetné upovedomenie

bolo pripojené aj k tomuto prípisu. Zároveň im bolo oznámené, že podanie sťažovateľov

z 23. augusta 2017 v časti, v ktorej mali byť vo vzťahu k trestnému oznámeniu – podaniu

z 22. júla 2013 uvádzané nové skutočnosti, bolo postúpené na vybavovanie inšpekčnej

službe, a preto jej bola postúpená na ďalšie vybavenie aj ich žiadosť.

11. Ešte pred doručením prípisu ministerstva vnútra z 10. novembra 2017 inšpekčná

služba informovala sťažovateľov prípisom č. SKIS-IS-OISV-2017/003060-002

z 19. októbra 2017, že im bola z ministerstva vnútra postúpená ich žiadosť z 23. augusta

2017 v časti týkajúcej sa „nových skutočností“. Jej preskúmaním inšpekčná služba nezistila,

že by sa v nej nachádzali nové skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli a mali byť

predmetom nového trestného konania a ktoré by zakladali ich vecnú a miestnu príslušnosť.

Skutočnosti v žiadosti uvedené už boli podľa inšpekčnej služby predmetom vykonaného

a ukončeného trestného konania vedeného pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013, ktoré sa

vykonalo za aktívneho dozoru okresnej prokuratúry. Po ukončení vyšetrovania

splnomocnenec sťažovateľov (poškodených) využil riadny opravný prostriedok, o ktorom

rozhodol prokurátor. Týmto považovala inšpekčná služba žiadosť sťažovateľov

za vybavenú.

12. Napokon sťažovatelia listom z 21. novembra 2017 adresovaným generálnej

prokuratúre žiadali o preskúmanie postupu krajskej prokuratúry vo veci vybavovania ich

žiadosti o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry

a napadnutého uznesenia inšpekčnej služby vrátane zákonnosti postupu orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré vydaniu predmetných uznesení predchádzali.

13. Podstatnú časť odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov tvoria námietky, resp. ich

výhrady k postupu vyšetrovateľov inšpekčnej služby v súvislosti s vykonávaním, resp.

nevykonaním vyšetrovacích úkonov (vykonanie výsluchov sťažovateľov so značným

časovým odstupom až po uplynutí takmer 2 rokov od policajnej akcie; nezabezpečenie

zdravotnej dokumentácie poškodených sťažovateľov; umožnenie splnomocnenej zástupkyni

sťažovateľov, aby bola prítomná na výsluchu len jedného z nich, neumožnenie jej

nahliadnutia do spisu a nespolupráca s ňou). Na podporu svojej argumentácie poukazujú

sťažovatelia na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej aj citujú.

14. V ďalšej časti sťažnosti vyjadrujú sťažovatelia nespokojnosť s vybavením ich

podania označeného ako „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti“ z 23. augusta 2017, ktoré

podali podľa § 22 a nasl. zákona o sťažnostiach, pretože im nebolo doručené žiadne

oznámenie o výsledku prešetrenia ich sťažnosti.

15. Prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietajú porušenie ich

v sťažnosti označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru tým, že podľa

ich názoru vyšetrovanie udalostí opísaných v ich podaní (sťažnosti) z 22. júla 2013 javí

známky formálneho a nedostatočného účinného vyšetrovania. Poukázali tiež na možný

rasový motív tejto policajnej pátracej akcie a podobnosť s inými akciami uskutočnenými,

napr. v Moldave nad Bodvou, Vrbnici či Zborove.

16. S prihliadnutím na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby).

Okresná prokuratúra Kežmarok a Krajská prokuratúra Prešov v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 porušili základné právo sťažovateľov na práva

na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia ( ),

práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ( )

a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19

ods. 2 ; Dohovoru), práva na osobnú slobodu a bezpečnosť

( ; Dohovoru), práva na nedotknuteľnosť obydlia

( ; Dohovoru) a práva na súdnu a inú ochranu

( a 3 ) vrátane práva na účinný opravný

prostriedok ( Dohovoru) v spojení so zákazom diskriminácie (

Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru) ako aj zákaz mučenia, krutého, neľudského, či

ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania ( ; čl.

3 Dohovoru) v spojení so zákazom diskriminácie ( ,

čl. 14 Dohovoru).

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 18. 1. 2016, -

45 a uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby zo dňa 30.10. 2015, ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 sa zrušujú a vec sa vracia

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby na ďalšie

konanie.

3. Krajskej prokuratúre Prešov prikazuje, aby vo veci konala podľa príslušných

ustanovení v znení neskorších predpisov.

