Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 538/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra

2019 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Námestie SNP 2, Trnava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Pezinok č. k. -242 zo 7. marca 2014, ako aj postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -297

z 27. septembra 2017, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. mája 2019,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 9. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -242 zo 7. marca 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“),

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -297 z 27. septembra 2017 (ďalej len

„napadnutý rozsudok krajského súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. zo 16. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5

rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola 28. marca 2003

hospitalizovaná (ďalej len „nemocnica“),

a bola jej podávaná silná medikamentózna liečba, ktorá bola kombinovaná s prísnym

ošetrovateľským režimom. Sťažovateľka utrpela 30. marca 2003 úraz, keď vypadla

z balkónových dverí/okna. Sťažovateľka utrpela ťažké poranenia s trvalými následkami.

4. Sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu o náhradu škody proti nemocnici.

Okresný súd napadnutým rozsudkom jej žalobu zamietol. Krajský súd napadnutým

rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu a následne najvyšší súd

napadnutým uznesením odmietol sťažovateľkou podané dovolanie.

5. Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že všeobecné súdy nedostatočne

preskúmali celú situáciu vedúcu k jej zraneniam, keď sa zamerali iba na spôsob prekonania

prekážky. Namieta, že nikdy nemala samovražedné sklony, že v stave tzv. raptu nemohla

prekonať dobre zabezpečené balkónové dvere a ak by aj mohla, mala by po násilnom

prekonaní prekážky viditeľné poranenia, že v stave tzv. raptu by na seba určite pritiahla

pozornosť ostatných pacientov a zamestnancov nemocnice a že v stave tzv. raptu, navyše

bez technického vybavenia by nemohla rozmontovať bezpečnostné technické zariadenia

na dverách balkóna. Okrem toho pri stave tzv. raptu ide iba o názor, resp. špekuláciu

zamestnancov nemocnice.

6. Podľa názoru sťažovateľky samotný pád a zranenia sú výsledkom pochybenia

nemocnice, pretože bezpečnostné zariadenia, ktoré mali zabrániť otvoreniu balkónových

dverí/okna, nefungovali správne, resp. boli znefunkčnené.

7. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresnému súdu tvrdí, že tento

nevykonal všetky dôkazy, že obhliadka miesta bola iba formalistická, že okresný súd

nesprávne právne vyhodnotil vec, keď sa stotožnil s rozporuplnými a hypotetickými

názormi svedkov, že bez dokazovania u nej prejudikoval tzv. raptus a samovražedné sklony,

že presunul všetku zodpovednosť za vzniknuté zranenia na ňu samotnú, že nevzal do úvahy

povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa a že neprihliadal

na absolútnu objektívnu zodpovednosť nemocnice.

8. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajskému súd sťažovateľka tvrdí, že tento

pochybenia okresného súdu nenapravil.

9. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka tvrdí,

že „obdobne, ako v prípade krajského súdu, je potrebné založiť zodpovednosť aj za postup

a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „I) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie

podľa . 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

sťažovateľky na ochranu zdravia a na zdravotnú starostlivosť podľa

Slovenskej republiky, postupom a rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.03.2014,

č.k. -242, porušené bolo.

II) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné

právo sťažovateľky na ochranu zdravia a na zdravotnú starostlivosť podľa

Slovenskej republiky, postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 27.09.2017, č.k. -297, porušené bolo.

III) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné

právo Slovenskej republiky na ochranu zdravia a na zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40

, postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 16.05.2019, sp.zn. , porušené bolo.

IV) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2019,

sp.zn. , sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

V) Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.09.2017, č.k.

297, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

VI) Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.03.2014, č.k. -242,

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.

VII) Okresný súd Pezinok, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej

republiky sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľke trovy...

VIII) Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR...“

11. Sťažovateľka zároveň navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku okresného súdu a napadnutého rozsudku krajského súdu.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“).

15. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

18. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa a ,

ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, a napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu.

19. Podľa každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného

poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke

pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

22. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany

svojich práv na súde (, ). Tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie

sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom

práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ).

23. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky,

ktoré majú pre vec podstatný význam (, ). Ak ide o argument,

ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namieta

porušenie svojich práv podľa a a dohovoru

napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom ktorý predchádzal jeho

vydaniu.

25. V samotnom splnomocnení udelenom advokátovi však sťažovateľka a advokát

špecifikovali, že ide o splnomocnenie „na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2019, č.k. (čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd) a zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“.

26. Už uvedené by postačovalo na konštatovanie, že ústavná sťažnosť v časti

namietaného porušenia práv sťažovateľky napadnutým rozsudkom okresného súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a napadnutým rozsudkom krajského

súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako aj v časti namietaného

porušenia základného práva zaručeného nespĺňa zákonom predpísané

náležitosti a že ju ako takú treba odmietnuť (podobne , ).

27. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

).

28. Ústavný súd musí ďalej s ohľadom na obsah ústavnej sťažnosti konštatovať,

že aj časť ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojich práv

podľa a dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti,

pretože v nej absentuje relevantné odôvodnenie [§ 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1

písm. d) ], a to napriek tomu, že sťažovateľka je (aspoň v tejto časti

ústavnej sťažnosti) kvalifikovane právne zastúpená.

29. Ústavný súd poukazuje na to, že najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol

tak, že dovolanie sťažovateľky odmietol podľa

v znení neskorších predpisov z dôvodu, že smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

30. Sťažovateľka v tejto časti svojej ústavnej sťažnosti namieta výslovne iba to,

že „obdobne, ako v prípade krajského súdu, je potrebné založiť zodpovednosť aj za postup

a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

31. Takéto odôvodnenie ústavnej sťažnosti na porušenie základných práv

rozhodnutím všeobecného súdu nemožno zo strany ústavného súdu vyhodnotiť inak

ako nedostatočné. Ústavný súd stabilne judikuje, že ústavná sťažnosť na porušenie

základných práv nemôže byť naformulovaná nedostatočne a neurčito a vytvárať

tak priestor pre dohady a dedukcie (, , ,

).

32. Na základe uvedeného je preto zo strany ústavného súdu potrebné konštatovať,

že ústavná sťažnosť ako celok nemá náležitosti ustanovené zákonom a že ju ako takú treba

odmietnuť podľa .

33. Ústavný súd sťažovateľku na odstránenie uvedených nedostatkov jej podania

nevyzýval, keďže, ako už bolo uvedené, ústavný súd takéto nedostatky nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti, o to menej v situácii, keď je sťažovateľka kvalifikovane

právne zastúpená. Ústavný súd zároveň zohľadnil, že ani prípadné doplnenie tejto ústavnej

sťažnosti zo strany sťažovateľky by nič nezmenilo na výsledku tohto konania, keďže by

existovali iné (ďalšie) dôvody na jej odmietnutie.

34. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dopĺňa, že aj ak by splnomocnenie

sťažovateľky jej advokátovi nebolo obmedzené na podanie ústavnej sťažnosti iba

proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu (pozri bod 25 tohto uznesenia), existovali by

ďalšie dôvody na odmietnutie časti sťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku

okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a napadnutému rozsudku

krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

35. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým rozsudkom

okresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, by existoval dôvod

na odmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, keďže sťažovateľka mohla všetky svoje

námietky smerujúce proti napadnutému rozsudku okresného súdu, ako aj postupu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, uplatniť v odvolaní krajskému súdu, čo napokon aj urobila.

Preto by právomoc krajského súdu predchádzala právomoc ústavného súdu.

36. Pokiaľ ide o porušenie práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, tak v časti

namietaného porušenia by taktiež išlo o nedostatok náležitostí ustanovených

zákonom, keďže vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa tohto článku

absentuje v ústavnej sťažnosti akékoľvek odôvodnenie (porovnaj body 30 a 31 tohto

uznesenia).

37. Sťažovateľka pred ústavným súdom vo vzťahu k namietanému porušeniu svojich

práv okresným súdom a krajským súdom tvrdí, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy

(bez toho, aby pred ústavným súdom bližšie špecifikovala, o aké dôkazy by malo ísť,

pozn.), že obhliadka miesta bola iba formalistická (taktiež bez bližšieho odôvodnenia), že

okresný súd nesprávne právne vyhodnotil vec, keď sa stotožnil s rozporuplnými

a hypotetickými názormi svedkov, že bez dokazovania u nej prejudikoval tzv. raptus

a samovražedné sklony, že presunul celú zodpovednosť za vzniknuté zranenia na ňu

samotnú, že nevzal do úvahy povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa čl. 40

a že neprihliadal na absolútnu objektívnu zodpovednosť nemocnice. Tieto

pochybenia nemal po ňou podanom odvolaní napraviť ani krajský súd.

38. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil so závermi okresného súdu,

že každá psychóza je riziková so samovražedným konaním, že sťažovateľka bola v stave

tzv. zvýšeného pozorovania, že existovali rôzne technické prekážky zabraňujúce pacientom

opustiť vyhradený liečebný priestor, medzi ktoré patrili aj kovové poistky na oknách

a odmontovanie kľučiek na balkónových dverách, pričom k prekonaniu zabezpečenia

sťažovateľkou došlo s najväčšou pravdepodobnosťou prekonaním poistiek na okne, keď

zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti bolo odchýlené okno,

nie dvere. Zábradlie na balkóne meralo 132 cm, t. j. bolo vo výške dosahujúcej prsia

dospelého muža vysokého 180 cm, čo dokresľuje mieru fyzickej aktivity, akú musela

sťažovateľka vyvinúť, a teda nemohlo ísť o neželané prepadnutie zábradlím.

39. Tieto závery okresného súdu, s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku

stotožnil, sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti žiadnym ústavnoprávne relevantným

spôsobom nespochybnila, resp. pred ústavným súdom nepreukázala, že krajský súd by

sa s jej relevantnými námietkami uvedenými v ňou podanom odvolaní dostatočným

a presvedčivým spôsobom nevysporiadal.

40. Na základe uvedeného by bolo túto časť ústavnej sťažnosti potrebné odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok

odmietnutá, ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími v nej uvedenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu