Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 353/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou,

Andreja Kmeťa 28, Martin, a , ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného úradu Martin v konaní o reštitučnom nároku

uplatnenom 28. decembra 2004, a takto

rozhodol:

Sťažnosti a o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2016 doručená sťažnosť (vedená pod sp. zn. ) ,

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného úradu Martin

(ďalej len „okresný úrad“) v konaní o reštitučnom nároku uplatnenom 28. decembra 2004

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Dňa 24. októbra 2016 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť (vedená pod sp. zn.

) , (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpenej advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného

úradu v napadnutom konaní.

Zo sťažností a z príloh k nim priložených vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi

napadnutého konania vedeného okresným úradom, ktorého predmetom je rozhodovanie

o reštitučnom nároku podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov, ktorý uplatnila ich právna predchodkyňa. Návrh na navrátenie vlastníctva

k pozemkom právna predchodkyňa sťažovateľov uplatnila návrhom z 28. decembra 2004.

Sťažovatelia v sťažnostiach zhodne uvádzajú, že od uplatnenia reštitučného nároku

uplynulo takmer 12 rokov, pričom vec ešte nebola okresným úradom právoplatne skončená.

Právna predchodkyňa sťažovateľov podala Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) návrh na konanie vo veci nečinnosti okresného úradu, na základe ktorého krajský sud

uznesením sp. zn. z 10. apríla 2012 uložil okresnému úradu povinnosť konať

a vo veci uplatneného reštitučného nároku rozhodnúť v lehote do 26. júna 2012.

Podľa sťažovateľov aj napriek uzneseniu krajského súdu nečinnosť okresného úradu

aj naďalej pokračovala, preto sa právna predchodkyňa sťažovateľov domáhala

prostredníctvom krajského súdu uloženia poriadkového opatrenia podľa v tom čase platného

a účinného . Krajský súd následne uznesením sp. zn.

z 26. marca 2013 uložil okresnému úradu pokutu v sume 200 €.

Sťažovatelia zdôrazňujú, že okresný úrad bol v období od 29. decembra 2004

do 5. decembra 2011, t. j. počas 83 kalendárnych mesiacov absolútne nečinný a nevykonal

žiadny procesný úkon.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna predchodkyňa sťažovateľov v priebehu

napadnutého konania zomrela, pričom zanechala závet, v ktorom určila ako svojich dedičov

sťažovateľov, stali sa títo účastníkmi napadnutého konania.

Sťažovatelia ďalej zdôrazňujú, že rozhodovanie o reštitučných nárokoch tvorí bežnú

agendu a náplň práce zamestnancov okresného úradu, pričom nečinnosťou okresného úradu

„došlo k stavu, že vlastníckemu právu sťažovateľa nie je zaručená rovnaká ochrana, ako

vlastníckemu právu iných vlastníkov v obdobných veciach“.

Keďže žiadny z dosiaľ uplatnených právnych prostriedkov nápravy nebol vo veci

účinný, sťažovatelia sa domnievajú, že v ich prípade je sťažnosť podľa

prípustná.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažností na ďalšie konanie o nich rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie ich

základných práv podľa a a práv podľa

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného úradu v napadnutom konaní,

prikáže okresnému úradu konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom prizná úhradu

trov konania a primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 18 000 €.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia

odôvodňujú tým, že nemôžu „pokojne užívať svoj majetok pre nečinnosť porušovateľa

základného práva“.

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. z 18. januára 2017 bola vec

vedená pod sp. zn. spojená s vecou vedenou pod sp. zn. na

spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v napadnutom konaní

Vo vzťahu k tejto časti sťažností ústavný súd považuje za potrebné najprv poukázať

na svoju doterajšiu judikatúru vo veciach, v rámci ktorých sťažovatelia namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom orgánov verejnej správy (obdobne dohovoru).

Ústavný súd už vo veci vedenej pod sp. zn. zdôraznil:

„Prostredníctvom ustanovenia poskytuje

zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej

ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v konaniach pred orgánmi verejnej

správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.“

Obdobne vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd výslovne uviedol:

„Ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa sťažovatelia

nemôžu domáhať v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, že

prieťahy v konaní orgánu verejnej správy (pozemkového úradu) nenamietali podaním

žaloby v správnom súdnictve podľa

(v súčasnosti a nasl. – pozn. ústavného súdu).

Nepodanie žaloby v správnom súdnictve sťažovateľmi sa považuje za nevyužitie všetkých

možných prostriedkov nápravy, v dôsledku čoho Ústavný súd Slovenskej republiky

sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na konanie.“

K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj vo veci vedenej pod sp. zn.

, keď opätovne konštatoval, že „rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej

správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv, porušenie ktorých môže byť dané

nečinnosťou správneho orgánu, je zverené všeobecným súdom v rámci správneho

súdnictva“.

Podľa , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla

2016 (ďalej aj „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných

zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej

správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Konanie o žalobe proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podrobnejšie upravujú až . Z

pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia

nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Z uvedených

ustanovení možno vyvodiť záver, že na ne možno v plnom

rozsahu aplikovať judikatúru ústavného súdu uplatňovanú vo vzťahu k dnes už neplatnému

a neúčinnému , teda judikatúru, ktorá

vzhľadom na subsidiaritu právomoci ústavného súdu vylučuje, aby ústavný súd poskytoval

ochranu namietanému porušeniu základného práva podľa (obdobne

ods. 1 dohovoru), ku ktorému malo dôjsť postupom orgánov verejnej správy.

Ústavný súd už v súvislosti so sťažnosťami, v ktorých sťažovatelia namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nečinnosťou správneho orgánu, vyslovil rovnako názor, podľa ktorého právomoc správneho

súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom, a to ani za okolností, keď už

raz všeobecný súd rozhodoval vo veci nečinnosti správneho orgánu (pozri k tomu

, m. m. ). V zmysle príslušných ustanovení Správneho

súdneho poriadku je tu, vzhľadom na skutočnosť, že konanie pred správnym orgánom stále

trvá, daná právomoc správneho súdu. Preto právomoc príslušného súdu v správnom

súdnictve preskúmať nečinnosť správneho orgánu vylučuje právomoc ústavného súdu

(m. m. , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v časti, ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v napadnutom konaní

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci na ich

prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného úradu v napadnutom

konaní

Sťažovatelia namietajú aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu postupom

okresného úradu v napadnutom konaní.

Sťažovatelia však argumentačne spájajú namietané porušenie svojich majetkových

práv podľa a dodatkového protokolu s namietaným porušením ich základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Za uvedených okolností sú

závery, ku ktorým ústavný súd dospel vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, v plnom rozsahu

aplikovateľné aj na túto časť sťažnosti. Ústavný súd preto odmietol aj túto časť sťažností

podľa pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi v nich uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018