Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 188/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu

Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátskou

kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Peter Haňdiak, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky na súdnu ochranu podľa a 2 ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 13. februára 2019 takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 3. júla 2019 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa , na súdnu

ochranu podľa a 2 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 13. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ako žalobca podal na Krajskom súde

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy

evidovanú pod sp. zn. , ktorou sa domáhal toho, aby žalovanej obci Jablonové

(ďalej aj „obec“) zakázal pokračovať v porušovaní práva sťažovateľa na poskytnutie dotácií

na mzdy a prevádzku na rok 2016 na žiaka a uložil jej povinnosť obnoviť mesačné

vyplácanie pomernej časti dotácie za apríl až december 2016. O žalobe sťažovateľa

rozhodol krajský súd v označenom konaní uznesením z 26. októbra 2016 tak, že v časti

vyhovel, keď uložil obci Jablonové povinnosť zaplatiť sťažovateľovi pomernú časť dotácie

za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016 a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ nespokojný so zamietavou časťou označeného uznesenia krajského súdu podal

proti nemu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že

kasačnú sťažnosť zamietol.

3. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že k porušeniu jeho označených práv došlo z dôvodu

prílišného formalizmu všeobecných súdov, ktoré vykladajú právne normy bez zreteľa na ich

účel a význam. Opísal okolnosti vzniku sporu a uvádza, že s účinnosťou od 1. septembra

2016 došlo k zmene sídla Súkromnej základnej umeleckej školy Jablonové 348 (ďalej len

„škola“) z obce Jablonové do obce Lozorno, pričom sťažovateľ je jej zriaďovateľ.

Sťažovateľ uvádza, že počas obdobia, keď mala škola sídlo na území obce, jej ako

zriaďovateľovi obec poskytovala dotáciu na mzdy a prevádzku v súlade s § 6 ods. 12

písm. b) o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “). Po podaní žiadosti o zmenu sídla jej obec (v marci 2016) prestala

poskytovať dotácie a neobnovila jej poskytovanie ani na základe sťažnosti sťažovateľa,

preto sa so svojou žalobou obrátil na krajský súd. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym záverom

vo veci konajúcich súdov, že obec po zmene sídla školy už nebola povinná vyplatiť dotácie

tak, ako sa to domáhal sťažovateľ. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd, ako aj následne

najvyšší súd v napadnutom uznesení poskytli ústavne nesúladný výklad aplikovanej právnej

normy obsiahnutej v , čím malo dôjsť

k porušeniu jeho označených práv. Tvrdí, že zákonná podmienka v označenom ustanovení

„sú zriadené na území obce“ sa má skúmať

a je rozhodujúca pri podávaní žiadosti o dotácie k dátumu 15. septembra príslušného

kalendárneho roka, teda nemusí byť splnená po celý kalendárny rok. Vychádzajúc zo svojej

argumentácie, sťažovateľ dospel k presvedčeniu, že napadnutým uznesením najvyššieho

súdu došlo k porušeniu jeho označených práv.

4. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom, ktorým vysloví:

„1. Základné právo sťažovateľa, , , trvale

bytom: , na súdnu ochranu podľa SR,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základné právo vlastniť majetok podľa SR, právo

pokojne užívať majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základné právo podnikať a vykonávať inú zárobkovú

činnosť podľa SR, základné právo na ochranu pred diskrimináciou

podľa SR, právo na všeobecný zákaz diskriminácie podľa

Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 13. 02. 2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 415,51 eur (t. j. za 2 úkony právnej služby r. 2019, 2x režijný paušál

r. 2019 + DPH) na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Vyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa

5. Následne ústavný súd 26. júla 2019 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti. Zároveň ústavný súd toho istého dňa upovedomil zúčastnenú osobu

obec o práve vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti.

6. Vyjadrenie najvyššieho súdu spolu s dotknutým súdnym spisom bolo ústavnému

súdu doručené 14. októbra 2019. Podpredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci. Zároveň k veci vo

svojom vyjadrení v podstatnom uviedla:

„... odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočne podrobné a dôvody, ktoré

najvyšší súd viedli k potvrdeniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave boli objasnené

sťažovateľovi v stručnej a jasnej forme prostredníctvom odôvodnenia napadnutého

uznesenia.

Pre úplnosť Najvyšší súd SR uvádza, že po preskúmaní veci sa stotožnil s právnym

názorom Krajského súdu v Bratislave, že po prenesení sídla Základnej umeleckej školy

z obce Jablonové k 01. 09. 2016 žalovaný už nemá zákonnú povinnosť poskytovať

sťažovateľovi predmetné dotácie.

Ako vyplynulo z ust. v znení citovaného

VZN č. 1/2016 obce Jabloňové právny nárok na poskytovanie dotácie na prevádzku a mzdy

má zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy voči žalovanému len za predpokladu,

že požiadal o dotáciu a má sídlo na jej území.

Ak ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy a so súhlasom obce, kam má byť škola

presídlená, rozhodlo o zmene sídla sietí škôl a školských zariadení, spočívajúcej v zmene

sídla súkromnej základnej umeleckej školy, zaniká právny vzťah medzi školou

a financujúcou obcou, na území ktorej mala škola sídlo pred zmenou...

Obec je pri financovaní súkromnej základnej umeleckej školy povinná postupovať

podľa zákona, a teda v prípade zmeny sídla školy z územia financujúcej obce zanikol právny

nárok na poskytovanie dotácie tejto školy. Z uvedeného teda vyplýva záver, že sťažovateľ

ako zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy samozrejme mal právo požiadať

ministerstvo po získaní súhlasu novej obce o presídlenie školy aj v priebehu kalendárneho

roka, ale s dôsledkom, že momentom zmeny sídla zanikol jej právny nárok na poskytovanie

dotácie.

Takýto právny záver vyplynul aj zo stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu SR, sekcie regionálneho školstva zo dňa 21. 10. 2016, adresovaného Obecnému

úradu Jabloňové, v ktorom je konštatované, že po zmene sídla neštátnej základnej umeleckej

školy obec už nie je povinná poskytnúť zriaďovateľovi neštátnej základnej umeleckej školy

finančné prostriedky.

Sťažovateľ namietal, že v danom prípade ust.

Z. z. stanovuje, že dotácia je poskytovaná na celý kalendárny rok. Kasačný súd uvádza, že

túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Z predmetného ustanovenia nesporne vyplýva, že

finančné prostriedky sú poskytované na základe žiadosti zriaďovateľa súkromnej základnej

umeleckej školy v sídle obce. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je dostatočne

zrejmé, že zákon poskytnutie predmetnej dotácie viaže na dve podmienky, ktoré podľa

názoru kasačného súdu musia byť splnené kumulatívne. Prvou podmienkou je žiadosť

zriaďovateľa súkromnej základnej umeleckej školy, a teda tým viazanosť týchto prostriedkov

na tento subjekt a druhou podmienkou je sídlo súkromnej základnej umeleckej školy.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sťažovateľ k 01. 09. 2016 zmenil sídlo svojej súkromnej

školy, nebola naplnená druhá podmienka citovaného ustanovenia.

Kasačný súd súhlasil s názorom sťažovateľa, že predmetné finančné prostriedky boli

vyčlenené pre neho, a teda mu patria. Finančné prostriedky boli poskytnuté obci Jablonové

na základe zriaďovateľom splnených zákonom stanovených podmienok z predchádzajúceho

kalendárneho roka, avšak ich vyplatenie je viazané na skutočnosť, že predmetná základná

umelecká škola bude mať svoje sídlo v obci, ktorá jej tieto finančné prostriedky bude

vyplácať.

Otázkou zostáva skutočnosť, že predmetné finančné prostriedky, ktoré obec

Jablonové po zmene sídla nevyplatila sťažovateľovi, jej nepatria a tieto by teda následne

mali byť prefinancované obci (resp. vrátené ministerstvu školstva), do ktorej presídlila

súkromná základná umelecká škola, ktorá ich následne vyplatí sťažovateľovi, nakoľko ide

o finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu a vyčlenené tejto inštitúcii, a teda

sú účelovo viazané.

Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že námietky

sťažovateľa, uvedené v kasačnej sťažnosti, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

preskúmavaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, a preto kasačnú sťažnosť podľa

vyššie citovaného ust. ako nedôvodnú zamietol.“

7. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 25. októbra 2019

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň zotrval na dôvodnosti

podanej sťažnosti. V podstatnom uviedol:

„Je nepochybné, že na financovaní škôl a školských zariadení v Slovenskej republike

je verejný záujem. Tento verejný záujem sa odzrkadľuje v ustanovení § 15 ods. 3 zákona

č. , ktoré garantuje právo na zabezpečenie financovania všetkým školám

a školským zariadeniam, a to od momentu ich zaradenia do siete škôl a školských zariadení

po celú dobu ich zaradenia do siete. V prípade súkromných základných umeleckých škôl sa

toto právo realizuje prostredníctvom zriaďovateľa, ktorému je poskytovaná dotácia na mzdy

a prevádzku zo strany obce podľa

Výklad ustanovenia , ktorý ponúkol

Najvyšší súd SR, je však v príkrom rozpore so zákonom garantovaným právom súkromnej

základnej umeleckej školy na zabezpečenie financovania. Sťažovateľ je presvedčený, že

podmienka zriadenia súkromnej základnej umeleckej školy na území obce sa skúma a má

právnu relevanciu len k dátumu 15. 09. príslušného kalendárneho roka a obec, ktorá sa

v súlade s príslušnými právnymi predpismi stala nositeľom povinnosti poskytovať

zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy dotáciu, zostáva nositeľom tejto

povinnosti po celý kalendárny rok. Povinnosť obce poskytovať zriaďovateľovi dotáciu nie je

daná iba v medziach jej katastrálneho územia a nezaniká z dôvodu, že v priebehu

kalendárneho roka dôjde k zmene sídla školy. Takýto výklad Najvyššieho súdu SR

pripravuje školu o financovanie, na ktoré má zo zákona nárok.

Je to vlastný záujem resp. cieľ ktorý vedome alebo podvedome určuje resp.

ovplyvňuje príp. motivuje človeka k určitému správaniu sa. Z tohto pohľadu je možné

vnímať i správanie sa obce (reprezentovanej konkrétnymi fyzickými osobami) ktorá zrejme

pod vidinou vlastného majetkového prospechu neústavným výkladom zákona sleduje

dosiahnutie, naplnenie vlastného (súkromného) cieľa - obohatenia sa z finančných zdrojov

určených inak na realizáciu verejného záujmu. Nie je možné sa stotožniť s výkladom zákona

prezentovaným Najvyšším súdom SR nakoľko ten obec v jej, podľa nášho názoru,

neústavnom konaní podporuje, ignoruje rešpektovanie práv a povinnosti obce vyplývajúce

z jej povinností vo vzťahu k zabezpečovaniu verejného záujmu ako i tretím osobám reálne

zabezpečujúcim verejný záujem.“

8. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že zúčastnená osoba sa v lehote určenej ústavným

súdom a ani následne až do rozhodnutia o tejto sťažnosti nevyjadrila.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj

s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

13. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,

že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, , ). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,

a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný

(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní

obsahu takýchto právnych úprav ().

15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov

je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností

prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru

ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených

v .

16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd [ a 2 a

(napr. , )].

17. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

18. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis

mutandis , , , ).

19. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku

ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom

konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. , ,

, ).

20. Spôsob výkladu právnej normy v konkrétnom prípade je ústavne súladný vtedy,

ak ani jeho zovšeobecnenie do podoby všeobecne uplatňovaného pravidla (ktoré by bolo

súčasťou všeobecne formulovanej právnej normy) a následné uplatňovanie by neviedlo

v iných situáciách, resp. okolnostiach k porušeniu základných práv. Uplatňovanie tohto

princípu pri posudzovaní ústavnosti výkladu právnej normy zabezpečuje, aby ústavný súd

ako ústavne súladný „neschválil“ spôsob výkladu právnej normy, použitie ktorého by

v iných okolnostiach viedlo k porušeniu základných práv (m. m. , známe tiež

ako Schumannova veta).

21. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

22. Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky

Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti

ustanoví zákon (a ).

Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených

zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami ( ).

Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných

príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce

a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno

domáhať len v medziach zákona ( ).

Podľa povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy

možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej

zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.

Podľa štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho

územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

23. Podľa v spojení s o rozpočtovom určení výnosu

dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o alokácii výnosu dane z príjmu“), výnos dane

z príjmov fyzických osôb (s výnimkou dane, ktorá sa vyberá zrážkou) v príslušnom

rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 70 %, ak § 7c neustanovuje inak.

24. Podľa o prechode niektorých pôsobností

z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prechode kompetencií“) obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie

svojich úloh (§ 2 a § 3) z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im

poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona [s odkazom na zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o rozpočtových pravidlách, ktorý bol

nahradený (a zrušený ) o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom

č. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy“)].

Podľa § 2 písm. g) zákona o prechode kompetencií na obce prechádzajú pôsobnosti

na úseku školstva:

1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení obcou...

9. prideľovanie finančných prostriedkov súkromným školám, cirkevným školám,

súkromným školským zariadeniam a cirkevným školským zariadeniam podľa osobitného

predpisu a vykonávanie kontroly s týmito finančnými prostriedkami.

25. Podľa druhej vety

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o obecnom zriadení“)

obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne

hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení (nadpis samospráva obce, pozn.) ak

zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti

štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (rovnakú prezumpciu

ustanovuje § 4 ods. 2 zákona o prechode kompetencií).

Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktorý upravuje vzťah štátu a obce, na

obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto

spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci

potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

O financovaní obce pojednáva § 7 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, z ktorého

vyplýva, že obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácii zo

štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.

Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát

záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu (§ 7 ods. 3 prvá veta zákona o obecnom

zriadení).

Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno

poskytnúť štátnu dotáciu (§ 7 ods. 4 zákona obecnom zriadení).

26. Podľa § 1 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa na

obce ako súčasti sektora verejnej správy vzťahuje o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov s odchýlkami podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy ako

lex specialis.

27. Rozpočet obce a finančné vzťahy k štátu upravuje § 1 zákona o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy, ktorý rozlišuje finančné vzťahy štátu k rozpočtu obce na:

a) podiely na daniach podľa zákona o alokácii výnosu dane z príjmov,

b) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa

zabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej

pôsobnosti patrí prenesený výkon štátnej správy, a to s poukazom na osobitný predpis zákon

č. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

v znení neskorších predpisov a

c) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny

rok z rozpočtu Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo príslušného správcu

kapitoly.

28. Kľúčovým je § 5 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,

podľa ktorého príjmy rozpočtu obce sú:

a) výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu,

b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti

obce a jej rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona,

c) úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce,

d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,

e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,

f) podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu – zákon o alokácii

výnosu dane z príjmu,

g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej

správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo

štátnych fondov,

h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok,

i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na

realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,

j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na

konkrétny účel,

k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

29. Podľa § 5 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa za

vlastné príjmy rozpočtu obce považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až f).

Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak ustanoví osobitný

predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí

pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu

obce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa

prostriedky poskytli.

30. Podľa § 7 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 (ktorej zakladateľom nie je obec, pozn.) a fyzickej

osobe ‒ podnikateľovi, ktorí

- majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú

činnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať

dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu

všeobecne prospešných služieb (definovaných zákonom o neziskových organizáciách,

pozn.), všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov (podľa

Z. z. o nadáciách, pozn.), na podporu podnikania a zamestnanosti.

31. Osobitný v vymenúva subjekty verejnej

správy, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve, medzi nimi pod písm. b) obec.

Konkrétne kompetencie, jednotlivé pôsobnosti obce na úseku školstva upravuje § 6,

ktorý osobitne výslovne ustanovuje, ktoré kompetencie sú preneseným výkonom štátnej

správy [napr. § 6 ods. 1, § 6 ods. 5 a 8 písm. a), c), d)] s príslušným financovaním

zo štátneho rozpočtu a ktoré sú výkonom samosprávy ‒ výslovne napr. § 6 ods. 2.

V zakotvuje pôsobnosť obce, pri ktorej

výslovne neuvádza, či ide o výkon štátnej správy alebo samosprávnu pôsobnosť.

S prihliadnutím na rozlišovanie podľa § 2 písm. g) bodu 1 a 9 zákona o prechode

kompetencií (medzi štátnou správou v školstve a prideľovaním dotácií obcou, pozn.)

a na nadväzujúcu prezumpciu podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení a § 4 ods. 2

zákona o prechode kompetencií je v takom prípade na kompetenciu podľa § 6 ods. 12

písm. b) potrebné nazerať ako na výkon samosprávnej pôsobnosti

obce.

32. Podľa obec poskytuje na základe

žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu –

zákona o alokácii výnosu dane z príjmov ‒ dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi...

súkromnej základnej umeleckej školy...; zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej

školy..., ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa,

poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takýchto

umeleckých škôl..., ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo okresný úrad v sídle

kraja.

33. Podľa o financovaní základných

škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o financovaní škôl“) na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam

na nasledujúci kalendárny rok podľa osobitného predpisu sa zbierajú údaje o počte žiakov

základnej umeleckej školy v individuálnej forme vzdelávania a v skupinovej forme

vzdelávania od piatich rokov veku do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru

začínajúceho školského roka;...

III.

Právne posúdenie veci

A. K namietanému porušeniu procesných práv sťažovateľa

34. Kľúčovou námietkou sťažovateľa bolo tvrdenie, že najvyšší súd poskytol

v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia protiústavný výklad normy, ktorý ho poškodil

a znevýhodnil. V prejednávanej veci bolo podľa názoru sťažovateľa nesporné, že sťažovateľ

spĺňal zákonné podmienky na pridelenie dotácie podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona

č. a táto bola aj na príslušný kalendárny rok sťažovateľovi poukázaná podľa

osobitného predpisu obci na poskytnutie sťažovateľovi. Sťažovateľ ako zriaďovateľ

súkromnej základnej umeleckej školy (ďalej len „škola“) však požiadal ministerstvo

o zmenu sídla školy s účinnosťou od 1. septembra 2016 (presťahoval sa do inej obce,

pozn.). Na uvedenú okolnosť reagovala obec ako poskytovateľ dotácie tak, že mu prestala

vyplácať dotácie pridelené podľa osobitného predpisu z dôvodu, že nespĺňa podmienku

uvedenú v na vyplácanie dotácie, pretože

nespĺňala podmienku zriadenosti školy na území obce. Najvyšší súd po preskúmaní veci sa

ako kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že po prenesení sídla školy

obec už nemá zákonnú povinnosť poskytovať sťažovateľovi predmetné dotácie (bod 41

odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu), pretože už nemá sídlo na území

obce, a tým zanikol právny vzťah medzi školou a financujúcou obcou, na území ktorej mala

škola sídlo pred zmenou (bod 44 a 47 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu).

35. Ako z citovaného základného ústavného rámca, ako aj osobitnej zákonnej úpravy

činnosti a postavenia obce (bod 22 až 34 tohto nálezu) vyplýva, je potrebné dôsledne

rozlišovať medzi výkonom samosprávnej pôsobnosti obce a výkonom štátnej správy obcou,

čo sa prejavuje aj vo sfére jej nakladania s finančnými prostriedkami.

Pri výkone samosprávy, ktorá je prioritne financovaná z vlastných príjmov obce, a tie

tvorí aj výnos z podielových daní podľa zákona o alokácii výnosu z dane, možno povinnosti

obci stanovovať iba zákonom a v súlade s ju nemožno nútiť konať, čo jej

zákon neustanovuje. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne

( a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).

Naopak, pri výkone štátnej správy je obec viazaná a môže konať

výlučne tak, ako jej zákon ustanoví. Prenesený výkon štátnej správy je financovaný zo

štátneho rozpočtu, prevažne z rozpočtovej kapitoly toho ministerstva, ktoré zabezpečuje

správu na dotknutom úseku. Poskytovanie dotácii zo štátneho rozpočtu bližšie upravuje § 8a

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto tvoria účtovne príjmy rozpočtu

obce, nie sú však jej vlastnými príjmami, s ktorými môže voľne nakladať, a musia byť

vynaložené podľa rozpočtových pravidiel na stanovený účel (§ 5 ods. 1 a 3 posledná veta

zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).

36. Kľúčové pre posúdenie sťažnostnej námietky sťažovateľa a zvolenie vhodného

systematického a účelového výkladu je teda posúdenie povahy požadovanej dotácie, od

ktorej je priamo závislý právny režim finančného toku. Sťažovateľ nenamieta ani

nepreukazuje, že by požiadal o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu (od Ministerstva

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa § 6c ods. 1 alebo o pridelenie

finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

podľa § 6a zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení).

37. Je teda nesporné, že predmetná dotácia na mzdy a prevádzku školy bola

požadovaná od obce, poskytovaná obcou a bola uhrádzaná z vlastných príjmov rozpočtu

obce – z alokovaného výnosu dane z príjmov podľa prvej vety § 6 ods. 12 písm. b) zákona

č.

38. Pri výklade pojmu „sú zriadené na území obce“ je potrebné prihliadnuť na

prezumpciu o samosprávnej pôsobnosti obce v tejto veci (bližšie pozri bod 31 tohto nálezu)

a pri systematickom výklade použiť aj § 7 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách

územnej samosprávy, ktorý umožňuje, ale neukladá obci poskytnúť dotácie aj takej

právnickej osobe, ktorej zriaďovateľom nie je obec (resp. fyzickej osobe podnikateľovi)

a ktorá „poskytuje služby obyvateľom obce“ na tam určené účely. Ide však o možnosť obce

v rámci svojej samosprávnej činnosti podľa svojich priorít v rámci rozvojového programu

obce a nakladaním s vlastným príjmom uhradiť dotáciu aj po zmene sídla školy mimo jej

územného obvodu z dôvodu, že táto škola naďalej zabezpečuje poskytovanie vzdelávacej

aktivity občanom dotknutej obce. Ak v danom prípade obec nepovažovala za svoju prioritu

takúto dotáciu poskytnúť, nemožno jej to s poukazom na vytýkať,

pretože žiaden zákon jej to priamo neukladá a štát môže do činnosti samosprávy zasahovať

či ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom.

39. Z ústavnoprávneho hľadiska nejde ani o kolíziu dvoch protichodných

chránených záujmov, pretože kým na strane obce existuje chránený záujem na

slobodnom výkone samosprávy, na strane zriaďovateľa (bližšie pozri bod 41 a 42 tohto

nálezu) niet základného práva, ktorého obsahom (súčasťou) by bol nárok na pridelenie

dotácie a ktoré by požívalo ústavnoprávnu ochranu.

40. Vzhľadom na to, že najvyšší súd napadnutým uznesením (rovnako ako krajský

súd) dospel k rovnakému právnemu záveru a ústavný súd nepovažuje súdmi zvolený výklad

za nekonformný s či odporujúci označeným základným právam sťažovateľa, nebolo

možné ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a 2 a práva podľa dohovoru vyhovieť.

B. K namietanému porušeniu hmotných základných práv sťažovateľa

a namietanému porušeniu zákazu diskriminácie

41. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného na ochranu vlastníctva podľa

a dodatkového protokolu, a to nenaplnením jeho legitímneho

očakávania, že po splnení zákonných podmienok nadobudne finančné prostriedky z dotácie

obce na úhradu nákladov na prevádzku školy a mzdy. Zároveň namieta aj diskrimináciu

oproti iným súkromným školám pôsobiacim na území obce po celý rozpočtový rok

v rozpore s v spojení s a dodatkového

protokolu.

42. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kým pre zistenie povinností obce pri

nakladaní s predmetnými financiami bolo významné, či ide o prostriedky štátu alebo vlastné

financie obce, na úrovni právneho postavenia príjemcu dotácie – zriaďovateľa súkromnej

školy to nehrá rolu. Inštitút dotácie (aj obecnej) je neoddeliteľne spojený s účelovým

využitím pridelených prostriedkov. Až po použití finančných prostriedkov pridelených

formou dotácie na stanovený účel možno zistiť ten subjekt, ktorý bude vlastníkom

finančných prostriedkov. V danom prípade ide o prostriedky určené na prevádzku školy

a mzdy jej zamestnancov, vlastníkom peňazí sa tak stane zamestnanec školy vyplatením

mzdy, dodávateľ energií úhradou za ním poskytnuté plnenia a pod.

43. Zriaďovateľ školy ako príjemca dotácie teda nie je vlastníkom finančných

prostriedkov z pridelenej dotácie, ale len ich oprávneným dočasným držiteľom, ktorý je

povinný ju použiť v rozhodnom období na určený účel. Nemožno teda uvažovať

o legitímnom očakávaní nadobudnutia vlastníctva u sťažovateľa.

44. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že na dotácie nie je právny nárok. Neuhradenie

dotácie zo strany obce môže mať „len“ nepriamy, sekundárny dopad na majetkovú sféru

zriaďovateľa súkromnej školy, ak následne zriaďovateľ vynaloží vlastné prostriedky na

úhradu miezd a nákladov prevádzky neuhradených z dotácie, a to dodatočným navýšením

príspevku od zriaďovateľa podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona o financovaní škôl. Na tento

účel je ale možné použiť aj iné zdroje financovania súkromnej školy ‒ všetky druhy zdrojov

uvedených v § 2 ods. 2 zákona o financovaní škôl, preto ide zároveň len o hypotetický,

potenciálny (a zároveň sekundárny) dopad na majetkovú sféru zriaďovateľa.

45. Nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím

a majetkovým právom sťažovateľa z uvedených dôvodov vylučuje možnosť vyslovenia

neústavného zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa podľa a

ods. 1 dodatkového protokolu, preto aj v tejto časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

46. Vzhľadom na to, že diskrimináciu na základe iného postavenia možno vysloviť

len v súvislosti s porušením iného základného práva, ku ktorému ústavný súd nedospel,

nemožno vyhovieť ani tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie čl. 12 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu