Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom

Mudrákom, Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 5. februára 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ

podal 9. mája 2014 okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 303,11 € s príslušenstvom,

neskôr rozšírenú na sumu 454,68 € s príslušenstvom proti spoločnosti

, ako žalovanej strane. Konanie je na okresnom

súde vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že už v samotnej

žalobe tvrdil, že je v danom spore ako spotrebiteľ oslobodený od súdneho poplatku. Napriek

tomu okresný súd „po vyše roku uznesením... konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

zastavil.“. V snahe „zabrániť ďalším prieťahom“ sťažovateľ „2 dni po doručení uznesenia

o zastavení konania“ súdny poplatok zaplatil a súčasne požiadal o vrátenie súdneho

poplatku. Okresný súd uznesením zo 7. decembra 2015 zrušil predchádzajúce uznesenie

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, druhým výrokom „zároveň

zamietol návrh na vrátenie zaplateného súdneho poplatku.“.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že 20. januára 2016 podal odvolanie proti výroku

uznesenia okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o vrátenie zaplateného

súdneho poplatku. Ďalej uviedol: «Keďže súd bol opäť následne nečinný, sťažovateľ podal

dňa 9. 12. 2016 sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 8. 12. 2016 k rukám predsedkyne

súdu.

Listom zo dňa 19. 12. 2016 podpredseda súdu uznal sťažnosť na prieťahy

za dôvodnú.

Až po tejto sťažnosti súd predložil odvolanie žalobcu na Krajský súd v Bratislave

(nakoľko od 1. 7. 2016 začala platiť nová úprava, podľa ktorej sa odvolaciemu súdu už

predkladajú všetky odvolania).

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 1. 2017, sp. zn. vyhovel

odvolaniu sťažovateľa a rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Krajský súd v Bratislave

výslovne konštatoval, že sťažovateľ ako spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v dôsledku nesprávnej činnosti súdu (keďže

sťažovateľ bol zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, na čo sťažovateľ od začiatku

poukazoval) sa vyše dvoch rokov vôbec nekonalo o samotnej žalobe.

Ešte zarážajúcejšie je, že konajúci súd „nemal vedomosť“ o podanom odvolaní

sťažovateľa až do podania sťažnosti na prieťahy (z dôvodu absencie tohto odvolania v

spise, ako to vyplýva z upovedomenia o podanej sťažnosti), a napriek tomu rok od

posledného úkonu súdu vôbec nekonal (dá sa predpokladať, že keby sa sťažovateľ

nesťažoval, zrejme by súd ani ďalej nekonal).

Sťažovateľ následne podaním zo dňa 12. 4. 2017 (doručeným súdu 12. 4. 2017) bol

nútený rozšíriť žalobu, čo súd pripustil uznesením zo dňa 3. 8. 2017.

Napriek prieťahom... súdu trvalo takmer štyri mesiace rozhodnúť o pripustení

rozšírenia žaloby, pričom súd dňa 31. 10. 2017 vytýčil pojednávanie na 2. 2. 2018.

V podstate súd po vyše dvojročných prieťahoch popísaných v čl. II. tejto sťažnosti

po vrátení veci z krajského súdu dňa 9. 3. 2017 vytýčil pojednávanie až takmer o rok.»

Na pojednávaní konanom 2. februára 2018 okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok,

ktorým žalobu sťažovateľa zamietol, pričom „rozsudok písomne vyhotovil a doručil

sťažovateľovi až v druhej polovici mája 2018, čím spôsobil ďalšie prieťahy.“.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu 1. júna 2018 odvolanie.

Ďalej uvádza:

„Sťažovateľovi potom súd dňa 23. 1. 2019 doručil uznesenie zo dňa 7. 1. 2019,

ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny spis sa nachádza na prvostupňovom súde po

podanom odvolaní minimálne 7 mesiacov, kedy je súd opäť nečinný a vydáva nezákonné

rozhodnutia.

... Súd teda namiesto, aby postupoval podľa a následne predložil

vec odvolaciemu súdu, nezákonne ukladá sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

... Berúc do úvahy súčasný stav konania (podané odvolanie a neurobenie žiadnych

relevantných úkonov) celkovo prieťahy v tomto konaní dosahujú takmer 4 roky.

V tejto súvislosti poukazujeme, že sťažovateľ sa svojim konaním nepričinil o žiadne

prieťahy... ide o vec po skutkovej a právnej stránke veľmi jednoduchú - v podstate ide len

o výklad ustanovenia jedného bodu poistnej zmluvy...“

Podľa sťažovateľa aj napriek podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu a jeho

prísľubu o pokračovaní v konaní bez prieťahov v napadnutom konaní dochádza opakovane

k prieťahom a sťažnosť predsedovi súdu sa ukázala ako neúčinný prostriedok nápravy.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a na rozhodnutie v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (ako celku, t. j. vrátane

odvolacieho konania a súvisiacich konaní) bolo porušené.

II. Okresnému súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi voči Okresnému súdu Bratislava I náhradu

trov právneho zastúpenia.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

§ 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

III.

10. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať ako

sťažnosť podľa v spojení s a a nasl. zákona

o ústavnom súde a že sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom

v zmysle .

11. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , , ,

, , , ).

12. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom vystupuje v pozícii

žalobcu.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

).

14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa zistil, že

napadnuté konanie bolo skončené vyhlásením rozsudku 2. februára 2018, ktorým okresný

súd žalobu sťažovateľa zamietol. Po predĺžení lehoty na vypracovanie písomného

vyhotovenia rozsudku okresného súdu bol sťažovateľovi rozsudok doručený 18. mája 2018.

Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal 1. júna 2018 odvolanie. Dňa 4. februára 2019

okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanej strane.

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, a tento účel sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

(). Táto okolnosť v danom prípade síce ešte nenastala, avšak vzhľadom

na námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti nemožno opomenúť ani ďalšiu dnes už

ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, a to, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti,

prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu podľa (m. m. , ).

16. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a v dohovoru, nemožno poprieť, že

písomné vyhotovenie rozsudku po jeho vyhlásení (2. februára 2018) a jeho doručenie

sťažovateľovi (18. máj 2018) trvalo dlhšie, avšak v čase podania ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu (8. februára 2019) už reálne neexistoval stav právnej neistoty, ktorý by

naznačoval porušenie práv označených sťažovateľom, pretože rozsudok mu už bol

doručený. Podľa informácie, ktorú okresný súd podal ústavnému súdu o aktuálnom stave

napadnutého konania po doručení vyjadrenia žalovaného k odvolaniu sťažovateľa

a skompletizovaní spisu, bude tento spis postúpený na rozhodovanie o odvolaní Krajskému

súdu v Bratislave.

17. Ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu v napadnutom konaní

nebol optimálny, keďže doba na predloženie odvolania z januára 2016 odvolaciemu súdu je

ťažko ospravedlniteľná, v samotnom priebehu napadnutého konania okresný súd konal

priebežne a v jeho činnosti nemožno badať také znaky neefektívnosti, ktorých intenzita by

nasvedčovala tomu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K uvedenému je nutné pripomenúť aj tú

skutočnosť, že podanie sťažnosti sťažovateľa 9. decembra 2016 pre porušovanie práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov predsedovi súdu splnilo svoj účel, keďže bola zjednaná náprava a odvolanie bolo

obratom predložené odvolaciemu súdu. Za ojedinelé obdobie nečinnosti okresného súdu je

možné považovať aj obdobie od podania odvolania sťažovateľom 1. júna 2018

do 11. decembra 2018, keď bol posudzovaný prípad pridelený inej zákonnej sudkyni.

18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ) a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké

závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v , alebo ).

19. Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu

členského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti

odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,

č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 – 21) alebo 28 mesiacov trvajúce

obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu na jej doplnenie) v rámci

civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP

z 25. 5. 2004, body 192 – 193).

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že aj keď postup okresného súdu

v napadnutom konaní nebol bez prieťahov, nevyznačuje sa takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného taktiež nesporne vyplýva, že v čase podania ústavnej

sťažnosti už bolo napadnuté konanie na okresnom súde meritórne skončené a rozhodnutie

bolo sťažovateľovi doručené. Tento skutkový stav bol preto so zreteľom na obsah ústavnej

sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu,

že sťažnosť sťažovateľa proti postupu okresného súdu je zjavne neopodstatnená.

Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

21. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie

nezakladá prekážku rozhodnutej veci v zmysle ,

a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ

v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019