Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 63/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

prerokoval sťažnosti , ,

zastúpeného advokátom , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva podľa

oznámeniami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10

z 9. februára 2015, č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015 ()

a č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod spisovými značkami

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. marca 2015

a 1. apríla 2015 doručené sťažnosti ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a (ďalej len „“) oznámeniami

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015, č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9

zo 16. februára 2015 a č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015.

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa na základe rozhodnutia

Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 858/2000

z 25. októbra 2000 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia „NsP

- časť Obvodné zdravotné stredisko “ a na základe

kúpnej zmluvy „o predaji časti podniku č. 2068/2001“ uzatvorenej 27. apríla 2001

s Fondom národného majetku Slovenskej republiky stal s účinnosťou od 1. mája 2001

vlastníkom „OZS “.

Krajský úrad v Košiciach vydal 11. septembra 2000 pod č. 2000/08797 povolenie

na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológie

a určil ako miesto výkonu činnosti neštátne zdravotnícke zariadenie „ObZS

“. Následne bola 13. októbra 2000 uzavretá „Zmluva o nájme nebytových

priestorov a vecného vybavenia č. 187/2000 medzi NsP

a “ pre účely prevádzkovania neštátneho zdravotníckeho zariadenia

v odbore stomatológie.

Podľa názoru sťažovateľa na základe kúpnej zmluvy z 27. apríla 2001

„platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi NsP

a skončila k termínu 1. 5. 2001 v zmysle .

prestal k uvedenému dátumu disponovať priestormi na poskytovanie zdravotníckej

starostlivosti a prestal spĺňať podmienky ustanovenia ods.(3) písm. h,

Z. z.

Zmluva o nájme nebytových priestorov a vecného vybavenia č. 187/2000 uzavretá

medzi NsP a ako aj Povolenie na poskytovanie

zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológia v NZZ pod číslom 2000/08797 zo dňa

11. 9. 2000 neboli súčasťou schváleného privatizačného projektu časti zdravotníckeho

zariadenia NsP - časť Obvodné zdravotné stredisko

.

Dňa 27. 4. 2001 bola podpísaná kúpna zmluva o predaji časti podniku č. 2068/2001

s účinnosťou od 1. 5. 2001 a novým vlastníkom OZS sa stal ,

ktorý v zmysle prevzal práva a povinnosti podniku

z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v jeho organizačnej zložke

ktorých sa privatizácia týka a prechádzajú na nadobúdateľa / /, teda

sa stal zamestnancom .

neuzatvoril novú nájomnú zmluvu s novým vlastníkom objektu

OZS - .“

V ďalšej časti oboch obsahovo takmer zhodných sťažností sťažovateľ poukazuje

na skutočnosť, že „protiprávne nezákonným spôsobom odcudzil vec, ktorá

mu legitímne nepatrí“, a to „zdravotnú dokumentáciu zo sprivatizovaného zdravotníckeho

zariadenia“. Túto skutočnosť majú potvrdzovať aj vyjadrenia , ktoré učinil

12. júna 2013 na súdnom pojednávaní v sťažovateľom bližšie neoznačenom súdnom konaní

pred Okresným súdom Michalovce. Tieto vyjadrenia ako dôkazy o trestnej činnosti

sťažovateľ poskytol generálnej prokuratúre a sú aj súčasťou spisovej dokumentácie nižších

stupňov prokuratúry.

Sťažovateľ vo vzťahu k oznámeniu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn

1052/14/1000-10 z 9. februára 2015 uviedol, že „nakoľko sú splnené zákonné znaky

trváceho prečinu krádeže, porušovateľ Generálna prokuratúra SR svojim nekonaním –

opomenutím porušila moje ústavné právo na inú právnu ochranu“.

Vo vzťahu k oznámeniu č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015 uviedol,

že «v čase na to príhodnom mali nižšie zložky prokuratúry v zmysle zákona o prokuratúre

uplatniť svoje administratívne opatrenia „Upozornenie“ eventuálne „Protest“ prokuratúra

v zákonnej trojročnej lehote», prípadne podať návrh na začatie konania podľa „§ 35 (1)

písmena f) ».

Navyše boli podľa sťažovateľa „naplnené dôvody v čase na to

príhodnom a nižšie zložky prokuratúry boli povinné na to pohotovo reagovať a podať návrh

na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi proti nezákonnému rozhodnutiu

Okresného súdu v Michalovciach. Aj v netrestnej oblasti porušovateľ Generálna

prokuratúra SR svojím nekonaním - opomenutím porušila moje ústavné právo na inú

právnu ochranu“.

Napokon k namietanému oznámeniu č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára

2015 sťažovateľ namieta, že „nadriadený prokurátor mal povinnosť konkrétne vydať úlohu

pokynom svojim podriadeným prokurátorom, a preskúmať celý skutkový stav

po trestnoprávnej línií dotknutých orgánov a vyvodiť osobnú zodpovednosť osôb, ktoré

participovali na nezákonnom postupe dotknutých orgánov nie len prokuratúry, ale aj iných

dotknutých osôb pre ich nekonanie v zmysle platnej legislatívy“.

Vo vzťahu ku všetkým namietaným oznámeniam generálnej prokuratúry sťažovateľ

konštatuje, že nezákonným postupom mu bol odňatý majetok, ktorý „nadobudol na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 27. 4. 2001 o predaji časti podniku č.2068/2001 s účinnosťou

od 1. 5. 2001 uzavretej s FNM SR“, čím došlo „k porušeniu nielen môjho práva na majetok,

ale aj práva na ochranu môjho majetku v zmysle odsek (1) Slovenskej

republiky“.

Podľa názoru sťažovateľa „... správnosť postupu pri vybavovaní mojich

predchádzajúcich podnetov nižšími zložkami prokuratúry, Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky sústredene nepreskúmala. Takto mi bolo odňaté moje subjektívne

právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované mi § zákona číslo 153/2001 Z.

z. o prokuratúre v spojení s ods.(1) zákona číslo O prokurátoroch“.

V petite svojich sťažností sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie jeho označených

základných práv namietanými oznámeniami generálnej prokuratúry a namietané oznámenia

zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie generálnej prokuratúre. Sťažovateľ tiež žiadal priznať

náhradu trov konania jeho právnemu zástupcovi.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

K rozhodnutiu o spojení vecí na spoločné konanie

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami a a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľa

a generálnej prokuratúry, proti ktorej sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení

na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

oznámeniami generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára

2015, č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015 a č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24

z 24. februára 2015

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež napr. ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv

podľa a oznámeniami generálnej prokuratúry

č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015, č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9

zo 16. februára 2015 a č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015, ktorými bol

sťažovateľ upovedomený o spôsobe vybavenia jeho opakovaných podnetov.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ).

V oznámení o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa č. k.

IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015 generálna prokuratúra uviedla:

«V opakovanom podnete žiadate preskúmať postup prokurátora Krajskej

prokuratúry Košice pri vybavovaní Vášho podnetu. Namietate nesprávne právne posúdenie

skutkového stavu a upovedomenie z „30. októbra 2013“ (správne má byť 31. októbra 2013)

považujete za nepresvedčivé a vágne. V ďalšej časti žiadate preskúmať celú genézu týkajúcu

sa „privatizačného projektu ...“ z roku 2000 a pripojiť k tomu všetky relevantné

listiny a dokumenty.

Po preskúmaní spisového materiálu predloženého GP SR Krajskou prokuratúrou

Košice, som v predmetnej veci nezistil pochybenia, ktoré by si vyžadovali prijatie

príslušných zákonných opatrení. Stotožnil som sa so závermi prokurátora Krajskej

prokuratúry Košice oznámené Vám v prípise zo dňa 31. októbra 2013 pod sp. zn.

-2, ktorým bol odložený Váš podnet zo dňa 7. júna 2013 v časti týkajúcej sa

podozrenia z krádeže zdravotnej dokumentácie privatizovanej zubnej ambulancie

na sprivatizovanom OZS , ktorej sa mal dopustiť

. Vzhľadom na existujúce dostupné listiny a podklady, prokurátor krajskej

prokuratúry správne posúdil ďalšie zákonné možnosti konania v tejto veci, čo Vám

aj zodpovedajúcim spôsobom oznámil.

Zistil som však, že vo zvyšnej časti podnetu, spolu s obsahom Vášho opakovaného

podnetu z 19. novembra 2014, je potrebné posúdiť Vami namietané skutočnosti v rámci

konania na netrestnom úseku činnosti prokuratúry. Preto som pri vybavovaní opakovaného

podnetu odstúpil Vaše podania zo dňa 7. júna 2013, ako aj zo dňa 19. novembra 2014

netrestnému odboru Generálnej prokuratúry SR na ďalšie opatrenia.

Vychádzajúc z preskúmania veci v časti Vami namietanej krádeže zdravotnej

dokumentácie je zrejmé, že neexistujú dostatočné zákonné podklady pre postup podľa § 199

odsek 1 (začatie trestného stíhania) a preto bolo odmietnutie veci, ku

ktorému došlo uznesením Policajného orgánu Obvodného oddelenia PZ v

č. ORP-ČVS-143/PA-2002 zo dňa 31. 10. 2002 podľa § 159 odsek 1 písm. c)

(vtedy účinného) jediným zákonne možným rozhodnutím. Rovnako

zákonným je aj uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn.

Pn -6 zo dňa 19. 11. 2002, ktorým zamietol ako nedôvodnú Vašu sťažnosť

podanú proti citovanému uzneseniu Policajného orgánu.

Vzhľadom k tomu, že opätovným preskúmaním veci neboli zistené také skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali zo strany GP SR prijatie opatrení, ktoré by viedli k zmene stanoviska

Krajskej prokuratúry Košice vyjadrené v prípise sp. zn. -2 zo dňa 31. októbra

2013, Váš opakovaný podnet zo dňa 19. novembra 2014, v uvedenej časti odkladám.

