Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 78/2013
PDF · 279.08 KB
No categories available
IV. ÚS 78/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť O. S., Š., zastúpeného advokátom Mgr. M. C., T., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20
ods. 1, čl. 21 ods. 1, 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8
ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačeným
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, postupom Okresnej prokuratúry
Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 815/11 a jej príkazom na vydanie počítačových
údajov z 22. marca 2012, postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 KPt 597/11 a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012,
ako aj postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-42-
1/2011 a jeho príkazom na domovú prehliadku z 13. novembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2012 doručená sťažnosť O. S., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. M. C., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19
ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačeným postupom Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), postupom Okresnej
prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Pv 815/11 a jej príkazom na vydanie počítačových údajov z 22. marca 2012 (ďalej
aj „príkaz na vydanie počítačových údajov“), postupom Krajskej prokuratúry v Trnave
(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 KPt 597/11 a jej prípismi
z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012, ako aj postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 a jeho príkazom
na domovú prehliadku z 13. novembra 2011 (ďalej aj „príkaz na domovú prehliadku“).
Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 3. septembra 2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2011 bola u sťažovateľa
na adrese jeho trvalého bydliska vykonaná domová prehliadka na základe príkazu
na domovú prehliadku okresného súdu sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 z 13. novembra 2011.
V zmysle označeného príkazu výkonom domovej prehliadky mali byť zaistené veci dôležité
pre trestné konanie, a to videá, obrazové materiály s tematikou detskej pornografie,
počítače, notebooky, pamäťové médiá, externé harddisky, USB kľúče, CD a DVD nosiče,
routery a ďalšie podobné veci s uvedenou tematikou.
V rámci domovej prehliadky boli sťažovateľovi zaistené viaceré veci – notebooky,
CD a DVD médiá a ďalšie.
Sťažovateľ považuje vykonanie domovej prehliadky 21. novembra 2011 z viacerých
dôvodov za nezákonné, keďže
a) príkaz na domovú prehliadku bol podľa jeho tvrdenia neurčitý a neobsahoval
všetky potrebné zákonné náležitosti,
b) počas vykonávania domovej prehliadky neboli dodržané príslušné ustanovenia
Trestného poriadku o spôsobe vykonania domovej prehliadky,
c) v predmetnej veci nemal byť podľa jeho názoru vydaný príkaz na domovú
prehliadku, ale príkaz na vydanie počítačových údajov, keďže išlo „práve a len
o počítačové údaje, ktoré mali byť za účelom objasnenia prípadnej trestnej činnosti
zaistené, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov, ktoré boli súčasťou podnetu na začatie TS“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresná
prokuratúra napokon aj vydala príkaz na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1
písm. b) a písm. e) Trestného poriadku sp. zn. 1 Pv 815/11 z 22. marca 2012, teda
až 4 mesiace po vykonaní domovej prehliadky. Takýto postup považuje sťažovateľ
za neprípustný a nezákonný. Navyše, príkaz na vydanie počítačových údajov bol podľa
názoru sťažovateľa vydaný nepríslušnej osobe – poverenej vyšetrovateľke Mgr. R. P.
Sťažovateľ sa domáhal odstránenia dôsledkov ním namietaného postupu okresnej
prokuratúry prostredníctvom podnetu, opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného
podnetu podľa príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Na podnet sťažovateľa reagovala okresná prokuratúra prípisom sp. zn. 1 Pv 815/11
z 22. marca 2012, ktorý považuje sťažovateľ za absolútne nepreskúmateľný a neurčitý,
„nakoľko použité slovné formulácie na seba nijako logicky nenadväzujú“. Opakovaný
podnet sťažovateľa vybavila krajská prokuratúra prípisom sp. zn. 3 KPt 597/11 z 25. mája
2012 tak, že ho vyhodnotila ako neopodstatnený.
Sťažovateľ tvrdí, že „Okresná prokuratúra Galanta a Krajská prokuratúra Trnava
svojim postupom spočívajúcim v (ne)vybavení jeho podnetov, závažným spôsobom zasiahla
do ústavou zaručených práv a slobôd sťažovateľa. O podnetoch sťažovateľa nebolo
rozhodnuté zákonným spôsobom.“.
Na ďalší opakovaný podnet reagovala krajská prokuratúra prípisom sp. zn.
3 KPt 597/11 zo 7. augusta 2012, v ktorom oznámila sťažovateľovi, že jeho ďalší
opakovaný podnet z 8. júla 2012 nebude v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre
vybavovaný, keďže neobsahuje nové skutočnosti. Sťažovateľ s týmto záverom krajskej
prokuratúry nesúhlasí a tvrdí, že jeho ďalší opakovaný podnet z 8. júla 2012 obsahuje
viacero nových skutočností, z ktorých v sťažnosti poukazuje konkrétne na novú skutočnosť,
že došlo ku skopírovaniu celého obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek,
ktoré s predmetnou trestnou vecou nesúvisia.
K porušeniu v sťažnosti označených práv postupom policajného orgánu došlo
postupom „spočívajúcim v nezákonnom vykonaní domovej prehliadky a v následnej
nečinnosti poverenej vyšetrovateľky PZ a nezákonnom zadržiavaní jeho (ako aj tretích
osôb) vecí, ktoré trvá do dnešného dňa bez akéhokoľvek zákonného podkladu“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva O. S... zaručené čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20
ods. 1, čl. 21 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom Ministerstva vnútra SR, postupom Okresnej prokuratúry Galanta, postupom
Krajskej prokuratúry Trnava a postupom Okresného súdu Galanta, porušené boli.
2. Zrušuje sa príkaz Okresného súdu Galanta na domovú prehliadku zo dňa 13. 11.
2011 sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011.
3. Zrušuje sa príkaz Okresnej prokuratúry Galanta na vydanie počítačových údajov
zo dňa 22. 03. 2012 sp. zn. 1 Pv 815/11-16.
4. Ministerstvu vnútra SR – Policajnému zboru SR, Okresnej prokuratúre Galanta,
Krajskej prokuratúre Trnava a Okresnému súdu Galanta sa prikazuje, aby bol obnovený
stav pred porušením základných práv a slobôd sťažovateľa.
5. O. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- €.
6. Ministerstvo vnútra SR, Okresná prokuratúra Galanta, Okresný súd Galanta
sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť O. S. náhradu trov konania v sume 269,58 €
k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. M. C., Advokátska kancelária T.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou
časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). To zvlášť platí, ak je sťažovateľ v konaní pred ústavným
súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.
Z petitu vyplýva, že za porušovateľov v ňom označených základných práv podľa
ústavy a práv podľa dohovoru sťažovateľ označuje ministerstvo vnútra, okresnú
prokuratúru, krajskú prokuratúru a okresný súd.
1. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa
ústavy a práv podľa dohovoru postupom ministerstva vnútra
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že k porušeniu v sťažnosti označených základných
práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru došlo postupom ministerstva vnútra
„spočívajúcim v nezákonnom vykonaní domovej prehliadky a v následnej nečinnosti
poverenej vyšetrovateľky PZ a nezákonnom zadržiavaní jeho (ako aj tretích osôb) vecí,
ktoré trvá do dnešného dňa bez akéhokoľvek zákonného podkladu“.
Predmetná domová prehliadka bola nariadená a vykonaná v rámci vyšetrovania
v trestnej veci vedenej Úradom boja proti organizovanej kriminalite, odborom B.,
oddelením vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: SKIS-542/OISZ-V-2011. Domová prehliadka
bola vykonaná na základe príkazu okresného súdu na domovú prehliadku vydaného
okresným súdom sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 z 13. novembra 2011. Z príloh sťažnosti
vyplýva, že sťažovateľ nemá v označenej trestnej veci postavenie obvineného ani nie je inou
stranou trestného konania, pričom v rámci nej nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej
konkrétnej osobe. Dozor nad označenou trestnou vecou vykonáva okresná prokuratúra
pod sp. zn. 1 Pv 815/11.
Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v požadovanom petite
svojej sťažnosti výslovne označil za porušovateľa svojich základných práv podľa ústavy
a práv podľa dohovoru ministerstvo vnútra, navyše bez toho, aby namietaný postup
ministerstva vnútra bližšie označil (v petite absentuje akákoľvek spisová značka,
príp. iná identifikácia namietaného postupu).
Ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy v predmetnej trestnej veci
nijakým spôsobom nekoná ani nerozhoduje. Napokon, ani z príloh sťažnosti nevyplýva,
že by v predmetnej trestnej veci bolo ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy
činné.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že medzi sťažovateľom
označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru a postupom
ministerstva vnútra neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť
vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v prípade,
ak by aj sťažovateľ správne označil v petite sťažnosti ako porušovateľa svojich práv
príslušný orgán Policajného zboru, ktorý domovú prehliadku vykonal, bol by ústavný súd
nútený túto časť sťažnosti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti s poukazom na § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa
ústavy a práv podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 a jeho príkazom na domovú prehliadku
z 13. novembra 2011
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľovi bol doručený príkaz
na domovú prehliadku 21. novembra 2011. Z tohto zistenia vyplýva, že zákonná
dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti smerujúcej proti namietanému postupu okresného
súdu a proti jeho príkazu na domovú prehliadku sťažovateľovi uplynula 21. januára 2012,
pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 5. septembra 2012.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti
odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
3. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa
ústavy a práv podľa dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Pv 815/11 a jej príkazom na vydanie počítačových údajov z 22. marca
2012
V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné poukázať
na ustanovenia § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ktoré upravujú spôsob vybavovania
podnetov príslušnými orgánmi prokuratúry.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet
do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Vychádzajúc z obsahu uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje podnet, opakovaný podnet, ako aj ďalší
opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon
sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje,
a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou
(m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia ním
označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru aj postupom okresnej
prokuratúry v bližšie neoznačenom konaní, pričom sa zároveň domáha aj zrušenia príkazu
okresnej prokuratúry na vydanie počítačových údajov sp. zn. 1 Pv 815/11 z 22. marca 2012.
Z textu sťažnosti na s. 10 možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta tiež postup okresnej
prokuratúry spočívajúci v podaní návrhu na vykonanie domovej prehliadky, ako aj jej
následnú nečinnosť spočívajúcu v nevybavení podnetu sťažovateľa a napokon aj jej príkaz
na vydanie počítačových údajov.
Sťažovateľove námietky proti postupu okresnej prokuratúry spočívajúcemu v podaní
návrhu na vykonanie domovej prehliadky považuje ústavný súd v konkrétnych okolnostiach
posudzovanej veci za zjavne neodôvodnené. Samotným podaním návrhu na vykonanie
domovej prehliadky okresnou prokuratúrou totiž ešte nemohlo dôjsť k zásahu do ústavou
a dohovorom garantovaných práv sťažovateľa, keďže reálne by k takémuto zásahu mohlo
dôjsť až na základe príkazu okresného súdu, ktorý návrhu okresnej prokuratúry vyhovel
a domovú prehliadku nariadil.
Námietku nečinnosti okresnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa
ústavný súd považuje taktiež za nedôvodnú, keďže jeho podnet (označený ako sťažnosť
na postup orgánov činných v trestnom konaní, pozn.) z 29. februára 2012 bol okresnou
prokuratúrou vybavený prípisom 22. marca 2012, t. j. v lehote zodpovedajúcej zákonu
(pozri § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre). Z uvedeného dôvodu je námietka nečinnosti
okresnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa zjavne neodôvodnená. Pokiaľ
sťažovateľ namietal nedôsledné vybavenie svojho podnetu, mal možnosť namietať
opakovaným podnetom postup prokurátora okresnej prokuratúry pri vybavovaní svojho
podnetu (čo aj urobil), ktorý bola povinná vybaviť krajská prokuratúra, čo zakladá dôvod
na odmietnutie tejto časti jeho argumentácie ako neprípustnej (§ 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde).
Pokiaľ ide o príkaz na vydanie počítačových údajov, ústavný súd poukazuje
na skutočnosť, že o existencii tohto príkazu sa sťažovateľ po prvýkrát dozvedel z prípisu
okresnej prokuratúry z 22. marca 2012, ktorým táto vybavila jeho podnet z 29. februára
2012. Príkaz prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 90 ods. 1 písm. b) a písm. e)
Trestného poriadku z 22. marca 2012 bol doručovaný osobne 30. marca 2012
vyšetrovateľovi, v držbe ktorého sa počítačové údaje nachádzali. Keďže zariadenia zaistené
od sťažovateľa pri domovej prehliadke 21. novembra 2011, na ktoré sa príkaz podľa § 90
a nasl. Trestného poriadku vzťahoval, boli 22. marca 2012 v držbe vyšetrovateľa,
sťažovateľovi tento príkaz doručovaný nebol, a to s poukazom na ustanovenie § 90 ods. 4
Trestného poriadku, podľa ktorého príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej
držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých
služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.
Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil s postupom okresnej prokuratúry spočívajúcim
vo vydaní príkazu z 22. marca 2012 na vydanie počítačových údajov, mohol tento postup
namietať prostredníctvom podnetu, resp. opakovaného podnetu v zmysle príslušných
ustanovení zákona o prokuratúre, na vybavenie ktorých bola príslušná nadriadená
prokuratúra (čo sťažovateľ aj urobil); aj v tejto časti je sťažnosť na postup okresnej
prokuratúry vzhľadom na možnosť sťažovateľa podať opakovaný podnet podľa názoru
ústavného súdu neprípustná.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej
proti postupu okresnej prokuratúry odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti.
4. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa
ústavy a práv podľa dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní sp. zn.
3 KPt 597/11 a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012
Z odôvodnenia sťažnosti (s. 10) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti
označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru postupom krajskej
prokuratúry „spočívajúcim v nevybavení podnetu podľa § 34 ods. 1 a § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre“.
Sťažovateľ v opakovanom podnete z 10. apríla 2012 k príkazu na vydanie
počítačových údajov uviedol, že „Následné dodatočné vydanie príkazov nemôže zhojiť ich
nedostatok, keďže neboli vydané v čase vykonania domovej prehliadky a zaistenia vecí.“.
V prípise krajskej prokuratúry sp. zn. 3 KPt 597/11 z 25. mája 2012 sa vo vzťahu
k námietkam sťažovateľa smerujúcim k príkazu na vydanie počítačových údajov
z 22. marca 2012 uvádza:
„Prokurátor prvostupňovej prokuratúry... vykonal osobne dňa 22. 03. 2012 príkaz
podľa § 90 odsek 1 písmeno b/ a písmeno e/ Trestného poriadku na vydanie počítačových
údajov zo zariadení, ktoré boli pri domovej prehliadke zaistené. Umožnenie vyhotovenia
a ponechania si kópií týchto údajov sú dôležité pre účely zmieneného a t. č. prebiehajúceho
trestného konania. Následne bol týmto prokurátorom uvedeného dňa podaný i návrh
na vydanie príkazu na zistenie obsahových údajov alebo prevádzkových údajov
prenášaných prostredníctvom počítačového systému z osobných údajov, počítačov a zo
všetkých druhov záznamových zariadení a nosičov elektronických informácií a to v súlade s
ustanovením § 116 odsek 4 Trestného poriadku. Následne sudca pre prípravné konanie
Okresného súdu v Trnave dňa 03. 04. 2012 na základe podaného návrhu Okresnej
prokuratúry Galanta vydal príkaz podľa § 116 odsek 2 Trestného poriadku s tým, že z
doposiaľ zabezpečeného spisového materiálu vyplynulo, že na odhalenie a usvedčenie
páchateľa závažnej trestnej činnosti, t. j. na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné
konanie je potrebné zistiť obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prenášané
prostredníctvom počítačového systému.
V súčasnej dobe na základe rozhodnutia vyšetrovateľa PPZ o pribratí znalca
v zmysle § 142 odsek 1 Trestného poriadku z odboru elektroniky, výpočtovej techniky
a počítačových programov prebieha v tomto smere nevyhnutné znalecké dokazovanie.
Podľa súčasného vyjadrenia znalca Ing. J. M. má byť znalecký posudok vypracovaný
v mesiaci máj 2012. Následne po zistení výsledku znaleckého dokazovania bude
bezodkladne vydané uznesenie o vrátení veci podľa § 97 odsek 1 Trestného poriadku,
resp. veci budú vrátené.“
Na základe citovaného ústavný súd zastáva názor, že krajská prokuratúra
sa opakovaným podnetom zákonom ustanoveným spôsobom riadne zaoberala a vybavila
ho postupom zodpovedajúcim zákonu. Ak mal sťažovateľ výhrady voči spôsobu vybavenia
svojho opakovaného podnetu, mohol sa domáhať ochrany svojich práv ďalším opakovaným
podnetom (čo aj urobil).
V prípise krajskej prokuratúry sp. zn. 3 KPt 597/11 zo 7. augusta 2012 sa uvádza,
že ďalší opakovaný podnet z 8. júla 2012 nebude krajskou prokuratúrou s poukazom
na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre vybavovaný, keďže neobsahuje nové
skutočnosti.
Sťažovateľ tvrdí, že vo svojom ďalšom opakovanom podnete z 8. júla 2012 poukázal
„predovšetkým na tú novú skutočnosť, že podľa jeho názoru došlo k skopírovaniu celého
obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek, ktoré s uvedenou trestnou vecou
žiadnym spôsobom nesúvisia. Uvedený postup nemožno považovať za ústavný, nakoľko
uvedeným postupom bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práva na súkromie
sťažovateľa. Uvedené okolnosti sťažovateľ namietal v ďalšom opakovanom podnete, pričom
ako dôkaz priložil aj výpis z denníka udalostí na zaistených počítačoch.“, pričom vzhľadom
na túto skutočnosť bolo podľa jeho tvrdenia povinnosťou krajskej prokuratúry zaoberať
sa jeho ďalším opakovaným podnetom a tento meritórne vybaviť.
Sťažovateľom označenú „novú okolnosť“ spočívajúcu v jeho tvrdení, že došlo
ku skopírovaniu celého obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek, ktoré
s uvedenou trestnou vecou nesúvisia, krajská prokuratúra vo svojom prípise sp. zn.
3 KPt 597/11 zo 7. augusta 2012 nevyhodnotila ako „novú skutočnosť“, keďže podľa
jej záveru nesmeruje k zákonnosti príkazu na vydanie počítačových údajov z 22. marca
2012 podľa § 90 Trestného poriadku (zrušenia tohto príkazu sa sťažovateľ domáha
aj v petite sťažnosti posudzovanej ústavným súdom, pozn.), a preto mu s poukazom
na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre oznámila, že jeho ďalší opakovaný podnet
nebude vybavovaný, keďže neobsahuje nové skutočnosti. Tento záver krajskej prokuratúry
ústavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu považuje z ústavného
hľadiska za akceptovateľný.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že z právneho záveru krajskej
prokuratúry vyjadreného v prípise zo 7. augusta 2012 zároveň vyplýva, že sťažovateľ môže
svoje námietky proti skopírovaniu celého obsahu zistených počítačov, ku ktorému malo
dôjsť v predmetnej trestnej veci, uplatňovať samostatným podnetom (a následne
príp. aj opakovaným podnetom a ďalším opakovaným podnetom) podľa príslušných
ustanovení zákona o prokuratúre, t. j. v tejto časti je sťažnosť predčasne podaná, keďže
v tomto štádiu konania má sťažovateľ ešte k dispozícii právne prostriedky nápravy podľa
príslušných ustanovení zákona o prokuratúre.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že časť
sťažnosti sťažovateľa smerujúca proti krajskej prokuratúre je vzhľadom na jeho
argumentáciu vo vzťahu k prípisu z 25. mája 2012 neprípustná a vo vzťahu k prípisu
zo 7. augusta 2012 tak neprípustná, ako aj zjavne neopodstatnená, a preto ju z týchto
dôvodov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho dôvodu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2013