Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 189/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SKELET BRATISLAVA, a. s.,

Agátová 4D, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JP Legal, s. r. o.,

Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Ján

Piešťanský, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným

porušením postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava II č. k. -214 z 15. januára 2018, ako aj výzvami Okresného súdu

Bratislava II č. k. -221 zo 6. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SKELET BRATISLAVA, a. s., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SKELET BRATISLAVA, a. s. (ďalej len

„sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v spojení s namietaným porušením postupom

a uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k.

214 z 15. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj výzvami okresného súdu

č. k. -221 zo 6. marca 2018 (ďalej len „napadnuté výzvy“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažnosť smeruje proti postupu

a napadnutému uzneseniu okresného súdu vydanému v konaní o náhradu ušlého zisku

spôsobeného porušením zmluvného záväzku, ktorým okresný súd vyzval sťažovateľku, aby

odstránila vady žaloby podanej 29. decembra 2017, a to týmto spôsobom:

„- uveďte riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit žaloby - čoho sa vo veci

samej domáhate a akým spôsobom má súd rozhodnúť vo veci,

- uveďte petit žaloby, ktorý bude zodpovedať vymedzenému okruhu strán sporu.“

2.1 Sťažnosť smeruje aj proti postupu a napadnutým výzvam na zaplatenie štyroch

súdnych poplatkov, každý vo výške 33 193,50 eur (spolu vo výške 132 774 eur), za štyri

nároky proti štyrom žalovaným.

3. Sťažovateľka namieta, že pôvodný žalobný návrh nebolo potrebné upravovať,

poučenie a odôvodnenie v napadnutom uznesení boli nedostatočné a zároveň nebola

správne určená výška súdneho poplatku, resp. nesprávne určené štyri poplatky za štyri

nároky (každý proti inému žalovanému). Sťažovateľka preto zastáva názor, že postupom

a napadnutým uznesením, ako aj napadnutými výzvami tak bolo porušené právo na prístup

k súdu.

3.1 Sťažovateľka sa podľa jej slov s dôverou obrátila na okresný súd, aby

v predmetnej veci spravodlivo a na základe zákona dôsledným posúdením skutkového stavu

rozhodol. Legitímne očakávanie sťažovateľky spočívalo podľa jej vyjadrenia v tom, že

podaním žaloby len na jedného zo štyroch žalovaných by mohlo dôjsť k premlčaniu nároku

na ušlý zisk, z toho dôvodu zvolila spôsob podania jednej žaloby proti štyrom žalovaným,

keďže podľa jej dostupných skutkových okolností za pasívne legitimovaného je (a bolo)

možné považovať každého z nich. Sťažovateľka očakávala, že okresný súd si v konaní

podľa skutkových zistení a právneho posúdenia ustáli, ktorý zo žalovaných je pasívne vecne

legitimovaný, keďže to pre sťažovateľku nebolo objektívne možné. Toto legitímne

očakávanie však podľa mienky sťažovateľky zlyhalo, pretože okresný súd vyzval

sťažovateľku, aby pasívne vecne legitimovaný subjekt identifikovala už samotnou žalobou,

hoci to bez ingerencie súdu (vykonaného dokazovania) nie je podľa presvedčenia

sťažovateľky právne možné.

3.2 Sťažovateľka preto zastáva názor, že postupom a napadnutým uznesením, ako

i napadnutými výzvami bolo porušené nielen právo na súdnu ochranu, ale bol porušený aj

princíp právnej istoty ako súčasť koncepcie právneho štátu podľa , ktorý

spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne

orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne

vykladať a aplikovať.

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. svojím

postupom, uznesením č. k. -214 zo dňa 15.1.2018 a výzvami č. k.

-221 zo dňa 6.3.2018 porušil základné práva Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s , Listiny základných práv a

slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -214 zo dňa 15.1.2018

sa zrušuje;

Vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie;

Sťažovateľovi sa priznáva vrátenie štyroch uhradených súdnych poplatkov, každý

vo výške 33.193,50 EUR (spolu 132.774 EUR), ktoré Sťažovateľ uhradil...

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

K postupu a napadnutému uzneseniu okresného súdu

7. Čo sa týka postupu a napadnutého uznesenia okresného súdu, ústavný súd uvádza,

že ide o procesné rozhodnutie, ktorým súd činí vhodné opatrenie v rámci skúmania

procesných podmienok konania ( ), t. j. ktorým sa

vyzýva na odstránenie nedostatkov žaloby. Ide o oblasť „výsostných vôd“ všeobecného

súdnictva, do ktorých ústavný súd nie je oprávnený vstupovať. Zároveň takýmto procesným

rozhodnutím o procesných podmienkach konania (resp. o odstránení nedostatkov žaloby)

nie je v zásade možné zasiahnuť do sťažovateľkou označených ústavných práv, keďže nejde

o rozhodovanie vo veci samej, ale ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa procesných

podmienok konania či náležitostí žaloby, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do

rozsahu („scope“) práva na súdnu ochranu podľa či práva na spravodlivé konanie

podľa dohovoru.

7.1 Z toho dôvodu je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená a je potrebné ju

z toho dôvodu odmietnuť podľa .

K napadnutým výzvam okresného súdu

8. Ústavný súd bez potreby hlbšej analýzy napadnutých výziev konštatuje, že výzvy

na zaplatenie súdneho poplatku nie sú autoritatívnym rozhodovaním súdu o povinnosti

uhradiť súdny poplatok, ale ide o administratívny úkon súdu vyzývajúci stranu konania na

splnenie si zákonom danej povinnosti úhrady súdneho poplatku v zákonom stanovenej

a vopred známej výške. Nejde o rozhodnutie ani o iné opatrenie, ktorým by súd rozhodoval

či ukladal nejakú poplatkovú povinnosť, súd len administratívne vyzýva stranu konania na

splnenie si povinnosti danej zákonom pre účely ďalšieho pokračovania v konaní.

8.1 Výzvy teda nepodliehajú prieskumu zo strany ústavného súdu, netýkajú sa

sťažovateľkou označených ústavných práv ani nemajú potenciál do týchto ústavných práv

zasiahnuť. Pokiaľ by bola sťažovateľka presvedčená, že výzva a v nej uvedené skutočnosti

nekorešpondujú s jej zákonnou povinnosťou týkajúcou sa zaplatenia súdneho poplatku

v konkrétnej výške a poplatok by neuhradila, v čoho dôsledku by došlo k zastaveniu

konania, je oprávnená využiť zákonom daný prostriedok nápravy a v odvolacom konaní

namietať nezákonnosť zastavenia konania z dôvodu neexistencie takej zákonnej poplatkovej

povinnosti, na plnenie ktorej vyzval okresný súd v napadnutých výzvach.

8.2 Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia

sťažovateľkiných práv napadnutými výzvami okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018