4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania, ktorú je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby) povinné zaplatiť sťažovateľom

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

17. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že vo veci vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. (týkajúcej sa tých istých sťažovateľov, ktorí svojou

sťažnosťou namietajú porušenie tých istých základných práv podľa a práv podľa

dohovoru napadnutým postupom inšpekčnej služby a jej napadnutým uznesením, ako aj

napadnutým postupom okresnej prokuratúry a jej napadnutým uznesením) bola sťažnosť

sťažovateľov, ktorou namietali porušenie ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 16

ods. 2, , a 2, , a 3 v spojení s a práv

podľa čl. 3, čl. 5, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 dohovoru napadnutým postupom inšpekčnej služby

a jej napadnutým uznesením, ako aj postupom okresnej prokuratúry a jej napadnutým

uznesením, odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a zároveň ako

podaná zjavne neoprávnenou osobou uznesením č. k. -14 zo 7. júna 2016.

Avšak vzhľadom na závažnosť niektorých aspektov v obsahu sťažnosti ústavný súd túto

sťažnosť preskúmal a dospel k záveru, že túto sťažnosť bolo možné odmietnuť aj ako

oneskorene podanú.

II.

18. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

21. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

22. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

23. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu – fyzickú aj právnickú. Preto každý,

kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany

a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv

a slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu

(, , ).

24. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , , , ).

25. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na určitý stupeň nejasnosti a neurčitosti

v požiadavkách sťažovateľov (zastúpených kvalifikovanou právnou zástupkyňou)

obsiahnutých v sťažnosti. V prvom rade v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite

sťažnosti) chýbajú vo vzťahu k namietanému porušeniu a dohovoru

atribúty označených článkov, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú. V petite sťažnosti

sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie nimi označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom inšpekčnej služby, okresnej prokuratúry a krajskej

prokuratúry „v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013“ a žiadajú zrušiť

napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry. Vo vzťahu ku krajskej prokuratúre však

neoznačili, v ktorom konkrétnom konaní a akým rozhodnutím malo k porušeniu ich práv

dôjsť.

26. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie , ako aj

základných práv sťažovateľov podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 a čl. 46

ods. 1 a 3 a práv podľa , , , a dohovoru postupom

inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 a jej napadnutým

uznesením, postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom sp. zn. a jej

napadnutým uznesením, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s výkonom policajnej pátracej

akcie 24. augusta 2012 v rómskej časti obce Huncovce a v obci Stráne pod Tatrami, ako aj

postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013.

27. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému

či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch

terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú

osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia

vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

Podľa obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný

príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú

osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia

vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať

osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto

opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich

dní.

Podľa skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného

činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným

konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej

prehliadky ustanoví zákon.

Podľa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom

dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,

zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie

inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to

nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez

meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením

proti nemu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania

v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

K postupu inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-

2013 a k jej napadnutému uzneseniu

28. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa a práv

podľa dohovorom postupom inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-

197/OISV-V-2013 a jej napadnutým uznesením. Úlohou ústavného súdu v takom prípade

bolo v prvom rade zistiť, či sa sťažovatelia ochrany označených práv nemohli domáhať pred

iným na to povolaným orgánom verejnej moci, a to vzhľadom na znenie § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

29. Vyšetrovateľ inšpekčnej služby napadnutým uznesením trestné stíhanie podľa

zastavil.

30. Podľa obvinený a poškodený môžu proti

uzneseniu o zastavení trestného stíhania podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

31. Podľa uznesenie možno napadnúť pre

a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

32. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

33. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne

vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

34. Podľa ak nezamietne nadriadený orgán

sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu

konal a rozhodol.

35. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

36. Ako z citovaných ustanovení vyplýva, vo vzťahu k postupu

a napadnutému uzneseniu inšpekčnej služby mali sťažovatelia možnosť využiť im dostupný

účinný právny prostriedok nápravy (ktorý napokon aj využili), a to sťažnosť, na základe

ktorej bol nadriadený orgán, t. j. dozor vykonávajúca okresná prokuratúra, povinný

preskúmať nielen správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia [§ 192 ods. 1 písm. a)

], ale aj postup vyšetrovateľa inšpekčnej služby predchádzajúci jeho

vydaniu [ ]. Pri využití uvedeného právneho

prostriedku nápravy bol príslušný prokurátor okresnej prokuratúry v prípade jeho zistenia,

že zo strany vyšetrovateľa inšpekčnej služby došlo k zásahu do základných práv alebo

slobôd sťažovateľov, oprávnený a zároveň povinný poskytnúť týmto základným právam

alebo slobodám ochranu. Tieto okolnosti predstavujú prekážku uplatnenia právomoci

