Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 189/2018
PDF · 149.65 KB
No categories available
II. ÚS 189/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SKELET BRATISLAVA, a. s.,
Agátová 4D, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JP Legal, s. r. o.,
Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Ján
Piešťanský, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným
porušením čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Okresného súdu
Bratislava II č. k. 42 Cb 286/2017-214 z 15. januára 2018, ako aj výzvami Okresného súdu
Bratislava II č. k. 42 Cb 286/2017-221 zo 6. marca 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti SKELET BRATISLAVA, a. s., o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SKELET BRATISLAVA, a. s. (ďalej len
„sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy postupom
a uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 42 Cb 286/2017-
214 z 15. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj výzvami okresného súdu
č. k. 42 Cb 286/2017-221 zo 6. marca 2018 (ďalej len „napadnuté výzvy“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažnosť smeruje proti postupu
a napadnutému uzneseniu okresného súdu vydanému v konaní o náhradu ušlého zisku
spôsobeného porušením zmluvného záväzku, ktorým okresný súd vyzval sťažovateľku, aby
odstránila vady žaloby podanej 29. decembra 2017, a to týmto spôsobom:
„- uveďte riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit žaloby - čoho sa vo veci
samej domáhate a akým spôsobom má súd rozhodnúť vo veci,
- uveďte petit žaloby, ktorý bude zodpovedať vymedzenému okruhu strán sporu.“
2.1 Sťažnosť smeruje aj proti postupu a napadnutým výzvam na zaplatenie štyroch
súdnych poplatkov, každý vo výške 33 193,50 eur (spolu vo výške 132 774 eur), za štyri
nároky proti štyrom žalovaným.
3. Sťažovateľka namieta, že pôvodný žalobný návrh nebolo potrebné upravovať,
poučenie a odôvodnenie v napadnutom uznesení boli nedostatočné a zároveň nebola
správne určená výška súdneho poplatku, resp. nesprávne určené štyri poplatky za štyri
nároky (každý proti inému žalovanému). Sťažovateľka preto zastáva názor, že postupom
a napadnutým uznesením, ako aj napadnutými výzvami tak bolo porušené právo na prístup
k súdu.
3.1 Sťažovateľka sa podľa jej slov s dôverou obrátila na okresný súd, aby
v predmetnej veci spravodlivo a na základe zákona dôsledným posúdením skutkového stavu
rozhodol. Legitímne očakávanie sťažovateľky spočívalo podľa jej vyjadrenia v tom, že
podaním žaloby len na jedného zo štyroch žalovaných by mohlo dôjsť k premlčaniu nároku
na ušlý zisk, z toho dôvodu zvolila spôsob podania jednej žaloby proti štyrom žalovaným,
keďže podľa jej dostupných skutkových okolností za pasívne legitimovaného je (a bolo)
možné považovať každého z nich. Sťažovateľka očakávala, že okresný súd si v konaní
podľa skutkových zistení a právneho posúdenia ustáli, ktorý zo žalovaných je pasívne vecne
legitimovaný, keďže to pre sťažovateľku nebolo objektívne možné. Toto legitímne
očakávanie však podľa mienky sťažovateľky zlyhalo, pretože okresný súd vyzval
sťažovateľku, aby pasívne vecne legitimovaný subjekt identifikovala už samotnou žalobou,
hoci to bez ingerencie súdu (vykonaného dokazovania) nie je podľa presvedčenia
sťažovateľky právne možné.
3.2 Sťažovateľka preto zastáva názor, že postupom a napadnutým uznesením, ako
i napadnutými výzvami bolo porušené nielen právo na súdnu ochranu, ale bol porušený aj
princíp právnej istoty ako súčasť koncepcie právneho štátu podľa čl. 1 ods.1 ústavy, ktorý
spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne
orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne
vykladať a aplikovať.
4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:
„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/286/2017 svojím
postupom, uznesením č. k. 42Cb/286/2017-214 zo dňa 15.1.2018 a výzvami č. k.
42Cb/286/2017-221 zo dňa 6.3.2018 porušil základné práva Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/286/2017-214 zo dňa 15.1.2018
sa zrušuje;
Vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie;
Sťažovateľovi sa priznáva vrátenie štyroch uhradených súdnych poplatkov, každý
vo výške 33.193,50 EUR (spolu 132.774 EUR), ktoré Sťažovateľ uhradil...
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
K postupu a napadnutému uzneseniu okresného súdu
7. Čo sa týka postupu a napadnutého uznesenia okresného súdu, ústavný súd uvádza,
že ide o procesné rozhodnutie, ktorým súd činí vhodné opatrenie v rámci skúmania
procesných podmienok konania (§ 161 Civilného sporového poriadku), t. j. ktorým sa
vyzýva na odstránenie nedostatkov žaloby. Ide o oblasť „výsostných vôd“ všeobecného
súdnictva, do ktorých ústavný súd nie je oprávnený vstupovať. Zároveň takýmto procesným
rozhodnutím o procesných podmienkach konania (resp. o odstránení nedostatkov žaloby)
nie je v zásade možné zasiahnuť do sťažovateľkou označených ústavných práv, keďže nejde
o rozhodovanie vo veci samej, ale ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa procesných
podmienok konania či náležitostí žaloby, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do
rozsahu („scope“) práva na súdnu ochranu podľa ústavy či práva na spravodlivé konanie
podľa dohovoru.
7.1 Z toho dôvodu je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená a je potrebné ju
z toho dôvodu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
K napadnutým výzvam okresného súdu
8. Ústavný súd bez potreby hlbšej analýzy napadnutých výziev konštatuje, že výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku nie sú autoritatívnym rozhodovaním súdu o povinnosti
uhradiť súdny poplatok, ale ide o administratívny úkon súdu vyzývajúci stranu konania na
splnenie si zákonom danej povinnosti úhrady súdneho poplatku v zákonom stanovenej
a vopred známej výške. Nejde o rozhodnutie ani o iné opatrenie, ktorým by súd rozhodoval
či ukladal nejakú poplatkovú povinnosť, súd len administratívne vyzýva stranu konania na
splnenie si povinnosti danej zákonom pre účely ďalšieho pokračovania v konaní.
8.1 Výzvy teda nepodliehajú prieskumu zo strany ústavného súdu, netýkajú sa
sťažovateľkou označených ústavných práv ani nemajú potenciál do týchto ústavných práv
zasiahnuť. Pokiaľ by bola sťažovateľka presvedčená, že výzva a v nej uvedené skutočnosti
nekorešpondujú s jej zákonnou povinnosťou týkajúcou sa zaplatenia súdneho poplatku
v konkrétnej výške a poplatok by neuhradila, v čoho dôsledku by došlo k zastaveniu
konania, je oprávnená využiť zákonom daný prostriedok nápravy a v odvolacom konaní
namietať nezákonnosť zastavenia konania z dôvodu neexistencie takej zákonnej poplatkovej
povinnosti, na plnenie ktorej vyzval okresný súd v napadnutých výzvach.
8.2 Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia
sťažovateľkiných práv napadnutými výzvami okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018