Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 281/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ; ,

; , ,

; , , a

, , zastúpených advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou,

Orlická 2698/16, Poprad, vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21, čl. 46

ods. 1 a 3 , ako aj práv podľa , , , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom „Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky (sekcia kontroly a inšpekčnej služby), Okresnej prokuratúry Kežmarok,

Krajskej prokuratúry v Prešove a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

o sťažnosti na postup príslušníkov Policajného zboru zo dňa 22. 7. 2013, evid.

pod ČVS:SKIS-197/OISV-V-2013“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , , ,

a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

elektronickou poštou 19. marca 2018 (doplnená písomným podaním doručeným

20. marca 2018) doručená sťažnosť , , ,

, a (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie (ďalej len „“) a svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a 3

, ako aj práv podľa , , , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ďalej aj „inšpekčná služba“ alebo aj

„ministerstvo vnútra“), Okresnej prokuratúry Kežmarok (ďalej len „okresná prokuratúra“),

Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní o sťažnosti na postup

príslušníkov Policajného zboru z 22. júla 2013 evidovanú pod ČVS:SKIS-197/OISV-V-

2013.

2. V úvode sťažnosti sťažovatelia opísali skutkové okolnosti policajného zásahu

vykonaného ešte v auguste 2012 v rómskej časti obce Huncovce, ako aj v Stráňach

pod Tatrami. Keďže zásah príslušníkov Policajného zboru považovali za rozporný

s príslušnými platnými normami a za taký, ktorým došlo k porušeniu ich viacerých

základných práv a slobôd, ešte v máji 2013 adresovali inšpekčnej službe podanie označené

ako „Sťažnosť na postup príslušníkov Policajného zboru, evid. pod č. SKIS-KO-SKVSS-Šť-

553/2013“ a následne opätovne 22. júla 2013 podanie označené ako „Sťažnosť na postup

príslušníkov Policajného zboru, evid. pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013“. Prostredníctvom

týchto podaní namietali organizovaný postup príslušníkov Policajného zboru pod jednotným

velením pri výkone zásahov v uvedených obciach, a to predovšetkým neprimerané a zjavne

nelegitímne fyzické a verbálne útoky zasahujúcich policajtov s rasistickým kontextom, ako

aj ich neoprávnený vstup do obydlí v dotknutých obciach vrátane ich obydlí.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

inšpekčnej služby ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 z 31. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie

inšpekčnej služby z 31. októbra 2013“) bola podľa

odmietnutá vec podozrenia zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa a s poukazom na písm.

d) a písm. h) , z prečinu porušovania domovej slobody podľa ,

ods. 2 písm. a) a písm. b) a bližšie nešpecifikovanej trestnej činnosti

a protiprávneho konania, ktorého sa mali dopustiť príslušníci Policajného zboru služobne

zaradení v územnej pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok

a na Pohotovostnej motorizovanej jednotke Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Prešove počas výkonu policajných akcií pod jednotným velením tým, že 24. augusta 2012

počas výkonu policajnej akcie „Pátracia akcia 100“ v rómskej osade obce Huncovce

napriek tomu, že žiadny z obyvateľov Huncoviec na policajtov nezaútočil fyzicky ani

verbálne, bez oprávnenia a v rozpore so zákonom bezdôvodne vnikli do obydlí obyvateľov,

v rozpore so zákonom a bez toho, aby im oznámili dôvod prehliadky, vykonali u nich

domové prehliadky, správali sa k obyvateľom agresívne a rôzne im nadávali, ako aj tým, že

toho istého dňa počas výkonu tej istej akcie v rómskej osade Stráne pod Tatrami napriek

tomu, že žiadny z obyvateľov osady na policajtov fyzicky ani verbálne nezaútočil, vykonali

prehliadku obydlia viacerých sťažovateľov, a to bez predloženia súdneho príkazu alebo

príkazu prokurátora, vyhrážali sa im fyzickou likvidáciou a použitím násilia. Obdobného sa

mali príslušníci Policajného zboru dopustiť 11. októbra 2012 aj v rómskej osade obce

Podhorany.

4. Sťažovatelia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali proti uzneseniu

inšpekčnej služby z 31. októbra 2013 sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra

uznesením č. k. -20 z 18. júna 2014 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b)

zrušila uznesenie inšpekčnej služby z 31. októbra 2013 a uložila

vyšetrovateľovi inšpekčnej služby, aby vo veci znova konal a rozhodol.

