Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 78/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť O. S., Š., zastúpeného advokátom Mgr. M. C., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20

ods. 1, , 2 a 3 a a 2 a práv podľa

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačeným

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, postupom Okresnej prokuratúry

Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a jej príkazom na vydanie počítačových

údajov z 22. marca 2012, postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012,

ako aj postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-42-

1/2011 a jeho príkazom na domovú prehliadku z 13. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2012 doručená sťažnosť O. S., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. M. C., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, , , 2 a 3 a a 2

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačeným postupom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), postupom Okresnej

prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej príkazom na vydanie počítačových údajov z 22. marca 2012 (ďalej

aj „príkaz na vydanie počítačových údajov“), postupom Krajskej prokuratúry v Trnave

(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej prípismi

z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012, ako aj postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 a jeho príkazom

na domovú prehliadku z 13. novembra 2011 (ďalej aj „príkaz na domovú prehliadku“).

Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 3. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2011 bola u sťažovateľa

na adrese jeho trvalého bydliska vykonaná domová prehliadka na základe príkazu

na domovú prehliadku okresného súdu sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 z 13. novembra 2011.

V zmysle označeného príkazu výkonom domovej prehliadky mali byť zaistené veci dôležité

pre trestné konanie, a to videá, obrazové materiály s tematikou detskej pornografie,

počítače, notebooky, pamäťové médiá, externé harddisky, USB kľúče, CD a DVD nosiče,

routery a ďalšie podobné veci s uvedenou tematikou.

V rámci domovej prehliadky boli sťažovateľovi zaistené viaceré veci – notebooky,

CD a DVD médiá a ďalšie.

Sťažovateľ považuje vykonanie domovej prehliadky 21. novembra 2011 z viacerých

dôvodov za nezákonné, keďže

a) príkaz na domovú prehliadku bol podľa jeho tvrdenia neurčitý a neobsahoval

všetky potrebné zákonné náležitosti,

b) počas vykonávania domovej prehliadky neboli dodržané príslušné ustanovenia

o spôsobe vykonania domovej prehliadky,

c) v predmetnej veci nemal byť podľa jeho názoru vydaný príkaz na domovú

prehliadku, ale príkaz na vydanie počítačových údajov, keďže išlo „práve a len

o počítačové údaje, ktoré mali byť za účelom objasnenia prípadnej trestnej činnosti

zaistené, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov, ktoré boli súčasťou podnetu na začatie TS“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresná

prokuratúra napokon aj vydala príkaz na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1

písm. b) a písm. e) sp. zn. z 22. marca 2012, teda

až 4 mesiace po vykonaní domovej prehliadky. Takýto postup považuje sťažovateľ

za neprípustný a nezákonný. Navyše, príkaz na vydanie počítačových údajov bol podľa

názoru sťažovateľa vydaný nepríslušnej osobe – poverenej vyšetrovateľke Mgr. R. P.

Sťažovateľ sa domáhal odstránenia dôsledkov ním namietaného postupu okresnej

prokuratúry prostredníctvom podnetu, opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného

podnetu podľa príslušných ustanovení o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Na podnet sťažovateľa reagovala okresná prokuratúra prípisom sp. zn.

z 22. marca 2012, ktorý považuje sťažovateľ za absolútne nepreskúmateľný a neurčitý,

„nakoľko použité slovné formulácie na seba nijako logicky nenadväzujú“. Opakovaný

podnet sťažovateľa vybavila krajská prokuratúra prípisom sp. zn. z 25. mája

2012 tak, že ho vyhodnotila ako neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že „Okresná prokuratúra Galanta a Krajská prokuratúra Trnava

svojim postupom spočívajúcim v (ne)vybavení jeho podnetov, závažným spôsobom zasiahla

do zaručených práv a slobôd sťažovateľa. O podnetoch sťažovateľa nebolo

rozhodnuté zákonným spôsobom.“.

Na ďalší opakovaný podnet reagovala krajská prokuratúra prípisom sp. zn.

3 KPt 597/11 zo 7. augusta 2012, v ktorom oznámila sťažovateľovi, že jeho ďalší

opakovaný podnet z 8. júla 2012 nebude v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre

vybavovaný, keďže neobsahuje nové skutočnosti. Sťažovateľ s týmto záverom krajskej

prokuratúry nesúhlasí a tvrdí, že jeho ďalší opakovaný podnet z 8. júla 2012 obsahuje

viacero nových skutočností, z ktorých v sťažnosti poukazuje konkrétne na novú skutočnosť,

že došlo ku skopírovaniu celého obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek,

ktoré s predmetnou trestnou vecou nesúvisia.

K porušeniu v sťažnosti označených práv postupom policajného orgánu došlo

postupom „spočívajúcim v nezákonnom vykonaní domovej prehliadky a v následnej

nečinnosti poverenej vyšetrovateľky PZ a nezákonnom zadržiavaní jeho (ako aj tretích

osôb) vecí, ktoré trvá do dnešného dňa bez akéhokoľvek zákonného podkladu“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva O. S... zaručené čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20

ods. 1, , ods. 2, ods. 3, , ods. 2 a práva

podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

postupom Ministerstva vnútra SR, postupom Okresnej prokuratúry Galanta, postupom

Krajskej prokuratúry Trnava a postupom Okresného súdu Galanta, porušené boli.

2. Zrušuje sa príkaz Okresného súdu Galanta na domovú prehliadku zo dňa 13. 11.

2011 sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011.

3. Zrušuje sa príkaz Okresnej prokuratúry Galanta na vydanie počítačových údajov

zo dňa 22. 03. 2012 sp. zn. -16.

4. Ministerstvu vnútra SR – Policajnému zboru SR, Okresnej prokuratúre Galanta,

Krajskej prokuratúre Trnava a Okresnému súdu Galanta sa prikazuje, aby bol obnovený

stav pred porušením základných práv a slobôd sťažovateľa.

5. O. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- €.

6. Ministerstvo vnútra SR, Okresná prokuratúra Galanta, Okresný súd Galanta

sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť O. S. náhradu trov konania v sume 269,58 €

k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. M. C., Advokátska kancelária T.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ). To zvlášť platí, ak je sťažovateľ v konaní pred ústavným

súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Z petitu vyplýva, že za porušovateľov v ňom označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru sťažovateľ označuje ministerstvo vnútra, okresnú

prokuratúru, krajskú prokuratúru a okresný súd.

1. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom ministerstva vnútra

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že k porušeniu v sťažnosti označených základných

práv podľa a práv podľa dohovoru došlo postupom ministerstva vnútra

„spočívajúcim v nezákonnom vykonaní domovej prehliadky a v následnej nečinnosti

poverenej vyšetrovateľky PZ a nezákonnom zadržiavaní jeho (ako aj tretích osôb) vecí,

ktoré trvá do dnešného dňa bez akéhokoľvek zákonného podkladu“.

Predmetná domová prehliadka bola nariadená a vykonaná v rámci vyšetrovania

v trestnej veci vedenej Úradom boja proti organizovanej kriminalite, odborom B.,

oddelením vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: SKIS-542/OISZ-V-2011. Domová prehliadka

bola vykonaná na základe príkazu okresného súdu na domovú prehliadku vydaného

okresným súdom sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 z 13. novembra 2011. Z príloh sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľ nemá v označenej trestnej veci postavenie obvineného ani nie je inou

stranou trestného konania, pričom v rámci nej nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej

konkrétnej osobe. Dozor nad označenou trestnou vecou vykonáva okresná prokuratúra

pod sp. zn. .

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v požadovanom petite

svojej sťažnosti výslovne označil za porušovateľa svojich základných práv podľa

a práv podľa dohovoru ministerstvo vnútra, navyše bez toho, aby namietaný postup

ministerstva vnútra bližšie označil (v petite absentuje akákoľvek spisová značka,

príp. iná identifikácia namietaného postupu).

Ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy v predmetnej trestnej veci

nijakým spôsobom nekoná ani nerozhoduje. Napokon, ani z príloh sťažnosti nevyplýva,

že by v predmetnej trestnej veci bolo ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy

činné.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že medzi sťažovateľom

označenými základnými právami podľa a právami podľa dohovoru a postupom

ministerstva vnútra neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť

vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v prípade,

ak by aj sťažovateľ správne označil v petite sťažnosti ako porušovateľa svojich práv

príslušný orgán Policajného zboru, ktorý domovú prehliadku vykonal, bol by ústavný súd

nútený túto časť sťažnosti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti s poukazom na § 53 ods. 1

, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 a jeho príkazom na domovú prehliadku

z 13. novembra 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľovi bol doručený príkaz

na domovú prehliadku 21. novembra 2011. Z tohto zistenia vyplýva, že zákonná

dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti smerujúcej proti namietanému postupu okresného

súdu a proti jeho príkazu na domovú prehliadku sťažovateľovi uplynula 21. januára 2012,

pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 5. septembra 2012.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol ako podanú oneskorene ( ).

3. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. a jej príkazom na vydanie počítačových údajov z 22. marca

2012

V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné poukázať

na ustanovenia § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ktoré upravujú spôsob vybavovania

podnetov príslušnými orgánmi prokuratúry.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z obsahu uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd

v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje podnet, opakovaný podnet, ako aj ďalší

opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon

sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje,

a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou

(m. m. , , atď.).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia ním

označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru aj postupom okresnej

prokuratúry v bližšie neoznačenom konaní, pričom sa zároveň domáha aj zrušenia príkazu

okresnej prokuratúry na vydanie počítačových údajov sp. zn. z 22. marca 2012.

Z textu sťažnosti na s. 10 možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta tiež postup okresnej

prokuratúry spočívajúci v podaní návrhu na vykonanie domovej prehliadky, ako aj jej

následnú nečinnosť spočívajúcu v nevybavení podnetu sťažovateľa a napokon aj jej príkaz

na vydanie počítačových údajov.

Sťažovateľove námietky proti postupu okresnej prokuratúry spočívajúcemu v podaní

návrhu na vykonanie domovej prehliadky považuje ústavný súd v konkrétnych okolnostiach

posudzovanej veci za zjavne neodôvodnené. Samotným podaním návrhu na vykonanie

domovej prehliadky okresnou prokuratúrou totiž ešte nemohlo dôjsť k zásahu do

a dohovorom garantovaných práv sťažovateľa, keďže reálne by k takémuto zásahu mohlo

dôjsť až na základe príkazu okresného súdu, ktorý návrhu okresnej prokuratúry vyhovel

a domovú prehliadku nariadil.

Námietku nečinnosti okresnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa

ústavný súd považuje taktiež za nedôvodnú, keďže jeho podnet (označený ako sťažnosť

na postup orgánov činných v trestnom konaní, pozn.) z 29. februára 2012 bol okresnou

prokuratúrou vybavený prípisom 22. marca 2012, t. j. v lehote zodpovedajúcej zákonu

(pozri § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre). Z uvedeného dôvodu je námietka nečinnosti

okresnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa zjavne neodôvodnená. Pokiaľ

sťažovateľ namietal nedôsledné vybavenie svojho podnetu, mal možnosť namietať

opakovaným podnetom postup prokurátora okresnej prokuratúry pri vybavovaní svojho

podnetu (čo aj urobil), ktorý bola povinná vybaviť krajská prokuratúra, čo zakladá dôvod

na odmietnutie tejto časti jeho argumentácie ako neprípustnej (§ 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

Pokiaľ ide o príkaz na vydanie počítačových údajov, ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že o existencii tohto príkazu sa sťažovateľ po prvýkrát dozvedel z prípisu

okresnej prokuratúry z 22. marca 2012, ktorým táto vybavila jeho podnet z 29. februára

2012. Príkaz prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 90 ods. 1 písm. b) a písm. e)

z 22. marca 2012 bol doručovaný osobne 30. marca 2012

vyšetrovateľovi, v držbe ktorého sa počítačové údaje nachádzali. Keďže zariadenia zaistené

od sťažovateľa pri domovej prehliadke 21. novembra 2011, na ktoré sa príkaz podľa § 90

a nasl. vzťahoval, boli 22. marca 2012 v držbe vyšetrovateľa,

sťažovateľovi tento príkaz doručovaný nebol, a to s poukazom na ustanovenie § 90 ods. 4

, podľa ktorého príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej

držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých

služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil s postupom okresnej prokuratúry spočívajúcim

vo vydaní príkazu z 22. marca 2012 na vydanie počítačových údajov, mohol tento postup

namietať prostredníctvom podnetu, resp. opakovaného podnetu v zmysle príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, na vybavenie ktorých bola príslušná nadriadená

prokuratúra (čo sťažovateľ aj urobil); aj v tejto časti je sťažnosť na postup okresnej

prokuratúry vzhľadom na možnosť sťažovateľa podať opakovaný podnet podľa názoru

ústavného súdu neprípustná.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej

proti postupu okresnej prokuratúry odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

4. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní sp. zn.

3 KPt 597/11 a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012

Z odôvodnenia sťažnosti (s. 10) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti

označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru postupom krajskej

prokuratúry „spočívajúcim v nevybavení podnetu podľa § 34 ods. 1 a § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre“.

Sťažovateľ v opakovanom podnete z 10. apríla 2012 k príkazu na vydanie

počítačových údajov uviedol, že „Následné dodatočné vydanie príkazov nemôže zhojiť ich

nedostatok, keďže neboli vydané v čase vykonania domovej prehliadky a zaistenia vecí.“.

V prípise krajskej prokuratúry sp. zn. z 25. mája 2012 sa vo vzťahu

k námietkam sťažovateľa smerujúcim k príkazu na vydanie počítačových údajov

z 22. marca 2012 uvádza:

„Prokurátor prvostupňovej prokuratúry... vykonal osobne dňa 22. 03. 2012 príkaz

podľa písmeno b/ a písmeno e/ na vydanie počítačových

údajov zo zariadení, ktoré boli pri domovej prehliadke zaistené. Umožnenie vyhotovenia

a ponechania si kópií týchto údajov sú dôležité pre účely zmieneného a t. č. prebiehajúceho

trestného konania. Následne bol týmto prokurátorom uvedeného dňa podaný i návrh

na vydanie príkazu na zistenie obsahových údajov alebo prevádzkových údajov

prenášaných prostredníctvom počítačového systému z osobných údajov, počítačov a zo

všetkých druhov záznamových zariadení a nosičov elektronických informácií a to v súlade s

ustanovením . Následne sudca pre prípravné konanie

Okresného súdu v Trnave dňa 03. 04. 2012 na základe podaného návrhu Okresnej

prokuratúry Galanta vydal príkaz podľa s tým, že z

doposiaľ zabezpečeného spisového materiálu vyplynulo, že na odhalenie a usvedčenie

páchateľa závažnej trestnej činnosti, t. j. na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné

konanie je potrebné zistiť obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prenášané

prostredníctvom počítačového systému.

V súčasnej dobe na základe rozhodnutia vyšetrovateľa PPZ o pribratí znalca

v zmysle z odboru elektroniky, výpočtovej techniky

a počítačových programov prebieha v tomto smere nevyhnutné znalecké dokazovanie.

Podľa súčasného vyjadrenia znalca Ing. J. M. má byť znalecký posudok vypracovaný

v mesiaci máj 2012. Následne po zistení výsledku znaleckého dokazovania bude

bezodkladne vydané uznesenie o vrátení veci podľa ,

resp. veci budú vrátené.“

Na základe citovaného ústavný súd zastáva názor, že krajská prokuratúra

sa opakovaným podnetom zákonom ustanoveným spôsobom riadne zaoberala a vybavila

ho postupom zodpovedajúcim zákonu. Ak mal sťažovateľ výhrady voči spôsobu vybavenia

svojho opakovaného podnetu, mohol sa domáhať ochrany svojich práv ďalším opakovaným

podnetom (čo aj urobil).

V prípise krajskej prokuratúry sp. zn. zo 7. augusta 2012 sa uvádza,

že ďalší opakovaný podnet z 8. júla 2012 nebude krajskou prokuratúrou s poukazom

na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre vybavovaný, keďže neobsahuje nové

skutočnosti.

Sťažovateľ tvrdí, že vo svojom ďalšom opakovanom podnete z 8. júla 2012 poukázal

„predovšetkým na tú novú skutočnosť, že podľa jeho názoru došlo k skopírovaniu celého

obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek, ktoré s uvedenou trestnou vecou

žiadnym spôsobom nesúvisia. Uvedený postup nemožno považovať za ústavný, nakoľko

uvedeným postupom bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práva na súkromie

sťažovateľa. Uvedené okolnosti sťažovateľ namietal v ďalšom opakovanom podnete, pričom

ako dôkaz priložil aj výpis z denníka udalostí na zaistených počítačoch.“, pričom vzhľadom

na túto skutočnosť bolo podľa jeho tvrdenia povinnosťou krajskej prokuratúry zaoberať

sa jeho ďalším opakovaným podnetom a tento meritórne vybaviť.

Sťažovateľom označenú „novú okolnosť“ spočívajúcu v jeho tvrdení, že došlo

ku skopírovaniu celého obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek, ktoré

s uvedenou trestnou vecou nesúvisia, krajská prokuratúra vo svojom prípise sp. zn.

3 KPt 597/11 zo 7. augusta 2012 nevyhodnotila ako „novú skutočnosť“, keďže podľa

jej záveru nesmeruje k zákonnosti príkazu na vydanie počítačových údajov z 22. marca

2012 podľa (zrušenia tohto príkazu sa sťažovateľ domáha

aj v petite sťažnosti posudzovanej ústavným súdom, pozn.), a preto mu s poukazom

na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre oznámila, že jeho ďalší opakovaný podnet

nebude vybavovaný, keďže neobsahuje nové skutočnosti. Tento záver krajskej prokuratúry

ústavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu považuje z ústavného

hľadiska za akceptovateľný.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že z právneho záveru krajskej

prokuratúry vyjadreného v prípise zo 7. augusta 2012 zároveň vyplýva, že sťažovateľ môže

svoje námietky proti skopírovaniu celého obsahu zistených počítačov, ku ktorému malo

dôjsť v predmetnej trestnej veci, uplatňovať samostatným podnetom (a následne

príp. aj opakovaným podnetom a ďalším opakovaným podnetom) podľa príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, t. j. v tejto časti je sťažnosť predčasne podaná, keďže

v tomto štádiu konania má sťažovateľ ešte k dispozícii právne prostriedky nápravy podľa

príslušných ustanovení zákona o prokuratúre.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že časť

sťažnosti sťažovateľa smerujúca proti krajskej prokuratúre je vzhľadom na jeho

argumentáciu vo vzťahu k prípisu z 25. mája 2012 neprípustná a vo vzťahu k prípisu

zo 7. augusta 2012 tak neprípustná, ako aj zjavne neopodstatnená, a preto ju z týchto

dôvodov odmietol podľa .

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013