Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 377/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. E., B., Česká republika, zastúpeného advokátkou Mgr. A.

O. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012

doručená sťažnosť J. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave (ďalej

len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92.

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Právny predchodca sťažovateľa - zosn. J. E. - si u porušovateľa dňa 30. decembra

1992 uplatnil reštitučný nárok podľa ustanovenia o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Konanie je na

Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave... vedené pod sp. zn. 1720/92. K dnešnému dňu

neboli sťažovateľovi a jeho strýkovi A. E. vydané v rámci predmetného reštitučného

konania všetky nehnuteľnosti, resp. náhrada za nevydané nehnuteľnosti. Za obdobie

posledných 6 rokov bolo predmetné konanie pridelené na vybavenie min. 5 zamestnancom

žalovaného, avšak ani v jednom prípade nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by bola vec

vybavená. Posledný úkon v tomto konaní porušovateľ vykonal v roku 2008. Nakoľko

porušovateľ bol pri vybavovaní veci nečinný napriek viacerým osobným a telefonickým

urgenciám, zaslala právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 14. októbra 2009 OPÚ BA najprv

elektronickú žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní a dňa 15. decembra 2009 ďalšiu, už

písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadosť o ich odstránenie, avšak bezvýsledne.

Následne právna zástupkyňa sťažovateľa ako jeho splnomocnený právny zástupca podala

na Krajskom pozemkovom úrade Bratislava... dňa 18. mája 2011 sťažnosť na prieťahy v

konaní... K tejto sťažnosti KPÚ BA zaslal Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti...

ktorým sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť považuje za opodstatnenú a uložil

porušovateľovi povinnosti podľa ) písm. i) o sťažnostiach

v platnom znení, ktoré mal tento splniť do 2. augusta 2011. KPÚ BA prešetrením postupu

žalovaného pri vybavovaní predmetného reštitučného nároku zistil, že v čase prešetrovania

sťažnosti vec nie je právoplatne skončená, čím došlo zo strany OPU BA k porušeniu

ustanovení § 3 odsek 3 a § 49 odseky 1 a 2 Správneho poriadku... Preto dňa 20. decembra

2011 podal sťažovateľ na Krajskom súde v Bratislave... žalobu podľa § 250t odsek 1) O. s.

p. proti nečinnosti orgánu verejnej správy. O tejto jeho žalobe bolo rozhodnuté uznesením

KS BA č. k. -43 zo dňa 19. apríla 2012... tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), v ktorom krajský súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. cituje: „Súd, ktorý je príslušný rozhodovať

o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1

posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel

tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej

práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej

správy v konkrétnom konaní.“ Vzhľadom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že «použil všetky

dostupné prostriedky nápravy k dosiahnutiu stavu, aby o jeho reštitučnom nároku OPÚ BA

konal a rozhodol. OPÚ BA vo veci dodnes nekoná, naďalej je nečinný, KS BA svojim

arbitrárnym rozhodnutím jeho nečinnosť „odobril a podporil“, a to napriek tomu, že

konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka a preto má sťažovateľ za to, že OPÚ BA tým

porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku

48 odsek 2 SR. Predmetné reštitučné konanie v tejto veci je u porušovateľa vedené

od 30. decembra 1992 a odvtedy uplynulo už 20 rokov...».

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci rozhodnutie, ktorým by

„1) deklaroval porušenie základných ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 SR a právo na to, aby jeho

záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. 1720/92;

2) prikázal Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave, aby konal v konaní

vedenom pod sp. zn. 1720/92 bez zbytočných prieťahov;

3) priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,- €,

ktoré je Obvodný pozemkový úrad v Bratislave povinný zaplatiť sťažovateľovi do 2

mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia;

4) priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia a uložil

Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave povinnosť uhradiť ich na účet Mgr. A. O... do

15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.

Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € sťažovateľ

odôvodňuje pocitmi „právnej neistoty, poníženosti a nedôvery v spravodlivé konanie

a rozhodovanie v jeho veci... pocitmi márnosti a nespravodlivosti... Dobu 20 rokov

trvajúceho reštitučného konania už sťažovateľ považuje za ďalšiu krivdu, nakoľko nevie, či

dôjde alebo nedôjde k uspokojeniu jeho majetkových nárokov, ktoré súvisia s jeho odňatým

vlastníctvom nehnuteľností...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú

aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

V zmysle sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

ktorým je aj obvodný pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno

nahradiť konaním pred ústavným súdom. Pokiaľ ide teda o nečinnosť obvodného

pozemkového úradu v reštitučnej veci sťažovateľa, jej odstránenia sa musí domáhať

na príslušnom všeobecnom súde, a nie na ústavnom súde, a to aj za okolností, keď už raz

vo veci krajský súd rozhodoval (m. m. ). Konanie na obvodnom

pozemkovom úrade totiž naďalej trvá a na zásah proti prípadnému porušovaniu

sťažovateľových práv nečinnosťou tohto orgánu verejnej správy je podľa

stále daná právomoc krajského súdu. Preto právomoc príslušného súdu v správnom

súdnictve preskúmať nečinnosť obvodného pozemkového úradu vylučuje právomoc

ústavného súdu (, ).

Žiada sa uviesť, že sťažovateľ využil právo podať návrh na začatie konania proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podľa a nasl. , ktorú krajský súd uznesením

č. k. -43 z 19. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietol

a sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ však sťažovateľ nesúhlasil

s meritórnymi závermi vyslovenými v uznesení krajského súdu (t. j. že obvodný pozemkový

úrad nekonal spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom preto, že na to bol

vážny dôvod), a toto rozhodnutie považoval za arbitrárne, teda také, ktorým mohlo dôjsť

k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa , mal možnosť

v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia krajského súdu namietať sťažnosťou

na ústavnom súde porušenie tohto základného práva. Sťažovateľ však touto svojou

sťažnosťou nenamieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa ,

ale v petite sťažnosti sa domáha len vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený kvalifikovanou

právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže konať len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd

posudzoval sťažnosť iba vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ako však

bolo uvedené, na prerokovanie takejto sťažnosti je daná právomoc príslušného krajského

súdu v správnom súdnictve, čo vylučuje právomoc ústavného súdu v danej veci, a preto

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa pre

nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012