Súčasne Vám oznamujem, že Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky boli

týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto

ich časti a preto s poukazom na znenie ustanovenie § 34 odsek 2 Zákona o prokuratúre

Vaše prípadné ďalšie podnety týkajúce sa tejto veci budú vybavené iba vtedy, ak budú

obsahovať nové skutočnosti.»

V oznámení č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015, ktorým generálna

prokuratúra vybavila časť opakovaného podnetu sťažovateľa, ktorá bola na vybavenie

odstúpená netrestnému úseku generálnej prokuratúry, sa uvádza:

„Trestným odborom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo 12. februára

2015 netrestnému odboru odovzdané Vaše podanie z 19. novembra 2014 na prípadné

využitie oprávnení prokuratúry v netrestnej oblasti ...

Po preskúmaní obsahu Vášho podania z 19. novembra 2014-som zistil, že je

v podstatnej miere totožné s Vašim podaním z 28. októbra 2014, ktoré bolo Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky doručené 5. novembra 2014. Podanie z 19. novembra

2014 neobsahuje žiadne nové okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali odchylný spôsob

vybavenia ako Vám bol oznámený listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

z 18. decembra 2014 č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-6. Týmto považujem vec na netrestnom

odbore Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za vybavenú.“

V oznámení č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015 generálna

prokuratúra k opakovanému podnetu sťažovateľa uviedla:

„Na základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal spôsob vybavenia Vášho

trestného zoznámenia z 05. 06. 2013 uznesením vyšetrovateľa PZ z 30. 09. 2013 sp. zn.

ČVS: PPZ-625/NKA-PK-VY-2013 o odmietnutí veci a uznesením prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry GP SR z 30. 10. 2013 sp. zn. VII/2 Gn 166/13-14 o zamietnutí Vašej

sťažnosti. Oboznámil som sa tiež so stanoviskom špeciálneho prokurátora uvedeným v jeho

liste z 03. 12. 2014 sp. zn. VII/2 Gn 166/13/1000-17. Vychádzal som pritom z obsahu

vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-625/NKA-PK-VY-2013. Dospel som k jednoznačnému

stanovisku, že Vaše trestné oznámenie bolo vybavené zákonným spôsobom, pretože neboli

zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že osoby označené vo Vašom

trestnom oznámení spáchali či už korupčnú trestnú činnosť alebo trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa. Vaše subjektívne hodnotenie zákonnosti postupov

a rozhodnutí uvedených osôb takouto skutočnosťou nie je.

Je potrebné uviesť, že Vašimi početnými podaniami, podnetmi a trestnými

oznámeniami sa v minulosti zaoberali viaceré orgány prokuratúry, vrátane príslušných

organizačných zložiek Generálnej prokuratúry SR, ktoré Vaše podnety opakovane vybavili

odložením pre ich nedôvodnosť. Iné zákonné prostriedky na dosiahnutie zmeny už nemáte

k dispozícii.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet odkladám ako

nedôvodný. Súčasne Vám oznamujem, že prípadné ďalšie podnety v tejto veci bez uvedenia

nových relevantných skutočností už nebudú v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre na prokuratúre vybavované a nebude na ne reagované.“

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu [ a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry

jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , a ),

t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe

skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv

jeho pisateľa (napr. , , atď.).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie

písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,

najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby

vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie

je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a namietaného oznámenia generálnej

prokuratúry je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa opakovanými podnetmi

sťažovateľa v napadnutých konaniach náležite zaoberala a o spôsobe preskúmania riadne

sťažovateľa aj vyrozumela. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny

názor, podľa ktorého postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom

nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv garantovaných a ani práv

garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či inou

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. , , ).

Ústavný súd vo vzťahu k namietaným oznámeniam považuje za potrebné poukázať

aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo fyzickej osoby na začatie trestného

konania voči určitej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi

základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého

zo základných práv alebo slobôd, príp. ľudských práv a základných slobôd podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. napr. , ,

).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že namietanými oznámeniami generálnej

prokuratúry nedošlo k porušeniu označeného základného práva podľa .

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

v časti namietaného porušenia podľa zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

namietanými oznámeniami generálnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neodôvodnil,

v čom vidí porušenie uvedeného článku , resp. porušenie ktorých jeho atribútov

namieta, a preto je sťažnosť v tejto časti nepreskúmateľná. Nepreskúmateľnosť sťažnosti

v tejto časti neumožňuje ústavnému súdu dospieť k záveru o príčinnej súvislosti medzi

označeným základným právom na jednej strane a namietaným rozhodnutím na strane druhej

(m. m. , , , ).

Uvedené závery boli so zreteľom na obsah sťažností základom pre záver ústavného

súdu, že obe sťažnosti sťažovateľa odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

) pre ich zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016