Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 94/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojka (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Romanom Juríkom, PhD., M. Flengera 4, Nové Zámky, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na ochranu

spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu

v Nitre č. k. -191 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj

základného práva na ochranu spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej

únie (ďalej aj „charta“) uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -191 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie odvolacieho súdu“).

2. Keďže k ústavnej sťažnosti nebolo pripojené podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky

a k ústavnej sťažnosti nebola pripojená ani kópia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

v zmysle , ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky podľa na odstránenie uvedených

nedostatkov (výzvou na odstránenie nedostatkov návrhu č. k. -7

zo 17. septembra 2019, ktorú prevzal právny zástupca 3. októbra 2019).

3. Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na túto výzvu doručil ústavnému súdu

aj požadovanú kópiu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu označených práv sťažovateľky podľa , listiny, dohovoru a charty (bod 1).

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

7. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v argumente, že napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie

konanie je arbitrárne, čo zakladá porušenie označených práv podľa , listiny, dohovoru

a charty v bode 1.

9. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu

zastúpeniu sťažovateľky jej ústavná sťažnosť ani po osobitnej výzve ústavného súdu

kvalifikovanému právnemu zástupcovi nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom. Rozhodujúcim nedostatkom ústavnej sťažnosti

je v tomto prípade nepredloženie kópie údajne arbitrárneho napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu v stanovenej lehote (a ani do času predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti, pozn.), ktorým malo dôjsť k porušeniu jej označených práv, napriek tomu,

že právny zástupca sťažovateľky bol vo výzve ústavného súdu zo 17. septembra 2019

výslovne upozornený, že ak túto kópiu nepredloží ( ),

bude ústavná sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

10. Ústavný súd obiter dictum a bez právne významnej ambície zasahovať

do skutkových a právnych záverov všeobecných súdov poznamenáva, že ak závery

v napadnutom uznesení odvolacieho súdu skutočne korešpondujú tvrdeniam v ústavnej

sťažnosti, ústavný súd ich považuje z hľadiska ústavnej udržateľnosti za problematické.

V prvom rade, keďže sťažovateľka na ochranu jej práv nemá dôvod rozširovať okruh

účastníkov konania o žiadne osoby vrátane manžela (v tejto súvislosti pozri napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 3. apríla 2002), odvolací súd

vyslovením právneho názoru o nutnosti rozšírenia okruhu účastníkov konania vytvára nielen

pre sťažovateľku, ale aj pre nového účastníka konania, najmä čo sa týka nákladov (trov)

konania, procesne nelichotivú situáciu a hrozbu následnej zodpovednosti, pretože takémuto

účastníkovi v spore by celkom zjavne nesvedčila vecná legitimácia, s čím procesné právo

spája zamietnutie žaloby vo vzťahu k vecne nelegitimovanej osobe.

Okrem toho z pohľadu obsahovej náplne základného práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ) adresovanej kvalite odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu je namieste

požiadavka, aby odvolací súd na základe skutkových okolností súdenej veci („nebanková“

povaha spoločnosti , zjavne voči spotrebiteľom

používajúcej formulárové zmluvy) konfrontoval svoj názor, podľa ktorého na základe

posudzovanej zmluvy „nejde o spotrebiteľskú zmluvu“, s judikatúrou Súdneho

dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), napríklad s jeho výrokom v rozsudku

vo veci C- 74/15 z 19. 11. 2015 (Dumitru Tarcău a Ileana Tarcău proti Banca Comercială

Intesa Sanpaolo România SA a i.). Splnenie tejto povinnosti potom prirodzene otvára ďalšie

právne významné otázky koncentrujúce pozornosť predovšetkým na procesno-právne

podmienky aplikácie kategórie nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách (nielen

zo strany súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu; rozhodnutie Súdneho dvora vo veci

C-397/11 z 30. 5. 2013 (Erika Jőrös proti Aegon Magyarország Hitel Zrt.), na okolnosti

predmetnej veci sťažovateľky inter alia aj vo vzťahu k nepomeru medzi formálne

dohodnutou a skutočnou výškou pôžičky, čo bolo v spotrebiteľských úverových vzťahoch

rovnako predmetom posudzovania (rozsudok vo veci C-377/14 z 21. 4. 2016, Ernst Georg

Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a. s.).

11. Ústavný súd vzhľadom na uvedené preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí

(obdobne napr. , ).

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu