Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 281/2018
PDF · 258.24 KB
No categories available
III. ÚS 281/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ; ,
; , ,
; , , a
, , zastúpených advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou,
Orlická 2698/16, Poprad, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21, čl. 46
ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 5, čl. 8, čl. 13 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom „Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (sekcia kontroly a inšpekčnej služby), Okresnej prokuratúry Kežmarok,
Krajskej prokuratúry v Prešove a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
o sťažnosti na postup príslušníkov Policajného zboru zo dňa 22. 7. 2013, evid.
pod ČVS:SKIS-197/OISV-V-2013“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , , ,
a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
elektronickou poštou 19. marca 2018 (doplnená písomným podaním doručeným
20. marca 2018) doručená sťažnosť , , ,
, a (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich
základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a 3
ústavy, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 5, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ďalej aj „inšpekčná služba“ alebo aj
„ministerstvo vnútra“), Okresnej prokuratúry Kežmarok (ďalej len „okresná prokuratúra“),
Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) a Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní o sťažnosti na postup
príslušníkov Policajného zboru z 22. júla 2013 evidovanú pod ČVS:SKIS-197/OISV-V-
2013.
2. V úvode sťažnosti sťažovatelia opísali skutkové okolnosti policajného zásahu
vykonaného ešte v auguste 2012 v rómskej časti obce Huncovce, ako aj v Stráňach
pod Tatrami. Keďže zásah príslušníkov Policajného zboru považovali za rozporný
s príslušnými platnými normami a za taký, ktorým došlo k porušeniu ich viacerých
základných práv a slobôd, ešte v máji 2013 adresovali inšpekčnej službe podanie označené
ako „Sťažnosť na postup príslušníkov Policajného zboru, evid. pod č. SKIS-KO-SKVSS-Šť-
553/2013“ a následne opätovne 22. júla 2013 podanie označené ako „Sťažnosť na postup
príslušníkov Policajného zboru, evid. pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013“. Prostredníctvom
týchto podaní namietali organizovaný postup príslušníkov Policajného zboru pod jednotným
velením pri výkone zásahov v uvedených obciach, a to predovšetkým neprimerané a zjavne
nelegitímne fyzické a verbálne útoky zasahujúcich policajtov s rasistickým kontextom, ako
aj ich neoprávnený vstup do obydlí v dotknutých obciach vrátane ich obydlí.
3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa
inšpekčnej služby ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 z 31. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie
inšpekčnej služby z 31. októbra 2013“) bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
odmietnutá vec podozrenia zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
d) a písm. h) Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) a písm. b) Trestného zákona a bližšie nešpecifikovanej trestnej činnosti
a protiprávneho konania, ktorého sa mali dopustiť príslušníci Policajného zboru služobne
zaradení v územnej pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok
a na Pohotovostnej motorizovanej jednotke Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove počas výkonu policajných akcií pod jednotným velením tým, že 24. augusta 2012
počas výkonu policajnej akcie „Pátracia akcia 100“ v rómskej osade obce Huncovce
napriek tomu, že žiadny z obyvateľov Huncoviec na policajtov nezaútočil fyzicky ani
verbálne, bez oprávnenia a v rozpore so zákonom bezdôvodne vnikli do obydlí obyvateľov,
v rozpore so zákonom a bez toho, aby im oznámili dôvod prehliadky, vykonali u nich
domové prehliadky, správali sa k obyvateľom agresívne a rôzne im nadávali, ako aj tým, že
toho istého dňa počas výkonu tej istej akcie v rómskej osade Stráne pod Tatrami napriek
tomu, že žiadny z obyvateľov osady na policajtov fyzicky ani verbálne nezaútočil, vykonali
prehliadku obydlia viacerých sťažovateľov, a to bez predloženia súdneho príkazu alebo
príkazu prokurátora, vyhrážali sa im fyzickou likvidáciou a použitím násilia. Obdobného sa
mali príslušníci Policajného zboru dopustiť 11. októbra 2012 aj v rómskej osade obce
Podhorany.
4. Sťažovatelia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali proti uzneseniu
inšpekčnej služby z 31. októbra 2013 sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra
uznesením č. k. 1 Pn 310/13/7703-20 z 18. júna 2014 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zrušila uznesenie inšpekčnej služby z 31. októbra 2013 a uložila
vyšetrovateľovi inšpekčnej služby, aby vo veci znova konal a rozhodol.
5. Po vrátení veci inšpekčná služba napadnutým uznesením rozhodla podľa § 215
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania, ktoré bolo začaté
za skutok v obci Huncovce – za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona; za skutok v obci Stráne pod Tatrami – za zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona, za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a napokon za skutok v obci Podhorany – za zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
6. Sťažovatelia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali aj proti tomuto
uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ju zamietla ako nedôvodnú, pretože
preskúmaním postupu vyšetrovateľa inšpekčnej služby pri vykonávaní vyšetrovacích
úkonov nebolo zistené žiadne pochybenie v rámci procesného postupu ani žiadne porušenie
ustanovení Trestného poriadku v rámci vykonávania jednotlivých vyšetrovacích úkonov.
Obdobne tak po preskúmaní napadnutého uznesenia inšpekčnej služby o zastavení trestného
stíhania z hľadiska obsahovej stránky a úplnosti a správnosti výrokovej časti bolo zistené,
že žiadne skutočnosti nesvedčia pre nesprávnosť niektorého z výrokov tohto rozhodnutia
a takáto nesprávnosť tak, ako to uvádzajú sťažovatelia, v podanej sťažnosti zistená nebola.
7. Dňa 18. apríla 2016 podali sťažovatelia „Návrh na zrušenia právoplatného
rozhodnutia v rámci postupu podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov“, ktorý adresovali generálnej prokuratúre. V tomto podaní namietali
postup orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci vedenej na okresnej prokuratúre
pod sp. zn. Pv 665/14/7703. Generálna prokuratúra ich prípisom č. k. IV/1 GPt
760/14/1000-20 z 26. apríla 2016 informovala, že podanie síce nazvali ako návrh
na zrušenie právoplatného rozhodnutia v rámci postupu podľa § 363 ods. 1 Trestného
poriadku, no nie je možné ho takto posúdiť, pretože inštitút zrušenia právoplatného
rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku nie je možné
s poukazom na § 364 ods. 1 Trestného poriadku uplatniť v predmetnej trestnej veci.
Na základe v súčasnej dobe platnej právnej úpravy inštitút zrušenia právoplatného
rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku je možné uplatniť
len v takej trestnej veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku a bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Vo veci
vedenej na okresnej prokuratúre pod sp. zn. Pv 665/14/7703 síce bolo začaté trestné stíhanie
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ale nebolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1
Trestného priadku. Zároveň boli sťažovatelia upovedomení, že ich podanie bolo z dôvodu
vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na „ďalšie využitie Krajskej prokuratúre
v Prešove“.
8. Krajská prokuratúra prípisom č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 z 11. mája 2016
potvrdila prijatie ich podania a zároveň ich upozornila, že v zmysle § 31 ods. 5 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára 2016 (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania
zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu
prokurátora v trestnom konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu
policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku.
To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania podľa Trestného poriadku. Ich podanie
z uvedeného dôvodu nebolo podľa obsahu posúdené ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona
o prokuratúre. Bolo im tiež oznámené, že z úradnej povinnosti bude posúdená možnosť
a potreba prijatia prokurátorských opatrení v zmysle zákona o prokuratúre a o „prijatí resp.
neprijatí prokurátorských opatrení upovedomení“ nebudú.
9. Sťažovatelia listom z 2. júla 2017 žiadali krajskú prokuratúru v zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákona č. 9/2010 Z. z.
o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a § 10 ods. 2
v spojení s § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre informáciu o stave ich podania z 18. apríla
2016. Krajská prokuratúra ich prípisom č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 zo 16. augusta 2017
upovedomila, že na základe ich podania z 18. apríla 2016 už bol „preskúmaný kompletný
spisový materiál, konkrétne vyšetrovací spis MVSR, SKIS, OISV Východ sp. zn. SKIS-
197/OISV-V-2013 spolu s obsahom dozorového spisu OP Kežmarok sp. zn. Pv 665/14/7703,
ktorého preskúmaním som nezistil pri výkone prokurátorského dozoru žiadne nedostatky,
na ktoré by bolo potrebné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia v zmysle zákona
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“. Zároveň ich upovedomila, že
v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy sa žiadne rozhodnutie o preskúmaní
spisového materiálu nevydávalo a ani podávateľ sa o tom osobitne neupovedomoval.
Z tohto dôvodu im nebolo možné zaslať žiadne rozhodnutie.
10. Po doručení tohto prípisu krajskej prokuratúry sťažovatelia adresovali inšpekčnej
službe podanie z 23. augusta 2017 označené ako „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti“,
v ktorom poukázali na to, že im nebolo doručené žiadne oznámenie o výsledku prešetrenia
ich sťažnosti, ktorú podali ešte 22. júla 2013 (bližšie o sťažnosti v bode 2). Ministerstvo
vnútra prípisom č. SKIS-KO-OVKS-KE-114-001/2017-PO z 10. novembra 2017
informovalo splnomocnenú zástupkyňu sťažovateľov, že ako príslušný orgán verejnej
správy podľa zákona o sťažnostiach vybavilo pod č. SKIS-KO-OVKS-KE-156/2017-Sť
podanie (žiadosť) sťažovateľov z 23. augusta 2017 označené ako „Sťažnosť proti
vybavovaniu sťažnosti“. Ďalej uviedlo, že upovedomenie o spôsobe vybavenia bolo zaslané
registratúrnym záznamom č. SKIS-KO-OVKS-KE-156/2017-Sť z 28. septembra 2017
, , ako osobe, ktorá v uvedenom podaní ako prvá
uvádza údaje podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach. upovedomenie prevzal
podľa údajov uvedených na doručenke 20. októbra 2017. Predmetné upovedomenie bolo
pripojené aj k tomuto prípisu. Zároveň im bolo oznámené, že podanie sťažovateľov
z 23. augusta 2017 v časti, v ktorej mali byť vo vzťahu k trestnému oznámeniu – podaniu
z 22. júla 2013 uvádzané nové skutočnosti, bolo postúpené na vybavovanie inšpekčnej
službe, a preto jej bola postúpená na ďalšie vybavenie aj ich žiadosť.
11. Ešte pred doručením prípisu ministerstva vnútra z 10. novembra 2017 inšpekčná
služba informovala sťažovateľov prípisom č. SKIS-IS-OISV-2017/003060-002
z 19. októbra 2017, že im bola z ministerstva vnútra postúpená ich žiadosť z 23. augusta
2017 v časti týkajúcej sa „nových skutočností“. Jej preskúmaním inšpekčná služba nezistila,
že by sa v nej nachádzali nové skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli a mali byť
predmetom nového trestného konania a ktoré by zakladali ich vecnú a miestnu príslušnosť.
Skutočnosti v žiadosti uvedené už boli podľa inšpekčnej služby predmetom vykonaného
a ukončeného trestného konania vedeného pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013, ktoré sa
vykonalo za aktívneho dozoru okresnej prokuratúry. Po ukončení vyšetrovania
splnomocnenec sťažovateľov (poškodených) využil riadny opravný prostriedok, o ktorom
rozhodol prokurátor. Týmto považovala inšpekčná služba žiadosť sťažovateľov
za vybavenú.
12. Napokon sťažovatelia listom z 21. novembra 2017 adresovaným generálnej
prokuratúre žiadali o preskúmanie postupu krajskej prokuratúry vo veci vybavovania ich
žiadosti o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry
a napadnutého uznesenia inšpekčnej služby vrátane zákonnosti postupu orgánov činných
v trestnom konaní, ktoré vydaniu predmetných uznesení predchádzali. Generálna
prokuratúra reagovala na podanie sťažovateľov prípisom č. k. IV/1 GPt 760/14/1000-27
z 2. januára 2018, v ktorom im oznámila, že podľa obsahu podania ide o opakovanú žiadosť
na preskúmanie zákonnosti postupu krajskej prokuratúry v trestnom konaní, pričom prvá
žiadosť bola v predmetnej trestnej veci vybavená krajskou prokuratúrou, preto ju z dôvodu
príslušnosti postupuje krajskej prokuratúre. Pokiaľ ide o tú časť podania, ktorou sa
sťažovatelia domáhali postupu podľa zákona o sťažnostiach, generálna prokuratúra ju
vyhodnotila ako podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti verejnej
správy, ktorých vybavenie je upravené osobitným predpisom, preto podanie v tejto časti
nepovažovala za sťažnosť.
