Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 156/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 16. decembra 2019 vydaným

v konaní vedenom pod sp. zn. VI/3 GC 161/19/1000 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) zo 16. decembra 2019 (ďalej len „oznámenie“) vydaným v konaní vedenom

pod sp. zn. VI/3 GC 161/19/1000.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že na základe zmluvy

o predaji časti podniku uzavretej medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky

(ďalej len „Fond národného majetku“) ako predávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim

podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku štátu“) sa sťažovateľ stal novým

vlastníkom privatizovaného majetku – štátnej zubnej ambulancie „privatizovaného OZS

“. Podľa tvrdení sťažovateľa však k prevodu majetku štátu, ktorým mala

byť štátna zubná ambulancia s 2 zamestnancami, nedošlo, hoci sťažovateľ riadne a včas

zaplatil za privatizovaný majetok, čím došlo k porušeniu zákona o prevode majetku štátu.

3. Sťažovateľ uvádza, že predmetnou privatizáciou sa generálna prokuratúra

zaoberala opakovane, prešetrovala ju, a to v piatich konaniach „sp. zn. -10,

GP SR pod č. VI/1 Pz 162/16/1000, VI/1 Pz 316/2003, VI/2 Pz 308/2005 a pod VI/1 Pz

293/2005“.

Podnety sťažovateľa z 13. apríla 2019, 18. júla 2019 a 27. septembra 2019, ktoré sám

sťažovateľ označil ako opakované podnety a v ktorých mal sťažovateľ predostrieť

argumenty k tvrdenému nezákonnému porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok

tým, že sa nestal vlastníkom štátnej stomatologickej ambulancie, vybavila generálna

prokuratúra napadnutým oznámením č. k. VI/3 GC 161/09/1000-12 zo 16. decembra 2019.

V tomto oznámení generálna prokuratúra vyhodnotila podania sťažovateľa ako ďalšie

opakované podnety v zmysle ustanovenia

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), a preto na

nich v súlade s § 33 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre neprihliadla. Zároveň generálna

prokuratúra sťažovateľa opakovane upozornila na skutočnosť, že lehota na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku generálneho prokurátora vo veci sťažovateľa už

uplynula.

4. Sťažovateľ namieta, že postupom generálnej prokuratúry, ktorý bol podľa neho

svojvoľný, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa ,

pretože racionálne neodôvodnila, prečo nebol porušený zákon o prevode majetku štátu, keď

k prevodu majetku štátu, teda štátnej stomatologickej ambulancie, na sťažovateľa nedošlo.

Týmto postupom mala podľa sťažovateľa generálna prokuratúra priznať „práva tomu, kto

ich nikdy nemal a odňala majetkové práva sťažovateľovi, ktorý ich má legitímne a mu

patria v zmysle zákonnej vnútroštátnej a komunitárnej nadnárodnej právnej úpravy“.

Sťažovateľ považuje postup generálnej prokuratúry za arbitrárny a vágny, keďže

nezdôvodnila, prečo nezistila porušenie zákona o prevode majetku štátu, a zároveň

zdôrazňuje, že sa nikdy nedomáhal podania mimoriadneho opravného prostriedku, hoci

sa k možnosti jeho podania generálna prokuratúra v oznámení vyjadruje.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom

rozhodol:

„1. Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky, boli vydaním Oznámenia porušovateľky číslo VI/3 GC 161/19/1000-12 zo dňa

16. decembra 2019 porušené.

2. Ústavný súd SR ruší Oznámenie porušovateľky číslo VI/3 GC 161/19/1000-12

zo dňa 16. decembra 2019 a jej prikazuje obnoviť stav pred porušením základných ľudských

práv a slobôd sťažovateľa a opätovne konať vo veci prešetrenia Privatizácie Obvodného

zdravotného strediska na základe privatizačného Projektu číslo

schváleného Rozhodnutím Vlady SR číslo 858/2000 zo dňa 25.10.2000 podľa výstupného

formulára č. F1(A)5 a následne uzavretej Kúpnej zmluvy o predaji časti podniku číslo

zo dňa 27.04.2001 s FNM SR č.2068/2001 v zmysle zákona.

3. Porušovateľka je povinná zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre

Advokátskou kancelária JUDr. Michala Kuročku, advokáta - právneho zástupcu

sťažovateľa v celkovej sume 450,28,-Eur. s DPH (štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem

centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

10. Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre každé podanie posudzuje prokurátor

podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

11. Podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre prokurátor neprihliada

na podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený

prokurátor nerozhodne inak.

12. Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre o skutočnosti, že na podanie

sa neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.

13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa predstavuje jeho nesúhlas so spôsobom

ako generálna prokuratúra vybavila jeho podnety z 13. apríla 2019, 18. júla 2019

a 27. septembra 2019. Postup generálnej prokuratúry považuje za arbitrárny a vágny, keďže

nevysvetlila, prečo nedošlo k porušeniu zákona o prevode majetku štátu v prípade

privatizácie štátnej stomatologickej ambulancie, ktorej vlastníkom sa mal stať sťažovateľ.

Uvedeným postupom mala generálna prokuratúra porušiť základné právo sťažovateľa

na majetok podľa .

15. Z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa, v ktorej sťažovateľ definuje aj obsah

vlastníckeho práva s odkazom na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktoré malo byť oznámením generálnej prokuratúry

porušené, podľa ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného

práva na ochranu vlastníctva v rozsahu .

16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

17. Ústavný súd považuje za nevyhnutné v prvom rade uviesť, že postup generálnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/3 GC 161/19/1000 a jeho oznámenie

zo 16. decembra 2019 boli už predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

vedenom pod sp. zn. , avšak z dôvodu sťažovateľom namietaného porušenia

, a teda jeho práva na súdnu ochranu. V tomto konaní ústavný súd

rozhodol uznesením č. k. -11 zo 4. februára 2020 tak, že sťažnosť sťažovateľa

ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

18. Ústavný súd zároveň konštatuje, že argumentácia sťažovateľa v ústavnej

sťažnosti, ktorou sa už ústavný súd zaoberal a o ktorej rozhodol v konaní vedenom pod

sp. zn. , je totožná s argumentáciou a dôvodmi ústavnej sťažnosti, o ktorej

ústavný súd rozhoduje v tomto prípade s jediným rozdielom. Kým v prvej ústavnej

sťažnosti sťažovateľ namietal, že oznámením generálnej prokuratúry zo 16. decembra 2019

a postupom, ktorý mu predchádzal, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa , v ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom

konania v tomto prípade, je tvrdenie sťažovateľa, že tým istým oznámením generálnej

prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva na majetok podľa ,

avšak bez toho, aby tejto zmene korešpondovala zmena právnej argumentácie.

19. V napadnutom oznámení generálna prokuratúra vyhodnotila podania sťažovateľa

ako ďalšie opakované podnety, a z toho dôvodu na nich podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona

o prokuratúre konajúci prokurátor neprihliadol. Skutočnosť, že ide o ďalšie opakované

podnety, sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ani nijak nerozporoval. S dôvodmi ústavnej

sťažnosti, tak ako ich sťažovateľ uvádza v ústavnej sťažnosti, sa ústavný súd už vysporiadal

v uznesení č. k. -11 zo 4. februára 2020, keď uviedol, že „generálna

prokuratúra reagovala na podnet sťažovateľa zákonným spôsobom, opierajúc sa

o konkrétne ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktoré v oznámení citovala, a teda

riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o prokuratúre. Nad rámec ustanovenia

§ 33 ods. 2 zákona o prokuratúre sťažovateľovi v oznámení prijatý záver jasne

a zrozumiteľne odôvodnila. Jej postupom v súlade s relevantnou právnou úpravou tak

nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na inú právnu ochranu, a preto ho nemožno

hodnotiť ani ako arbitrárny či neprípustný.“.

20. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných dohovorom

či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , , ), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je

prokuratúre v zmysle zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, či

dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje , podľa

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

21. K rovnakému záveru preto ústavný súd dospel aj v súvislosti so sťažovateľom

namietaným porušením jeho základného práva na majetok podľa .

Generálna prokuratúra napadnutým oznámením reagovala na opakované ďalšie podnety

sťažovateľa, ktoré už boli opakovane predmetom prieskumu zo strany rôznych stupňov

prokuratúry, čo aj sám sťažovateľ v sťažnosti uvádza. Generálna prokuratúra nerozhodovala

o vlastníckom práve sťažovateľa, preto jej postupom a napadnutým oznámením ani nemohla

sťažovateľovi odňať jeho majetkové práva, tak ako to sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí.

Rozhodovanie o existencii či neexistencii vlastníckeho práva, prípadne o neplatnosti zmluvy

o prevode majetku prináleží do právomoci všeobecných súdov a generálny prokurátor má

v tomto procese možnosť využiť len mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie sám

sťažovateľ podľa vlastných tvrdení ani nepožadoval. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný

súd k záveru, že medzi namietaným oznámením generálnej prokuratúry a sťažovateľom

označeným základným právom na majetok, ktorého porušenie namieta, neexistuje

v okolnostiach tohto prípadu a v rozsahu námietok sťažovateľa žiadna príčinná súvislosť.

22. Ústavný súd preto v súlade s

odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

23. V závere ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ (zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom) sa už v minulosti v konaniach pred ústavným súdom viackrát (napr.

, , , , ,

, , , , ,

) neúspešne domáhal vyslovenia porušenia jeho základných práv (najmä

podľa ) obdobnými ústavnými sťažnosťami smerujúcimi proti generálnej

prokuratúre v súvislosti s vybavením jeho opakovaných podnetov v rovnakej alebo veľmi

podobnej veci. Sťažovateľ takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je,

resp. musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom

na rovnaký alebo veľmi podobný spôsob ich vybavenia v predošlých prípadoch úspešné,

a ktorých spracovanie sťažuje ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú

pozornosť, dokonca i jeho zásah.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu