Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/11/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

4. decembra 2007 v trestnej veci obžalovaného Ľ. L.,

pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a iné,

o odvolaní obžalovaného Ľ. L. a poškodeného M. L. proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 21. novembra 2005, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

I. Podľa , , ,

( v znení neskorších predpisov) napadnutý rozsudok

s a z r u š u j e.

Podľa vec s a v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

II. Podľa odvolanie poškodeného M. L.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2005, sp. zn.

, bol obžalovaný Ľ. L. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., z prípravy trestného činu vraždy podľa

§ 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. j/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.

a pokračovacieho trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171

ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 1. júla 2000 si pred domom na Ž. ul. č. X. v B. od M. L. požičal sumu

90 700 ATS a 5 500 DEM, ktorú sa zaviazal vrátiť

do 30. augusta 2000, hoci vedel, že peniaze vrátiť nebude môcť preto, že už v apríli

roku 2000 sa zadlžil firme A. K. P. sumou 400 000 Sk, dňa 27. júna 2000 si zobral

od VÚB B., pobočka R., pôžičku vo výške 300 000 Sk

a od začiatku roku 2000 si od Ing. J. B. postupne požičal 700 000 Sk, ktoré dlhy

nesplácal a keď ho poškodený M. L. urgoval, aby mu dlhovanú sumu začal splácať,

tak mu odovzdal dohodu o uznaní záväzku, na ktorej sfalšoval podpis svojho otca

Ľ. L. st. ako ručiteľa, čím poškodenému M. L. spôsobil škodu, po prepočte podľa

kurzového lístka Národnej banky Slovenska ku dňu 1. júla 2000 vo výške

404 546,67 Sk,

2/ dňa 8. decembra 2000 v B. predal svoj dvojizbový byt

na M. ulici č. X. v B. za sumu 626 700 Sk P. P. napriek tomu, že vedel, že na tento

byt bol dňa 15. decembra 1999 na katastri nehnuteľností OÚ Bratislava II pod č. V.

vykonaný vklad záložného práva v prospech veriteľa Ing. J. B., následkom čoho

katastrálny úrad prepis listu vlastníctva na kupcu P. P. nevykonal, čím mu spôsobil

škodu vo výške 626 700 Sk,

3/ po tom, ako sa dozvedel, že M. V., majiteľ rodinného domu

na G. ul. č. X. v B., mieni svoj dom predať, bez jeho vedomia a súhlasu si začiatkom

októbra 2001 dal vyhotoviť na jeho dom znalecký posudok znalcom z odvetvia

oceňovania nehnuteľností, požiadal P. M., aby za odmenu 15 000 Sk si nechal

na seba previesť vlastnícke práva k domu, potom vyhotovil kúpno-predajnú zmluvu,

na ktorej presne nezisteným spôsobom sfalšoval podpis M. V. ako aj osvedčovaciu

doložku pracovníčky notárskeho úradu a po podpísaní zmluvy P. M. dňa 10. októbra

2001 tohto zaviedol na OÚ Bratislava II, kde za neho zaplatil správne poplatky

za prevod nehnuteľnosti a žiadosť o povolenie výnimky na rýchlenie konania

na katastri, po čom dňa 13. novembra 2001 katastrálny odbor OÚ Bratislava II

vykonal zmenu listu vlastníctva č. X. tak, že novým majiteľom domu na G. ul. č. X.

v B. sa stal P. M., čím M. V. spôsobil škodu 4 419 750 Sk,

4/ po tom ako si v priebehu roku 2000 od Ing. J. B. postupne,

na viackrát požičal spolu 700 000 Sk, ktorú nebol spôsobilý vrátiť v októbri roku 2001,

hoci vedel, že P. M. nie je právoplatným vlastníkom domu, mu rodinný dom na G. ul.

