Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 270/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , t. č. v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody , vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. októbra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 14. januára 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , , t. č. v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie odvolacieho súdu“)

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. januára 2019 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie dovolacieho súdu“; napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a napadnuté uznesenie dovolacieho súdu ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovateľ tiež žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Keďže sťažovateľ nebol pri podaní ústavnej sťažnosti právne zastúpený

advokátom v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ústavná

sťažnosť neobsahovala vecné odôvodnenie v zmysle

a k ústavnej sťažnosti nebola pripojená kópia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ani

napadnutého uznesenia dovolacieho súdu v zmysle ,

ústavný súd vyzval sťažovateľa podľa na odstránenie

uvedených nedostatkov (výzvou na odstránenie nedostatkov návrhu č. k. -4

zo 17. apríla 2019). Spolu s výzvou na odstránenie nedostatkov návrhu ústavný súd

sťažovateľa vyzval na preukázanie jeho majetkových pomerov (vyplnením „Potvrdenia

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na účely ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“; ďalej len „potvrdenie o majetkových

pomeroch“) pre účely preskúmania zrejmej bezúspešnosti uplatňovania nároku na ochranu

ústavnosti. Učinil tak prostredníctvom vyzvania sťažovateľa na doplnenie dôvodov,

na ktorých nárok na ochranu ústavnosti zakladá.

3. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 2. mája 2019 vecné odôvodnenie ústavnej

sťažnosti a vyplnené potvrdenie o majetkových pomeroch, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ

nemá žiaden majetok (iba dlhy).

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 13. júna 2013

(ďalej aj „v poradí tretí odsudzujúci rozsudok krajského súdu“) uznaný vinným v bodoch 1,

2 a 3 rozsudku z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 zákona

č. v bode 4 rozsudku

z prípravy na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1 a § 219 ods. 1 a 2 písm. a) a j) Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185

ods. 1 a v bode 5 rozsudku z pokračovacieho trestného činu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa . Za to bol

sťažovateľovi uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením

na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny, trest prepadnutia veci (pištole)

a sťažovateľ bol zaviazaný na náhradu škody poškodeným.

5. Následne bola vec preskúmaná v odvolacom konaní. Predmetom odvolacieho

konania bolo napadnutie výroku o vine v bode 4 v poradí tretieho odsudzujúceho rozsudku

krajského súdu a výroku o treste. Odvolanie sťažovateľa bolo napadnutým uznesením

odvolacieho súdu zamietnuté. Na to nadväzujúce dovolanie sťažovateľa bolo napadnutým

uznesením dovolacieho súdu procesne odmietnuté z dôvodu, že neboli splnené dôvody

dovolania.

6. Sťažovateľ v odvolacom aj dovolacom konaní rovnako apeloval na to,

že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože v poradí tretí

odsudzujúci rozsudok krajského súdu je podľa jeho názoru založený na dôkaze, ktorý nebol

súdmi vykonaný zákonným spôsobom [dovolanie bolo opreté o dovolacie dôvody uvedené

v a ]. Keďže sťažovateľ nebol v odvolacom

ani dovolacom konaní úspešný, prieskum veci posúva do roviny ústavnosti z pohľadu

základného práva na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivé súdne

konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), pričom tvrdí nedostatok odôvodnenia napadnutých

rozhodnutí.

7. Porušenie svojich základných práv vidí sťažovateľ v tom, že najvyšší súd

pri rozhodovaní nekriticky prebral za základ odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsah

výpovede svedka , ktorá bola v konaní (čo sa týka napadnutého výroku 4)

jediným priamym dôkazom. Sťažovateľ argumentuje tým, že v napadnutých rozhodnutiach

jednoducho nebolo dôsledne vysvetlené, prečo najvyššiemu súdu postačovala k výroku

o vine výpoveď svedka , pričom aplikačná prax kladie za takýchto okolností

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, zvýšené nároky

(v kontexte sťažovateľ poukazuje napr. na nález ústavného súdu sp. zn.

z 30. októbra 2012 a ďalšie). Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že najvyšší súd

sa v napadnutom uznesení o dovolaní neprimerane zameral na skúmanie toho,

či bol v konaní zastúpený advokátom, ale nevysvetlil, prečo uveril jedinému svedkovi,

a to napriek tomu, že obhajoba tento postup namietala.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na

ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo priznané sťažovateľovi

a ľudské právo priznané podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.01.2019

zrušuje a Najvyššiemu súdu prikazuje, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.“

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

15. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v argumente, podľa ktorého sa najvyšší súd

v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nedôveryhodne vysporiadal s hodnotením dôkazu,

čo sa prejavilo v nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí a čo zakladá

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu v prvom rade k preskúmaniu toho, či sťažnosť

sťažovateľa nie je oneskorená, zjavne neopodstatnená, resp. či ústavný súd má právomoc

ju preskúmať, keďže jednou z podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom

na to, aby ústavný súd mohol ustanoviť právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

je to, že nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

17. Povedané inak, na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom ( ), musí najprv

zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii)

majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy,

ak okrem iného je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti a táto nie je

oneskorená ani zjavne neopodstatnená ().

18. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku jej posúdenia zistí,

že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná

sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť ().

19. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno hovoriť

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

K napadnutému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. októbra 2014 a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. januára 2019

20. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti tvrdí neústavnosť napadnutých rozhodnutí

z totožných dôvodov, inak povedené, odôvodnenie ústavnej sťažnosti nerozlišuje medzi

napadnutým uznesením odvolacieho súdu a napadnutým uznesením dovolacieho súdu.

Odvolanie bolo najvyšším súdom zamietnuté vecne a dovolanie bolo procesne preskúmané

a odmietnuté z dôvodu nesplnenia dôvodov dovolania. Obom rozhodnutiam

je sťažovateľom vytýkaný nedostatok odôvodnenia (čo sa týka hodnotenia dôkazu)

vo všeobecnej rovine a obe sú napadnuté petitom ústavnej sťažnosti. Podstata

sťažovateľovej výhrady voči konaniu ako celku nie je zameraná proti špecifikám

odvolacieho alebo dovolacieho konania, ale je prejavom nespokojnosti v tom,

že mu v konaní nebolo dané za pravdu. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd v ďalšom

texte tohto rozhodnutia vysporiadava s argumentmi sťažovateľa z pohľadu

ich opodstatnenosti en bloc vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam.

21. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne uvádza, že do sféry pôsobnosti

všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie

bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva

alebo slobody (m. m. , , ).

22. Úloha ústavného súdu sa preto obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých

prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi,

by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná ().

Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

23. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo

účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. ,

, ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Ústavný súd na tomto mieste zároveň pripomína, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

24. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (str. 6 a 7), vo veci

sťažovateľa boli krajským súdom vydané postupne tri odsudzujúce rozhodnutia, všetky

napadnuté opravnými prostriedkami. Krajský súd vo veci rozhodoval najprv rozsudkom

sp. zn. z 21. novembra 2005. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 4. decembra 2007 prvý odsudzujúci rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na nové konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na zmenu v zložení senátu a vzhľadom

na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu bola celá vec prejednaná odznova. Krajský súd

následne vydal druhý odsudzujúci rozsudok sp. zn. z 22. novembra 2010.

Najvyšší súd do veci na základe odvolania opäť zasiahol (rozhodnutie najvyššieho súdu

sp. zn. z 20. septembra 2011), druhý odsudzujúci rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd z dôvodu ďalšej zmeny

v zložení senátu celú vec prejednal odznova a rozhodol v poradí tretím odsudzujúcim

rozsudkom krajského súdu.

25. Z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu tiež vyplýva, že v poradí tretí

odsudzujúci rozsudok krajského súdu je založený na tom, že výpoveď svedka

bola vo fáze vykonávania dokazovania prečítaná z dôvodu, že svedok medzičasom

zomrel. Najvyšší súd zároveň vysvetľuje, že svedok bol v predchádzajúcich

štádiách trestného stíhania, a to aj v konaní pred súdom vypočutý (str. 10 napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu). Samotná skutočnosť čítania výpovede svedka po jeho úmrtí

bola aprobovaná ( v relevantnom

znení).

26. Z napadnutého uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že sťažovateľ nemal

v prípravnom konaní návrhy na ďalšie dokazovanie alebo jeho doplnenie. Vyplýva z neho

tiež, že v prípravnom konaní bola nariadená konfrontácia medzi sťažovateľom a svedkom

(zhruba 11 rokov predtým, než svedok zomrel), ktorá sa neuskutočnila

z dôvodu, že sťažovateľ využil právo sa k veci nevyjadrovať (str. 9 napadnutého uznesenia

dovolacieho súdu).

27. Skutočnosť, že najvyšší súd uveril výpovedi jediného svedka, sťažovateľ

nezaťažuje tvrdením, v čom by nespravodlivosť v hodnotení výpovede svedka mala

spočívať. Pokiaľ sa sťažovateľ aspoň vzdialene pokúša stavať tvrdenie o nespravodlivosti

v hodnotení dôkazu na tom, že najvyšší súd sám nespochybnil výpoveď svedka

(ergo subjektívne presvedčenie sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutých

rozhodnutí), je potrebné dodať, že k spochybneniu výpovede svedka slúžilo kontradiktórne

vedenie trestného konania, v ktorom bolo vykonávaných viacero (aj keď) nepriamych

dôkazov, a tak isto, že najvyšší súd v napadnutom uznesení odvolacieho súdu odkazuje

na riadny výsluch svedka v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom.

V kontexte najvyšší súd uvádza, že výpoveď svedka bola objektivizovaná

výpoveďou svedkov a svedkyne (manželky svedka ).

Z uvedených dôvodov nemožno prijať všeobecné tvrdenie sťažovateľa o tom, že napadnuté

rozhodnutia podľa neho neboli dostatočne odôvodnené, za hypotézu opodstatnene

odôvodňujúcu ingerenciu ústavného súdu do veci.

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd ústavne

akceptovateľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu posúdil vec sťažovateľa,

zrozumiteľne a jasne odôvodnil svoje závery, postupujúc pritom v súlade s príslušnými

ustanoveniami . Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj

ustálený názor, podľa ktorého do obsahu základného práva podľa

nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a právnym názorom,

resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 nie je ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania (napr. , , ). Napadnuté

rozhodnutia najvyššieho súdu sú preto podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné

a udržateľné. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými rozhodnutiami, ktorá by mala

za následok porušenie sťažovateľom označených práv.

29. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku rozhodnutia).

30. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom. Podľa názoru ústavného súdu je totiž z obsahu sťažnosti

a z výsledku jej posúdenia ústavným súdom zrejmé, že v danom prípade ide o zrejmé

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

).

31. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2019