Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 189/07

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., G., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Ď., R.;

Ing. J. B., K.; D. B., H.; M. M., U.; V. B., H.; A. B., H.; RNDr. J. B., Z.; a M. G., P., všetci

zastúpení advokátom JUDr. M. B., G., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Obvodným pozemkovým úradom vo V.

v konaní vedenom pod sp. zn. 732/2005 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B., Ing. J. B., D. B., M. M., V. B., A. B., RNDr. J. B. a M. G.

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 17. apríla 2007

doručená sťažnosť JUDr. M. B., Ing. J. B., D. B., M. M., V. B., A. B., RNDr. J. B. a M. G.

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorú na výzvu ústavného súdu doplnil advokát JUDr. M. B.,

ktorý je zároveň jedným zo sťažovateľov, a namietajú ňou porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) (v sťažnosti nesprávne označené ako čl. 46,

pozn.) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Obvodným

pozemkovým úradom vo V. (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod

sp. zn. 732/2005.

Podľa tvrdení sťažovateľov konanie, v ktorom dochádza k porušeniu ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je vedené pozemkovým úradom,

ktorému bola žiadosť z 11. februára 1992 - „uplatnenie práva na zmiernenie následkov

spôsobených krívd v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách“, pôvodne podaná

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, postúpená Okresným úradom – oddelenie

finančné a správy majetku vo V., a do dňa podania sťažnosti nebolo o nej rozhodnuté.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

„Úrad nevybavoval vec bez zbytočného meškania a prieťahov, ba prevážne

sa vybavovaniu veci nevenoval vôbec. V konaní boli podávané aj sťažnosti, ale tieto

vybaveniu veci nepomohli. Naposledy to bola sťažnosť vedúcemu úradu dňa 28. 8. 2006, ale

ani táto nepriniesla vo vybavovaní veci a uspokojenia nárokov poškodených úspech.“

Sťažovatelia zastávajú názor, že pozemkový úrad svojím postupom porušuje ich

základné práva a slobody, a preto žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom:

„Právo sťažovateľov pod č. 1) - 8), na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa a násl., , a právo na spravodlivé konanie

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Obvodným

pozemkovým úradom vo V. vo veci vedenej pod sp. zn.: 732/2005 porušené bolo.

A preto, že právo sťažovateľov porušené bolo, sťažovatelia navrhujú, priznať im

podľa SR primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk

a to najmä z dôvodu, že toto konanie trvajúce už neúmerne dlhú dobu mimoriadne

nepriaznivo ovplyvňuje život sťažovateľov a marí im obdržať reštitučnú náhradu, ktorá im

podľa práva patrí, a to za odobrané veci, ktoré teraz slúžia celej spoločnosti.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí o sťažnosti súčasne

uložil Pozemkovému úradu vo V., aby o reštitučnom nároku sťažovateľov čo najskôr, bez

ďalších prieťahov rozhodol.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov z hľadiska danosti

dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, zistil nasledovné:

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa (ďalej len

„OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V zmysle sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

akým je aj pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „je ústavný súd oprávnený a povinný

chrániť základné práva a slobody fyzických osôb ak orgán na to poverený jeho právu

nevenoval dostatočnú pozornosť a právo poškodenej osoby nezabezpečil.

Sťažnosť je tu prípustná aj preto, že za takú dlhú dobu sťažovatelia a ich

predchodcovia využili všetky dostupné možnosti, aby sa o ich práve rozhodlo, a aby bolo

naplnené“.

Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovatelia nevyužili všetky možné

prostriedky nápravy a nepodali žalobu podľa .

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi

ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1

v spojení s ), a preto sťažnosť pre nedostatok

právomoci odmietol (podobne , a ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľov ( prvá veta ), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa

sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007