č. X. v B. ponúkol od P. M. ku kúpe s tým, že z predajnej ceny domu 1 500 000 Sk

mu vyplatil len zbytok po odpočítaní dlhu 700 000 Sk. Keď Ing. J. B. s jeho návrhom

súhlasil s tým, že dom odkúpi spoločne rovným dielom s J. A. a M. O. dňa

21. novembra 2001 obžalovaný priviedol P. M. a po podpísaní kúpno-predajnej

zmluvy a vybavení ďalších administratívnych úkonov pred budovou OÚ Bratislava II

obžalovaný L. od Ing. B. prevzal 740 000 Sk a po tom k prepisu listu vlastníctva

nedošlo. Uvedeným konaním spôsobil poškodeným Ing. J. B., J. A. a M. O. škodu

vo výške jednej tretiny zo sumy 740 000 Sk, na ktorú sa zložili rovným dielom

(246 666,67 Sk),

5/ po zrealizovaní neoprávneného predaja rodinného domu na G.

ul. č. X. v B. preto, aby jeho konanie nevyšlo najavo, sa obžalovaný Ľ. L. rozhodol,

že majiteľa domu M. V., jeho brata F. V.

a ich matku L. V. dá fyzicky zlikvidovať, o ktorom úmysle dňa

12. decembra 2001 informoval M. V., v ktorého prítomnosti toho istého dňa v nonstop

podniku na V. ulici v B. odovzdal trom neznámym mužom ukrajinskej národnosti ako

zálohu na ich usmrtenie sumu 35 000 Sk s tým,

že zbytok dohovorenej čiastky 15 000 Sk im odovzdá večer. Keď obžalovaný

L. peniaze neodovzdal a nezistení muži realizáciu činu odmietli vykonať, obžalovaný

požiadal M. V., aby našiel osobu, ktorá za odmenu vraždu V. vykoná alebo aby

vraždu vykonal za odmenu s ním. M. V., predstierajúc, že skutok vykoná on spolu

s ďalšími osobami, k tomuto účelu dňa 16. decembra 2001 o 15.00 hod. na čerpacej

stanici S. v P. B. odovzdal pištoľ ČZ vzor 50 kal. 7,65 mm. výr. č. X. so zásobníkom

a 8 ks nábojov, ktorú si presne nezisteného dňa nezisteným spôsobom bez

oprávnenia zadovážil a u seba prechovával a následne so zámerom zabezpečiť si

alibi tohto istého dňa vo večerných hodinách odcestoval do B. B., kde sa ubytovali

v hoteli N.. Dňa 17. decembra 2001 M. V. predstierajúc, že ide vraždu zrealizovať, sa

vrátil do B., kde o úmysle obžalovaného informoval poškodených bratov V. a políciu,

6/ napriek tomu, že bol rozhodnutím správneho orgánu ODI OR PZ

Bratislava II sp. zn. ORP-94/OBCP-2000-v-II zo dňa 21. decembra 2000 uložený

zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov, ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 9. februára 2001:

- dňa 5. mája 2001 o 22.00 hod. riadil motorové vozidlo zn. Škoda 105 L,

EČV: A. po B. ul., kde bol kontrolovaný hliadkou

PMJ KR PZ v Bratislave,

- dňa 16. mája 2001 o 20.40 hod. jazdil s motorovým vozidlom

zn. VAZ 2106, EČV: T. po O. a F. ul. v B., kde bol kontrolovaný hliadkou

PMJ KR PZ v Bratislave,

- dňa 22. mája 2001 o 19.55 hod. riadil motorové vozidlo zn. VAZ 2106,

EČV: T. po ul. M. Sch. T. smerom von z mesta, kde

po odbočení na Š. ulicu bol kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ.

Za to bol obžalovanému Ľ. L. uložený podľa § 219 ods. 2

Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 a pol

(trinásť a pol) roka, na výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. c/

Tr. zák. do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bol uložený obžalovanému súčasne trest

prepadnutia veci, a to pištole ČZ 50 kal. 7,65 mm, výr. č. X. a podľa § 55 ods. 6

Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.

Podľa bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu

poškodeným, a to M. L. vo výške 404 546,67 Sk, Ing. J. B. vo výške 700 000 Sk,

Ing. J. B., J. A. a M. O. vo výške 740 000 Sk, a to každému vo výške jednej tretiny

zo sumy 740 000 Sk a P. P. vo výške 626 700 Sk.

Podľa bol poškodený F. V. st. odkázaný

s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.

Podľa boli poškodení P. P., Ing. J. B., J. A. a M. O.

odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný sám, ako

aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch poukázal na to,

že nebolo prihliadané na jeho námietku zaujatosti aj napriek tomu, že bola včasná

a opodstatnená. Ďalej bolo bezdôvodne upustené od osobného výsluchu S.

na pojednávaní, čim jemu a jeho obhajcovi bolo znemožnené klásť doplňujúce

otázky. Najdôležitejším pochybením je, že nebola zabezpečená osobná účasť

S. M. V. na pojednávaní, aby mohla byť vykonaná konfrontácia medzi ním a týmto S.,

keďže je jediným priamym S. v najťažšie právne kvalifikovanom skutku, a to prípravy

trestného činu vraždy.

Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o čiastkový skutok pod bodom 1/ rozsudku,

poškodeného M. L. nepodviedol, podpis jeho otca overený notárom

nie je sfalšovaný a keďže poškodený M. L. bol spoločník a nie osoba, ktorá požičala

peniaze, išlo sa o vklad do podnikania, čo môže potvrdiť S. G. L. S poškodeným

Ing. J. B. mal uzavretú riadnu zmluvu o pôžičke, peniaze poškodený Ing. B. vložil tiež

na spustenie prevádzky vo V.

V čiastkovom skutku pod bodom 2/ rozsudku uviedol, že poškodený P.

v predmetnom byte býva, poškodený Ing. B. dostal od P. 360 000 Sk

za zrušenie záložného práva k bytu, takže poškodenému Ing. B. mohla vzniknúť

maximálne škoda vo výške 340 000 Sk. Zároveň uviedol, že poškodený Ing. B.

s odpredajom bytu súhlasil, aby sa doložili peniaze na spustenie prevádzky

vo V.

K čiastkovým skutkom 3/ a 4/ dodal, že poškodený M. V. mal svoj dom

v úmysle predať, obžalovaného v tejto veci požiadal o vyhotovenie znaleckého

posudku a zabezpečenie znalca k oceneniu nehnuteľnosti. So S. P. M. nebol

obžalovaný nikdy na katastrálnom úrade ani u notára, od poškodených Ing. B.,

A. a O. nikdy neprebral 740 000 Sk. Zároveň namietol, že súd oprel rozhodnutie

o výške spôsobenej škody o škodu vypočítanú podľa trhovej hodnoty nehnuteľnosti

v sume 4 419 750 Sk, hoci podľa neho mal vychádzať z úradnej ceny podľa

znaleckého posudku 1 500 000 Sk, čím došlo k právnej kvalifikácii skutku podľa

piateho odseku § 250 Tr. zák.

Spáchanie skutku pod bodom 5/ rozsudku poprel. Krajský súd, ako

aj prokuratúra vychádzali len z domnienok a krivej výpovede S. V.

Do podvodu s uvedeným domom boli zapletení S. V. a M. a svojou výpoveďou sa

S. V. snažil odpútať od seba podozrenie, že by mohol mať s podvodom niečo

spoločné. S. V. nikdy žiadnu zbraň nedával, a preto sa nemohol dopustiť trestného

činu nedovoleného ozbrojovania.

Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom S. G. L., T. O., D. S., A. K., Ing. M. Ž.,

Ing. G. a M. V., Mgr. Ľ. F., B. R., M. P., L. K., vyšetrovateľa J. J., L. V. a pána K.

zo S. Ďalej navrhol vyžiadať z pobočky I., a. s., v B., výpisy a účtovné doklady

týkajúce sa účtov firmy L., s. r. o., od júla 2001 do mája 2002, na ktoré prišli finančné

prostriedky z legálnej podnikateľskej činnosti obžalovaného vo výške 3 300 000 Sk,

ktoré preukazujú, že obžalovaný nemal žiadne finančné problémy. Až do svojho

zadržania riadne platil peňažné záväzky, ktoré mal. Dokazovanie považuje

obžalovaný za nedostačujúce na vyslovenie záveru o jeho vine vo všetkých bodoch

obžaloby. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj poškodený M. L., ktorý ho

odôvodnil tak, že v časti rozsudku o náhrade škody mu súd nepriznal

aj nárok na úroky z omeškania vo výške 17,6 % p. a. z istiny 404 546,67 Sk

od 1. septembra 2000 až do zaplatenia. Na tomto základe navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa zmenil napadnutý rozsudok

vo výroku o náhrade škody tak, že uloží obžalovaného podľa

nahradiť poškodenému M. L. škodu vo výške 404 546,67 Sk spolu s úrokom

z omeškania vo výške 17,6 % p. a. od 1. septembra 2000 do zaplatenia.

Najvyšší súd ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaného

v zmysle preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku, proti ktorým bolo možné podať odvolanie i správnosť postupu

konania, ktoré tomuto predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby odvolaním

nevytýkané a tak zistil, že napadnutý rozsudok je chybný preto, lebo krajský súd

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Sú tiež

pochybnosti o úplnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba dokazovanie

doplniť, pričom ide o také dokazovanie, ktorého vykonanie pred odvolacím súdom

by znamenalo nahradzovanie činnosti súdu prvého stupňa. Napadnutým

rozhodnutím bolo zároveň porušené ustanovenie a nesprávne

sú aj výroky o uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody (§ 258 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ ).

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,

aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti

obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch

vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje

orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány

činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami S.,

znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám

vyslúcha.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako

aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy,

ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

Prvostupňový súd pri dokazovaní na hlavom pojednávaní a pri hodnotení

vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne podľa citovaným ustanovení,

postupoval pritom v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu

bez dôvodných pochybností a zásadou bezprostrednosti a ústnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať rozhodnutie krajského

súdu, ktorým tento súd upustil od vykonania dôkazu, a to čítania zápisníc

o výpovediach veľkej časti S., ktorí vypovedali v prípravnom konaní a neboli vypočutí

pred novým senátom, hlavne s ohľadom na to, že pojednávanie bolo viackrát

odročené, pričom pri odročovaní sa súd nespýtal obžalovaného, resp. jeho obhajcu

ako aj prokurátora, či nemajú návrhy na doplnenie dokazovania

a následne na poslednom pojednávaní, keď obžalovaný celkom oprávnene trval

na osobnom výsluchu S. vypočutých v prípravnom konaní, prípadne v konaní pred

pôvodným senátom, krajský súd neodôvodnene upustil od vykonania týchto dôkazov.

V čiastkovom skutku pod bodom 1/ rozsudku krajský súd pochybil,

keď dokazovaním na hlavnom pojednávaní nepreveril obhajobu obžalovaného

výsluchom S. G. L., bytom vo V., S. X., že nešlo v danom prípade o pôžičku od M. L.,

ale o vklad do spoločného podnikania vo V. Napriek adrese nachádzajúcej

sa v spise sa súd prvého stupňa ani nepokúsil predvolať tohto S. na objasnenie,

či došlo k podvodnému konaniu zo strany obžalovaného v danom prípade, alebo ide

o obchodnoprávny vzťah ako to tvrdí obžalovaný. Na tieto skutočnosti

a na obhajobné tvrdenia obžalovaného bude treba vypočuť i poškodeného M. L.

Treba pritom uviesť, že skutočnosť, že obžalovaný s časovým odstupom od uzavretia

zmluvy predložil poškodenému L. sfalšované uznanie záväzku otcom obžalovaného,

ešte samo osebe nepreukazuje, že už v čase uzavretia zmluvy mal úmysel nesplniť

záväzok voči poškodenému a uviesť ho do omylu v zmysle § 250 Tr. zák. Výsluch

navrhnutého S. by mohol potvrdiť alebo vyvrátiť obhajobu obžalovaného,

že poškodený L. sa zúčastnil prehliadky priestorov podniku obžalovaného v Rakúsku

ako budúci spoločník. Pokiaľ ide o tento čiastkový skutok, bude nutné vypočuť aj S.

D. S. ohľadne prevádzky obžalovaného v Rakúsku, a to či má vedomosť o tom,

že poškodený L. poskytol pôžičku na uvedený podnikateľský zámer obžalovaného

a či mala byť pôžička splatená z výnosov z podnikania obžalovaného a či vie, ako

použil obžalovaný poskytnutú pôžičku, keďže vo svojej výpovedi z prípravného

konania uviedol, že mal pocit, že obžalovaný použil peniaze z pôžičky na zaplatenie

inej pôžičky (č. l. 255).

V čiastkových skutkoch pod bodmi 2/ a 4/ rozsudku treba uviesť, že bolo

chybou upustiť od výsluchu S. – poškodeného P. P., ktorý je prakticky jediným

priamym S. vo veci, v ktorej vystupuje ako poškodený. Bez vykonania tohto výsluchu

nebol vlastne vykonaný žiaden dôkaz v konaní pred súdom v tomto čiastkovom

skutku. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že podľa výpovede poškodeného

P. vykonanej pred pôvodným senátom (č. l. 514 – 515), sa po tom, čo zaplatil

kompenzáciu poškodenému Ing. B. v sume 350 000 Sk

za zrušenie záložného práva na byt, sa poškodený P. stal vlastníkom bytu.

To, že prišlo k prevodu bytu na P. vyplýva aj z výpovede poškodeného

Ing. B. (č. l. 778, 512) Aj k tejto skutočnosti bude nutné vypočuť poškodeného P.,

prípadne si túto skutočnosť zistiť zo správy katastra. Ak by tomu tak bolo, výška

priznanej náhrady škody by bola nenáležitá, pretože by poškodený okrem toho, že

získal kúpený byt, dostal späť aj celú kúpnu cenu. Čo sa týka prípadnej

kompenzácie, ktorú poskytol poškodený P. poškodenému Ing. B.

vo výške 350 000 Sk, bude na úvahe krajského súdu, či túto posúdi, ako náklady

na odstránenie škody, ktorá vznikla z dôvodu právnej vady na kupovanom byte, ktorá

mala za následok nemožnosť nakladať s vecou, za ktorú bola riadne zaplatená

kúpna cena poškodeným P., alebo túto sumu bude považovať

za dobrovoľné plnenie poškodeného za iného (v tomto prípade za obžalovaného)

a tohto odkáže na konanie o veciach občiansko-právnych. V tejto súvislosti bude

nutné potom revidovať aj výšku škody spôsobenej Ing. B. s ohľadom

na vyplatenú kompenzáciu od poškodeného P.. Na objasnenie čiastkového skutku

pod bodom 2/ bude nutné vypočuť aj S. T. O. k okolnostiam týkajúcim sa predaja

bytu jeho nevlastnému bratovi P. P.

V súvislosti s čiastkovým skutkom pod bodom 3/ rozsudku treba poukázať

na to, že námietka obžalovaného, že súd bral do úvahy cenu nehnuteľnosti podľa

znaleckého posudku Ing. Ľ. G., kde bola určená cena spornej nehnuteľnosti vo výške

4 419 750 Sk a nie podľa znaleckého posudku Ing. M. G., kde táto cena predstavuje

sumu 1 526 590,85 Sk, je dôvodná. V znaleckom posudku rozhodnom pre určenie

výšky škody pre účely trestného konania, ktorý vypracoval Ing. Ľ. G. je totiž uvedené,

že tento bol vypracovaný k dátumu 10. októbra 2001, pričom bol použitý cenový

predpis, a to vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá však nadobudla účinnosť až 1. marca

2002, teda po rozhodnom dátume, preto podľa § 18 citovanej vyhlášky bolo nutné

znalecký posudok zadaný žiadateľom pred účinnosťou tejto vyhlášky vypracovať

podľa doterajších právnych predpisov. Úlohou krajského súdu bude vykonať

dokazovanie za účelom zistenia ceny spornej nehnuteľnosti v súlade s právnym

stavom ku dňu spáchania skutku a dôsledne sa vysporiadať s výškou spôsobenej

škody tak, aby išlo o reálne spôsobenú škodu v zmysle § 89 ods. 14 Tr. zák.

účinného v čase skutku. Na ustálenie tejto škody bude potrebné vypočuť znalcov

s dôrazom na to, aby náležite vysvetlili rozdiel medzi „vyhláškovou“ a „trhovou“

cenou v rozhodnom čase.

Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že pri čiastkovom

skutku 3/ bolo vykonané dokazovanie ohľadom pravosti kúpnej zmluvy a náležitostí

tejto zmluvy sa týkajúcich (výsluch S. O. č. l. 295 – 296, znalecký posudok č. l.

375 – 376). S uvedeného dokazovania vyplýva, že došlo k použitiu falošnej úradnej

pečate ako pravej. Overovanie listín je starý inštitút, ktorým garantuje štátna moc

pravosť ňou určených skutočností, a preto má overovanie veľký význam z dôvodu

zabezpečenia určitej dôveryhodnosti v rôznych oblastiach spoločenského života.

Jednou z oprávnených osôb, ktoré majú štátom danú možnosť vykonávať overovanie

listín je aj notár, ktorého je nutné považovať z uvedeného dôvodu za úradnú osobu

a jeho pečať je teda nutné považovať za pečať úradnú. Vzhľadom však na to,

že v predmetnej veci nepodal odvolanie prokurátor, ktorý bol oprávnený podať

odvolanie v neprospech obžalovaného, nie je možné s prihliadnutím na zásadu

zákazu reformatio in peius, právne posúdiť tento skutok i ako trestný čin falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176

Tr. zák., hoci skutkové zistenia by pre takýto záver nasvedčovali.

Pokiaľ ide o čiastkový skutok pod bodom 4/ rozsudku, Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje na to, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku

sa uvádza „hoci vedel, že P. M. nie je právoplatným vlastníkom domu“,

i keď z listu vlastníctva č. X. (č. l. 150) vyplýva, že P. M. bol právoplatne zapísaný na

liste vlastníctva správy katastra ako vlastník domu na G. ulici X. v B.

Podľa zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného

alebo S. sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam tohto zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou,

pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo

ochorela chorobou, ktorá natrvalo alebo na dohľadný čas znemožňuje jej výsluch.

Prvostupňový súd pri objasňovaní skutku pod bodom 5/ rozsudku,

nepostupoval v intenciách citovaného ustanovenia. Pochybil, keď nevypočul osobne

S. M. V. na hlavnom pojednávaní, hoci vykonanie tohto výsluchu

je rozhodné pre náležité zistenie skutkového stavu. S. V. bol síce vypočutý v konaní

pred súdom (č. l. 519 – 523), no tento výsluch na hlavnom pojednávaní

bol vykonaný pred iným senátom. Nový senát bol povinný vykonať dokazovanie

znova v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V prípade S. V.

sa krajský súd síce pokúšal predvolávať tohto S. na pojednávanie,

no zo spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd nevyčerpal všetky dostupné

prostriedky na zabezpečenie tohto S. na hlavnom pojednávaní. Súd sa uspokojil

s informáciou manželky S., že tento sa nachádza niekde v P. a s telefónnym číslom

(č. l. 683). Zo spisu je zrejmé, že krajský súd urobil neúspešne opatrenie

na zabezpečenie tohto S. (č. l. 693), zároveň sa ho pokúšal predvolať

z Českej republiky, no predvolania boli zasielané na adresu M. B.,

H. ul. X., Česká republika, pričom z č. l. 496 vyplýva, že S. skoršie prebral zásielku

na adrese H. X. Krajský súd nezisťoval prostredníctvom príslušných orgánov Českej

republiky, či S. sa skutočne nachádza na adrese v M. B., prípadne, či má hlásený

pobyt na inom mieste v Českej republike, ani sa nepokúsil prostredníctvom týchto

orgánov doručiť predvolanie S. Za tohto stavu na čítanie výpovede tohto S.

(č. l. 783) neboli splnené zákonné podmienky Preto bude

úlohou krajského súdu zistiť pobyt S. v Českej republike, prípadne aj na Slovensku,

resp. dožiadaním orgánov Českej republiky zabezpečiť doručenie predvolania tomuto

S., aby mohol byť vykonaný dôkaz výsluchom tohto S. v súlade s Trestným

poriadkom.

V skutku pod bodom 6/ rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje

na to, že absentuje v odôvodnení právne posúdenie skutku ako pokračovacieho

trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/

Tr. zák., keď krajský súd zrejme omylom na strane 14 rozsudku odôvodňoval trestný

čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák., ktorý je však súčasťou

skutku 5/ rozsudku, kde je v jednočinnom súbehu s prípravou trestného činu vraždy,

preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný.

Krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom ani pri rozhodovaní o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd uložil obžalovanému

trest podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku – prípravy

na trestný čin vraždy, a to za použitia § 16 ods. 1 Tr. zák. Trestná sadzba

za uvedený trestný čin bola pre obžalovaného priaznivejšia, pričom však zároveň

uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to pištole ČZ 50 kal. 7,65 mm,

výr. č. X., ktorej vlastníkom sa podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. stal štát. Pochybenie

spočíva v tom, že § 55 nemal do 31. augusta 2002 odsek 6, stalo sa tak až novelou

, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2002.

Čo sa týka námietky zaujatosti a spôsobu, akým sa krajský súd s touto

vyrovnal treba dodať, že s poukazom na

umožňuje, aby súd o námietke, ktorá nebola vznesená bezodkladne, nekonal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že boli splnené podmienky § 31 ods. 7

a krajský súd postupoval v súlade s , ak o vznesenej

námietke nekonal, keďže obžalovaný namietal senát krajského súdu pre vykonané

úkony v trestnom konaní, pričom takto neurobil hneď, ako mohol, teda počas

vykonávania úkonov alebo bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o dôvodoch

na vznesenie námietky zaujatosti, ale až s odstupom niekoľkých mesiacov

od vykonania namietaných úkonov, na ktorých sa obžalovaný aj sám zúčastnil.

S poukazom na skôr uvedené, v ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu

odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s rozpormi, na ktoré odvolací súd

poukázal a vykonať potrebné dôkazy, prípadne dôkazy, ktorých potreba vykonania

sa ukáže, resp. vyplynú v priebehu dokazovania, pre náležité objasnenie veci.

Potom bude možné všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade

s ustanovením a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku pod bodom I. tohto uznesenia.

Odvolanie poškodeného M. L. ako oneskorené Najvyšší súd Slovenskej

republiky zamietol ( ). Poškodenému bol rozsudok krajského

súdu doručený 11. januára 2006, teda osemdňová lehota na odvolanie uplynula

19. januára 2006. Poškodený podal odvolanie na krajskom súde

20. januára 2006, a preto bolo podané oneskorene.

Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že poškodený

má síce nárok okrem istiny aj na jej príslušenstvo, tak ako sa ho domáhal v odvolaní,

avšak aj úroky z omeškania je nutné popri uplatnení nároku na istinu uplatniť riadne

a včas čo do výšky a dôvodov. Poškodený M. L. uplatnil v trestnom konaní (č. l. 252,

508) len škodu vo výške 404 546,70 Sk, bez príslušenstva, ktorú

mu krajský súd v plnom rozsahu priznal. Krajský súd bol viazaný rozsahom náhrady

škody, ktorú si poškodený uplatnil a nemohol v žiadnom prípade priznať viac, ako bol

uplatnený nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. decembra 2007

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: