Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 410/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v

Stropkove v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 9. septembra

2011 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove (ďalej len „pozemkový

úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Po vyjdení zákona č. 503/03 Z. z.

o reštitučnom nároku k pôde, som si ho v stanovenej lehote svojím písomným podaním, zo

dna 27. XII. 2004 uplatnil u kompetentného pozemkového úradu...

Po zaregistrovani tohto môjho prípadu vydal dňa 22. 9. 2005 úrad svoje písomné

rozhodnutie, ktorým toto správne konanie pred ním prerušil do dňa 31. XII. 2005 súčasne

s tým, aby som mu ho doplnil o požadované náležitosti a dokumentáciu, o ktorú ma požiadal

svojím listom s toho istého dňa t. j. 22. IX. 05. Svojím písomným podaním, zo dňa 22. XII.

2005 som OPÚ v Stropkove oznámil údaje tak ako to odo mňa požadoval a ako som len

mohol a dalo sa. No, následne bez toho, aby tento úrad vo veci so mnou komunikoval ďalej,

po dlhej viac ako 5 a 1/2 ročnej, odmlke svojím rozhodnutím čís.: 876/2004/O5/11-009/ES,

zo dňa 12. VIII. 2011, celé konanie zastavil a to je hlavný dôvod na podanie tejto mojej

ústavnej sťažnosti pre porušenie ani nie tak č. 48, ods. 2/ SR /už keď naozaj neide

o prieťahy momentálne/, ako o porušenie ods. 1/, čl. 6 Európskeho Dohovoru/! a podľa

ktorého sa posudzuje to, či vec bola „prejednaná v primeranej lehote“, aj keď povedzme, že

boli v nej prieťahy, na ktoré sa z rôznych príčin neprihliadalo, čo je najnovšom praxou

ústavného súdu.»

3. Sťažovateľ zastáva názor, že pozemkový úrad svojím postupom porušuje jeho

základné práva a slobody, a preto žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1./ Vyslovuje že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2/, SR a

najmä ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Obvodného pozemkového úradu v Stropkove v

správnom konaní o uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona čís. 503/03 Z.

z. z hľadiska prejednania veci v primeranej lehote a teda aj bez prieťahov, porušené boli.

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie za porušovanie jeho

základných a ľudských práv vo výške 5 tis. EUR /slovom päťtisíc eur/, ktorá je mu povinný

Obvodný pozemkový úrad Stropkov zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti

tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Obvodnému úradu Stropkov, aby uhradil aj vzniklé trovy tohto súdneho

konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

4. Sťažovateľ súčasne požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu na

jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Svoju žiadosť odôvodnil takto: „... lebo

si to nemôžem zo svojho biedneho dôchodku dovoliť zaplatiť dnes tak drahého advokáta,

trebárs aj celkom za nič!“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „... právomoc na danú vec zo strany

Ústavného súdu SR tu daná je, lebo sa to vzťahuje na každý subjekt, ktorý porušuje

základné ľudské práva...“.

8. Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní

súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj

nečinnosť orgánu verejnej správy.

9. Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť. V zmysle sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje

osobitný predpis.

10. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

akým je aj pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom.

11. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu.

12. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľom ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc

( v spojení s ), a preto sťažnosť pre

nedostatok právomoci odmietol (podobne , a ).

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011