13. Podstatnú časť odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov tvoria námietky, resp. ich
výhrady k postupu vyšetrovateľov inšpekčnej služby v súvislosti s vykonávaním, resp.
nevykonaním vyšetrovacích úkonov (vykonanie výsluchov sťažovateľov so značným
časovým odstupom až po uplynutí takmer 2 rokov od policajnej akcie; nezabezpečenie
zdravotnej dokumentácie poškodených sťažovateľov; umožnenie splnomocnenej zástupkyni
sťažovateľov, aby bola prítomná na výsluchu len jedného z nich, neumožnenie jej
nahliadnutia do spisu a nespolupráca s ňou). Na podporu svojej argumentácie sťažovatelia
poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej aj citujú.
14. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia vyjadrujú nespokojnosť s vybavením ich
podania označeného ako „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti“ z 23. augusta 2017, ktoré
podali podľa § 22 a nasl. zákona o sťažnostiach, pretože im nebolo doručené žiadne
oznámenie o výsledku prešetrenia ich sťažnosti.
15. Prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovatelia namietajú
porušenie ich v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru
tým, že podľa ich názoru vyšetrovanie udalostí opísaných v ich podaní (sťažnosti) z 22. júla
2013 javí známky formálneho a nedostatočného účinného vyšetrovania. Poukázali tiež
na možný rasový motív tejto policajnej pátracej akcie a podobnosť s inými akciami
uskutočnenými napr. v Moldave nad Bodvou, Vrbnici či Zborove.
16. S prihliadnutím na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby).
Okresná prokuratúra Kežmarok a Krajská prokuratúra Prešov a Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky v konaní o Sťažnosti na postup príslušníkov Policajného zboru zo dňa
20.05. 2013, evid. pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 porušili základné právo sťažovateľov
na práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (článok 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky), práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti (čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 8 Dohovoru), práva na osobnú slobodu
a bezpečnosť (článok 17 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 5 Dohovoru), práva
na nedotknuteľnosť obydlia (článok 21 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 8 Dohovoru)
a práva na súdnu a inú ochranu (čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky) vrátane
práva na účinný opravný prostriedok (čl. 13 Dohovoru) v spojení so zákazom diskriminácie
(čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru) ako aj zákaz mučenia, krutého,
neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky; čl. 3 Dohovoru) v spojení so zákazom diskriminácie (čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru).
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 18. 1. 2016, Pv 665/14/7703 -
45 a uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby zo dňa 30.10. 2015, ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 sa zrušujú a vec sa vracia
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby na ďalšie
konanie.
3. Krajskej prokuratúre Prešov a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
prikazuje, aby vo veci konala podľa príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania, ktorú je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby) povinné zaplatiť sťažovateľom
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
17. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že vo veci vedenej ústavným
súdom pod sp. zn. III. ÚS 365/2016 (týkajúcej sa tých istých sťažovateľov, ktorí svojou
sťažnosťou namietajú porušenie tých istých základných práv podľa ústavy a práv podľa
dohovoru napadnutým postupom inšpekčnej služby a jej uznesením ČVS: SKIS-197/OISV-
V-2013 z 30. októbra 2015, ako aj napadnutým postupom okresnej prokuratúry a jej
uznesením sp. zn. Pv 665/14/7703 z 18. januára 2016) bola sťažnosť sťažovateľov,
odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a zároveň ako podaná zjavne
neoprávnenou osobou uznesením sp. zn. III. ÚS 365/2016 zo 7. júna 2016. Avšak vzhľadom
na závažnosť niektorých aspektov v obsahu sťažnosti ústavný súd túto sťažnosť preskúmal
a dospel k záveru, že túto sťažnosť bolo možné odmietnuť aj ako oneskorene podanú. Ďalej
sťažovatelia ústavnému súdu doručili 27. novembra 2017 ďalšiu sťažnosť, ktorá je
z hľadiska obsahu vrátane argumentácie takmer identická s posudzovanou sťažnosťou
s výnimkou toho, že v posudzovanej sťažnosti sťažovatelia napádajú aj postup generálnej
prokuratúry. Ich sťažnosť bola uznesením sp. zn. III. ÚS 767/2017 z 12. decembra 2017
odmietnutá ako oneskorene podaná.
II.
