Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 528/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom

Kotrbancom, Františkánske námestie 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája

2014 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“) a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že je účastníkom konania o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, ktoré začalo vo februári 2011.

3. Sťažovateľ po opísaní priebehu konania na okresnom súde, ktorý rozhodol

rozsudkom vo veci samej prvýkrát už 26. septembra 2011 a následne po zrušení jeho

rozsudku krajským súdom aj 19. marca 2013, uviedol, že po podaní jeho odvolania bola vec

predložená krajskému súdu 19. júla 2013 a odvtedy je krajský súd v predmetnej veci

nečinný napriek tomu, že sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy

predsedovi krajského súdu 20. marca 2013 a krajský súd jeho sťažnosť považoval za

dôvodnú. Sťažovateľ poukazujúc na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom a jeho

neefektívnu činnosť v konaní vedenom od roku 2011 a tiež na nečinnosť krajského súdu

od 19. júla 2013 sa domnieva, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ tiež podal sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu 10. mája 2011.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho

sťažnosti nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal krajskému súdu, resp. okresnému súdu konať

v namietaných konaniach bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáha priznania

finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , ). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj

ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa (aj práva podľa dohovoru)

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ,

).

9. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv najprv postupom okresného

súdu, ktoré vidí jednak v tom, že toto konanie nadväzuje na tri iné konania, ktoré sa viedli

na okresnom súde od roku 1994, 1996 a 1997 a skončili až na Európskom súde pre ľudské

práva, a zbytočné prieťahy sú spôsobené podľa neho tiež aj neefektívnym postupom

okresného súdu, pretože ten postupoval „nekvalifikovane a nevydal meritórny rozsudok“.

Obdobne sťažovateľ namieta aj nečinnosť krajského súdu (v čase podania sťažnosti trvalo

necelých 10 mesiacov) a poukazuje aj na celkovú dĺžku konania (spolu tri roky pred

všeobecnými súdmi).

10. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu a krajského súdu

v posudzovaných konaniach ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľa (v tomto čase) ako

zjavne neopodstatnenú. Okresný súd, ako to vyplýva aj zo sťažnosti a z odpovede predsedu

okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa, v zásade konal plynulo (dal návrh na vyjadrenie

odporcovi, určil termín pojednávania na júl 2011) a tiež dvakrát rozhodol aj rozsudkom

(prvýkrát už 26. septembra 2011 a druhýkrát 19. marca 2013). Hoci je pravdou, že prvé

rozhodnutie vo veci samej krajský súd zrušil pre pochybenia okresného súdu, avšak tento

nedostatok (aj vo väzbe na ďalšie jeho námietky týkajúce sa predchádzajúceho konania)

spolu s jeho ďalším postupom v konaní ešte nemožno kvalifikovať ako taký postup, ktorého

dôsledkom sú zbytočné prieťahy. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu sa spis už

nachádzal dávno na krajskom súde, teda okresný súd ani vo veci už nekonal, a nemohol tak

spôsobiť prípadné zbytočné prieťahy v konaní. Napokon ani samotný sťažovateľ neviedol

v sťažnosti žiadne obdobia nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní a svoju

sťažnosť založil len na tomto jedinom argumente, a potom aj na celkovej dĺžke konania,

ktorá s nečinnosťou krajského súdu od júla 2013 (10 mesiacov) trvala do podania sťažnosti

spolu 3 roky.

11. Pri posudzovaní už uvedenej nečinnosti krajského súdu ústavný súd vychádzal zo

svojej konštantnej judikatúry (napr. , , ), podľa ktorej

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

znamenať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Aj keď postup všeobecných súdov nemožno považovať za

celkom optimálny, ústavný súd je toho názoru, že celková dĺžka doby trvania konania

(spolu tri roky) – nedosiahla ešte úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(, ) a práva podľa dohovoru.

12. Ústavný súd preto uzatvára, že uvedené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie

záveru, že by doteraz zistené ojedinelé prieťahy v konaní pred krajským súdom spolu

s postupom okresného súdu vo väzbe na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali

ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014