Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2020

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom , , vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod č. k. -2 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

generálnou prokuratúrou pod č. k. -2 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Sergejovi Kohútovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára

2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola

vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov 17. októbra

2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví

tohto uznesenia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

generálnej prokuratúre list doručený jej 7. novembra 2018 označený ako žiadosť podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Generálna

prokuratúra na túto žiadosť odpovedala oznámením z 19. novembra 2018, s ktorého

obsahom sťažovateľ nesúhlasí, poukazujúc pritom na to, že z ním uzavretej kúpnej zmluvy

s Fondom národného majetku Slovenskej republiky týkajúcej sa privatizácie Obvodného

zdravotného strediska mu nevyplýva podľa neho žiadna povinnosť voči

„odštátneným lekárom pracujúcim na neštátnej zubnej ambulancii“. Generálna prokuratúra

podľa sťažovateľa mu dosiaľ „nepreukázala a nepredložila dôkazy“ svojho tvrdenia, že

„privatizovaným majetkom privatizácie OZS bola neštátna zubná

ambulancia s neštátnym zubárom “, a z tohto dôvodu sa nemal možnosť

vyjadriť k žiadnym dôkazom preukazujúcim toto tvrdenie, čo je podľa neho porušením jeho

základného práva podľa .

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci

svojím nálezom rozhodol, že jeho základné práva podľa a ,

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli generálnou prokuratúrou v konaní vedenom

pod č. k. -2 porušené, vrátil vec generálnej prokuratúre a prikázal jej

obnoviť stav pred porušením jeho základných práv, ako aj, aby generálnu prokuratúru

zaviazal k úhrade jeho trov konania v sume 415,51 €.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. V súlade s každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenia

sťažovateľových základných práv podľa a podľa , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod č. k. -2.

13. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálnej prokuratúre bolo

7. novembra 2018 doručené podanie sťažovateľa označené ako žiadosť podľa zákona

o slobodnom prístupe k informáciám. Generálna prokuratúra na ňu odpovedala podaním

označeným ako oznámenie č. k. -2 z 19. novembra 2018 (ďalej len

„oznámenie“), v ktorom uvedenú žiadosť sťažovateľa na základe jej obsahu v súlade

s o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) posúdila za ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2

zákona o prokuratúre vo veciach vybavovaných Krajskou prokuratúrou v Košiciach

pod sp. zn. Kc 2062/03 a generálnou prokuratúrou pod sp. zn. . V oznámení

generálna prokuratúra následne poukázala na znenie § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre, t. j.

podmienky zaoberania sa opakovaným podnetom, ďalej konštatovala, že sťažovateľ

opakovane žiada o preskúmanie zákonnosti procesného postupu pri vybavovaní jeho

podnetov na podanie mimoriadneho dovolania, napriek tomu, že v danej veci už uplynula

lehota na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku a z tohto dôvodu nie sú

splnené zákonné predpoklady na opätovné preskúmanie napádaných súdnych rozhodnutí,

ako aj správnosti postupu prokuratúry pri vybavovaní jeho predchádzajúcich podnetov.

14. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a namietaného postupu generálnej

prokuratúry v predmetnej veci je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa

podnetom sťažovateľa v napadnutom konaní náležite zaoberala a o spôsobe preskúmania ho

riadne aj vyrozumela. Generálna prokuratúra postupovala pri vybavovaní ďalšieho

opakovaného podnetu sťažovateľa ústavne konformným spôsobom, keď ho vzhľadom

na nemožnosť podania mimoriadneho dovolania z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty

vybavila namietaným prípisom bez vecného preskúmania jeho námietok a správnosti

postupu orgánov prokuratúry pri vybavovaní jeho predchádzajúcich podnetov v jeho veci.

Postup generálnej prokuratúry v napadnutom konaní považuje ústavný súd za zákonný

a dostatočne odôvodnený.

15. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej

vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(mutatis mutandis , , ).

16. Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie sťažnosti

koncipované advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom je nejasné

a nezrozumiteľné, najmä pokiaľ ide o opísanie skutkového a právneho stavu prípadu

sťažovateľa, z ktorého nevyplýva ani len to, že v predmetnej veci si už sťažovateľ svoje

práva uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré už bolo právoplatne skončené.

17. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na obdobné veci sťažovateľa

(, a ), aj v rámci ktorých bolo napr.

konštatované:

„... ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie sťažnosti koncipované advokátom

ako kvalifikovaným právnym zástupcom je nejasné a nezrozumiteľné, najmä pokiaľ ide

o opísanie skutkového a právneho stavu prípadu sťažovateľa, z ktorého nie je zrejmé ani len

to, čo je obsahom podľa sťažovateľa nezákonných rozhodnutí... ktorých sa návrh... týka,

resp. čo bolo predmetom týchto napadnutých konaní. Z obsahu sťažnosti nie je zrejmé ani

to, v čom podľa sťažovateľa spočíva nezákonnosť napadnutých rozhodnutí...“ Uvedené

konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na teraz posudzovanú vec (bod 3).

18. Ústavný súd pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

19. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu