Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22Ek-2906-2021.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Subarea
22Ek/2906/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: D. Y., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko G. XXX, XXX XX U. v právnom zastúpení: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o. so sídlom 023 05 Nová Bystrica č. 850, IČO: 36 416 525 proti povinnému 1: N. I. G.., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX G. Č.. XXX, a proti povinnému 2: N. I. I.., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX G. Č.. XXX o vymoženie pohľadávky vo výške 4468,73 Eur príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 383EX 791/21 u súdneho exekútora JUDr. Stanislavy Hullmanovej Janušovej so sídlom exekútorského úradu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 783/4, o návrhu povinného 1 na zastavenie exekúcie
rozhodol:
I.Súd návrh povinného 1 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II.Súd ukladá povinnému 1 povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia spojené s vyjadrením k návrhu na zastavenie vo výške 109,65 Eur.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Banská Bystrica uznesením sudcu zo dňa 28.7.2022, právoplatným dňa 13.8.2022, zrušil výroky č. II. a III. uznesenia okresného súdu, ktoré vydal dňa 24.3.2022 vyšší súdny úradník, vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň uložil, aby vyšší súdny úradník opätovne vecne posúdil dôvody uvádzané povinným 1 v návrhu na zastavenie konania, nakoľko návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien (Exekučný poriadok).
2.Povinný 1 v návrhu na zastavenie uviedol, že zo strany Okresného súdu Čadca, v konaní vedenom pod sp. zn. 14b/198/1996 a Krajského súdu v Žiline, v konaní vedenom pod sp. zn. 14Cob/47/2021 došlo k dlhodobej nečinnosti v trvaní takmer 10 rokov z 25 rokov trvania celého procesu. V predmetnej veci v konaní vedenom pod sp. zn. 14b/108/1996 bolo dňa 08.09.2021 podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky a je dôvodné očakávať, že exekučný titul bude zrušený. V predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 14Cb/108/1996 bola taktiež dňa 30.08.2021 podaná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ľudského práva vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 06.09.2021 povinným Ústavný súd Slovenskej republiky oznámil, že sťažnosť prijal. V predmetnej sťažnosti povinní poukazovali na nečinnosť Okresného súdu Čadca a Krajského súdu v Žiline, a to najmä na skutočnosť, že sudkyňa Okresného súdu Čadca I.. Z. R., ktorej bol predmetný spis pridelený dňa 30.11.2015, nariadila pojednávanie až za viac ako 4 roky. Posledné pojednávanie v tejto veci sa konalo dňa 28.04.2015 a ďalšie až dňa 07.05.2019, avšak na pojednávanie sa nedostavil žalobca, iba jeho právny zástupca. Nebolo možné mu klásť otázky z obdobia, keď podnikal s odporcom v 1/ rade. Toto obdobie právny zástupca žalobcu nemôže poznať. Povinný namieta, že menovaná sudkyňa na uvedenom poslednom pojednávaní ignorovala požiadavku povinných, aby im súd vyhotovil a zaslal kópiu zápisnice z uvedeného posledného pojednávania. Nestalo sa tak dodnes, čo je viac ako 5 rokov. Dňa 10.07.2019 povinní písomne požiadali Okresný súd v Čadci o vyhotovenie fotokópie celého súdneho
spisu, avšak do dnešného dňa súd kópie nevyhotovil. Dňa 29.07.2015 bol vydaný nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS-189/2015, ktorý rozhodol, že základné práva povinných ako sťažovateľov, porušené boli a prikázal súdu v Čadci, aby konal bez zbytočných prieťahov, čo sa však znova nestalo. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedníčku okresného súdu v Čadci na vyjadrenie, ktorá Ústavnému súdu SR uviedla, že dospela k záveru, že okrem iného je potrebné vykonať aj znalecké dokazovanie, avšak toto bolo zo strany súdu bezdôvodne odmietnuté. Dňa 02.01.2017 povinní podali na Okresnom súde Čadca námietku zaujatosti konajúcej sudkyne I.. Z.. R.. Dňa 22.02.219 sudkyňa I.. Z.. R. zaslala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že vec nepredloží súdu vyššej inštancie a rozhodla o námietke sama. Okresný súd Čadca vydal dňa 07.05.2019 rozsudok a tento bol spolu s odvolaním predložený Krajskému súdu v Žiline až dňa 07.04.2020, teda až 11 mesiacov po vydaní rozsudku Okresného súdu Čadca. Následne však Krajský súd v Žiline vrátil spis Okresnému súdu Čadca s odôvodnením, že predmetný spis bol predložený predčasne a je nesprávne žurnalizovaný. Dňa 19.05.2020 Krajský súd v Žiline zaslal podanie Okresného súdu Čadca späť, nakoľko dňa 19.05.2020 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie Okresného súdu Čadca bez sprievodného listu, s uvedením dvoch spisových značiek. Krajský súd v Žiline uviedol, že lustráciou v súdnom manažmente Krajského súdu v Žiline bolo zistené, že na Krajskom súde v Žiline sa žiadny živý spis nenachádza a preto toto podanie Krajský súd v Žiline zaslal späť. V tomto prípade je evidentné, že Okresný súd Čadca ani nevedel, kde sa nachádzajú vyššie uvedené spisy. Dňa 26.09.2019 bol na základe podanej sťažnosti žalobcu vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 200/2019-33 v ktorom ústavný súd vyzval Okresný súd Čadca, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti. Dňa 17.06.2019 ústavný súd obdržal vyjadrenie zákonnej sudkyne, že v danej veci ako konajúca sudkyňa má spis iba 2 roky, pri tom jej spis bol pridelený dňa 30.11.2015. V danom vyjadrení uvedená sudkyňa opisuje ústavnému súdu iba udalosti od roku 2018, ako keby od 3.11.2015 do roku 2018 konal niekto iný. Sudkyňa I.. Z.. R. úmyselne ignoruje povinnými podané „Vyjadrenie sa k doterajšiemu predmetnému súdnemu konaniu Okresného súdu v Čadci vedeného pod sp. zn. 14Cb/108/1996 v rozhodujúcom období od podania návrhu žaloby dňa 02.05.1996", ktoré obdržal súd dňa 31.10.2017 cestou podateľne o 09.55 hod. V tomto Vyjadrení povinní namietali nezákonnosť postupu Okresného súdu v Čadci v predmetnom konaní a poukázali aj na nezákonnosť konania Daňového úradu v Čadci, na nezákonnosť v nakladaní s prvotnými dokladmi členov združenia, ako aj na nezákonnosť vypracovania znaleckého posudku. V podanom Vyjadrení povinní zvlášť žiadali Okresný súd v Čadci, aby bol pri usporiadaní majetku združení dôsledný a spravodlivý, čo sa však nestalo. Na str. 36 podaného Vyjadrenia povinní uviedli, že vtedajší odporca v 1/ rade previedol finančné prostriedky zo združenia na jeho súkromný účet a to v čase, kedy danú vec vyšetrovala polícia v Čadci, ktorá vlastnila všetky doklady združení. V prílohe podaného Vyjadrenia povinní súdu uviedli, že podali žiadosť na Daňový úrad o podanie informácie ohľadne ukradnutých peňazí a všetky podania a odpovede z Daňového úradu v Čadci priložili k podanému Vyjadreniu (čísla príloh 33a, 33b a 33c), avšak bez akejkoľvek odpovede. Daňový úrad v Čadci v oznámení zo dňa 03.04.2017 nespochybnil pravdivosť podania povinných, naopak oznámil, že podnet bude využitý v daňovom konaní, čo sa dodnes nestalo. Súd aj polícia v danej veci nekonajú. Z vyššie uvedených dôvodov sa povinný 1 domáha zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, alternatívne žiada o odklad exekúcie podľa ust. § 61h ods. 1 pís. d) Exekučného poriadku.
3.Na výzvu súdneho exekútora sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1 vyjadril v podaní zo dňa 30.11.2021 oprávnený, ktorý uviedol, že ho považuje za zjavne nedôvodný a vyslovene účelový, čo je viac ako evidentné. V prvom rade uvádza, že povinný v rade 1/ predkladá a podáva takmer identické námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. návrh na zastavenie a odklad, ako povinný v rade 2/, k čomu zaujal písomné stanovisko zo dňa 12.11.2021. Vo vzťahu k návrhu povinného v rade 1/ je evidentné, že toto podanie je absolútne bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, nakoľko sa nesie iba v rovine ničím nepodložených, subjektívnych a zavádzajúcich tvrdení podobne, ako to bolo v prípade všetkých podaní v súdnom konaní. Obaja povinní namiesto toho, aby konečne po viac ako 20-rokoch trvania sporu rešpektovali súdne rozhodnutia, hovoria o korupcii na úradoch či u znalcov, čo je absurdné. Oprávnený namieta skutočnosť, že exekútor tomuto absurdnému a hlavne ničím nepodloženému návrhu, pokiaľ ide o žiadaný odklad, bez jediného dôkazu o tom, že by sa povinný v rade 1/ skutočne ocitol vo zvlášť nepriaznivej životnej situácii, prípadne že by exekúcia mala mať zvlášť negatívne následky, vyhovel a odložil exekúciu až do februára 2022. Povinný v rade 1/ žiadne zvlášť nepriaznivé následky vedenia tejto exekúcie neuviedol, naopak, voči tomuto je vedených niekoľko exekučných konaní už od roku 2006, pričom už v exekúcii EX 164/2006 bolo vydané upovedomenie predajom nehnuteľností (k tomu aj samostatná žiadosť zo dňa 15.11.2021), preto niet dôvodu, aby práve toto exekučné konanie oproti iným „stálo", a bolo odložené. Inými slovami už predchádzajúce
konania zásadným spôsobom zasahujú do života povinného v rade 1/, teda v nepriaznivej situácii pokiaľ ide o exekučné konania, sa nachádza dlhodobo, viac ako 15 rokov, teda nie prechodne. V zmysle uvedenej normy tak potom jednoznačne exekútor nemal nariadiť odklad exekúcie, kedže hypotéza právnej normy jasne nie je splnená, teda nie sú splnené podmienky, že by povinný bez svojej viny (naopak, iba svojou vinou) a iba prechodne (naopak, dlhodobo) bol v tiesni. Súčasne oprávnený žiada exekútora, aby zabezpečil zaevidovanie tejto exekúcie v registri poverení, nakoľko dodnes nebola registrovaná ani exekúcia vo vzťahu k povinnému v rade 2/. Pokiaľ ide o dôvod odkladu či zastavenia exekúcie, a to vraj podanú ústavnú sťažnosť na nečinnosť, dané nie je nielen ničím preukázané, ale najmä podanie tohto procesného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov. Ústavný súd SR neodložil vykonateľnosť rozhodnutí. Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh na odklad exekúcie bol nedôvodný, pričom oprávnený žiada, aby exekútor v exekúcii pokračoval bez obmedzenia a odklad zrušil. Ak by sme akceptovali in genere takýto postup ktoréhokoľvek exekútora, ktorý „automaticky" po nedôvodnej žiadosti, kde povinný iba uvedie, že je v nepriaznivej situácii, odložil exekúciu bez preukázania či overenia pravdivosti tohto tvrdenia, potom ide o hrubé poškodzovania práv veriteľov na rýchlu a efektívnu exekúciu. Návrh na zastavenie exekúcie je zjavne nedôvodný bez opory v zákone, naopak, sú splnené podmienky a dôvody pre jej vedenie, preto oprávnený žiada súd, aby návrh uznesením zamietol a exekútor následne pokračoval vymáhaním peňažnej sumy zákonnými spôsobmi, ktoré budú efektívne tak, aby došlo k naplneniu účelu exekúcie. Súčasne si voči povinnému 1/ vo vyššie uvedenom prípade oprávnený uplatňuje náhradu trov konania za toto vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1/ vo výške 109,65 €, nakoľko ide o trovy oprávneného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného 1/. Preto oprávnený žiada, aby súd vydal dodatok k povereniu a to tak, že ho vydá i pre vymoženie pohľadávky oprávneného - vyššieuvedenej náhrady trov konania 109,65 €. Keďže obdobné trovy oprávnený požadoval i v prípade návrhu na zastavenie exekúcie povinného v rade 2/, žiada o vydanie dodatku k povereniu tak, že ho vydá súd i pre vymoženie pohľadávky oprávneného
- náhrady trov konania v celkovej sume 219,30 € (2x109,65 €).
4.Podľa § 61k odseku 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien (ďalej „Exekučný poriadok“) exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5.Podľa § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6.Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7.Podľa § 611 odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8.V danej veci súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.9.2021 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 23.9.2021 na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
9.Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
10.Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11.Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
12.Povinný 1 vo svojom návrhu namieta, že okresný súd v základnom konaní porušil zásadu rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov a odvoláva sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS-189/2015 ako aj na nález ÚS SR sp. zn. II.US/200/2019 týkajúce sa konania pred okresným súdom zn. 14Cb/108/1996. Zároveň mal byť na konanie pred Ústavným súdom v septembri 2021 prijatý ďalší podnet povinných (žalovaných v základnom konaní) s obdobným obsahom. Povinný 1 podrobne popisuje svoje tvrdenia týkajúce sa ne/činnosti Okresného súdu v Čadci v základnom konaní. Tieto skutočnosti nie sú pre výkon exekúcie v tomto konaní relevantné, nakoľko nastali v období pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd zo zákona nesmie prihliadať na takéto skutočnosti tak, ako už bolo uvedené v bode č. 6 tohto odôvodnenia. Zároveň má exekučný súd za to, že nie je v jeho právomoci v rámci exekučného konania reagovať na tvrdenia povinného 1 o nespravodlivom a nezákonnom konaní v rámci základného konania pred okresným súdom rovnako ako pred ostatnými orgánmi menovanými v návrhu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný 1 neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a predstavovali by zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom.
13.Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným 1 je podanie dovolania proti exekučnému titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
14.Súd ďalej uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.
15.Podľa §444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
16.Podľa § 61h odseku 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.
17.Súd dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného 1 na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Nemožno súhlasiť s tvrdením povinného 1, že konanie do dnešného dňa nie je právoplatne ukončené, nakoľko samotné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá suspenzívny (odkladný) účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Jedine v takom prípade je naplnený zákonný dôvod, aby súdny exekútor v zmysle citovaného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odložil exekúciu.
18.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1 nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21.Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22.Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vykonávacej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23.Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1 (v nadväznosti na predchádzajúce vyjadrenie k návrhu na zastavenie povinného 2) uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (2x vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie) v celkovej sume 219,30 Eur (2x109,65 Eur). Súd náhradu trov právneho zastúpenia vo výrokovej časti rozhodnutia oprávnenému priznal vo výške 109,65 Eur vo vzťahu k povinnému 1, a to z dôvodu, že návrh na zastavenie bol zamietnutý a teda oprávnený mal v spore úspech (odmena za polovičný úkon z tarifnej hodnoty veci vo výške 4468,73 Eur = 161,01/2 Eur + 10,87 Eur režijný paušál + 20% DPH = 109,65 Eur). Zároveň súd konajúc sudcom v uznesení o zamietnutí sťažnosti povinného 2 zo dňa 28.7.2022, právoplatnom dňa 13.8.2022, výšku priznaných trov za vyjadrenie k návrhu na zastavenie vo vzťahu k povinnému 2 (109,65 Eur) už potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.