Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
498/374645.0a5d84.pdf
PDF · 108.39 KB
No categories available
4To/11/2006
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
4. decembra 2007 v trestnej veci obžalovaného Ľ. L.,
pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a iné,
o odvolaní obžalovaného Ľ. L. a poškodeného M. L. proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 21. novembra 2005, sp. zn. 1 T 5/03, rozhodol
t a k t o :
I. Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ Tr. por.
(zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) napadnutý rozsudok
s a z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec s a v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
II. Podľa § 253 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného M. L.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2005, sp. zn.
1 T 5/03, bol obžalovaný Ľ. L. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., z prípravy trestného činu vraždy podľa
§ 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. j/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.
a pokračovacieho trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171
ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 1. júla 2000 si pred domom na Ž. ul. č. X. v B. od M. L. požičal sumu
90 700 ATS a 5 500 DEM, ktorú sa zaviazal vrátiť
do 30. augusta 2000, hoci vedel, že peniaze vrátiť nebude môcť preto, že už v apríli
roku 2000 sa zadlžil firme A. K. P. sumou 400 000 Sk, dňa 27. júna 2000 si zobral
od VÚB B., pobočka R., pôžičku vo výške 300 000 Sk
a od začiatku roku 2000 si od Ing. J. B. postupne požičal 700 000 Sk, ktoré dlhy
nesplácal a keď ho poškodený M. L. urgoval, aby mu dlhovanú sumu začal splácať,
tak mu odovzdal dohodu o uznaní záväzku, na ktorej sfalšoval podpis svojho otca
Ľ. L. st. ako ručiteľa, čím poškodenému M. L. spôsobil škodu, po prepočte podľa
kurzového lístka Národnej banky Slovenska ku dňu 1. júla 2000 vo výške
404 546,67 Sk,
2/ dňa 8. decembra 2000 v B. predal svoj dvojizbový byt
na M. ulici č. X. v B. za sumu 626 700 Sk P. P. napriek tomu, že vedel, že na tento
byt bol dňa 15. decembra 1999 na katastri nehnuteľností OÚ Bratislava II pod č. V.
vykonaný vklad záložného práva v prospech veriteľa Ing. J. B., následkom čoho
katastrálny úrad prepis listu vlastníctva na kupcu P. P. nevykonal, čím mu spôsobil
škodu vo výške 626 700 Sk,
3/ po tom, ako sa dozvedel, že M. V., majiteľ rodinného domu
na G. ul. č. X. v B., mieni svoj dom predať, bez jeho vedomia a súhlasu si začiatkom
októbra 2001 dal vyhotoviť na jeho dom znalecký posudok znalcom z odvetvia
oceňovania nehnuteľností, požiadal P. M., aby za odmenu 15 000 Sk si nechal
na seba previesť vlastnícke práva k domu, potom vyhotovil kúpno-predajnú zmluvu,
na ktorej presne nezisteným spôsobom sfalšoval podpis M. V. ako aj osvedčovaciu
doložku pracovníčky notárskeho úradu a po podpísaní zmluvy P. M. dňa 10. októbra
2001 tohto zaviedol na OÚ Bratislava II, kde za neho zaplatil správne poplatky
za prevod nehnuteľnosti a žiadosť o povolenie výnimky na rýchlenie konania
na katastri, po čom dňa 13. novembra 2001 katastrálny odbor OÚ Bratislava II
vykonal zmenu listu vlastníctva č. X. tak, že novým majiteľom domu na G. ul. č. X.
v B. sa stal P. M., čím M. V. spôsobil škodu 4 419 750 Sk,
4/ po tom ako si v priebehu roku 2000 od Ing. J. B. postupne,
na viackrát požičal spolu 700 000 Sk, ktorú nebol spôsobilý vrátiť v októbri roku 2001,
hoci vedel, že P. M. nie je právoplatným vlastníkom domu, mu rodinný dom na G. ul.
č. X. v B. ponúkol od P. M. ku kúpe s tým, že z predajnej ceny domu 1 500 000 Sk
mu vyplatil len zbytok po odpočítaní dlhu 700 000 Sk. Keď Ing. J. B. s jeho návrhom
súhlasil s tým, že dom odkúpi spoločne rovným dielom s J. A. a M. O. dňa
21. novembra 2001 obžalovaný priviedol P. M. a po podpísaní kúpno-predajnej
zmluvy a vybavení ďalších administratívnych úkonov pred budovou OÚ Bratislava II
obžalovaný L. od Ing. B. prevzal 740 000 Sk a po tom k prepisu listu vlastníctva
nedošlo. Uvedeným konaním spôsobil poškodeným Ing. J. B., J. A. a M. O. škodu
vo výške jednej tretiny zo sumy 740 000 Sk, na ktorú sa zložili rovným dielom
(246 666,67 Sk),
5/ po zrealizovaní neoprávneného predaja rodinného domu na G.
ul. č. X. v B. preto, aby jeho konanie nevyšlo najavo, sa obžalovaný Ľ. L. rozhodol,
že majiteľa domu M. V., jeho brata F. V.
a ich matku L. V. dá fyzicky zlikvidovať, o ktorom úmysle dňa
12. decembra 2001 informoval M. V., v ktorého prítomnosti toho istého dňa v nonstop
podniku na V. ulici v B. odovzdal trom neznámym mužom ukrajinskej národnosti ako
zálohu na ich usmrtenie sumu 35 000 Sk s tým,
že zbytok dohovorenej čiastky 15 000 Sk im odovzdá večer. Keď obžalovaný
L. peniaze neodovzdal a nezistení muži realizáciu činu odmietli vykonať, obžalovaný
požiadal M. V., aby našiel osobu, ktorá za odmenu vraždu V. vykoná alebo aby
vraždu vykonal za odmenu s ním. M. V., predstierajúc, že skutok vykoná on spolu
s ďalšími osobami, k tomuto účelu dňa 16. decembra 2001 o 15.00 hod. na čerpacej
stanici S. v P. B. odovzdal pištoľ ČZ vzor 50 kal. 7,65 mm. výr. č. X. so zásobníkom
a 8 ks nábojov, ktorú si presne nezisteného dňa nezisteným spôsobom bez
oprávnenia zadovážil a u seba prechovával a následne so zámerom zabezpečiť si
alibi tohto istého dňa vo večerných hodinách odcestoval do B. B., kde sa ubytovali
v hoteli N.. Dňa 17. decembra 2001 M. V. predstierajúc, že ide vraždu zrealizovať, sa
vrátil do B., kde o úmysle obžalovaného informoval poškodených bratov V. a políciu,
6/ napriek tomu, že bol rozhodnutím správneho orgánu ODI OR PZ
Bratislava II sp. zn. ORP-94/OBCP-2000-v-II zo dňa 21. decembra 2000 uložený
zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9. februára 2001:
- dňa 5. mája 2001 o 22.00 hod. riadil motorové vozidlo zn. Škoda 105 L,
EČV: A. po B. ul., kde bol kontrolovaný hliadkou
PMJ KR PZ v Bratislave,
- dňa 16. mája 2001 o 20.40 hod. jazdil s motorovým vozidlom
zn. VAZ 2106, EČV: T. po O. a F. ul. v B., kde bol kontrolovaný hliadkou
PMJ KR PZ v Bratislave,
- dňa 22. mája 2001 o 19.55 hod. riadil motorové vozidlo zn. VAZ 2106,
EČV: T. po ul. M. Sch. T. smerom von z mesta, kde
po odbočení na Š. ulicu bol kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ.
Za to bol obžalovanému Ľ. L. uložený podľa § 219 ods. 2
Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 a pol
(trinásť a pol) roka, na výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. c/
Tr. zák. do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bol uložený obžalovanému súčasne trest
prepadnutia veci, a to pištole ČZ 50 kal. 7,65 mm, výr. č. X. a podľa § 55 ods. 6
Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu
poškodeným, a to M. L. vo výške 404 546,67 Sk, Ing. J. B. vo výške 700 000 Sk,
Ing. J. B., J. A. a M. O. vo výške 740 000 Sk, a to každému vo výške jednej tretiny
zo sumy 740 000 Sk a P. P. vo výške 626 700 Sk.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bol poškodený F. V. st. odkázaný
s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. boli poškodení P. P., Ing. J. B., J. A. a M. O.
odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný sám, ako
aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch poukázal na to,
že nebolo prihliadané na jeho námietku zaujatosti aj napriek tomu, že bola včasná
a opodstatnená. Ďalej bolo bezdôvodne upustené od osobného výsluchu S.
na pojednávaní, čim jemu a jeho obhajcovi bolo znemožnené klásť doplňujúce
otázky. Najdôležitejším pochybením je, že nebola zabezpečená osobná účasť
S. M. V. na pojednávaní, aby mohla byť vykonaná konfrontácia medzi ním a týmto S.,
keďže je jediným priamym S. v najťažšie právne kvalifikovanom skutku, a to prípravy
trestného činu vraždy.
Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o čiastkový skutok pod bodom 1/ rozsudku,
poškodeného M. L. nepodviedol, podpis jeho otca overený notárom
nie je sfalšovaný a keďže poškodený M. L. bol spoločník a nie osoba, ktorá požičala
peniaze, išlo sa o vklad do podnikania, čo môže potvrdiť S. G. L. S poškodeným
Ing. J. B. mal uzavretú riadnu zmluvu o pôžičke, peniaze poškodený Ing. B. vložil tiež
na spustenie prevádzky vo V.
V čiastkovom skutku pod bodom 2/ rozsudku uviedol, že poškodený P.
v predmetnom byte býva, poškodený Ing. B. dostal od P. 360 000 Sk
za zrušenie záložného práva k bytu, takže poškodenému Ing. B. mohla vzniknúť
maximálne škoda vo výške 340 000 Sk. Zároveň uviedol, že poškodený Ing. B.
s odpredajom bytu súhlasil, aby sa doložili peniaze na spustenie prevádzky
vo V.
K čiastkovým skutkom 3/ a 4/ dodal, že poškodený M. V. mal svoj dom
v úmysle predať, obžalovaného v tejto veci požiadal o vyhotovenie znaleckého
posudku a zabezpečenie znalca k oceneniu nehnuteľnosti. So S. P. M. nebol
obžalovaný nikdy na katastrálnom úrade ani u notára, od poškodených Ing. B.,
A. a O. nikdy neprebral 740 000 Sk. Zároveň namietol, že súd oprel rozhodnutie
o výške spôsobenej škody o škodu vypočítanú podľa trhovej hodnoty nehnuteľnosti
v sume 4 419 750 Sk, hoci podľa neho mal vychádzať z úradnej ceny podľa
znaleckého posudku 1 500 000 Sk, čím došlo k právnej kvalifikácii skutku podľa
piateho odseku § 250 Tr. zák.
Spáchanie skutku pod bodom 5/ rozsudku poprel. Krajský súd, ako
aj prokuratúra vychádzali len z domnienok a krivej výpovede S. V.
Do podvodu s uvedeným domom boli zapletení S. V. a M. a svojou výpoveďou sa
S. V. snažil odpútať od seba podozrenie, že by mohol mať s podvodom niečo
spoločné. S. V. nikdy žiadnu zbraň nedával, a preto sa nemohol dopustiť trestného
činu nedovoleného ozbrojovania.
Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom S. G. L., T. O., D. S., A. K., Ing. M. Ž.,
Ing. G. a M. V., Mgr. Ľ. F., B. R., M. P., L. K., vyšetrovateľa J. J., L. V. a pána K.
zo S. Ďalej navrhol vyžiadať z pobočky I., a. s., v B., výpisy a účtovné doklady
týkajúce sa účtov firmy L., s. r. o., od júla 2001 do mája 2002, na ktoré prišli finančné
prostriedky z legálnej podnikateľskej činnosti obžalovaného vo výške 3 300 000 Sk,
ktoré preukazujú, že obžalovaný nemal žiadne finančné problémy. Až do svojho
zadržania riadne platil peňažné záväzky, ktoré mal. Dokazovanie považuje
obžalovaný za nedostačujúce na vyslovenie záveru o jeho vine vo všetkých bodoch
obžaloby. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj poškodený M. L., ktorý ho
odôvodnil tak, že v časti rozsudku o náhrade škody mu súd nepriznal
aj nárok na úroky z omeškania vo výške 17,6 % p. a. z istiny 404 546,67 Sk
od 1. septembra 2000 až do zaplatenia. Na tomto základe navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 259 ods. 3 Tr. por. zmenil napadnutý rozsudok
vo výroku o náhrade škody tak, že uloží obžalovaného podľa § 228 ods. 1 Tr. por.
nahradiť poškodenému M. L. škodu vo výške 404 546,67 Sk spolu s úrokom
z omeškania vo výške 17,6 % p. a. od 1. septembra 2000 do zaplatenia.
Najvyšší súd ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaného
v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým bolo možné podať odvolanie i správnosť postupu
konania, ktoré tomuto predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby odvolaním
nevytýkané a tak zistil, že napadnutý rozsudok je chybný preto, lebo krajský súd
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Sú tiež
pochybnosti o úplnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba dokazovanie
doplniť, pričom ide o také dokazovanie, ktorého vykonanie pred odvolacím súdom
by znamenalo nahradzovanie činnosti súdu prvého stupňa. Napadnutým
rozhodnutím bolo zároveň porušené ustanovenie Trestného zákona a nesprávne
sú aj výroky o uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody (§ 258 ods. 1
písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ Tr. por.).
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje
orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami S.,
znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám
vyslúcha.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako
aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy,
ktoré boli pri tomto konaní vykonané.
Prvostupňový súd pri dokazovaní na hlavom pojednávaní a pri hodnotení
vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne podľa citovaným ustanovení,
postupoval pritom v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu
bez dôvodných pochybností a zásadou bezprostrednosti a ústnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať rozhodnutie krajského
súdu, ktorým tento súd upustil od vykonania dôkazu, a to čítania zápisníc
o výpovediach veľkej časti S., ktorí vypovedali v prípravnom konaní a neboli vypočutí
pred novým senátom, hlavne s ohľadom na to, že pojednávanie bolo viackrát
odročené, pričom pri odročovaní sa súd nespýtal obžalovaného, resp. jeho obhajcu
ako aj prokurátora, či nemajú návrhy na doplnenie dokazovania
a následne na poslednom pojednávaní, keď obžalovaný celkom oprávnene trval
na osobnom výsluchu S. vypočutých v prípravnom konaní, prípadne v konaní pred
pôvodným senátom, krajský súd neodôvodnene upustil od vykonania týchto dôkazov.
V čiastkovom skutku pod bodom 1/ rozsudku krajský súd pochybil,
keď dokazovaním na hlavnom pojednávaní nepreveril obhajobu obžalovaného
výsluchom S. G. L., bytom vo V., S. X., že nešlo v danom prípade o pôžičku od M. L.,
ale o vklad do spoločného podnikania vo V. Napriek adrese nachádzajúcej
sa v spise sa súd prvého stupňa ani nepokúsil predvolať tohto S. na objasnenie,
či došlo k podvodnému konaniu zo strany obžalovaného v danom prípade, alebo ide
o obchodnoprávny vzťah ako to tvrdí obžalovaný. Na tieto skutočnosti
a na obhajobné tvrdenia obžalovaného bude treba vypočuť i poškodeného M. L.
Treba pritom uviesť, že skutočnosť, že obžalovaný s časovým odstupom od uzavretia
zmluvy predložil poškodenému L. sfalšované uznanie záväzku otcom obžalovaného,
ešte samo osebe nepreukazuje, že už v čase uzavretia zmluvy mal úmysel nesplniť
záväzok voči poškodenému a uviesť ho do omylu v zmysle § 250 Tr. zák. Výsluch
navrhnutého S. by mohol potvrdiť alebo vyvrátiť obhajobu obžalovaného,
že poškodený L. sa zúčastnil prehliadky priestorov podniku obžalovaného v Rakúsku
ako budúci spoločník. Pokiaľ ide o tento čiastkový skutok, bude nutné vypočuť aj S.
D. S. ohľadne prevádzky obžalovaného v Rakúsku, a to či má vedomosť o tom,
že poškodený L. poskytol pôžičku na uvedený podnikateľský zámer obžalovaného
a či mala byť pôžička splatená z výnosov z podnikania obžalovaného a či vie, ako
použil obžalovaný poskytnutú pôžičku, keďže vo svojej výpovedi z prípravného
konania uviedol, že mal pocit, že obžalovaný použil peniaze z pôžičky na zaplatenie
inej pôžičky (č. l. 255).
V čiastkových skutkoch pod bodmi 2/ a 4/ rozsudku treba uviesť, že bolo
chybou upustiť od výsluchu S. – poškodeného P. P., ktorý je prakticky jediným
priamym S. vo veci, v ktorej vystupuje ako poškodený. Bez vykonania tohto výsluchu
nebol vlastne vykonaný žiaden dôkaz v konaní pred súdom v tomto čiastkovom
skutku. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že podľa výpovede poškodeného
P. vykonanej pred pôvodným senátom (č. l. 514 – 515), sa po tom, čo zaplatil
kompenzáciu poškodenému Ing. B. v sume 350 000 Sk
za zrušenie záložného práva na byt, sa poškodený P. stal vlastníkom bytu.
To, že prišlo k prevodu bytu na P. vyplýva aj z výpovede poškodeného
Ing. B. (č. l. 778, 512) Aj k tejto skutočnosti bude nutné vypočuť poškodeného P.,
prípadne si túto skutočnosť zistiť zo správy katastra. Ak by tomu tak bolo, výška
priznanej náhrady škody by bola nenáležitá, pretože by poškodený okrem toho, že
získal kúpený byt, dostal späť aj celú kúpnu cenu. Čo sa týka prípadnej
kompenzácie, ktorú poskytol poškodený P. poškodenému Ing. B.
vo výške 350 000 Sk, bude na úvahe krajského súdu, či túto posúdi, ako náklady
na odstránenie škody, ktorá vznikla z dôvodu právnej vady na kupovanom byte, ktorá
mala za následok nemožnosť nakladať s vecou, za ktorú bola riadne zaplatená
kúpna cena poškodeným P., alebo túto sumu bude považovať
za dobrovoľné plnenie poškodeného za iného (v tomto prípade za obžalovaného)
a tohto odkáže na konanie o veciach občiansko-právnych. V tejto súvislosti bude
nutné potom revidovať aj výšku škody spôsobenej Ing. B. s ohľadom
na vyplatenú kompenzáciu od poškodeného P.. Na objasnenie čiastkového skutku
pod bodom 2/ bude nutné vypočuť aj S. T. O. k okolnostiam týkajúcim sa predaja
bytu jeho nevlastnému bratovi P. P.
V súvislosti s čiastkovým skutkom pod bodom 3/ rozsudku treba poukázať
na to, že námietka obžalovaného, že súd bral do úvahy cenu nehnuteľnosti podľa
znaleckého posudku Ing. Ľ. G., kde bola určená cena spornej nehnuteľnosti vo výške
4 419 750 Sk a nie podľa znaleckého posudku Ing. M. G., kde táto cena predstavuje
sumu 1 526 590,85 Sk, je dôvodná. V znaleckom posudku rozhodnom pre určenie
výšky škody pre účely trestného konania, ktorý vypracoval Ing. Ľ. G. je totiž uvedené,
že tento bol vypracovaný k dátumu 10. októbra 2001, pričom bol použitý cenový
predpis, a to vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá však nadobudla účinnosť až 1. marca
2002, teda po rozhodnom dátume, preto podľa § 18 citovanej vyhlášky bolo nutné
znalecký posudok zadaný žiadateľom pred účinnosťou tejto vyhlášky vypracovať
podľa doterajších právnych predpisov. Úlohou krajského súdu bude vykonať
dokazovanie za účelom zistenia ceny spornej nehnuteľnosti v súlade s právnym
stavom ku dňu spáchania skutku a dôsledne sa vysporiadať s výškou spôsobenej
škody tak, aby išlo o reálne spôsobenú škodu v zmysle § 89 ods. 14 Tr. zák.
účinného v čase skutku. Na ustálenie tejto škody bude potrebné vypočuť znalcov
s dôrazom na to, aby náležite vysvetlili rozdiel medzi „vyhláškovou“ a „trhovou“
cenou v rozhodnom čase.
Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že pri čiastkovom
skutku 3/ bolo vykonané dokazovanie ohľadom pravosti kúpnej zmluvy a náležitostí
tejto zmluvy sa týkajúcich (výsluch S. O. č. l. 295 – 296, znalecký posudok č. l.
375 – 376). S uvedeného dokazovania vyplýva, že došlo k použitiu falošnej úradnej
pečate ako pravej. Overovanie listín je starý inštitút, ktorým garantuje štátna moc
pravosť ňou určených skutočností, a preto má overovanie veľký význam z dôvodu
zabezpečenia určitej dôveryhodnosti v rôznych oblastiach spoločenského života.
Jednou z oprávnených osôb, ktoré majú štátom danú možnosť vykonávať overovanie
listín je aj notár, ktorého je nutné považovať z uvedeného dôvodu za úradnú osobu
a jeho pečať je teda nutné považovať za pečať úradnú. Vzhľadom však na to,
že v predmetnej veci nepodal odvolanie prokurátor, ktorý bol oprávnený podať
odvolanie v neprospech obžalovaného, nie je možné s prihliadnutím na zásadu
zákazu reformatio in peius, právne posúdiť tento skutok i ako trestný čin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176
Tr. zák., hoci skutkové zistenia by pre takýto záver nasvedčovali.
Pokiaľ ide o čiastkový skutok pod bodom 4/ rozsudku, Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukazuje na to, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku
sa uvádza „hoci vedel, že P. M. nie je právoplatným vlastníkom domu“,
i keď z listu vlastníctva č. X. (č. l. 150) vyplýva, že P. M. bol právoplatne zapísaný na
liste vlastníctva správy katastra ako vlastník domu na G. ulici X. v B.
Podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por. zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného
alebo S. sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou,
pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo
ochorela chorobou, ktorá natrvalo alebo na dohľadný čas znemožňuje jej výsluch.
Prvostupňový súd pri objasňovaní skutku pod bodom 5/ rozsudku,
nepostupoval v intenciách citovaného ustanovenia. Pochybil, keď nevypočul osobne
S. M. V. na hlavnom pojednávaní, hoci vykonanie tohto výsluchu
je rozhodné pre náležité zistenie skutkového stavu. S. V. bol síce vypočutý v konaní
pred súdom (č. l. 519 – 523), no tento výsluch na hlavnom pojednávaní
bol vykonaný pred iným senátom. Nový senát bol povinný vykonať dokazovanie
znova v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V prípade S. V.
sa krajský súd síce pokúšal predvolávať tohto S. na pojednávanie,
no zo spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd nevyčerpal všetky dostupné
prostriedky na zabezpečenie tohto S. na hlavnom pojednávaní. Súd sa uspokojil
s informáciou manželky S., že tento sa nachádza niekde v P. a s telefónnym číslom
(č. l. 683). Zo spisu je zrejmé, že krajský súd urobil neúspešne opatrenie
na zabezpečenie tohto S. (č. l. 693), zároveň sa ho pokúšal predvolať
z Českej republiky, no predvolania boli zasielané na adresu M. B.,
H. ul. X., Česká republika, pričom z č. l. 496 vyplýva, že S. skoršie prebral zásielku
na adrese H. X. Krajský súd nezisťoval prostredníctvom príslušných orgánov Českej
republiky, či S. sa skutočne nachádza na adrese v M. B., prípadne, či má hlásený
pobyt na inom mieste v Českej republike, ani sa nepokúsil prostredníctvom týchto
orgánov doručiť predvolanie S. Za tohto stavu na čítanie výpovede tohto S.
(č. l. 783) neboli splnené zákonné podmienky § 211 ods. 1 Tr. por. Preto bude
úlohou krajského súdu zistiť pobyt S. v Českej republike, prípadne aj na Slovensku,
resp. dožiadaním orgánov Českej republiky zabezpečiť doručenie predvolania tomuto
S., aby mohol byť vykonaný dôkaz výsluchom tohto S. v súlade s Trestným
poriadkom.
V skutku pod bodom 6/ rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje
na to, že absentuje v odôvodnení právne posúdenie skutku ako pokračovacieho
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/
Tr. zák., keď krajský súd zrejme omylom na strane 14 rozsudku odôvodňoval trestný
čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák., ktorý je však súčasťou
skutku 5/ rozsudku, kde je v jednočinnom súbehu s prípravou trestného činu vraždy,
preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný.
Krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom ani pri rozhodovaní o treste.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd uložil obžalovanému
trest podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku – prípravy
na trestný čin vraždy, a to za použitia § 16 ods. 1 Tr. zák. Trestná sadzba
za uvedený trestný čin bola pre obžalovaného priaznivejšia, pričom však zároveň
uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to pištole ČZ 50 kal. 7,65 mm,
výr. č. X., ktorej vlastníkom sa podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. stal štát. Pochybenie
spočíva v tom, že § 55 nemal do 31. augusta 2002 odsek 6, stalo sa tak až novelou
Trestného zákona č. 421/2002, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2002.
Čo sa týka námietky zaujatosti a spôsobu, akým sa krajský súd s touto
vyrovnal treba dodať, že § 31 ods. 7 Tr. por. s poukazom na § 30 ods. 4 Tr. por.
umožňuje, aby súd o námietke, ktorá nebola vznesená bezodkladne, nekonal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že boli splnené podmienky § 31 ods. 7
Tr. por. a krajský súd postupoval v súlade s Trestným poriadkom, ak o vznesenej
námietke nekonal, keďže obžalovaný namietal senát krajského súdu pre vykonané
úkony v trestnom konaní, pričom takto neurobil hneď, ako mohol, teda počas
vykonávania úkonov alebo bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o dôvodoch
na vznesenie námietky zaujatosti, ale až s odstupom niekoľkých mesiacov
od vykonania namietaných úkonov, na ktorých sa obžalovaný aj sám zúčastnil.
S poukazom na skôr uvedené, v ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu
odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s rozpormi, na ktoré odvolací súd
poukázal a vykonať potrebné dôkazy, prípadne dôkazy, ktorých potreba vykonania
sa ukáže, resp. vyplynú v priebehu dokazovania, pre náležité objasnenie veci.
Potom bude možné všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade
s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku pod bodom I. tohto uznesenia.
Odvolanie poškodeného M. L. ako oneskorené Najvyšší súd Slovenskej
republiky zamietol (§ 253 ods. 1 Tr. por.). Poškodenému bol rozsudok krajského
súdu doručený 11. januára 2006, teda osemdňová lehota na odvolanie uplynula
19. januára 2006. Poškodený podal odvolanie na krajskom súde
20. januára 2006, a preto bolo podané oneskorene.
Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že poškodený
má síce nárok okrem istiny aj na jej príslušenstvo, tak ako sa ho domáhal v odvolaní,
avšak aj úroky z omeškania je nutné popri uplatnení nároku na istinu uplatniť riadne
a včas čo do výšky a dôvodov. Poškodený M. L. uplatnil v trestnom konaní (č. l. 252,
508) len škodu vo výške 404 546,70 Sk, bez príslušenstva, ktorú
mu krajský súd v plnom rozsahu priznal. Krajský súd bol viazaný rozsahom náhrady
škody, ktorú si poškodený uplatnil a nemohol v žiadnom prípade priznať viac, ako bol
uplatnený nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. decembra 2007
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: