Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 280/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VI/3 Gc 424/14/1000 4 z 18. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

2 (ďalej len „“) oznámením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/3 Gc 424/14/1000 4

z 18. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej prílohy vyplynulo, že sťažovateľ sa na základe rozhodnutia

Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 858/2000

z 25. októbra 2000 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia „NsP

– časť Obvodné zdravotné stredisko “ a na základe

kúpnej zmluvy „o predaji časti podniku č. 2068/2001“ uzatvorenej 27. apríla 2001

s Fondom národného majetku Slovenskej republiky stal s účinnosťou od 1. mája 2001

vlastníkom „OZS “.

Krajský úrad v Košiciach vydal 11. septembra 2000 pod č. 2000/08797 povolenie

na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológia

a určil ako miesto výkonu činnosti neštátne zdravotnícke zariadenie „ObZS

“. Následne bola 13. októbra 2000 uzavretá „Zmluva o nájme nebytových priestorov

a vecného vybavenia č. 187/2000 medzi NsP a

“ pre účely prevádzkovania neštátneho zdravotníckeho zariadenia v odbore

stomatológia.

Podľa názoru sťažovateľa na základe kúpnej zmluvy z 27. apríla 2001 „platnosť

zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi NsP

a skončila k termínu 1.5.2001 v zmysle .

prestal k uvedenému dátumu disponovať priestormi na poskytovanie zdravotníckej

starostlivosti a prestal spĺňať podmienky ustanovenia ods.(3) pís h,

Z.z...

Zmluva o nájme nebytových priestorov a vecného vybavenia č. 187/2000 uzavretá

medzi NsP a ako aj Povolenie na poskytovanie

zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológia v NZZ pod číslom 2000/08797 zo dňa

11.9.2000 neboli súčasťou schváleného privatizačného projektu časti zdravotníckeho

zariadenia NsP časť Obvodné zdravotné stredisko

.

Dňa 27.4.2001 bola podpísaná kúpna zmluva o predaji časti podniku č.2068/2001

s účinnosťou od 1.5.2001 a novým vlastníkom OZS sa stal ,

ktorý v zmysle prevzal práva a povinnosti podniku

z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v jeho organizačnej zložke

ktorých sa privatizácia týka a prechádzajú na nadobúdateľa / /, teda

sa stal zamestnancom .

neuzatvoril novú nájomnú zmluvu s novým vlastníkom objektu OZS

.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na vyjadrenia , ktoré

učinil 12. júna 2013 na súdnom pojednávaní v sťažovateľom bližšie neoznačenom súdnom

konaní pred Okresným súdom Michalovce. Tieto vyjadrenia ako dôkazy sťažovateľ poskytol

generálnej prokuratúre pre účely rozhodovania o jeho ďalšom opakovanom podnete

v namietanom konaní a sú súčasťou spisovej dokumentácie nižších stupňov prokuratúry.

Podľa názoru sťažovateľa „... aj napriek tomu správnosť postupu pri vybavovaní

mojich predchádzajúcich podnetov nižšími zložkami prokuratúry, Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky nepreskúmala, čo sama tvrdí vo svojom napadnutom opatrení

v druhom odseku posledná veta.

Takto mi bolo odňaté moje subjektívne právo na súdnu a inú právnu ochranu

garantované mi zákona číslo O prokuratúre v spojení s ods.(1)

zákona číslo O prokurátoroch. Nadriadený prokurátor mal povinnosť

konkrétne vydať úlohu pokynom svojim podriadeným prokurátorom, a preskúmať celý

skutkový stav nielen po občiansko právnej ale aj po trestnoprávne línií dotknutých orgánov

a vyvodiť osobnú zodpovednosť osôb, ktoré participovali na nezákonnom postupe

dotknutých orgánov.

Takýmto nezákonným postupom mi bol odňatý môj majetok, ktorý som nadobudol na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2001 o predaji časti podniku č.2068/2001 s účinnosťou

od 1.5.2001 uzavretej s FNM SR a za ktorý som riadne zaplatil.

Takto došlo k porušeniu nielen môjho práva na majetok, ale aj práva na ochranu

môjho majetku v zmysle odsek (1) .“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa ), ) Slovenskej

republiky boli opatrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo

VI/3 Gc 424/14/1000 4 zo dňa 18. decembra 2014 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o organizácií ústavného

súdu zrušuje opatrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo

VI/3 Gc 424/14/1000 4 zo dňa 18. decembra 2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 355,72 s DPH... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl.

46 ods. 1 a oznámením generálnej prokuratúry č. k.

VI/3 Gc 424/14/1000 4 z 18. decembra 2014, ktorým bol sťažovateľ upovedomený

o spôsobe vybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy,

resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Vo vybavení ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa č. k. VI/3 Gc 424/14/1000 4

z 18. decembra 2014 generálna prokuratúra uviedla:

„Podaním doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky 5. novembra

2014 žiadate o opakované preskúmanie zákonnosti procesného postupu pri vybavovaní

Vašich podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky. Vaše podnety sa týkali preskúmania zákonnosti rozsudku Okresného

súdu Michalovce z 12. marca 2002 č. k. a rozsudku Krajského súdu v

Košiciach z 5. novembra 2012 (správne má byť z 5. novembra 2002, pozn.). Uvedené

rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 14. januára 2003.

V súlade so závermi prokurátorov vybavujúcich Vaše predchádzajúce podnety

(naposledy č. k. VI/3 Gc 219/08 4 z 29. októbra 2009), je nutné konštatovať, že jednoročná

lehota na podanie mimoriadneho dovolania ( ) už uplynula. Keďže

od nadobudnutia právoplatnosti označených rozhodnutí súdov už uplynul viac ako rok,

podanie mimoriadneho dovolania v danej veci je neprípustné. Vzhľadom na uplynutie

jednoročnej lehoty a nemožnosti podania mimoriadneho dovolania, som dôvodnosť Vašich

námietok proti týmto rozhodnutiam ani správnosť postupu prokuratúry pri vybavovaní

Vašich predchádzajúcich podnetov neskúmal.

Týmto považujem vec na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky za vybavenú.“

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu [ a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , a ), t. j.

za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe

skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv

jeho pisateľa (napr. , , atď.).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie

písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,

najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby

vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o

preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a namietaného oznámenia generálnej

prokuratúry je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa podnetom sťažovateľa v

napadnutom konaní náležite zaoberala a o spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj

vyrozumela. Generálna prokuratúra postupovala pri vybavovaní ďalšieho opakovaného

podnetu sťažovateľa ústavne konformným spôsobom, keď ho vzhľadom na nemožnosť

podania mimoriadneho dovolania z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty vybavila namietaným

prípisom bez vecného preskúmania námietok sťažovateľa a správnosti postupu orgánov

prokuratúry pri vybavovaní predchádzajúcich podnetov sťažovateľa v jeho veci. Namietané

oznámenie generálnej prokuratúry č. k. VI/3 Gc 424/14/1000 4 z 18. decembra 2014

považuje ústavný súd za zákonné a dostatočne odôvodnené.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd či inou kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. , ,

), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je prokuratúre v zmysle

zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických

osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, či dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj

na ňu sa vzťahuje , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že nadriadený prokurátor mal povinnosť

„preskúmať celý skutkový stav nielen po občiansko právnej ale aj po trestnoprávne línii

dotknutých orgánov a vyvodiť osobnú zodpovednosť osôb“, ústavný súd konštatuje, že ak

podľa sťažovateľa okolnosti jeho prípadu nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin,

sťažovateľ mal/má možnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní s trestným

oznámením podľa .

Ústavný súd preto dospel k záveru, že oznámením generálnej prokuratúry č. k.

VI/3 Gc 424/14/1000 4 z 18. decembra 2014 nedošlo k porušeniu označeného základného

práva podľa .

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

v časti namietaného porušenia podľa zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

namietaným oznámením generálnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neodôvodnil, v čom

vidí porušenie uvedeného článku , resp. porušenie ktorých jeho atribútov namieta,

a preto je sťažnosť v tejto časti nepreskúmateľná. Nepreskúmateľnosť sťažnosti v tejto časti

neumožňuje ústavnému súdu dospieť k záveru o príčinnej súvislosti medzi označeným

základným právom na jednej strane a namietaným rozhodnutím na strane druhej (m. m.

, , , ).

Uvedené závery boli so zreteľom na obsah sťažnosti základom pre záver ústavného

súdu, že sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní

( ) pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie sťažnosti

koncipované advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom je nejasné

a nezrozumiteľné, najmä pokiaľ ide o opísanie skutkového a právneho stavu prípadu

sťažovateľa, z ktorého nie je zrejmé ani len to, čo je obsahom podľa sťažovateľa

nezákonných rozhodnutí všeobecných súdov (Okresného súdu Michalovce a Krajského

súdu v Košiciach), ktorých sa návrh na podanie mimoriadneho dovolania týka, resp. čo bolo

predmetom týchto napadnutých konaní. Z obsahu sťažnosti nie je zrejmé ani to, v čom podľa

sťažovateľa spočíva nezákonnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov.

Ústavný súd podotýka, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a

presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej

uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015