Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 189/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

a , , obaja bytom , zastúpených Advokátskou

kanceláriou Andrea Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, konajúcou

prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Andrey Havelkovej, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Čadca, takto

rozhodol:

Základné právo , , a ,

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

, , a , ,

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť , ,

a , , trovy konania v sume 375,86 € (slovom

tristosedemdesiatpäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet Advokátskej kancelárie Andrea

Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),

a , (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), obaja bytom

(ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou Andrea

Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, konajúcou prostredníctvom konateľky

a advokátky JUDr. Andrey Havelkovej, ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú v procesnom postavení odporcov účastníkmi

napadnutého konania, ktorého predmetom je rozhodovanie o zaplatení peňažného plnenia

2

s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu

doručený 2. mája 1996.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu najmä

uvádzajú:

„Do dnešného dňa, t. .j ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu Slovenskej

republiky nie je konanie v predmetnej právnej veci právoplatne skončené. Podľa názoru

sťažovateľov uvedený postup Okresného súdu Čadca nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v ust. tak, aby bola

vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá...

Podľa nášho názoru postupom Okresného súdu Čadca došlo a stále dochádza

k porušovaniu a Dohovoru. Okresný

súd Čadca pri rozhodovaní v tejto veci svojim postupom, resp. nečinnosťou či

neefektívnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú už 19 ty

rok. obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorých výsledkom je právoplatné

rozhodnutie vo veci samej a účastníkom poskytuje stav právnej istoty. Domnievame sa, že

prieťahy v danom súdnom konaní vznikli neefektívnou činnosťou Okresného súdu Čadca.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uvádzajú:

„Vzhľadom na všetky osobitosti konania a jeho význam pre sťažovateľov, ako aj jeho

dopad na ich pracovný a súkromný život požadujú sťažovatelia primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 20.000, € každý z nich.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi 1/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000, €

(slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi 1/

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi 2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000, €

(slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi 2/

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania vo výške 848,92 € (dva úkony právnej

služby – príprava a prevzatie a spísanie tejto sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške

168,47 € + 8,39 € režijný paušál + 20 % DPH), ktorú im Okresný súd Čadca je povinný

zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Advokátska kancelária

, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením

č. k. 18 z 26. marca 2015 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu na vyjadrenie k sťažnosti a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu v prípise

sp. zn. Spr 857/15 z 12. mája 2015, v ktorom okrem prehľadu procesných úkonov uviedla:

„Po prešetrení oboznámení sa so súdnym spisom, vykonanými úkonmi, som dospela

k záveru, že po právnej a skutkovej stránke ide o vec náročnú vyžadujúcu si okrem iného aj

4

dokazovanie znalcom. Samotní účastníci konania (sťažovatelia) sa domáhajú na jednej

strane poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany, na druhej strane ani oni samotní svojím

konaním neprispeli k tomu, aby bola v čo najkratšom čase rozhodnutá (podávanie

neúplných podaní, odvolaní, nepredkladáme dôkazov, nepreberanie zásielok, žiadosti

o odročenie, námietky zaujatosti). Pokiaľ sťažovatelia využili v konaní svoje práva

predkladať návrhy, podávať odvolania, vznášať námietky zaujatosti, podávať podania na iné

orgány za účelom prešetrovania postupu zákonného sudcu, s týmito početnými podaniami

sa musel súd procesné vysporiadať, čo samozrejme v značnej miere súdne konanie

predĺžilo.

Vo veci sťažovateľov netrvám na ústnom pojednávaní.“

Dňa 29. mája 2015 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa

vyjadrila, či trvajú na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 2. júla 2015

oznámila, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, a okrem iného uviedla:

„... nemôže byť na škodu sťažovateľov to, že sa v konaní, v ktorom došlo k prieťahom

procesné bránili a uplatňovali svoje práva. Sťažovatelia legálne využívali možnosti, ktoré

im právny poriadok SR poskytuje na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov...

JUDr. Pytliaková, PhD. dňa 20. 05. 2013, ako zákonná sudkyňa v danej veci podala

námietku zaujatosti. Preto poukazujeme na skutočnosť, že aj jej vyjadrenie k sťažnosti

sťažovateľov v tejto veci môže byť touto zaujatosťou čiastočne ovplyvnené.“

Podľa názoru sťažovateľov: „Z nevysvetliteľných príčin súd prvého stupňa nevykonal

odporcami navrhované dokazovanie včas a teda v dôsledku tohto nezákonného postupu

súdu bola zmarená obrana odporcov 2/ a 4/ v tomto konaní, ktorí konali včas a označili

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré považoval za zásadné pre meritórne

rozhodnutie aj súd druhého stupňa a v dôsledku tohto nezákonného postupu bolo nakoľko

vykonané dokazovanie len rozsahu, ktorý nepostačuje pre spravodlivé rozhodnutie v tejto

veci.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 2. mája 1996 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania

o zaplatenie sumy 502 930 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení, v ktorom boli

sťažovatelia označení ako odporcovia.

Dňa 17. mája 1996 vyzval okresný súd sťažovateľov na vyjadrenie k návrhu

a navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa 6. júna 1996 okresný súd vyzval navrhovateľa na úpravu petitu žaloby

a následne 19. júna 1996 vyzval odporcov na vyjadrenie k doplnenému návrhu.

Na pojednávaní 6. septembra 1996 bola vec riadne prerokovaná, pojednávanie bolo

odročené na účely predloženia dôkazov.

Okresný súd vyzval 25. septembra 1996 Sociálnu poisťovňu na predloženie

platobných výmerov a 11. októbra 1996 daňový úrad na predloženie daňových priznaní

účastníkov konania.

Dňa 12. novembra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom boli

vypočutí svedkovia — pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby predvolať svedkyňu,

ktorá je dlhodobo práceneschopná.

6

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 14. januára 1997, vec bola prerokovaná

a odročená na účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením sp. zn. z 9. apríla 1997 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie a uznesením sp. zn. z 18. apríla 1997 uložil navrhovateľovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Súdny znalec okresnému súdu 11. júla 1997 oznámil, že daňový úrad si vyžiadal

vrátenie posudzovaných dokladov pre vykonanie daňovej kontroly, po vrátení dokladov

z daňového úradu vypracuje posudok.

Okresný súd opakovane zisťoval stav daňového konania, pričom až 9. marca 1998

zistil, že daňové konanie bolo skončené, a 10. marca 1998 predložil spis znalcovi

na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 11. augusta 1998 okresný súd vyzval znalca, aby mu vrátil spis na účely

zabezpečenia podkladov pre znalecké dokazovanie od účastníkov konania, a 26. augusta

1998 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie dokladov potrebných

na vypracovanie znaleckého posudku.

Okresný súd 8. októbra 1998, 23. októbra 1998 a 6. novembra 1998 urgoval jedného

z účastníkov konania na predloženie účtovných dokladov.

Znalec predložil vypracovaný znalecký posudok okresnému súdu 23. februára 1999,

25. februára 1999 bol posudok doručovaný účastníkom konania.

Dňa 3. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd vec prerokoval

a pojednávanie odročil.

Uznesením sp. zn. zo 6. mája 1999 okresný súd priznal znalcovi

znalečné.

Dňa 2. júla 1999 bol na pojednávaní vypočutý znalec. Uznesením sp. zn.

z 2. júla 1999 okresný súd vyzval sťažovateľov na zloženie preddavku

na znalecké dokazovanie, ktorí proti nemu podali odvolanie (z 2. a 5. augusta 1999).

Dňa 8. marca 2000 vyzval okresný súd navrhovateľa na vyjadrenie k odvolaniu

sťažovateľov.

Dňa 27. júla 2000 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní; krajský súd 19. septembra 2000 spis vrátil

okresnému súdu ako predčasne predložený.

Uznesením sp. zn. zo 16. marca 2001 okresný súd uložil sťažovateľom

povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, proti ktorému podal jeden

zo sťažovateľov odvolanie (10. apríla 2001).

Okresný súd predložil vec 5. septembra 2001 na rozhodnutie o odvolaní krajskému

súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 18. septembra 2001 napadnuté uznesenia

sp. zn. zo 16. marca 2001 a z 2. júla 1999 zrušil ako nepreskúmateľné

a nedostatočne odôvodnené a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 1. augusta 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa na spresnenie petitu žaloby.

Pojednávania 4. decembra 2003 a 18. januára 2004 okresný súd odročil; sťažovatelia

sa z účasti na nich ospravedlnili zo zdravotných dôvodov.

Na pojednávaní 21. apríla 2004 bola vec prerokovaná, okresný súd pripustil zmenu

petitu žaloby a pojednávanie odročil na účely zaujatia stanoviska sťažovateľov k novému

petitu žaloby.

Pojednávanie nariadené na 13. október 2005 okresný súd odročil pre vadu

v doručovaní, následne okresný súd odročil aj pojednávanie nariadené na 15. november

2005 pre neúčasť sťažovateľov (pobyt sťažovateľa v 1. rade bol neznámy, sťažovateľ

v 2. rade sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil).

Sťažovatelia sa nedostavili bez ospravedlnenia ani na pojednávanie nariadené

na 25. apríl 2006 aj napriek tomu, že doručenie predvolania mali vykázané; pojednávanie

bolo odročené na účely rozhodnutia o procesných návrhoch navrhovateľa.

Dňa 13. júna 2006 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaujatie stanoviska

k čiastočnému späťvzatiu návrhu a 14. novembra 2006 urgoval ich stanovisko.

Okresný súd zisťoval 26. augusta 2008 okruh dedičov po zomrelom odporcovi

v 3. rade.

Pojednávania 23. marca 2009, 31. marca 2009 a 27. apríla 2009 boli odročené, všetky

z dôvodov žiadosti účastníkov konania (nie sťažovateľov) o ich odročenie.

8

Dňa 21. apríla 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu námietku zaujatosti sudcov

okresného súdu.

Okresný súd predložil námietku zaujatosti krajskému súdu 19. mája 2009, ktorý

26. mája 2009 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. júna 2009 vyzval sťažovateľov

na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti, ktorí proti nemu podali odvolanie

22. júla 2009.

Okresný súd predložil spis 14. augusta 2009 na rozhodnutie o odvolaní, ktorý ho

28. septembra 2009 okresnému súdu vrátil ako predčasne predložený, pričom zároveň

uznesením sp. zn. z toho istého dňa rozhodol aj o námietke zaujatosti.

Dňa 11. novembra 2009 bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi.

Okresný súd vyzval sťažovateľov 21. januára 2010 na preukázanie ich pomerov

na účely rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov a následne uznesením sp. zn.

z 22. februára 2010 im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Na pojednávaní 7. apríla 2010 okresný súd vec prerokoval, sťažovatelia sa

pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili.

Na pojednávaní 14. júna 2010 okresný súd vec prerokoval (sťažovatelia sa opätovne

bez ospravedlnenia nezúčastnili) a vyhlásil rozsudok sp. zn. zo 14. júna

2010.

Všetci účastníci konania okrem sťažovateľa v 1. rade podali proti rozsudku sp. zn.

zo 14. júna 2010 odvolanie, okresný súd ich preto v júli až septembri 2010

vyzýval na zaplatenie súdnych poplatkov, resp. preukázanie majetkových pomerov na účely

rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov.

Uznesením sp. zn. zo 16. septembra 2010 priznal odporkyni

v 5. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 2. decembra 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 25. apríla 2012 oznámil dátum, čas

a miesto verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 16. mája 2012 odvolaniami

napadnutý rozsudok okresného súdu sčasti potvrdil, sčasti zrušil a vrátil na ďalšie konanie

okresnému súdu a v časti odvolanie sťažovateľov odmietol. Vo vzťahu k zrušujúcemu

výroku krajský súd v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil tým, že neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav, pričom navyše sa účastníkovi konania jeho postupom odňala možnosť konať

pred súdom.

Okresný súd vyzval 11. júla 2012 navrhovateľa na spresnenie a objasnenie jeho

podania – čiastočného späťvzatia návrhu, pričom následne urgoval svoju výzvu 24. októbra

2012, 26. novembra 2012 a 3. januára 2013.

Dňa 15. marca 2013 vyzval okresný súd na vyčíslenie trov právneho zastúpenia

JUDr. Vysockého.

Na pojednávaní 13. mája 2013 bola vec prerokovaná, okresný súd uložil

sťažovateľom predložiť dôkazy, na ktoré sa odvolávajú.

Dňa 1. júla 2013 okresný súd dožiadal justičné orgány Českej republiky o vykonanie

dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 9. december 2013 okresný súd odročil na neurčito

z dôvodu ospravedlnenia jedného zo sťažovateľov (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).

Sťažovatelia doručili okresnému súdu 20. februára 2014 svoje podanie, v nadväznosti

nato ich okresný súd poučil o náležitostiach, ktoré musí obsahovať námietka zaujatosti, ako

aj o ďalšom procesnom postupe.

Opatrením podpredsedu okresného súdu bol spis pridelený novému zákonnému

sudcovi 21. mája 2014, ktorý 28. mája 2014 oznámil svoju zaujatosť v konaní a žiadal, aby

bol vylúčený z jej prerokovania.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 15. júla 2014 rozhodol o nevylúčení

zákonného sudcu z prerokovania veci a spis vrátil okresnému súdu 21. júla 2014.

Dňa 7. januára 2015 bol spis opatrením predsedníčky okresného súdu pridelený

novému zákonnému sudcovi z dôvodu prerušenia výkonu funkcie pôvodného zákonného

sudcu, pričom 9. marca 2015 mu bol opätovne vrátený z dôvodu návratu po prerušení

funkcie.

10

Pojednávanie nariadené na 23. apríl 2015 bolo odročené na 7. máj 2015, keď okresný

súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý napadli sťažovatelia odvolaním. Vec bola

25. júna 2015 predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

12

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

na zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu zmluvy o združení, v ktorom majú

sťažovatelia procesné postavenie odporcov. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí

do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených

sťažovateľmi a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný

súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Zo

skutkového hľadiska ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za

fakticky zložitejšiu (potreba vykonania znaleckého dokazovania, ako aj zabezpečenia

väčšieho množstva listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že faktická

zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí devätnástich rokov od

podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd zistil, že

v roku 2003 a 2004 boli na ich žiadosť odročené dve pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Obdobie od 21. apríla 2004 do konca roku 2006 bolo poznačené pasivitou sťažovateľov,

ktorí sa nezúčastnili žiadneho z pojednávaní nariadených v tomto období. Sťažovatelia

nereagovali ani na opakované výzvy okresného súdu na zaujatie stanoviska k čiastočnému

späťvzatiu návrhu. Následne sa sťažovatelia bez ospravedlnenia nedostavili na dve

pojednávania nariadené v roku 2010, na ktoré boli riadne a včas predvolaní. Z uvedeného

vyplýva, že správanie sťažovateľov objektívne spôsobilo predĺženie napadnutého konania,

a preto na túto skutočnosť ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o výške primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k

odstráneniu právnej neistoty (, , ).

V súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu ústavný súd v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou vzal predovšetkým do úvahy celkovú dĺžku namietaného konania

a na tomto základe konštatoval, že z ústavnoprávneho hľadiska je (už samo osebe)

neakceptovateľné, aby sťažovatelia museli čakať na právoplatné meritórne rozhodnutie

všeobecného súdu v ich veci vyše 19 rokov (pozri m. m. , ,

atď.).

Napriek tomu, že v napadnutom konaní sa vyskytli i obdobia krátkodobej nečinnosti,

rozhodujúce pochybenie okresného súdu v posudzovanom konaní podľa názoru ústavného

súdu spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou súvisiacou najmä s predkladaním opravných prostriedkov, resp. námietok

zaujatosti účastníkov konania krajskému súdu, so zisťovaním právneho nástupníctva

účastníkov konania a zabezpečovaním vyjadrení a stanovísk účastníkov konania. Rovnako

ako neefektívny, resp. nesústredený hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiaci

s rozhodnutím vo veci samej rozsudkom sp. zn. zo 14. júna 2010, ktorý

odvolací súd sčasti potvrdil, sčasti zrušil, vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu

a odvolanie sťažovateľov v časti odmietol. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku odvolací súd

v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a navyše sa

účastníkovi konania jeho postupom odňala možnosť konať pred súdom.

Takýto postup všeobecného súdu ústavný súd nemôže hodnotiť ako efektívny, a teda

smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase,

a preto nie je podľa názoru ústavného súdu zlučiteľný so základným právom sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania (vyše

devätnásť rokov), ktorá je z ústavného hľadiska už sama osebe neakceptovateľná, v spojení s

obdobiami neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnou činnosťou okresného súdu,

zohľadňujúc aj skutočnosť, že sťažovatelia svojím konaním objektívne prispeli k prieťahom

v napadnutom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj ich práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

20 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania a neefektívnu činnosť

okresného súdu na jednej strane a na druhej strane skutočnosť, že ide o konanie fakticky

zložitejšie, a zdôrazňujúc, že sťažovatelia svojím konaním objektívne prispeli k prieťahom

v napadnutom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € pre každého z nich primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou Andrea Havelkova, s. r. o., D. Dlabača 2748/28, Žilina. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €

(za 2 úkony urobené v roku 2015).

16

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu

139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 €

a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku

2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %

DPH, keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena

za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375,86 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015