Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 76/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného v postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/3 GC 161/19/1000 a jej oznámením

zo 16. decembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/3 GC 161/19/1000 a jej oznámením zo 16. decembra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na základe

zmluvy o predaji časti podniku č. 2068/2001 z 27. apríla 2001 uzavretej podľa zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“) medzi Fondom národného majetku

Slovenskej republiky ako predávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim mal stať novým

vlastníkom „privatizovaného majetku –

“. K prevodu majetku, ktorým mala

byť „ , však nedošlo hoci

sťažovateľ včas a riadne zaplatil za privatizovaný majetok predávajúcemu“. Tým malo

dôjsť k porušeniu zákona o prevode majetku.

3. Sťažovateľ tvrdí, že generálna prokuratúra napriek skutočnosti, že k odovzdaniu

majetku v zmysle uvedenej zmluvy nikdy nedošlo, v tom nevidí porušenie zákona o prevode

majetku, ale ani iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

4. Predmetnou privatizáciou sa generálna prokuratúra podľa slov sťažovateľa

„opakovane zaoberala - prešetrovala ju... v konaniach sp. zn. -10, GP SR

pod č. k.VI/1 Pz 162/16/1000, VI/1 Pz 316/2003 , VI/2 Pz 308 /2005 a pod VI/1 Pz

293/2005.“, avšak «ani v jednom konaní a hlavne v poslednom napadnutom touto

sťažnosťou porušovateľka racionálne nedala sťažovateľovi odpoveď, prečo nebol porušený

zákon „č. o prevode majetku...“, keď k prevodu majetku štátnej stomatologickej

ambulancie s dvomi štátnymi zamestnancami v zmysle Výstupného formulára F.1(A)/5

privatizačného projektu číslo 2223, konkrétne bodu 2. a bodu 3. nedošlo... na sťažovateľa

».

5. Sťažovateľ zvýraznil a podčiarkol, že «Bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia,

prečo porušovateľka nevidí porušenie zákona „č. o prevode majetku...“ , je

neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentami, o ktoré sťažovateľ

oprel dôvody opakovaných podnetov a naviac sťažovateľ v podaniach doručených

elektronicky porušovateľke dňa 13. apríla 2019, dňa 18. júla 2019 a posledné z 27.

septembra 2019 sa nikdy nedomáhal podania mimoriadneho dovolania čo explicitne

vyplýva z ich obsahu.».

6. Postup generálnej prokuratúry sťažovateľ považuje za „arbitrárny a vágny je

neprípustným lebo odporuje , jej zmätočne konanie

zakladá stav právnej neistoty sťažovateľa čo je neakceptovateľné v demokratickom

a právnom štáte... ktorého imanentným znakom je stav právnej istoty a jeho hlavným

atribútom je istota fyzických a právnických osôb“.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:

„1. Základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 46 ods.(1) , boli spôsobom

vybavenia a Oznámením porušovateľky číslo VI/3 GC 161/19/1000-12 zo dňa 16. decembra

2019 porušené.

2. Ústavný súd SR ruší Oznámenie porušovateľky číslo VI/3 GC 161/19/1000-12 zo

dňa 16. decembra 2019 a jej prikazuje obnoviť stav pred porušením základných práv

a slobôd sťažovateľa a opätovne konať vo veci prešetrenia Privatizácie

na základe privatizačného Projektu číslo

schváleného Rozhodnutím Vlády SR číslo 858/2000 zo dňa 25. 10. 2000 podľa výstupného

formulára č. F1(A)5 a následne uzavretej Kúpnej zmluvy o predaji časti podniku číslo

2068/2001 zo dňa 27. 04. 2001 s FNM SR č.2068/2001 v zmysle zákona.

3. Porušovateľka je povinná zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre

, advokáta - právneho zástupcu

sťažovateľa v celkovej sume 450,28,-Eur. s DPH... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

možno preto považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

, , , , , ).

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa na inú právnu ochranu zaručeného v postupom generálnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/3 GC 161/19/1000 a jej oznámením

zo 16. decembra 2019, ku ktorému malo dôjsť arbitrárnym, svojvoľným a neprípustným

vysporiadaním sa generálnej prokuratúry s argumentáciou sťažovateľa.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

17. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

18. Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre každé podanie posudzuje prokurátor

podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

19. Podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre prokurátor neprihliada

na podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený

prokurátor nerozhodne inak.

20. Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre o skutočnosti, že na podanie sa

neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Ako už bolo uvedené, podstatu ústavnej sťažnosti tvorí nespokojnosť sťažovateľa

s vybavením jeho podnetu generálnou prokuratúrou, keďže v jemu doručenom oznámení

č. k. VI/3 GC 161/19/1000-12 zo 16. decembra 2019 absentuje odpoveď generálnej

prokuratúry na ním predostretú argumentáciu.

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi je známa judikatúra

ústavného súdu aktuálna aj v danej veci, podľa ktorej súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , ,

, ), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu

nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že príslušné orgány prokuratúry podnetu,

resp. opakovanému podnetu nevyhovejú podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.).

23. Vychádzajúc z uvedených téz, ústavný súd pristúpil k oboznámeniu sa

s napadnutým oznámením generálnej prokuratúry č. k. VI/3 GC 161/19/1000-12

zo 16. decembra 2019, v ktorom v relevantnej časti uviedla:

„S poukazom na vybavenie vecí Krajskou prokuratúrou Košice pod sp. zn. Kc

2062/03, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. VI/2 Pz 308/05 ako aj

na oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. k. VI/3

Gc 424/14/1000-9, z 19. júla 2016 č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-14 a z 19. novembra 2019 č. k.

VI/3 Gc 444/18/1000-2 je možné ďalšie podania v tejto veci označiť za ďalšie opakované

podnety v zmysle ustanovenia o prokuratúre v znení

neskorších predpisov...

Podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre som na podania, ktoré je možné

považovať za ďalšie opakované podnety vo veci neprihliadol. Nepreskúmal som preto

dôvodnosť námietok proti namietaným rozhodnutiam, ani správnosť postupu prokuratúry

pri vybavovaní Vašich predchádzajúcich podnetov.

Z hľadiska postupu pri vybavovaní podaní z 13. apríla 2019, 18. júla 2019 a

27. septembra 2019 poukazujem na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre, podľa

ktorého, ak sa na podanie neprihliada, netreba na túto skutočnosť jeho podávateľa

upovedomiť.“

24. Ako z citovanej časti napadnutého oznámenia generálnej prokuratúry vyplýva,

podstate sťažovateľovho podania sa generálna prokuratúra skutočne nevenovala, teda tak

ako sťažovateľ uviedol, nereagovala na jeho argumentáciu. Avšak ústavný súd vo vzťahu

k požadovanej ochrane základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu považuje

za rozhodnú tú okolnosť, že svoj postup odôvodnila platnou a účinnou zákonnou úpravou

týkajúcou sa danej veci a prijatý záver sťažovateľovi oznámila.

25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných dohovorom

či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , , ), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je

prokuratúre v zmysle zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, či

dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje , podľa

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

26. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom žiadnym, pre rozhodnutie o ústavnej

sťažnosti významným spôsobom nespochybnil vyhodnotenie jeho podania generálnou

prokuratúrou ako tretieho (resp. ďalšieho) podnetu v tej istej veci, na ktorý podľa § 33

ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre prokurátor neprihliada. Skôr naopak, sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti takémuto hodnoteniu jeho podania prisvedčil.

27. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra

reagovala na podnet sťažovateľa zákonným spôsobom, opierajúc sa o konkrétne

ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktoré v oznámení citovala, a teda riadne plnila

svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o prokuratúre. Nad rámec ustanovenia § 33 ods. 2

zákona o prokuratúre sťažovateľovi v oznámení prijatý záver jasne a zrozumiteľne

odôvodnila. Jej postupom v súlade s relevantnou právnou úpravou tak nemohlo

dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na inú právnu ochranu, a preto ho nemožno hodnotiť

ani ako arbitrárny či neprípustný.

28. Ústavnému súdu preto neostávalo iné, iba ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol

zaoberať ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody ( ),

k čomu v danom prípade nedošlo.

30. V závere ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ (zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom) sa už v minulosti v konaniach pred ústavným súdom viackrát (napr.

, , , , ,

, , , , ,

) neúspešne domáhal vyslovenia porušenia jeho základných práv (najmä

podľa ) obdobnými ústavnými sťažnosťami smerujúcimi proti generálnej

prokuratúre v súvislosti s vybavením jeho opakovaných podnetov v rovnakej alebo veľmi

podobnej veci. Sťažovateľ takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je,

resp. musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom

na rovnaký alebo veľmi podobný spôsob ich vybavenia v predošlých prípadoch úspešné,

a ktorých spracovanie sťažuje ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú

pozornosť, dokonca i jeho zásah.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu