Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)I. ÚS 189/07
PDF · 140.93 KB
No categories available
I. ÚS 189/07
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 189/07-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., G., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Ď., R.;
Ing. J. B., K.; D. B., H.; M. M., U.; V. B., H.; A. B., H.; RNDr. J. B., Z.; a M. G., P., všetci
zastúpení advokátom JUDr. M. B., G., vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Obvodným pozemkovým úradom vo V.
v konaní vedenom pod sp. zn. 732/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. B., Ing. J. B., D. B., M. M., V. B., A. B., RNDr. J. B. a M. G.
o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 17. apríla 2007
doručená sťažnosť JUDr. M. B., Ing. J. B., D. B., M. M., V. B., A. B., RNDr. J. B. a M. G.
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorú na výzvu ústavného súdu doplnil advokát JUDr. M. B.,
ktorý je zároveň jedným zo sťažovateľov, a namietajú ňou porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) (v sťažnosti nesprávne označené ako čl. 46,
pozn.) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Obvodným
pozemkovým úradom vo V. (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 732/2005.
Podľa tvrdení sťažovateľov konanie, v ktorom dochádza k porušeniu ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je vedené pozemkovým úradom,
ktorému bola žiadosť z 11. februára 1992 - „uplatnenie práva na zmiernenie následkov
spôsobených krívd v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách“, pôvodne podaná
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, postúpená Okresným úradom – oddelenie
finančné a správy majetku vo V., a do dňa podania sťažnosti nebolo o nej rozhodnuté.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:
„Úrad nevybavoval vec bez zbytočného meškania a prieťahov, ba prevážne
sa vybavovaniu veci nevenoval vôbec. V konaní boli podávané aj sťažnosti, ale tieto
vybaveniu veci nepomohli. Naposledy to bola sťažnosť vedúcemu úradu dňa 28. 8. 2006, ale
ani táto nepriniesla vo vybavovaní veci a uspokojenia nárokov poškodených úspech.“
Sťažovatelia zastávajú názor, že pozemkový úrad svojím postupom porušuje ich
základné práva a slobody, a preto žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom:
„Právo sťažovateľov pod č. 1) - 8), na prerokovanie ich veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 46 a násl., Ústavy Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé konanie
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Obvodným
pozemkovým úradom vo V. vo veci vedenej pod sp. zn.: 732/2005 porušené bolo.
A preto, že právo sťažovateľov porušené bolo, sťažovatelia navrhujú, priznať im
podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk
a to najmä z dôvodu, že toto konanie trvajúce už neúmerne dlhú dobu mimoriadne
nepriaznivo ovplyvňuje život sťažovateľov a marí im obdržať reštitučnú náhradu, ktorá im
podľa práva patrí, a to za odobrané veci, ktoré teraz slúžia celej spoločnosti.
Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí o sťažnosti súčasne
uložil Pozemkovému úradu vo V., aby o reštitučnom nároku sťažovateľov čo najskôr, bez
ďalších prieťahov rozhodol.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov z hľadiska danosti
dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, zistil nasledovné:
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
akým je aj pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť
konaním pred ústavným súdom.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „je ústavný súd oprávnený a povinný
chrániť základné práva a slobody fyzických osôb ak orgán na to poverený jeho právu
nevenoval dostatočnú pozornosť a právo poškodenej osoby nezabezpečil.
Sťažnosť je tu prípustná aj preto, že za takú dlhú dobu sťažovatelia a ich
predchodcovia využili všetky dostupné možnosti, aby sa o ich práve rozhodlo, a aby bolo
naplnené“.
Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovatelia nevyužili všetky možné
prostriedky nápravy a nepodali žalobu podľa § 250t OSP.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto
každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému
súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu.
Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi
ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1
ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok
právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04, IV. ÚS 49/04 a IV. ÚS 58/07).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody
sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa
sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2007