Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 609/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, advokáta, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť , advokáta,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že návrhom na vydanie platobného

rozkazu doručeným Okresnému súdu Pezinok 18. mája 2015 sa domáhal,

aby bola (ďalej len „žalovaný“) uložená povinnosť zaplatiť sumu

5 276,91 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia odmeny za poskytovanie právnych služieb.

Okresný súd Pezinok vydal 29. septembra 2015 platobný rozkaz, proti ktorému podal

žalovaný odpor. Na základe námietky miestnej príslušnosti žalovaného, bol návrh

postúpený okresnému súdu.

3. Sťažovateľ v podaní doručenom okresnému súdu 6. decembra 2016 urgoval,

že od postúpenia veci uplynul už rok a vo veci nebolo nariadené pojednávanie. Okresný súd

až 18. júla 2017 zaslal sťažovateľovi odpor žalovaného s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní

vyjadril. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo až 16. mája 2018 a bolo postupne odročené

na 7. september 2018, 14. november 2018 a 13. február 2019 a následne bolo zrušené.

Ďalší termín pojednávania okresný súd stanovil na 9. október 2019, ktorý bol taktiež

zrušený a pojednávanie bolo nariadené na 22. január 2020, ktoré sa uskutočnilo

a bolo odročené na 11. marec 2020 na účely vyhlásenia rozsudku. Okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 11. marca 2020 žalobu sťažovateľa zamietol, pričom písomné

vyhotovenie rozsudku bolo doručené sťažovateľovi 29. apríla 2020. Sťažovateľ podal

proti predmetnému rozsudku odvolanie, ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti

nebolo podľa vedomosti sťažovateľa predložené odvolaciemu súdu a sťažovateľovi

nebolo doručené prípadné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľa.

4. Sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tým, že

- od postúpenia spisu z Okresného súdu Pezinok (30. novembra 2015) okresný súd

nekonal až do 18. júla 2017, keď zaslal sťažovateľovi odpor žalovaného, teda bol absolútne

nečinný 19 a pol mesiaca,

- prvé pojednávanie sa uskutočnilo až 7. septembra 2018, teda po viac ako 33

mesiacoch,

- medzi pojednávaniami boli neodôvodnené pauzy,

- okresný súd takmer 4 mesiace od podania odvolania sťažovateľom nedoručil spis

odvolaciemu súdu,

- celková dĺžka konania je zjavne neprimeraná, keď od podania žaloby 18. mája 2015

uplynulo 5 rokov a 4 mesiace.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn. porušil

základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 450,29 €

(slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú je Okresný súd Bratislava III

povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ predovšetkým namieta

nečinnosť okresného súdu v tomto konaní, ktoré od podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu trvá viac ako päť rokov.

13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

14. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva,

že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa citovaného článku

(napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

15. Ústavný súd poukazuje aj na svoj už opakovane judikovaný právny názor,

že k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

môže dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú dobu, a to bez ohľadu

na to, či v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy spôsobené postupom

všeobecného súdu. Inými slovami, k porušeniu uvedeného základného práva môže dôjsť

aj vtedy, ak nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo,

nemusí vždy ísť o porušenie základného práva na prerokovanie veci v primeranej dobe,

ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie

konania spravidla očakávať (pozri k tomu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká republika, obdobne

, tiež napr. , , , ,

, , ).

16. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa ,

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho,

aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových

konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje

kontradiktórnosť konania (pozri napr. ).

17. Reagujúc na argumentáciu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, ústavný súd

z jej príloh a predloženého spisu okresného súdu zistil, že samotné konanie začalo

18. mája 2015 podaním návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

sumy 5 276,91 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej odmeny za poskytovanie právnych

služieb doručeného Okresnému súdu Pezinok, ktorému bolo vyhovené vydaním platobného

rozkazu z 29. septembra 2015. Spis bol okresnému súdu s podaným odporom žalovaného

postúpený 9. februára 2016. Okresný súd vo veci nariadil spolu sedem pojednávaní,

z ktorých sa neuskutočnili dve pojednávania z dôvodu nepredloženia vyžiadaného spisu

z Okresného súdu Pezinok. Na pojednávaní konanom 11. marca 2020 okresný súd vo veci

meritórne rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal

sťažovateľ odvolanie 15. mája 2020. Po doručení vyjadrenia žalovaného k odvolaniu

(3. augusta 2020) bolo toto vyjadrenie zaslané sťažovateľovi 9. októbra 2020. Ústavný súd

konštatuje, že od postúpenia veci okresnému súdu do vydania meritórneho rozhodnutia

trvalo namietané konanie štyri roky a v jeho priebehu boli zistené kratšie obdobia

nečinnosti, avšak túto nečinnosť v kontexte veci nemožno ešte považovať za dlhotrvajúcu

či opakovanú, ale má charakter ojedinelosti.

18. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na kratšie obdobia nečinnosti

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , ),

čo však nie je ešte prípad sťažovateľa a podľa názoru ústavného súdu celková doba konania

pred okresným súdom aj so zistenou nečinnosťou je ešte na hranici ústavnej

akceptovateľnosti a nemá potrebný ústavný rozmer. Aj keď postup okresného súdu

nemožno považovať za optimálny, celková dĺžka doby trvania konania, zohľadňujúc

charakter uplatneného nároku sťažovateľa a najmä skutočnosť, že šesť mesiacov

pred podaním ústavnej sťažnosti bolo vo veci meritórne rozhodnuté, nedosiahla úroveň,

ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, )

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (). Ústavný súd zdôrazňuje práve

naostatok označenú skutočnosť, resp. priebeh konania, keď po vyhlásení rozsudku

11. marca 2020 sa sťažovateľ odvolal, čím len využíva svoje procesné práva, avšak okresný

súd koná tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia,

teda obligatórnymi úkonmi v rámci odvolacieho konania, bez ktorých nie je možné právnu

neistotu sťažovateľa odstrániť.

19. Vychádzajúc z už uvedených právnych názorov tvoriacich ustálenú judikatúru

ústavného súdu, ako aj okolností danej veci, ústavný súd konštatuje, že v namietanom

konaní nedošlo postupom okresného súdu k prieťahom takej ústavne relevantnej intenzity,

že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48

ods. 2 , resp. podľa dohovoru, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu