Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 144/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 27. júna 2016 bola na okresnom súde proti

sťažovateľovi (ktorý je advokátom, pozn.) podaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie.

3. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní, ktorého priebeh podrobne opisuje

v podanej ústavnej sťažnosti, došlo k niekoľko mesačným obdobiam jeho nečinnosti

(od 1 až po 5 mesiacov a celkovo trvá konanie 3 roky a 4 mesiace, pozn.), ďalej

k nesprávnemu postupu okresného súdu pri predkladaní veci odvolaciemu súdu

a aj k zrušeniu prvého rozsudku okresného súdu z dôvodu porušenia práva sťažovateľa

na spravodlivý proces, čím konanie nie je ešte právoplatne skončené.

4. Sťažovateľ podal v roku 2019 tiež sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného

súdu, ktorá ju považovala za neopodstatnenú. Dňa 24. septembra 2019 žalobkyňa zobrala

žalobu proti sťažovateľovi späť. Súd dosiaľ o zastavení konania nerozhodol.

5. Sťažovateľ z uvedených dôvodov navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

v napadnutom konaní porušené bolo, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať

bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Do 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„predchádzajúci “).

Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak,

použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.

Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný

súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nečinnosťou) okresného súdu v napadnutom

konaní z dôvodov uvedených v bodoch 2 a 3.

13. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej

sťažnosti sťažovateľa, keďže pri týchto sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) zjavná

neopodstatnenosť môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, , ).

14. Reagujúc na argumentáciu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, ústavný súd

z jej príloh a na okresnom súde zistil, že samotné konanie, ktoré začalo 27. júna 2016,

ku dňu podanej sťažnosti (25. október 2019) trvalo celkovo 40 mesiacov. Je pravdou,

že boli zistené malé obdobia nečinnosti a tiež došlo k zrušeniu rozsudku okresného súdu,

ako to uvádza sťažovateľ v bode I svojej ústavnej sťažnosti, ale túto nečinnosť alebo

nesprávnu činnosť v kontexte veci nemožno ešte považovať za dlhotrvajúcu alebo

opakovanú nečinnosť, ale len za ojedinelý prieťah. Neprichádza preto podľa názoru

ústavného súdu do úvahy, aby doterajší namietaný postup okresného súdu reálne znamenal

možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených

práv sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že z jeho stabilizovanej

judikatúry tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

sťažovateľom označeného základného práva (, , ).

Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli

opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania

(, , ), čo však nie je ešte prípad sťažovateľa, a podľa

názoru ústavného súdu celková doba konania pred okresným súdom aj so zistenou

nečinnosťou je ešte na hranici ústavnej akceptovateľnosti a nemá potrebný ústavný rozmer.

Aj keď postup okresného súdu nemožno považovať za celkom optimálny, ústavný súd

je toho názoru, že celková dĺžka doby trvania konania (spolu tri roky a 4 mesiace) –

nedosiahla ešte úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (). Navyše,

ústavný súd na okresnom súde zistil, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu už späť a konanie

bolo proti sťažovateľovi zastavené s jeho súhlasom uznesením č. k. -221

z 28. októbra 2019 a okresný súd rozhodol, že sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania

proti žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí (teda v čase jej podania už evidentne k žiadnym prieťahom

nedochádzalo, pozn.).

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že ústavná sťažnosť

sťažovateľa bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

(obdobne napr. a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu