Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 377/2012
PDF · 148.49 KB
No categories available
III. ÚS 377/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. E., B., Česká republika, zastúpeného advokátkou Mgr. A.
O. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012
doručená sťažnosť J. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave (ďalej
len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92.
Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Právny predchodca sťažovateľa - zosn. J. E. - si u porušovateľa dňa 30. decembra
1992 uplatnil reštitučný nárok podľa ustanovenia § 9 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Konanie je na
Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave... vedené pod sp. zn. 1720/92. K dnešnému dňu
neboli sťažovateľovi a jeho strýkovi A. E. vydané v rámci predmetného reštitučného
konania všetky nehnuteľnosti, resp. náhrada za nevydané nehnuteľnosti. Za obdobie
posledných 6 rokov bolo predmetné konanie pridelené na vybavenie min. 5 zamestnancom
žalovaného, avšak ani v jednom prípade nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by bola vec
vybavená. Posledný úkon v tomto konaní porušovateľ vykonal v roku 2008. Nakoľko
porušovateľ bol pri vybavovaní veci nečinný napriek viacerým osobným a telefonickým
urgenciám, zaslala právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 14. októbra 2009 OPÚ BA najprv
elektronickú žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní a dňa 15. decembra 2009 ďalšiu, už
písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadosť o ich odstránenie, avšak bezvýsledne.
Následne právna zástupkyňa sťažovateľa ako jeho splnomocnený právny zástupca podala
na Krajskom pozemkovom úrade Bratislava... dňa 18. mája 2011 sťažnosť na prieťahy v
konaní... K tejto sťažnosti KPÚ BA zaslal Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti...
ktorým sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť považuje za opodstatnenú a uložil
porušovateľovi povinnosti podľa § 19 odsek 1) písm. i) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
v platnom znení, ktoré mal tento splniť do 2. augusta 2011. KPÚ BA prešetrením postupu
žalovaného pri vybavovaní predmetného reštitučného nároku zistil, že v čase prešetrovania
sťažnosti vec nie je právoplatne skončená, čím došlo zo strany OPU BA k porušeniu
ustanovení § 3 odsek 3 a § 49 odseky 1 a 2 Správneho poriadku... Preto dňa 20. decembra
2011 podal sťažovateľ na Krajskom súde v Bratislave... žalobu podľa § 250t odsek 1) O. s.
p. proti nečinnosti orgánu verejnej správy. O tejto jeho žalobe bolo rozhodnuté uznesením
KS BA č. k. 1S 10/2012-43 zo dňa 19. apríla 2012... tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.“
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), v ktorom krajský súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžnč 1/2011 cituje: „Súd, ktorý je príslušný rozhodovať
o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1
OSP posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel
tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej
práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej
správy v konkrétnom konaní.“ Vzhľadom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že «použil všetky
dostupné prostriedky nápravy k dosiahnutiu stavu, aby o jeho reštitučnom nároku OPÚ BA
konal a rozhodol. OPÚ BA vo veci dodnes nekoná, naďalej je nečinný, KS BA svojim
arbitrárnym rozhodnutím jeho nečinnosť „odobril a podporil“, a to napriek tomu, že
konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka a preto má sťažovateľ za to, že OPÚ BA tým
porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 odsek 2 Ústavy SR. Predmetné reštitučné konanie v tejto veci je u porušovateľa vedené
od 30. decembra 1992 a odvtedy uplynulo už 20 rokov...».
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci rozhodnutie, ktorým by
„1) deklaroval porušenie základných ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy SR a právo na to, aby jeho
záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92;
2) prikázal Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave, aby konal v konaní
vedenom pod sp. zn. 1720/92 bez zbytočných prieťahov;
3) priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,- €,
ktoré je Obvodný pozemkový úrad v Bratislave povinný zaplatiť sťažovateľovi do 2
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia;
4) priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia a uložil
Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave povinnosť uhradiť ich na účet Mgr. A. O... do
15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.
Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € sťažovateľ
odôvodňuje pocitmi „právnej neistoty, poníženosti a nedôvery v spravodlivé konanie
a rozhodovanie v jeho veci... pocitmi márnosti a nespravodlivosti... Dobu 20 rokov
trvajúceho reštitučného konania už sťažovateľ považuje za ďalšiu krivdu, nakoľko nevie, či
dôjde alebo nedôjde k uspokojeniu jeho majetkových nárokov, ktoré súvisia s jeho odňatým
vlastníctvom nehnuteľností...“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd
odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú
aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci.
Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
ktorým je aj obvodný pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno
nahradiť konaním pred ústavným súdom. Pokiaľ ide teda o nečinnosť obvodného
pozemkového úradu v reštitučnej veci sťažovateľa, jej odstránenia sa musí domáhať
na príslušnom všeobecnom súde, a nie na ústavnom súde, a to aj za okolností, keď už raz
vo veci krajský súd rozhodoval (m. m. II. ÚS 200/2011). Konanie na obvodnom
pozemkovom úrade totiž naďalej trvá a na zásah proti prípadnému porušovaniu
sťažovateľových práv nečinnosťou tohto orgánu verejnej správy je podľa § 246 ods. 1 OSP
stále daná právomoc krajského súdu. Preto právomoc príslušného súdu v správnom
súdnictve preskúmať nečinnosť obvodného pozemkového úradu vylučuje právomoc
ústavného súdu (I. ÚS 410/2011, II. ÚS 183/2010).
Žiada sa uviesť, že sťažovateľ využil právo podať návrh na začatie konania proti
nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. OSP, ktorú krajský súd uznesením
č. k. 1 S 10/2012-43 z 19. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietol
a sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ však sťažovateľ nesúhlasil
s meritórnymi závermi vyslovenými v uznesení krajského súdu (t. j. že obvodný pozemkový
úrad nekonal spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom preto, že na to bol
vážny dôvod), a toto rozhodnutie považoval za arbitrárne, teda také, ktorým mohlo dôjsť
k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, mal možnosť
v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia krajského súdu namietať sťažnosťou
na ústavnom súde porušenie tohto základného práva. Sťažovateľ však touto svojou
sťažnosťou nenamieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
ale v petite sťažnosti sa domáha len vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený kvalifikovanou
právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh
výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže konať len
o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd
posudzoval sťažnosť iba vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ako však
bolo uvedené, na prerokovanie takejto sťažnosti je daná právomoc príslušného krajského
súdu v správnom súdnictve, čo vylučuje právomoc ústavného súdu v danej veci, a preto
ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre
nedostatok svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2012