ústavného súdu, a teda aj neprípustnosť podanej sťažnosti ( zákona o

súde), preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

K postupu okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a k jej napadnutému uzneseniu

37. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov v tejto časti ústavný súd predovšetkým

poukazuje na , podľa ktorého sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

38. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že napadnuté uznesenie

okresnej prokuratúry, proti ktorému sťažnosť podľa jej petitu smeruje, bolo sťažovateľom

doručené ešte pred 18. aprílom 2016, keď sťažovatelia podali na generálnej prokuratúre

„Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v rámci postupu podľa § 363 ods. 1

...“. Zo spisu ústavného súdu sp. zn. bolo zistené, že

predmetné uznesenie okresnej prokuratúry bolo právnej zástupkyni sťažovateľov ako ich

splnomocnencovi doručené 3. februára 2016. Samotná sťažnosť bola doručená ústavnému

súdu elektronickou poštou až 27. novembra 2017. Zo zistených rozhodných skutočností

nepochybne vyplýva, že sťažovatelia sa obrátili so sťažnosťou na ústavný súd

preukázateľne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na jej podanie. Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po jej uplynutí

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť ( zákona

o ústavnom súde) (napr. , , , ,

).

39. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nezistil žiaden

dôvod, pre ktorý by bolo potrebné považovať sťažnosť v tejto časti za podanú včas, a ani

samotní sťažovatelia v sťažnosti nepredniesli právne významný argument, ktorým by

odôvodnili, prečo vyčkávali a so svojou sťažnosťou sa na ústavný súd obrátili až po viac

ako roku. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

K postupu krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-

2013

40. Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že vo vzťahu k namietanému

postupu a rozhodnutiam krajskej prokuratúry označili tento postup a jej rozhodnutia tak, že

k porušeniu ich v sťažnosti označených základných práv podľa a práv podľa

dohovoru došlo „nezákonným postupom a rozhodnutiami... Krajskej prokuratúry Prešov...

vo veci vedenej pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 (dozorové spisy: a 1/2

KPt 600/14/7700)“.

41. Vo vzťahu k postupu a rozhodnutiam krajskej prokuratúry „vo veci vedenej pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 (dozorové spisy: ... )“ platí to isté, čo bolo

uvedené v bodoch 36. až 38. tohto rozhodnutia, keďže trestné konanie vedené pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 bolo právoplatne skončené doručením napadnutého

uznesenia okresnej prokuratúry.

42. Vo vzťahu k postupu a rozhodnutiam krajskej prokuratúry „vo veci vedenej pod

ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 (dozorové spisy:... 1/2 KPt 600/14/7700)“ sťažovatelia

predložili dva prípisy krajskej prokuratúry, a to:

- prípis č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 z 11. mája 2016, ktorým krajská prokuratúra

potvrdila prijatie ich podania označeného ako „Návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v rámci postupu podľa ...“ z 18. apríla 2016

a zároveň ich upozornila, že v zmysle § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre postupom podľa

tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného

v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní

vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania podľa . To neplatí, ak ide o podnet

na podanie dovolania podľa . Ich podanie z uvedeného dôvodu nebolo

podľa obsahu posúdené ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Bolo im tiež

oznámené, že z úradnej povinnosti bude posúdená možnosť a potreba prijatia

prokurátorských opatrení v zmysle zákona o prokuratúre a o „prijatí resp. neprijatí

prokurátorských opatrení upovedomení“ nebudú a

- prípis č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 zo 16. augusta 2017 (doručený podľa

sťažovateľov 22. septembra 2017 – strana 9 ich sťažnosti), ktorým ich krajská prokuratúra

upovedomila, že už na základe ich podania z 18. apríla 2016, bol „preskúmaný kompletný

spisový materiál, konkrétne vyšetrovací spis MVSR, SKIS, OISV Východ sp. zn. SKIS-

197/OISV-V-2013 spolu s obsahom dozorového spisu OP Kežmarok sp. zn. ,

ktorého preskúmaním som nezistil pri výkone prokurátorského dozoru žiadne nedostatky,

na ktoré by bolo potrebné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia v zmysle zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“. Zároveň ich upovedomila, že

v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy sa žiadne rozhodnutie o preskúmaní

spisového materiálu nevydávalo a ani podávateľ sa o tom osobitne neupovedomoval.

Z tohto dôvodu im nebolo možné zaslať žiadne rozhodnutie.

43. Keďže ostatný prípis krajskej prokuratúry bol sťažovateľom doručený

22. septembra 2017 a sťažnosť sťažovateľov bola elektronickou poštou doručená ústavnému

súdu 27. novembra 2017, sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti bolo nutné odmietnuť podľa

ako podanú oneskorene.

44. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2017