5. Po vrátení veci inšpekčná služba napadnutým uznesením rozhodla podľa § 215

ods. 1 písm. b) o zastavení trestného stíhania, ktoré bolo začaté

za skutok v obci Huncovce – za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa a s poukazom na písm.

d) a prečin porušovania domovej slobody podľa Trestného

zákona; za skutok v obci Stráne pod Tatrami – za zločin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a s poukazom

na , za prečin porušovania domovej slobody podľa

ods. 1 a prečin ublíženia na zdraví podľa

a napokon za skutok v obci Podhorany – za zločin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a s poukazom

na a prečin ublíženia na zdraví podľa

.

6. Sťažovatelia prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali aj proti tomuto

uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že

podľa ju zamietla ako nedôvodnú, pretože

preskúmaním postupu vyšetrovateľa inšpekčnej služby pri vykonávaní vyšetrovacích

úkonov nebolo zistené žiadne pochybenie v rámci procesného postupu ani žiadne porušenie

ustanovení v rámci vykonávania jednotlivých vyšetrovacích úkonov.

Obdobne tak po preskúmaní napadnutého uznesenia inšpekčnej služby o zastavení trestného

stíhania z hľadiska obsahovej stránky a úplnosti a správnosti výrokovej časti bolo zistené,

že žiadne skutočnosti nesvedčia pre nesprávnosť niektorého z výrokov tohto rozhodnutia

a takáto nesprávnosť tak, ako to uvádzajú sťažovatelia, v podanej sťažnosti zistená nebola.

7. Dňa 18. apríla 2016 podali sťažovatelia „Návrh na zrušenia právoplatného

rozhodnutia v rámci postupu podľa v znení neskorších

predpisov“, ktorý adresovali generálnej prokuratúre. V tomto podaní namietali

postup orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci vedenej na okresnej prokuratúre

pod sp. zn. . Generálna prokuratúra ich prípisom č. k. IV/1 GPt

760/14/1000-20 z 26. apríla 2016 informovala, že podanie síce nazvali ako návrh

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v rámci postupu podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku, no nie je možné ho takto posúdiť, pretože inštitút zrušenia právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní podľa a nasl. nie je možné

s poukazom na uplatniť v predmetnej trestnej veci.

Na základe v súčasnej dobe platnej právnej úpravy inštitút zrušenia právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní podľa a nasl. je možné uplatniť

len v takej trestnej veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku a bolo vznesené obvinenie podľa . Vo veci

vedenej na okresnej prokuratúre pod sp. zn. síce bolo začaté trestné stíhanie

podľa , ale nebolo vznesené obvinenie podľa

Trestného priadku. Zároveň boli sťažovatelia upovedomení, že ich podanie bolo z dôvodu

vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na „ďalšie využitie Krajskej prokuratúre

v Prešove“.

8. Krajská prokuratúra prípisom č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 z 11. mája 2016

potvrdila prijatie ich podania a zároveň ich upozornila, že v zmysle § 31 ods. 5 zákona

č. o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára 2016 (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania

zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu

prokurátora v trestnom konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu

policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa .

To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania podľa . Ich podanie

z uvedeného dôvodu nebolo podľa obsahu posúdené ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre. Bolo im tiež oznámené, že z úradnej povinnosti bude posúdená možnosť

a potreba prijatia prokurátorských opatrení v zmysle zákona o prokuratúre a o „prijatí resp.

neprijatí prokurátorských opatrení upovedomení“ nebudú.

9. Sťažovatelia listom z 2. júla 2017 žiadali krajskú prokuratúru v zmysle zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a § 10 ods. 2

v spojení s § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre informáciu o stave ich podania z 18. apríla

2016. Krajská prokuratúra ich prípisom č. k. 1/2 KPt 600/14/7700-31 zo 16. augusta 2017

upovedomila, že na základe ich podania z 18. apríla 2016 už bol „preskúmaný kompletný

spisový materiál, konkrétne vyšetrovací spis MVSR, SKIS, OISV Východ sp. zn. SKIS-

197/OISV-V-2013 spolu s obsahom dozorového spisu OP Kežmarok sp. zn. ,

ktorého preskúmaním som nezistil pri výkone prokurátorského dozoru žiadne nedostatky,

na ktoré by bolo potrebné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia v zmysle zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“. Zároveň ich upovedomila, že

v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy sa žiadne rozhodnutie o preskúmaní

spisového materiálu nevydávalo a ani podávateľ sa o tom osobitne neupovedomoval.

Z tohto dôvodu im nebolo možné zaslať žiadne rozhodnutie.

10. Po doručení tohto prípisu krajskej prokuratúry sťažovatelia adresovali inšpekčnej

službe podanie z 23. augusta 2017 označené ako „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti“,

v ktorom poukázali na to, že im nebolo doručené žiadne oznámenie o výsledku prešetrenia

ich sťažnosti, ktorú podali ešte 22. júla 2013 (bližšie o sťažnosti v bode 2). Ministerstvo

vnútra prípisom č. SKIS-KO-OVKS-KE-114-001/2017-PO z 10. novembra 2017

informovalo splnomocnenú zástupkyňu sťažovateľov, že ako príslušný orgán verejnej

správy podľa zákona o sťažnostiach vybavilo pod č. SKIS-KO-OVKS-KE-156/2017-Sť

podanie (žiadosť) sťažovateľov z 23. augusta 2017 označené ako „Sťažnosť proti

vybavovaniu sťažnosti“. Ďalej uviedlo, že upovedomenie o spôsobe vybavenia bolo zaslané

registratúrnym záznamom č. SKIS-KO-OVKS-KE-156/2017-Sť z 28. septembra 2017

, , ako osobe, ktorá v uvedenom podaní ako prvá

uvádza údaje podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach. upovedomenie prevzal

podľa údajov uvedených na doručenke 20. októbra 2017. Predmetné upovedomenie bolo

pripojené aj k tomuto prípisu. Zároveň im bolo oznámené, že podanie sťažovateľov

z 23. augusta 2017 v časti, v ktorej mali byť vo vzťahu k trestnému oznámeniu – podaniu

z 22. júla 2013 uvádzané nové skutočnosti, bolo postúpené na vybavovanie inšpekčnej

službe, a preto jej bola postúpená na ďalšie vybavenie aj ich žiadosť.

11. Ešte pred doručením prípisu ministerstva vnútra z 10. novembra 2017 inšpekčná

služba informovala sťažovateľov prípisom č. SKIS-IS-OISV-2017/003060-002

z 19. októbra 2017, že im bola z ministerstva vnútra postúpená ich žiadosť z 23. augusta

2017 v časti týkajúcej sa „nových skutočností“. Jej preskúmaním inšpekčná služba nezistila,

že by sa v nej nachádzali nové skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli a mali byť

predmetom nového trestného konania a ktoré by zakladali ich vecnú a miestnu príslušnosť.

Skutočnosti v žiadosti uvedené už boli podľa inšpekčnej služby predmetom vykonaného

a ukončeného trestného konania vedeného pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013, ktoré sa

vykonalo za aktívneho dozoru okresnej prokuratúry. Po ukončení vyšetrovania

splnomocnenec sťažovateľov (poškodených) využil riadny opravný prostriedok, o ktorom

rozhodol prokurátor. Týmto považovala inšpekčná služba žiadosť sťažovateľov

za vybavenú.

12. Napokon sťažovatelia listom z 21. novembra 2017 adresovaným generálnej

prokuratúre žiadali o preskúmanie postupu krajskej prokuratúry vo veci vybavovania ich

žiadosti o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry

a napadnutého uznesenia inšpekčnej služby vrátane zákonnosti postupu orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré vydaniu predmetných uznesení predchádzali. Generálna

prokuratúra reagovala na podanie sťažovateľov prípisom č. k. IV/1 GPt 760/14/1000-27

z 2. januára 2018, v ktorom im oznámila, že podľa obsahu podania ide o opakovanú žiadosť

na preskúmanie zákonnosti postupu krajskej prokuratúry v trestnom konaní, pričom prvá

žiadosť bola v predmetnej trestnej veci vybavená krajskou prokuratúrou, preto ju z dôvodu

príslušnosti postupuje krajskej prokuratúre. Pokiaľ ide o tú časť podania, ktorou sa

sťažovatelia domáhali postupu podľa zákona o sťažnostiach, generálna prokuratúra ju

vyhodnotila ako podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti verejnej

správy, ktorých vybavenie je upravené osobitným predpisom, preto podanie v tejto časti

nepovažovala za sťažnosť.

13. Podstatnú časť odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov tvoria námietky, resp. ich

výhrady k postupu vyšetrovateľov inšpekčnej služby v súvislosti s vykonávaním, resp.

nevykonaním vyšetrovacích úkonov (vykonanie výsluchov sťažovateľov so značným

časovým odstupom až po uplynutí takmer 2 rokov od policajnej akcie; nezabezpečenie

zdravotnej dokumentácie poškodených sťažovateľov; umožnenie splnomocnenej zástupkyni

sťažovateľov, aby bola prítomná na výsluchu len jedného z nich, neumožnenie jej

nahliadnutia do spisu a nespolupráca s ňou). Na podporu svojej argumentácie sťažovatelia

poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej aj citujú.

14. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia vyjadrujú nespokojnosť s vybavením ich

podania označeného ako „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti“ z 23. augusta 2017, ktoré

podali podľa § 22 a nasl. zákona o sťažnostiach, pretože im nebolo doručené žiadne

oznámenie o výsledku prešetrenia ich sťažnosti.

15. Prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovatelia namietajú

porušenie ich v sťažnosti označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru

tým, že podľa ich názoru vyšetrovanie udalostí opísaných v ich podaní (sťažnosti) z 22. júla

2013 javí známky formálneho a nedostatočného účinného vyšetrovania. Poukázali tiež

na možný rasový motív tejto policajnej pátracej akcie a podobnosť s inými akciami

uskutočnenými napr. v Moldave nad Bodvou, Vrbnici či Zborove.

16. S prihliadnutím na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby).

Okresná prokuratúra Kežmarok a Krajská prokuratúra Prešov a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky v konaní o Sťažnosti na postup príslušníkov Policajného zboru zo dňa

20.05. 2013, evid. pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 porušili základné právo sťažovateľov

na práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia ( Slovenskej

republiky), práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ( Slovenskej

republiky) a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života ( ; Dohovoru), práva na osobnú slobodu

a bezpečnosť ( ; Dohovoru), práva

na nedotknuteľnosť obydlia ( ; Dohovoru)

a práva na súdnu a inú ochranu ( a 3 ) vrátane

práva na účinný opravný prostriedok (čl. 13 Dohovoru) v spojení so zákazom diskriminácie

( , Dohovoru) ako aj zákaz mučenia, krutého,

neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania ( Slovenskej

republiky; Dohovoru) v spojení so zákazom diskriminácie (

Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru).

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 18. 1. 2016, -

45 a uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby zo dňa 30.10. 2015, ČVS: SKIS-197/OISV-V-2013 sa zrušujú a vec sa vracia

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby na ďalšie

konanie.

3. Krajskej prokuratúre Prešov a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

prikazuje, aby vo veci konala podľa príslušných ustanovení v znení

neskorších predpisov.

4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania, ktorú je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby) povinné zaplatiť sťažovateľom

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

17. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že vo veci vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. (týkajúcej sa tých istých sťažovateľov, ktorí svojou

sťažnosťou namietajú porušenie tých istých základných práv podľa a práv podľa

dohovoru napadnutým postupom inšpekčnej služby a jej uznesením ČVS: SKIS-197/OISV-

-2013 z 30. októbra 2015, ako aj napadnutým postupom okresnej prokuratúry a jej

uznesením sp. zn. z 18. januára 2016) bola sťažnosť sťažovateľov,

odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a zároveň ako podaná zjavne

neoprávnenou osobou uznesením sp. zn. zo 7. júna 2016. Avšak vzhľadom

na závažnosť niektorých aspektov v obsahu sťažnosti ústavný súd túto sťažnosť preskúmal

a dospel k záveru, že túto sťažnosť bolo možné odmietnuť aj ako oneskorene podanú. Ďalej

sťažovatelia ústavnému súdu doručili 27. novembra 2017 ďalšiu sťažnosť, ktorá je

z hľadiska obsahu vrátane argumentácie takmer identická s posudzovanou sťažnosťou

s výnimkou toho, že v posudzovanej sťažnosti sťažovatelia napádajú aj postup generálnej

prokuratúry. Ich sťažnosť bola uznesením sp. zn. z 12. decembra 2017

odmietnutá ako oneskorene podaná.

II.

18. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

21. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

22. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

23. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , , , ).

24. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

25. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na určitý stupeň nejasnosti a neurčitosti

v požiadavkách sťažovateľov (zastúpených kvalifikovanou právnou zástupkyňou)

obsiahnutých v sťažnosti. V prvom rade v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite

sťažnosti) chýbajú vo vzťahu k namietanému porušeniu a dohovoru

atribúty označených článkov, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú. V petite sťažnosti

sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie nimi označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom inšpekčnej služby, okresnej prokuratúry, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry „v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-197/OISV-V-

2013“ a žiadajú zrušiť označené uznesenie okresnej prokuratúry a označené uznesenie

inšpekčnej služby. Vo vzťahu ku krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre sťažovatelia

však neoznačili, v ktorom konkrétnom konaní a akým rozhodnutím malo k porušeniu ich

práv dôjsť.

26. Ústavný súd preto konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti trpí

nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej. Uvedené

sa týka najmä obsahu petitu, v ktorom sťažovatelia žiadajú vysloviť porušenie svojich

označených nedostatočne identifikovaných práv postupom inšpekčnej služby, okresnej,

krajskej a generálnej prokuratúry bez toho, aby identifikovali konkrétne rozhodnutia alebo

zásahy, ktorým malo v rámci postupu označených orgánov verejnej moci dôjsť k porušeniu

ich označených práv. Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažnosť, ktorá bola doručená

ústavnému súdu, v predloženej podobe neobsahuje určitý a vykonateľný petit, teda nespĺňa

ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tá istá právna zástupkyňa sťažovateľov

opakovane aj napriek odôvodneniu odmietnutia skoršej sťažnosti sťažovateľov (pozri

) nesformulovala petit sťažnosti sťažovateľov dostatočne určito a jasne.

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok

pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

28. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

29. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

30. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

jednoznačne zrozumiteľný a určitý návrh na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj

so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov ich sťažnosti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

31. Ústavný súd napriek uvedenému k veci dodáva, že vychádzajúc z druhého bodu

petitu sťažnosti je možné identifikovať konkrétne rozhodnutia okresnej prokuratúry

a inšpekčnej služby avšak, vzhľadom na dátumy vydania týchto rozhodnutí je možné bez

ďalšieho konštatovať, že ide v tejto časti o zjavne oneskorenú sťažnosť v kontexte toho,

že označené rozhodnutia okresnej prokuratúry a inšpekčnej služby boli už predmetom

predošlých sťažností sťažovateľov, o ktorých už ústavný súd rozhodol (sp. zn.

a ).

32. Ďalej, ako už bolo uvedené v bode 17 tohto rozhodnutia, sťažovatelia

podali takmer identickú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2017 tak, že ju odmietol ako oneskorene podanú.

Sťažovatelia v posudzovanej veci opakovane podávajú takmer identickú sťažnosť

s výnimkou toho, že v posudzovanej sťažnosti okrem iného napádajú aj neidentifikovaný

postup generálnej prokuratúry. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia

napádali postup označených orgánov verejnej moci, ktorý už bol predmetom ich skoršej

sťažnosti, mohol odmietnuť aj z dôvodu jej neprípustnosti, a to aj napriek tomu, že ich

skoršia sťažnosť bola odmietnutá v rámci jej predbežného prerokovania, a to z dôvodu, že

ústavný súd ju odmietol ako oneskorene podanú, čo vzhľadom na dôvod odmietnutia

nemožno považovať za odstrániteľný nedostatok, resp. podmienku konania podľa § 24

písm. a) .

33. Jediné nóvum v predloženej sťažnosti je napadnutý postup generálnej

prokuratúry, ktorý je nedostatočne identifikovaný. Z príloh k sťažnosti je možné dedukovať,

že sťažovatelia mali v úmysle namietať vybavenie ich podania prípisom generálnej

prokuratúry z 2. januára 2018, ktorej kópia sa nachádza v prílohách sťažnosti, hoci medzi

prílohami k sťažnosti sa nachádza aj kópia prípisu generálnej prokuratúry z 26. apríla 2016.

Ústavný súd po preskúmaní prípisu a všetkých relevantných skutočností konštatuje, že

sťažnosť v tejto jej časti bolo možné prima facie odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, keďže generálna prokuratúra podanie sťažovateľov vybavila už

označeným prípisom, kde v rámci svojich kompetencií rešpektujúc príslušné ustanovenia

zákona o prokuratúre, ako aj zákona o sťažnostiach svoje stanovisko aj náležite odôvodnila.

34. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá z už uvedených

dôvodov, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými

v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018