18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
20. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
21. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
22. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
23. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí
predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej
ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa
svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
24. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
25. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na určitý stupeň nejasnosti a neurčitosti
v požiadavkách sťažovateľov (zastúpených kvalifikovanou právnou zástupkyňou)
obsiahnutých v sťažnosti. V prvom rade v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite
sťažnosti) chýbajú vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru
atribúty označených článkov, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú. V petite sťažnosti
sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie nimi označených základných práv podľa ústavy
a práv podľa dohovoru postupom inšpekčnej služby, okresnej prokuratúry, krajskej
prokuratúry a generálnej prokuratúry „v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-
2013“ a žiadajú zrušiť označené uznesenie okresnej prokuratúry a označené uznesenie
inšpekčnej služby. Vo vzťahu ku krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre sťažovatelia
však neoznačili, v ktorom konkrétnom konaní a akým rozhodnutím malo k porušeniu ich
práv dôjsť.
26. Ústavný súd preto konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti trpí
nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej. Uvedené
sa týka najmä obsahu petitu, v ktorom sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie svojich
označených nedostatočne identifikovaných práv postupom inšpekčnej služby, okresnej,
krajskej a generálnej prokuratúry bez toho, aby identifikovali konkrétne rozhodnutia alebo
zásahy, ktorým malo v rámci postupu označených orgánov verejnej moci dôjsť k porušeniu
ich označených práv. Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažnosť, ktorá bola doručená
ústavnému súdu, v predloženej podobe neobsahuje určitý a vykonateľný petit, teda nespĺňa
ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tá istá právna zástupkyňa sťažovateľov
opakovane aj napriek odôvodneniu odmietnutia skoršej sťažnosti sťažovateľov (pozri
III. ÚS 365/2016) nesformulovala petit sťažnosti sťažovateľov dostatočne určito a jasne.
27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok
pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje
(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
28. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
30. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
jednoznačne zrozumiteľný a určitý návrh na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj
so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov ich sťažnosti odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
31. Ústavný súd napriek uvedenému k veci dodáva, že vychádzajúc z druhého bodu
petitu sťažnosti je možné identifikovať konkrétne rozhodnutia okresnej prokuratúry
a inšpekčnej služby avšak, vzhľadom na dátumy vydania týchto rozhodnutí je možné bez
ďalšieho konštatovať, že ide v tejto časti o zjavne oneskorenú sťažnosť v kontexte toho,
že označené rozhodnutia okresnej prokuratúry a inšpekčnej služby boli už predmetom
predošlých sťažností sťažovateľov, o ktorých už ústavný súd rozhodol (sp. zn.
III. ÚS 365/2016 a III. ÚS 767/2017).
32. Ďalej, ako už bolo uvedené v bode 17 tohto rozhodnutia, sťažovatelia
podali takmer identickú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.
III. ÚS 767/2017 z 12. decembra 2017 tak, že ju odmietol ako oneskorene podanú.
Sťažovatelia v posudzovanej veci opakovane podávajú takmer identickú sťažnosť
s výnimkou toho, že v posudzovanej sťažnosti okrem iného napádajú aj neidentifikovaný
postup generálnej prokuratúry. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia
napádali postup označených orgánov verejnej moci, ktorý už bol predmetom ich skoršej
sťažnosti, mohol odmietnuť aj z dôvodu jej neprípustnosti, a to aj napriek tomu, že ich
skoršia sťažnosť bola odmietnutá v rámci jej predbežného prerokovania, a to z dôvodu, že
ústavný súd ju odmietol ako oneskorene podanú, čo vzhľadom na dôvod odmietnutia
nemožno považovať za odstrániteľný nedostatok, resp. podmienku konania podľa § 24
písm. a) zákona o ústavnom súde.
33. Jediné nóvum v predloženej sťažnosti je napadnutý postup generálnej
prokuratúry, ktorý je nedostatočne identifikovaný. Z príloh k sťažnosti je možné dedukovať,
že sťažovatelia mali v úmysle namietať vybavenie ich podania prípisom generálnej
prokuratúry z 2. januára 2018, ktorej kópia sa nachádza v prílohách sťažnosti, hoci medzi
prílohami k sťažnosti sa nachádza aj kópia prípisu generálnej prokuratúry z 26. apríla 2016.
Ústavný súd po preskúmaní prípisu a všetkých relevantných skutočností konštatuje, že
sťažnosť v tejto jej časti bolo možné prima facie odmietnuť z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti, keďže generálna prokuratúra podanie sťažovateľov vybavila už
označeným prípisom, kde v rámci svojich kompetencií rešpektujúc príslušné ustanovenia
zákona o prokuratúre, ako aj zákona o sťažnostiach svoje stanovisko aj náležite odôvodnila.
34. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá z už uvedených
dôvodov, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými
v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júla 2018