Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 200/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti

, , , zastúpeného advokátskou

kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850,

IČO 36 416 525, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Majchrák, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €

(slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 21. mája 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“,

v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 03.05.1996, t. j. pred viac ako dvadsiatimi dvoma (22) rokmi, som ako žalobca

podal žalobu o zaplatenie sumy 502.930 Sk s prísl. na súde prvej inštancie - Okresnom súde

v Čadci, aby poskytol môjmu porušenému právu okamžitú súdnu ochranu a zjednal

nápravu.

Aby som zbytočne neopakoval 19- ročný priebeh sporu v časovom období od podania

žaloby (03.05.1996) do dňa 29.07.2015, odkazujem v celom rozsahu na Nález Ústavného

súdu sp. zn. zo dňa 19.07.2015 (týka sa účastníkov v procesnom postavení

žalovaných, pozn.)

V uvedenom rozhodnutí totiž ÚS SR konal a rozhodoval o sťažnosti podľa čl. 127

SR, ktorú (paradoxne) podali žalovaní už skôr v predmetnom spore.“

Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol:

„Napriek objektívnemu predpokladu, že okresný súd začne po rozhodnutí ÚS SR

vo veci konať bez prieťahov a vec v čo možno najskoršom období rozhodne, sa tak nestalo.

Veľkú časť trvania konania po náleze ÚS SR síce zapríčinili (opäť raz) žalovaní (návrh

na prikázanie inému súdu a dovolanie), avšak i súd ostal v konaní nečinný. Napriek i súdom

určenej koncentrácii (13.09.2017) do dnešného dňa nedošlo ani len k vytýčeniu termínu

pojednávania.“

Napokon sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal na to, že „Dňa 23.10.2018 bola

k rukám predsedníčky Okresného súdu Čadca doručená moja sťažnosť na postup súdu

podľa ust. , v ktorej som súdu opísal vyšší uvedený

priebeh a ku dňu 23.10.2018 skonštatoval, že ani po 22 - rokoch od podania žaloby nedošlo

k právoplatnému skončeniu sporu.

Dňa 03.12.2018 som obdržal odpoveď zo súdu označenú ako Vybavenie sťažnosti

na prieťahy v konaní zo dňa 03.12.2018, v ktorom predsedníčka Okresného súdu Čadca

skonštatovala, že moja sťažnosť je dôvodná, ergo v konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Musím však doplniť, že z obsahu tejto písomnosti vyplýva, že súd sa v zásade zameral

na skúmanie prieťahov počas obdobia od roku 2015, pričom skonštatoval existenciu

prieťahov iba za obdobie od 20.03.2018 do 15.10.2018. To však nemá žiaden vplyv

na skutočnosť, že v skoršom období prieťahy existovali, čo vo vzťahu k žalovaným

skonštatoval už v skoršom náleze z roku 2015 vo vzťahu k tejto prejednávanej veci I. ÚS SR

(!). Preto pokiaľ ide o názor konajúcej sudkyne, že spis má iba dva roky, čo samozrejme

nerozporujem a chápem, je vo vzťahu k objektívnej existencii prieťahov irelevantný. Taktiež

podľa môjho názoru i v období od roku 2015 došlo okrem prieťahu od 20.03.2018

do 15.10.2018 k prieťahom i v období od 31.10.2017 do 09.01.2018.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,00 € (slovom

pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 408,53 € (slovom

štyristoosem eur/ päťdesiattri centov), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. (doručeným ústavnému súdu 17. júna 2019), v ktorom

okrem iného uviedol:

«Vašu sťažnosť som predložila na vyjadrenie zákonnej sudkyni, ktorá vo svojom

vyjadrení uviedla: „Po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorý mi bol ako zákonnej sudkyni

predložený, uvádzam a som toho názoru, že sťažnosť v danom prípade dôvodnou nie je.

Právny zástupca namieta, že spis nebol vybavený po dobu 22 rokov. V danej veci však ako

konajúca sudkyňa mám spis iba 2 roky. Počas toho, ako spis som mala pridelený ja, boli

realizované úkony v nadväznosti na stanovisko, ktoré zaujal vo veci KS v Žiline. Spis bol

predložený VSÚ s referátom sudkyne zo dňa 15.3.2018 na realizáciu procesného úkonu,

spis VSÚ bol odovzdaný 20.3.2018. Pokiaľ v istom časovom období neboli realizované

úkony bezprostredne v rámci prípravy spisu mám za to, že sa tak mohlo stať v dôsledku

dlhodobej PN VSU (ukončená k 20.3.2018), následne ktorá skutočnosť mala za následok

nahromadenie iných vecí v dôsledku ktorého vec nebola zo strany VSÚ riešená ako

prioritná, a preto vo veci bol nariadený dohľad pod V 2/2018. Spis bol predložený v rámci

revízie súdu v mesiaci jún KS v Žiline a na opakovaný pokyn sudkyne VSU vypracovala

výzvu na zálohu 15.10.2018. ktoré bolo doručované právnemu zástupcovi žalovaných, ktorí

ich podľa oznámenia doručené súdu 26.11.2018 nezastupoval, z toho dôvodu bol nariadený

pokyn na správne doručenie uznesenia strane sporu. V danom prípade budem naďalej spis

referovať iba ja, bez súčinnosti VSÚ, aby sa tak odstránili možné prieťahy v konaní. Vo veci

vznikli prieťahy v konaní spôsobené vyššou súdnou úradníčkou v čase od 20.3.2018

do 15.10.2018. Aby vo veci nedochádzalo k ďalším prieťahom v konaní, spis budem výlučne

referovať len ja ako zákonná sudkyňa.“»

5. K vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľ stanovisko zaujal

podaním doručeným ústavnému súdu 26. júna 2019, v ktorom okrem iného uviedol:

„Stanovisko okresného súdu k podanej sťažnosti, či skôr konajúcej sudkyne,

nepovažujem za významné pre rozhodnutie o podanej sťažnosti.

Identické stanovisko už totiž táto sudkyňa prezentovala predsedovi súdu, a aj mne

ako sťažovateľovi, už pri vybavovaní sťažnosti, v liste zo dňa 03.12.2018, pričom s týmito

dôvodmi a argumentami som sa podrobne vysporiadal v mojej ústavnej sťažnosti.

Na dôvodnosť podanej sťažnosti nemá vplyv skutočnosť, že konajúca sudkyňa majúca

vec u seba iba počas dvoch či viacerých rokov z celkových 23 rokov, pretože sťažnosť sa

vzťahuje nie na ňu (konkrétnu sudkyňu), ale na súd a jeho postup počas celého trvania

sporu.

Žalobou sa už vyše 23 rokov (podaná 03.05.1996) domáham svojho práva, pričom

je evidentné, že súdna ochrana nemohla byť dodržaná tak, ako to predvída SR

po materiálnej stránke.

Na dôvodnosti nemôže nič zmeniť ani to, že vo veci bolo po podaní sťažnosti dňa

07.05.2019 rozsudkom rozhodnuté v môj prospech (žiaľ rozsudok mi k dnešnému dňu ešte

stále nebol doručený). Oceňujem rozhodnutie vo veci, no to nič nemení na tom, že konanie

trvalo priveľmi dlho a pravdepodobne dlho ešte potrvá (s odvolacím, či dovolacím konaním

podľa môjho názoru minimálne ďalšie 4 roky). Každopádne sa sťažnosť vzťahuje

na konanie do podania sťažnosti (od žaloby dňa 03.05.1996 do dňa 07.05.2019) a preto,

nemá vplyv na jej posúdenie, či a ako súd neskôr rozhodol, čo potvrdzuje judikatúra

Ústavného súdu SR.

Pripomínam, že žalovaní v spore, sa už raz na ústavný súd rovnakou sťažnosťou

podľa SR obrátili a úspešne, čo je paradox, keďže práve oni zapríčinili

nezanedbateľnou mierou dĺžku konania (Čo konštatuje okrem ÚS SR i konajúca sudkyňa).

Pri žalovanej sume 4.468,73 € im bolo, každému priznané v roku 2015 nálezom po sume

5.000 € (spolu 10.000,- €) - nález konštatoval iba porušenie práva žalovaných, nie môjho

ústavného práva. Preto je podľa môjho názoru absolútne namieste priznanie sumy,

ako finančnej kompenzácie, minimálne vo výške 15.000 €, keďže ako konštatuje súd, ja som

nezapríčinil žiadne prieťahy počas 23 rokov, konal som zodpovedne, aktívne, starostlivo,

ale už som situáciu musel riešiť danou sťažnosťou. V opačnom prípade by bolo možné

uvažovať o zrejmej nespravodlivosti, ktorá je základnou hodnotou práva.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 , ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára

2019 (§ 246 ods. 1 a 2).

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

15. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) a nadväzne

i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

16. Priebeh napadnutého konania od jeho začiatku až do rozhodnutia okresného súdu

rozsudkom zo 7. mája 2015 je podrobne uvedený v náleze ústavného súdu sp. zn.

z 29. júla 2015, na ktorý poukazuje sám sťažovateľ. Súčasťou vyjadrenia

okresného súdu z 12. júna 2019 k ústavnej sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze ústavného súdu

sp. zn. z 29. júla 2015, z ktorého vo vzťahu k predmetu sťažnosti boli

relevantné tieto:

„- vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom 7.5.2015, 29.5.2015 bolo podané odvolanie

odporcami v 1. a 2. rade. Spis bol dňa 25.6.2015 zaslaný Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o odvolaní,

- 24.2.2016 spis vrátený z KS Žilina - uznesením z 12.1.2016 rozsudok OS Čadca

zo 7.5.2015 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,

- 25.2.2016 spis predložený sudkyni, doručovanie druhostupňového rozhodnutia,

- 29.3.2016 návrh odporcov 1 a 4 na prikázanie veci inému súdu,

- 4.4.2016 výzva odporcom 1 a 4 na zaplatenie sup.,

- 6.4.2016 zaslanie oznámenia zákonnej sudkyne odporcom 1 a 4,

- 25.4.2016 vyjadrenie odporcov 1 a 4 k oznámeniu zákonnej sudkyne,

- 26.4.2016 spis predložený sudkyni,

- 29.6.2016 spis predložený VSÚ,

- 4.10.2016 spis zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o návrhu

žalovaných 2 a 4 na prikázanie veci inému súdu,

- 28.10.2016 uznesením KS Žilina návrhu žalovaných v 2/ rade a v 4/ rade v podaní

zo dňa 24.3.2016 na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Čadca sp. zn.

inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti nevyhovené,

- 23.12.2016 dovolanie žalovaných 2 a 4 zo dňa 23.12.2016 proti uzneseniu KS

Žilina zo dňa 28.10.2016, ktorým ich návrhu na prikázanie veci inému súdu

nevyhovel,

- 28.12.2016 spis predložený VSÚ,

- 17.2.2017 výzva žalovaný na zaplatenie sup. z dovolania, doručovanie dovolania

žalobcovi a žalovaným 1/ a 5/ na vyjadrenie.

- 28.2.2017 vyjadrenie žalovaného 1/ k dovolaniu,

- 6.3.2017 vyjadrenie žalobcu k dovolaniu,

- 7.3.2017 spis predložený VSÚ,

- 30.3.2017 doručovanie vyjadrení - spis na kal. 12.4.2017,

- 29.5.2017 spis zaslaný Najvyššiemu súdu SR,

- 3.8.2017 spis vrátený z NS SR a predložený sudkyni,

- 9.8.2017 doručovanie rozhodnutia účastníkom,

- 13.9.2017 výzva žalovaným 2 a 4 - 31.10.2017 vyjadrenie žalovaných 2 a 4,

- 9.1.2018 opätovná výzva žalovaným 2 a 4,

- 24.1.2018 spis predložený sudkyni,

- 20.3.2018 spis predložený VSÚ - zistenie znalca, preddavok na znalca,

- 15.10.2018 vypracované a expedované uznesenie žalovaným 2 a 4 na zloženie

zálohy na znalecké dokazovanie,

- 26.11.2018 oznámenie FZ žalovaných 2 a 4 , že žalovaných

v danej veci nezastupuje,

- 27.11.2018 na základe referátu sudkyne uznesenie o zložení zálohy na znalecké

dokazovanie zaslané priamo žalovaným 2 a 4,

25.2.2019 - vyjadrenie zákonnej sudkyne k námietke zaujatosti,

25.2.2019 - uznesenie - sťažnosť žalovaných 2 a 4 bola zamietnutá (uznesením boli

zaviazaní na zloženie preddavku na vykonanie znaleckého dokazovania),

8.4.2019 - vytýčený termín pojednávania,

7.5.2019 - pojednávanie, vo veci rozhodnuté.“

17. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení zo 17. júna 2019, ktoré ústavný súd považuje

za preukázané, rovnako ako úkony priebehu napadnutého konania uvedené v náleze

ústavného súdu sp. zn. z 29. júla 2015.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

keď sa bude konať nové pojednávanie.

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

22. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

23. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej

lehote uvedených v bode 15 odôvodnenia tohto nálezu, ústavný súd otázku existencie

zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci

jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania a postup

okresného súdu.

24. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory, v ktorých sa rozhoduje o návrhoch na zaplatenie peňažného plnenia, na základe

zmluvy o združení tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov, pričom

o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie

nie je právne zložité, a ďalej konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa určitý

stupeň skutkovej zložitosti veci, čím však nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti

za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných

prieťahov.

25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd, zohľadňujúc postup okresného súdu, nemohol neprihliadnuť na celkovú

dĺžku napadnutého konania do meritórneho rozhodnutia (7. máj 2019), teda viac ako

23 rokov, pričom takáto dĺžka súdneho konania je už sama osebe celkom jednoznačne

neprimeraná, keďže nesporne hraničí s denegatio iustitie, a preto nebolo ani potrebné

osobitne vymedzovať obdobia nečinnosti ani hodnotiť jednotlivé procesné úkony.

pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

27. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

28. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

29. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, a zároveň, zohľadňujúc, že ústavný súd

v danej veci už vyslovil porušenie základného práva na bezprieťahové konanie a prikázal

vo veci konať bez prieťahov, napriek tomu sa napadnutému konaniu nevenovala osobitná

pozornosť a neprijali sa účinné opatrenia, opätovne prikázal okresnému súdu v záujme

zavŕšenia ochrany označených práv, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku nálezu) a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

33. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia

sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu

neistotu vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom

konaní.

35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

36. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané priznať mu v sume 6 000 €. Ústavný súd

pritom prihliadol najmä na neobyčajne dlhé (viac ako 23 rokov) trvanie napadnutého

konania, na skutočnosť, že v konaní č. k. -34 už vyslovil porušenie

označených práv vo vzťahu k druhej strane sporu (v pozícii žalovaného), priznal

jej zadosťučinenie v sume 5 000 € a okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov. Napriek tomu dodnes nedošlo k právoplatnému skončeniu danej veci. Podľa

názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto

veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným

súdom. Takýto prístup všeobecných súdov k rozhodnutiam ústavného súdu

a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov

je neakceptovateľný, pretože ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu (m. m.

, ).

37. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

38. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, považoval ústavný súd priznanie

sumy 6 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €, a pri treťom úkone právnej služby

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2018, ktorá bola 980 €.

41. Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,

podanie ústavnej sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Náhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019

predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 € a 1 x 9,80 €) sumu 498,55 €. Keďže

advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej

fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške

20 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 598,26 €.

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu