Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 200/2019
PDF · 281.08 KB
No categories available
I. ÚS 200/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša
a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti
, , , zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850,
IČO 36 416 525, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Majchrák, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Cb 108/1996 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Cb 108/1996 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Cb 108/1996 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €
(slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 200/2019-15 z 21. mája 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len „sťažovateľ“,
v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Cb 108/1996 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Dňa 03.05.1996, t. j. pred viac ako dvadsiatimi dvoma (22) rokmi, som ako žalobca
podal žalobu o zaplatenie sumy 502.930 Sk s prísl. na súde prvej inštancie - Okresnom súde
v Čadci, aby poskytol môjmu porušenému právu okamžitú súdnu ochranu a zjednal
nápravu.
Aby som zbytočne neopakoval 19- ročný priebeh sporu v časovom období od podania
žaloby (03.05.1996) do dňa 29.07.2015, odkazujem v celom rozsahu na Nález Ústavného
súdu sp. zn. II. ÚS 189/2015 zo dňa 19.07.2015 (týka sa účastníkov v procesnom postavení
žalovaných, pozn.)
V uvedenom rozhodnutí totiž ÚS SR konal a rozhodoval o sťažnosti podľa čl. 127
Ústavy SR, ktorú (paradoxne) podali žalovaní už skôr v predmetnom spore.“
Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol:
„Napriek objektívnemu predpokladu, že okresný súd začne po rozhodnutí ÚS SR
vo veci konať bez prieťahov a vec v čo možno najskoršom období rozhodne, sa tak nestalo.
Veľkú časť trvania konania po náleze ÚS SR síce zapríčinili (opäť raz) žalovaní (návrh
na prikázanie inému súdu a dovolanie), avšak i súd ostal v konaní nečinný. Napriek i súdom
určenej koncentrácii (13.09.2017) do dnešného dňa nedošlo ani len k vytýčeniu termínu
pojednávania.“
Napokon sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal na to, že „Dňa 23.10.2018 bola
k rukám predsedníčky Okresného súdu Čadca doručená moja sťažnosť na postup súdu
podľa ust. § 63 zákona o súdoch č. 757/2004 Z. z., v ktorej som súdu opísal vyšší uvedený
priebeh a ku dňu 23.10.2018 skonštatoval, že ani po 22 - rokoch od podania žaloby nedošlo
k právoplatnému skončeniu sporu.
Dňa 03.12.2018 som obdržal odpoveď zo súdu označenú ako Vybavenie sťažnosti
na prieťahy v konaní zo dňa 03.12.2018, v ktorom predsedníčka Okresného súdu Čadca
skonštatovala, že moja sťažnosť je dôvodná, ergo v konaní došlo k zbytočným prieťahom.
Musím však doplniť, že z obsahu tejto písomnosti vyplýva, že súd sa v zásade zameral
na skúmanie prieťahov počas obdobia od roku 2015, pričom skonštatoval existenciu
prieťahov iba za obdobie od 20.03.2018 do 15.10.2018. To však nemá žiaden vplyv
na skutočnosť, že v skoršom období prieťahy existovali, čo vo vzťahu k žalovaným
skonštatoval už v skoršom náleze z roku 2015 vo vzťahu k tejto prejednávanej veci I. ÚS SR
(!). Preto pokiaľ ide o názor konajúcej sudkyne, že spis má iba dva roky, čo samozrejme
nerozporujem a chápem, je vo vzťahu k objektívnej existencii prieťahov irelevantný. Taktiež
podľa môjho názoru i v období od roku 2015 došlo okrem prieťahu od 20.03.2018
do 15.10.2018 k prieťahom i v období od 31.10.2017 do 09.01.2018.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.zn. 14Cb/108/1996
porušené boli.
2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14Cb/108/1996 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,00 € (slovom
pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 408,53 € (slovom
štyristoosem eur/ päťdesiattri centov), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa
4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. 1 Spr V 96/19 (doručeným ústavnému súdu 17. júna 2019), v ktorom
okrem iného uviedol:
«Vašu sťažnosť som predložila na vyjadrenie zákonnej sudkyni, ktorá vo svojom
vyjadrení uviedla: „Po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorý mi bol ako zákonnej sudkyni
predložený, uvádzam a som toho názoru, že sťažnosť v danom prípade dôvodnou nie je.
Právny zástupca namieta, že spis nebol vybavený po dobu 22 rokov. V danej veci však ako
konajúca sudkyňa mám spis iba 2 roky. Počas toho, ako spis som mala pridelený ja, boli
realizované úkony v nadväznosti na stanovisko, ktoré zaujal vo veci KS v Žiline. Spis bol
predložený VSÚ s referátom sudkyne zo dňa 15.3.2018 na realizáciu procesného úkonu,
spis VSÚ bol odovzdaný 20.3.2018. Pokiaľ v istom časovom období neboli realizované
úkony bezprostredne v rámci prípravy spisu mám za to, že sa tak mohlo stať v dôsledku
dlhodobej PN VSU (ukončená k 20.3.2018), následne ktorá skutočnosť mala za následok
nahromadenie iných vecí v dôsledku ktorého vec nebola zo strany VSÚ riešená ako
prioritná, a preto vo veci bol nariadený dohľad pod V 2/2018. Spis bol predložený v rámci
revízie súdu v mesiaci jún KS v Žiline a na opakovaný pokyn sudkyne VSU vypracovala
výzvu na zálohu 15.10.2018. ktoré bolo doručované právnemu zástupcovi žalovaných, ktorí
ich podľa oznámenia doručené súdu 26.11.2018 nezastupoval, z toho dôvodu bol nariadený
pokyn na správne doručenie uznesenia strane sporu. V danom prípade budem naďalej spis
referovať iba ja, bez súčinnosti VSÚ, aby sa tak odstránili možné prieťahy v konaní. Vo veci
vznikli prieťahy v konaní spôsobené vyššou súdnou úradníčkou v čase od 20.3.2018
do 15.10.2018. Aby vo veci nedochádzalo k ďalším prieťahom v konaní, spis budem výlučne
referovať len ja ako zákonná sudkyňa.“»
5. K vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľ stanovisko zaujal
podaním doručeným ústavnému súdu 26. júna 2019, v ktorom okrem iného uviedol:
„Stanovisko okresného súdu k podanej sťažnosti, či skôr konajúcej sudkyne,
nepovažujem za významné pre rozhodnutie o podanej sťažnosti.
Identické stanovisko už totiž táto sudkyňa prezentovala predsedovi súdu, a aj mne
ako sťažovateľovi, už pri vybavovaní sťažnosti, v liste zo dňa 03.12.2018, pričom s týmito
dôvodmi a argumentami som sa podrobne vysporiadal v mojej ústavnej sťažnosti.
Na dôvodnosť podanej sťažnosti nemá vplyv skutočnosť, že konajúca sudkyňa majúca
vec u seba iba počas dvoch či viacerých rokov z celkových 23 rokov, pretože sťažnosť sa
vzťahuje nie na ňu (konkrétnu sudkyňu), ale na súd a jeho postup počas celého trvania
sporu.
Žalobou sa už vyše 23 rokov (podaná 03.05.1996) domáham svojho práva, pričom
je evidentné, že súdna ochrana nemohla byť dodržaná tak, ako to predvída Ústava SR
po materiálnej stránke.
Na dôvodnosti nemôže nič zmeniť ani to, že vo veci bolo po podaní sťažnosti dňa
07.05.2019 rozsudkom rozhodnuté v môj prospech (žiaľ rozsudok mi k dnešnému dňu ešte
stále nebol doručený). Oceňujem rozhodnutie vo veci, no to nič nemení na tom, že konanie
trvalo priveľmi dlho a pravdepodobne dlho ešte potrvá (s odvolacím, či dovolacím konaním
podľa môjho názoru minimálne ďalšie 4 roky). Každopádne sa sťažnosť vzťahuje
na konanie do podania sťažnosti (od žaloby dňa 03.05.1996 do dňa 07.05.2019) a preto,
nemá vplyv na jej posúdenie, či a ako súd neskôr rozhodol, čo potvrdzuje judikatúra
Ústavného súdu SR.
Pripomínam, že žalovaní v spore, sa už raz na ústavný súd rovnakou sťažnosťou
podľa čl. 127 Ústavy SR obrátili a úspešne, čo je paradox, keďže práve oni zapríčinili
nezanedbateľnou mierou dĺžku konania (Čo konštatuje okrem ÚS SR i konajúca sudkyňa).
Pri žalovanej sume 4.468,73 € im bolo, každému priznané v roku 2015 nálezom po sume
5.000 € (spolu 10.000,- €) - nález konštatoval iba porušenie práva žalovaných, nie môjho
ústavného práva. Preto je podľa môjho názoru absolútne namieste priznanie sumy,
ako finančnej kompenzácie, minimálne vo výške 15.000 €, keďže ako konštatuje súd, ja som
nezapríčinil žiadne prieťahy počas 23 rokov, konal som zodpovedne, aktívne, starostlivo,
ale už som situáciu musel riešiť danou sťažnosťou. V opačnom prípade by bolo možné
uvažovať o zrejmej nespravodlivosti, ktorá je základnou hodnotou práva.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,
ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov,
ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára
2019 (§ 246 ods. 1 a 2).
10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
15. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) a nadväzne
i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto
troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
16. Priebeh napadnutého konania od jeho začiatku až do rozhodnutia okresného súdu
rozsudkom zo 7. mája 2015 je podrobne uvedený v náleze ústavného súdu sp. zn.
II. ÚS 189/2015 z 29. júla 2015, na ktorý poukazuje sám sťažovateľ. Súčasťou vyjadrenia
okresného súdu z 12. júna 2019 k ústavnej sťažnosti bol aj tento prehľad procesných
úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 189/2015 z 29. júla 2015, z ktorého vo vzťahu k predmetu sťažnosti boli
relevantné tieto:
„- vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom 7.5.2015, 29.5.2015 bolo podané odvolanie
odporcami v 1. a 2. rade. Spis bol dňa 25.6.2015 zaslaný Krajskému súdu v Žiline
na rozhodnutie o odvolaní,
- 24.2.2016 spis vrátený z KS Žilina - uznesením z 12.1.2016 rozsudok OS Čadca
zo 7.5.2015 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,
- 25.2.2016 spis predložený sudkyni, doručovanie druhostupňového rozhodnutia,
- 29.3.2016 návrh odporcov 1 a 4 na prikázanie veci inému súdu,
- 4.4.2016 výzva odporcom 1 a 4 na zaplatenie sup.,
- 6.4.2016 zaslanie oznámenia zákonnej sudkyne odporcom 1 a 4,
- 25.4.2016 vyjadrenie odporcov 1 a 4 k oznámeniu zákonnej sudkyne,
- 26.4.2016 spis predložený sudkyni,
- 29.6.2016 spis predložený VSÚ,
- 4.10.2016 spis zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o návrhu
žalovaných 2 a 4 na prikázanie veci inému súdu,
- 28.10.2016 uznesením KS Žilina návrhu žalovaných v 2/ rade a v 4/ rade v podaní
zo dňa 24.3.2016 na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Čadca sp. zn.
14Cb/408/1996 inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti nevyhovené,
- 23.12.2016 dovolanie žalovaných 2 a 4 zo dňa 23.12.2016 proti uzneseniu KS
Žilina 12Ncb/9/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorým ich návrhu na prikázanie veci inému súdu
nevyhovel,
- 28.12.2016 spis predložený VSÚ,
- 17.2.2017 výzva žalovaný na zaplatenie sup. z dovolania, doručovanie dovolania
žalobcovi a žalovaným 1/ a 5/ na vyjadrenie.
- 28.2.2017 vyjadrenie žalovaného 1/ k dovolaniu,
- 6.3.2017 vyjadrenie žalobcu k dovolaniu,
- 7.3.2017 spis predložený VSÚ,
- 30.3.2017 doručovanie vyjadrení - spis na kal. 12.4.2017,
- 29.5.2017 spis zaslaný Najvyššiemu súdu SR,
- 3.8.2017 spis vrátený z NS SR a predložený sudkyni,
- 9.8.2017 doručovanie rozhodnutia účastníkom,
- 13.9.2017 výzva žalovaným 2 a 4 - 31.10.2017 vyjadrenie žalovaných 2 a 4,
- 9.1.2018 opätovná výzva žalovaným 2 a 4,
- 24.1.2018 spis predložený sudkyni,
- 20.3.2018 spis predložený VSÚ - zistenie znalca, preddavok na znalca,
- 15.10.2018 vypracované a expedované uznesenie žalovaným 2 a 4 na zloženie
zálohy na znalecké dokazovanie,
- 26.11.2018 oznámenie FZ žalovaných 2 a 4 , že žalovaných
v danej veci nezastupuje,
- 27.11.2018 na základe referátu sudkyne uznesenie o zložení zálohy na znalecké
dokazovanie zaslané priamo žalovaným 2 a 4,
25.2.2019 - vyjadrenie zákonnej sudkyne k námietke zaujatosti,
25.2.2019 - uznesenie - sťažnosť žalovaných 2 a 4 bola zamietnutá (uznesením boli
zaviazaní na zloženie preddavku na vykonanie znaleckého dokazovania),
8.4.2019 - vytýčený termín pojednávania,
7.5.2019 - pojednávanie, vo veci rozhodnuté.“
17. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 Cb 108/1996
potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení zo 17. júna 2019, ktoré ústavný súd považuje
za preukázané, rovnako ako úkony priebehu napadnutého konania uvedené v náleze
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 189/2015 z 29. júla 2015.
IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie.
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
22. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒§ 172 CSP o predbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
23. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej
lehote uvedených v bode 15 odôvodnenia tohto nálezu, ústavný súd otázku existencie
zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,
a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci
jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania a postup
okresného súdu.
24. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že spory, v ktorých sa rozhoduje o návrhoch na zaplatenie peňažného plnenia, na základe
zmluvy o združení tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov, pričom
o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie
nie je právne zložité, a ďalej konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa určitý
stupeň skutkovej zložitosti veci, čím však nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti
za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných
prieťahov.
25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto
súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré
by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.
26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd, zohľadňujúc postup okresného súdu, nemohol neprihliadnuť na celkovú
dĺžku napadnutého konania do meritórneho rozhodnutia (7. máj 2019), teda viac ako
23 rokov, pričom takáto dĺžka súdneho konania je už sama osebe celkom jednoznačne
neprimeraná, keďže nesporne hraničí s denegatio iustitie, a preto nebolo ani potrebné
osobitne vymedzovať obdobia nečinnosti ani hodnotiť jednotlivé procesné úkony. Ústava
pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
27. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
29. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom
okresného súdu v napadnutom konaní porušené, a zároveň, zohľadňujúc, že ústavný súd
v danej veci už vyslovil porušenie základného práva na bezprieťahové konanie a prikázal
vo veci konať bez prieťahov, napriek tomu sa napadnutému konaniu nevenovala osobitná
pozornosť a neprijali sa účinné opatrenia, opätovne prikázal okresnému súdu v záujme
zavŕšenia ochrany označených práv, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2
výroku nálezu) a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo
slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo
uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia
sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu
neistotu vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom
konaní.
35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
36. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané priznať mu v sume 6 000 €. Ústavný súd
pritom prihliadol najmä na neobyčajne dlhé (viac ako 23 rokov) trvanie napadnutého
konania, na skutočnosť, že v konaní č. k. II. ÚS 189/2018-34 už vyslovil porušenie
označených práv vo vzťahu k druhej strane sporu (v pozícii žalovaného), priznal
jej zadosťučinenie v sume 5 000 € a okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov. Napriek tomu dodnes nedošlo k právoplatnému skončeniu danej veci. Podľa
názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto
veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným
súdom. Takýto prístup všeobecných súdov k rozhodnutiam ústavného súdu
a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov
je neakceptovateľný, pretože ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu (m. m.
III. ÚS 158/07, III. ÚS 55/2013).
37. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
38. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
14 Cb 108/1996, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, považoval ústavný súd priznanie
sumy 6 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona
o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
40. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch
úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €, a pri treťom úkone právnej služby
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2018, ktorá bola 980 €.
41. Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,
podanie ústavnej sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Náhrada za dva úkony právnej
služby vykonané v roku 2018 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019
predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 € a 1 x 9,80 €) sumu 498,55 €. Keďže
advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej
fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške
20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 598,26 €.
42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu