Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 902/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom

Kuročkom, Advokátska kancelária, Obchodná 2, Michalovce, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gn 166/13/1000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „špeciálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gn 166/13/1000.

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2016.

Zo sťažnosti vyplýva nasledovné:

«I.

Skutkový stav

Jasné, podrobné avšak špecificky diferencované skutočnosti na ktoré som sa sťažoval

jednak na trestnom odbore ako aj na netrestnom odbore Generálnej prokuratúry SR:

Svojim podaním označeným ako „Tretí opakovaný podnet vo veci

VII/2 Gn 166/13/1000-34 Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky“ zo dňa 29. júna 2016 som sa domáhal svojho práva v ňom uvedeného a to

o prešetrenie privatizácie okr. Michalovce.

Namietal som spôsob vybavovania mojich podnetov nielen z hmotnoprávnych ale aj

procesných dôvodov, že bol porušený zákon konkrétne:

1. § 2 Zák. o prokuratúre

2. )

3. § 36a Zák. o prokuratúre, lebo sa vybavujúci prokurátor nezaoberal prešetrením

privatizácie a to efektívnymi faktami uvedenými v pís. a), b), c) na

strane -3- sťažnosti a skorších podnetov a naviac k tomu podotýkam na skutkový stav veci,

ktorý vyplýva z Uznesenia Národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-625/NKA-PK-VY-

2013 zo dňa 30.09.2013 o ktorom nielen kriminálna agentúra ale aj prokurátor Špeciálnej

prokuratúry mali vedomosť, nakoľko na str. -8- citujem „V zmysle ustanovenia § 196 ods.2

bolo predmetné trestné oznámenie doplnené vyžiadaním na vec sa

vzťahujúcich listinných dokladov z Okresného súdu Michalovce, Krajského súdu Košice,

Okresnej prokuratúry Michalovce, Krajskej prokuratúry Košice, Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, Úradu Košického samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí

a zdravotníctva a Ministerstva zdravotníctva, odboru kontroly, vládneho auditu

a sťažnosti“.

V rámci zabezpečených listinných dokladov boli zistené nasledovné skutočnosti

okrem iného na strane -10- citovaného uznesenia prvý odsek citujem „Výstupný formulár

F.1(A)5 predložený oznamovateľom v bode 6.2 neobsahuje !!! nájomnú zmluvu

, ani informáciu o odštátnenom lekárovi . Keďže ho

neobsahuje!!!, tak som ho nemohol prevziať, lebo nijako nesúvisel s privatizovaným

majetkom. Túto skutočnosť, že som ho neprevzal potvrdila aj NKA v citovanom uznesení,

následne okrem iného odsek päť citujem „Podľa § 15 odsek 1 zákona o prevode majetku

štátu s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa

práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámich“...

V súlade s výstupným formulárom F.1(A)5 privatizačného projektu číslo 2223 mi mal

byť odovzdaný štátny lekár a ďalší dvaja zamestnanci, ktorí boli

v pracovnom pomere s , čo vyplýva z privatizačného projektu číslo 2223,

ale bol mi odovzdaný odštátnený (neštátny - súkromný lekár ) s neštátnou

stomatologickou ambulanciou, čím nedošlo k prevodu majetku v súlade so zákonom číslo

o podmienkach prevodu...

S vyššie uvedenými zisteniami NKA sa stotožnil Úrad Špeciálnej Prokuratúry

Generálnej Prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj Generálna Prokuratúra Slovenskej

republiky. Inak povedané stotožnili sa s tým a potvrdili, že mi nebol odovzdaný majetok zo

strany Slovenskej republiky v súlade s privatizačným projektom číslo 2223 na jednej strane

a na strane druhej zároveň jedným dychom nevideli porušenie zákona o prevode majetku.

Preto sa pýtam citujem „ak by GP SR potvrdila, že mi bol odovzdaný zo strany Slovenskej

republiky majetok v súlade s privatizačným projektom číslo 2223, t.j. bola by mi odovzdaná

štátna stomatologická ambulancia s 3 pracovníkmi, tak ako je to uvedené vo výstupnom

formulári F.1(A)5 tak, tak vtedy by bol porušený zákon o prevode majetku“???

Do dnešného dňa nemám ani peniaze, ktoré som zaplatil Slovenskej republike a ani

majetok za ktorý som zaplatil.

Preto dôvodne tvrdím, že bol porušený zákon o prevode majetku štátu!

Do dnešného dňa som od porušovateľa môjho práva na súdnu a inú právnu ochranu

a základného práva na spravodlivé súdne konanie, nedostal odpoveď na prešetrenie

privatizácie , okr. od roku 2000 na základe mojich

podaní a opakovaných podnetov.

Budem konkrétny a preto sa domáham absentujúceho prešetrenia zákonnosti:

a) vzniku neštátnej zubnej ambulancie na v spojení

so schváleným privatizačným projektom vládou SR č. 858/2000.

b) Vydanie povolenia pre v odbore stomatológia KÚ

Košice č. vydaného po schválení privatizačného projektu v spojení

so schváleným privatizačným projektom vládou SR č. 858/2000.

c) Vzniku a uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov a vecného vybavenia

č. 187/2000 medzi a , uzavretej po schválení

privatizačného projektu v spojení so schváleným privatizačným projektom vládou SR

č. 858/2000.

Toto prešetrenie má podstatný význam, či mi bol odovzdaný sprivatizovaný majetok

v súlade s kúpnou zmluvou za ktorý som zaplatil, alebo mi nebol odovzdaný mnou kúpený

a zaplatený sprivatizovaný majetok podľa kúpnej zmluvy. Prozaicky povedané bol porušený

alebo nebol porušený zákon, a v prípade, že bol zákon porušený čo ja tvrdím, že bol, kto

nesie zodpovednosť?... či už trestnoprávnu alebo pracovnoprávnu za daný skutkový stav,

ktorý má pre mňa a mojich blízkych fatálne následky.

Do dnešného dňa som nedostal racionálne odôvodnenie faktu, prečo nebol porušený

zákon o prevode majetku, keďže mi nebol odovzdaný majetok zo strany Slovenskej

republiky.

Celý skutkový stav sa stal v roku 2000 a od tej doby v priebehu toľkých rokov až

doposiaľ ani v jednom uznesení, opatrení či vyjadrení porušovateľa môjho práva..., na

základe mojich podaní a opakovaných podnetov mi nedal jednoznačnú odpoveď do

dnešného dňa.

Porušovateľ svojím krutým alibizmom zastiera porušenie zákona čo sa prieči

základným zásadám právneho štátu, ktorým Slovenská republika bez pochyb je a apelujem

na . ods. 1) SR.

Pritom podotýkam na Nález Ústavného súdu sp. zn. a citujem

„Súčasťou vlastníckeho práva podľa je tiež

požiadavka, aby súdne konanie, ktoré sa týka aj ochrany tohto základného práva, dôsledne

rešpektovalo ústavné princípy právnej istoty, rovnosti a zákazu diskriminácie“. (...)

II.

Porušené základné práva a slobody.

Boli porušené tieto práva a slobody sťažovateľa, ktoré sú zaručené článkom 46

ods. 1, ) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, vyhlásený pod č. , základné právo na

spravodlivé súdne konanie.

III.

Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky

Podľa si uplatňujem na Ústavnom súde

Slovenskej republiky ochranu základných práv a slobôd, nakoľko o ich ochrane

nerozhoduje iný súd eventuálne iný orgán. Sťažovateľ vyčerpal opravné prostriedky ako aj

iné právne prostriedky, ktoré mi zákon na ochranu základných práv a slobôd poskytuje, ako

dôkaz v čl. I.

IV.

Lehota na podanie sťažnosti

Podľa sťažnosť podávame v zákonnej lehote

dvoch mesiacov od dňa kedy mal byť vybavený môj tretí opakovaný podnet, ktorý som podal

dňa 30.6.2016 na poštovú prepravu, Úradom Špeciálnej Prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky do konania VII/2 Gn 166/13/1000-34, a lehota 2 mesiacov

na vybavenie podnetu uplynula 30.8.2016.“

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa ), ) Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli

nekonaním respektíve nezákonným konaním Úradu Špeciálnej Prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní číslo VII/2 Gn 166/13/1000-34 porušené.

Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 3 písm. c), d) zákona o organizácií ústavného

súdu zakazuje Úradu Špeciálnej Prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní číslo VII/2 Gn 166/13/1000-34 pokračovať v porušovaní základného práva

a slobody a jej prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva a slobody.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 363,79,-Eur, s DPH

(tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.»

V doplňujúcom podaní z 15. novembra 2016 doručenom ústavnému súdu

18. novembra 2016 právny zástupca sťažovateľa okrem toho, že na základe výzvy

ústavného súdu predložil písomné odpovede špeciálnej prokuratúry z 1. decembra 2015

a z 21. júna 2016, navyše doplnil, že do dnešného dňa (teda zrejme do 15. novembra 2016,

pozn.) nedostal relevantnú odpoveď na tretí opakovaný podnet z 29. júna 2016, aj keď

„obsahuje staronové skutočnosti, ktorými porušovateľka môjho práva opovrhuje“.

II.

Z prípisu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-34 z 21. júna 2016

vyplýva, že ním bolo odpovedané na písomné podanie právneho zástupcu sťažovateľa

z 19. mája 2016 označené ako „ďalší opakovaný podnet vo veci VII/2 Gn 166/13/1000-28

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR“. V tejto súvislosti špeciálna

prokuratúra poukazuje na odpoveď z 1. decembra 2015, ktorú zaslala právnemu zástupcovi

sťažovateľa pod č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-28. Už v tomto prípise bolo uvedené, že

podanie právneho zástupcu neobsahuje nové skutočnosti, a preto nebude vybavované.

Rovnako v liste Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015 bolo uvedené, že prípadné

ďalšie podnety v tejto veci bez uvedenia nových relevantných skutočností už nebudú

v zmysle ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších

predpisov vybavované a nebude na ne reagované. Prípis špeciálnej prokuratúry bol podľa

rukou písanej poznámky právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 27. júna 2016.

Z prípisu právneho zástupcu sťažovateľa z 29. júna 2016 adresovaného generálnej

prokuratúre označeného ako „Tretí opakovaný podnet vo veci VII/2 Gn 166/13/1000-34

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“ vyplýva, že

podaním z 9. februára 2016 a ďalším opakovaným podnetom z 19. mája 2016 sa domáhal

prešetrenia privatizácie , pričom

namieta spôsob vybavovania týchto dvoch predchádzajúcich podnetov, a to tak

z hmotnoprávnych, ako aj procesných dôvodov. Prípis bol odoslaný doporučene 30. júna

2016 a generálnej prokuratúre bol doručený po uložení do poštového priečinku napokon

4. júla 2016.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť smeruje proti postupu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

VII/2 Gn 166/13/1000, keďže podľa názoru sťažovateľa nedostatočne a nesprávne

reagovala na jeho podania a podnety, a to naposledy jej prípisom č. k. VII/2 Gn

166/13/1000-34 z 21. júna 2016, ktorým reagovala na opakovaný podnet sťažovateľa z 19.

mája 2016. Tento prípis špeciálnej prokuratúry bol právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručený 27. júna 2016.

Z uvedeného možno vyvodiť, že posledným dňom zákonnej dvojmesačnej lehoty na

podanie sťažnosti ústavnému súdu by bol 27. august 2016, ktorý však pripadal na sobotu.

Najbližším pracovným dňom bol až 30. august 2016 pripadajúci na utorok, posledným

dňom zákonnej lehoty bol preto 30. august 2016. Znamená to, že sťažnosť, ktorá bola

odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2016 a doručená ústavnému súdu 31. októbra

2016, je zrejme oneskorene podaná.

Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že prípis špeciálnej prokuratúry č. k.

VII/2 Gn 166/13/1000-34 z 21. júna 2016 sťažovateľ napadol prostredníctvom právneho

zástupcu podaním z 29. júna 2016 doručeným generálnej prokuratúre 4. júla 2016

označeným ako „Tretí opakovaný podnet vo veci VII/2 Gn 166/13/1000-34 Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“. Už

z predchádzajúcej korešpondencie so špeciálnou prokuratúrou totiž vyplývalo, že ďalšími

podnetmi sťažovateľa sa nebudú zaoberať, pokiaľ nebudú obsahovať nové, predtým

nenamietané okolnosti.

K dosiaľ uvedenému ústavný súd ako rozhodujúcu skutočnosť dodáva, že sťažovateľ

prostredníctvom právneho zástupcu v doplňujúcom podaní z 15. novembra 2016

adresovanom ústavnému súdu sám uvádza, že na tretí opakovaný podnet z 29. júna 2016

nedostal relevantnú odpoveď, aj keď tento „obsahuje staronové skutočnosti, ktorými

porušovateľka môjho práva opovrhuje“. Inými slovami, sám sťažovateľ uznáva, že

v podnete z 29. júna 2016 adresovanom generálnej prokuratúre nové skutočnosti neuvádzal,

pretože uvádzal „staronové skutočnosti“, ktorými špeciálna prokuratúra „opovrhuje“ (čím

mal zrejme na mysli ignorovanie niektorých námietok zo strany špeciálnej prokuratúry).

Vzhľadom na uvedené treba dospieť k záveru, že tretí opakovaný podnet z 29. júna

2016 bol už na prvý pohľad nespôsobilým pokusom o zmenu stanoviska špeciálnej

prokuratúry, pretože zákonné možnosti na takúto zmenu už predtým boli vyčerpané.

Zároveň to znamená, že podanie tretieho opakovaného podnetu z 29. júna 2016 už na prvý

pohľad nebolo možné považovať za využitie účinného prostriedku nápravy voči

namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde). Podanie tohto podnetu preto ani nemohlo mať vplyv na začiatok plynutia zákonnej

lehoty podľa . Ak bol teda sťažovateľ nespokojný

s prípisom špeciálnej prokuratúry z 21. júna 2016, mal sa v zákonnej dvojmesačnej lehote

obrátiť na ústavný súd.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016