Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 30/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci prešetrenia privatizácie Obvodného

zdravotného strediska Pavlovce nad Uhom na základe privatizačného projektu č. 2223

schváleného rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 858/2000 z 25. októbra 2000

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci prešetrenia privatizácie

Obvodného zdravotného strediska Pavlovce nad Uhom na základe privatizačného

projektu č. 2223 schváleného rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 858/2000

z 25. októbra 2000 (ďalej len „privatizačný projekt“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že 5. novembra 2018

sťažovateľ podal na generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet, ktorým prejavil

nespokojnosť s vybavovaním jeho predošlých podnetov týkajúcich sa privatizácie

Obvodného zdravotného strediska Pavlovce nad Uhom a zároveň požiadal o preskúmanie

zákonnosti predchádzajúceho stanoviska generálnej prokuratúry v tejto veci.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že do dňa podania ústavnej sťažnosti mu

generálna prokuratúra nepotvrdila prijatie podnetu podľa

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Sťažovateľ tiež namieta, že jeho ďalší opakovaný podnet nebol v lehote dvoch mesiacov

generálnou prokuratúrou vybavený.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uviedol, že mu nebol odovzdaný

privatizovaný majetok v zmysle privatizačného projektu, ktorým mala byť štátna

stomatologická ambulancia, čím malo dôjsť k porušeniu

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Namiesto

nej bola sťažovateľovi odovzdaná neštátna stomatologická ambulancia, ktorá nebola

privatizovaným majetkom. V predchádzajúcom stanovisku generálnej prokuratúry malo byť

sťažovateľovi oznámené, že neštátna stomatologická ambulancia mala byť predmetnom

privatizácie. Sťažovateľ sa preto dožadoval predloženia dôkazov zo strany generálnej

prokuratúry, ktorými by preukázala tieto svoje tvrdenia (tieto skutočnosti sťažovateľ

uviedol aj v ďalšom opakovanom podnete z 5. novembra 2018).

6. Sťažovateľ sa domnieva, že postupom generálnej prokuratúry, ktorá nereagovala

na jeho ďalší opakovaný podnet, nepredložila mu ním požadované dôkazy súvisiace

s privatizačným projektom a neodpovedala na ním položené otázky, došlo teda k porušeniu

jeho v bode 1 uvedených práv, ktoré ale bližšie neodôvodnil.

7. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom

rozhodol:

„1. Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 46 ods.(1) a čl. 48 ods.(2)

v spojení a ods. (1) Medzinárodného Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, boli Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky

porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aby vo

veci konala podľa osobitných predpisov a obnovila stav pred porušením základných

ľudských práva a slobôd sťažovateľa.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 415,51,-Eur. s DPH (štyristopätnásť

eur a päťdesiatjeden centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. Podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre prokurátor neprihliada

na podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený

prokurátor nerozhodne inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre o skutočnosti, že na podanie sa neprihliada,

netreba jeho podávateľa upovedomiť.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr.

, , , ).

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva a sťažovateľ to sám aj tvrdí, že podal

generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet. Uvedené bezpochyby vyplýva

aj zo samotného textu ďalšieho opakovaného podnetu z 5. novembra 2018, ktorého kópiu

sťažovateľ priložil k ústavnej sťažnosti ako jej prílohu.

18. Ako z citovaného § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva, ďalším opakovaným

podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu

prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov. Takýto ďalší

opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Zároveň z § 33

ods. 1 písm. d) a § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva, že prokurátor neprihliada

na podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený

prokurátor nerozhodne inak, a o tejto skutočnosti nie je potrebné podávateľa upovedomiť.

19. Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry nedošlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa (právo na inú právnu ochranu)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé konanie) iba na základe tej

skutočnosti, že generálna prokuratúra nereagovala a neupovedomila sťažovateľa o spôsobe

vybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu za situácie, keď táto zákonná možnosť

postupu vyplýva generálnej prokuratúre priamo zo zákona. V ďalšom opakovanom podnete

z 5. novembra 2018 sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a iba sa v ňom dožadoval

predloženia dôkazov zo strany generálnej prokuratúry, ktorými by preukázala svoje tvrdenia

týkajúce sa privatizovaného majetku, o ktorých sa sťažovateľ domnieva, že sú nesprávne.

20. Napadnutým postupom generálnej prokuratúry zároveň nedošlo ani k porušeniu

(právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pretože

generálna prokuratúra, ktorá postupovala v súlade so zákonom o prokuratúre, sa ani

nedostala do žiadneho omeškania, nemala povinnosť upovedomiť sťažovateľa o tom,

že na jeho ďalší opakovaný podnet neprihliada, teda k žiadnemu zásahu do základného

práva podľa z jej strany nedošlo.

21. Ďalej v uznesení ústavného súdu č. k. -8 z 20. septembra 2017

(ďalej len „uznesenie ústavného súdu“), na ktoré sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje,

bolo uvedené, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné

orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31

ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), a pritom tomuto právu zodpovedá povinnosť

príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom

(podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

22. V uznesení ústavného súdu bolo tiež uvedené, že súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ), t. j. za porušenie základného práva

na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu,

resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.).

23. Ústavný súd uvádza, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu takisto

nie je právo sťažovateľa, aby generálna prokuratúra opakovane odpovedala na ďalšie

a ďalšie opakované podnety sťažovateľa týkajúce sa tej istej veci, v ktorých sťažovateľ

neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktorých obsah je navyše nejasný a nezrozumiteľný.

Šikanózny výkon práva totiž nepožíva ústavnú ochranu.

24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi postupom

generálnej prokuratúry a namietaným porušením sťažovateľom v bode 1 označených práv

neexistuje žiadna príčinná súvislosť, a teda k porušeniu týchto základných práv sťažovateľa

nemohlo dôjsť. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 16).

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu