Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)I. ÚS 410/2011
PDF · 131.02 KB
No categories available
I. ÚS 410/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v
Stropkove v konaní vedenom pod sp. zn. 876/2004/05/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 9. septembra
2011 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove (ďalej len „pozemkový
úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 876/2004/05/11.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Po vyjdení zákona č. 503/03 Z. z.
o reštitučnom nároku k pôde, som si ho v stanovenej lehote svojím písomným podaním, zo
dna 27. XII. 2004 uplatnil u kompetentného pozemkového úradu...
Po zaregistrovani tohto môjho prípadu vydal dňa 22. 9. 2005 úrad svoje písomné
rozhodnutie, ktorým toto správne konanie pred ním prerušil do dňa 31. XII. 2005 súčasne
s tým, aby som mu ho doplnil o požadované náležitosti a dokumentáciu, o ktorú ma požiadal
svojím listom s toho istého dňa t. j. 22. IX. 05. Svojím písomným podaním, zo dňa 22. XII.
2005 som OPÚ v Stropkove oznámil údaje tak ako to odo mňa požadoval a ako som len
mohol a dalo sa. No, následne bez toho, aby tento úrad vo veci so mnou komunikoval ďalej,
po dlhej viac ako 5 a 1/2 ročnej, odmlke svojím rozhodnutím čís.: 876/2004/O5/11-009/ES,
zo dňa 12. VIII. 2011, celé konanie zastavil a to je hlavný dôvod na podanie tejto mojej
ústavnej sťažnosti pre porušenie ani nie tak č. 48, ods. 2/ Ústavy SR /už keď naozaj neide
o prieťahy momentálne/, ako o porušenie ods. 1/, čl. 6 Európskeho Dohovoru/! a podľa
ktorého sa posudzuje to, či vec bola „prejednaná v primeranej lehote“, aj keď povedzme, že
boli v nej prieťahy, na ktoré sa z rôznych príčin neprihliadalo, čo je najnovšom praxou
ústavného súdu.»
3. Sťažovateľ zastáva názor, že pozemkový úrad svojím postupom porušuje jeho
základné práva a slobody, a preto žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:
„1./ Vyslovuje že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy SR a
najmä ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove v
správnom konaní o uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona čís. 503/03 Z.
z. z hľadiska prejednania veci v primeranej lehote a teda aj bez prieťahov, porušené boli.
2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie za porušovanie jeho
základných a ľudských práv vo výške 5 tis. EUR /slovom päťtisíc eur/, ktorá je mu povinný
Obvodný pozemkový úrad Stropkov zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti
tohto ústavného nálezu.
3./ Ukladá Obvodnému úradu Stropkov, aby uhradil aj vzniklé trovy tohto súdneho
konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“
4. Sťažovateľ súčasne požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu na
jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Svoju žiadosť odôvodnil takto: „... lebo
si to nemôžem zo svojho biedneho dôchodku dovoliť zaplatiť dnes tak drahého advokáta,
trebárs aj celkom za nič!“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „... právomoc na danú vec zo strany
Ústavného súdu SR tu daná je, lebo sa to vzťahuje na každý subjekt, ktorý porušuje
základné ľudské práva...“.
8. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní
súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj
nečinnosť orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť. V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže
sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje
osobitný predpis.
10. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
akým je aj pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť
konaním pred ústavným súdom.
11. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto
každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému
súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu.
12. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného
sťažovateľom ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc
(čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre
nedostatok právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04, IV. ÚS 49/04 a IV. ÚS 58/07).
13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011