Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 902/2016
PDF · 185.12 KB
No categories available
II. ÚS 902/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom
Kuročkom, Advokátska kancelária, Obchodná 2, Michalovce, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gn 166/13/1000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra
2016 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „špeciálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gn 166/13/1000.
Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2016.
Zo sťažnosti vyplýva nasledovné:
«I.
Skutkový stav
Jasné, podrobné avšak špecificky diferencované skutočnosti na ktoré som sa sťažoval
jednak na trestnom odbore ako aj na netrestnom odbore Generálnej prokuratúry SR:
Svojim podaním označeným ako „Tretí opakovaný podnet vo veci
VII/2 Gn 166/13/1000-34 Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky“ zo dňa 29. júna 2016 som sa domáhal svojho práva v ňom uvedeného a to
o prešetrenie privatizácie okr. Michalovce.
Namietal som spôsob vybavovania mojich podnetov nielen z hmotnoprávnych ale aj
procesných dôvodov, že bol porušený zákon konkrétne:
1. § 2 Zák. o prokuratúre
2. § 2 ods. 5) Trestného zákona
3. § 36a Zák. o prokuratúre, lebo sa vybavujúci prokurátor nezaoberal prešetrením
privatizácie a to efektívnymi faktami uvedenými v pís. a), b), c) na
strane -3- sťažnosti a skorších podnetov a naviac k tomu podotýkam na skutkový stav veci,
ktorý vyplýva z Uznesenia Národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-625/NKA-PK-VY-
2013 zo dňa 30.09.2013 o ktorom nielen kriminálna agentúra ale aj prokurátor Špeciálnej
prokuratúry mali vedomosť, nakoľko na str. -8- citujem „V zmysle ustanovenia § 196 ods.2
Trestného poriadku bolo predmetné trestné oznámenie doplnené vyžiadaním na vec sa
vzťahujúcich listinných dokladov z Okresného súdu Michalovce, Krajského súdu Košice,
Okresnej prokuratúry Michalovce, Krajskej prokuratúry Košice, Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, Úradu Košického samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí
a zdravotníctva a Ministerstva zdravotníctva, odboru kontroly, vládneho auditu
a sťažnosti“.
V rámci zabezpečených listinných dokladov boli zistené nasledovné skutočnosti
okrem iného na strane -10- citovaného uznesenia prvý odsek citujem „Výstupný formulár
F.1(A)5 predložený oznamovateľom v bode 6.2 neobsahuje !!! nájomnú zmluvu
, ani informáciu o odštátnenom lekárovi . Keďže ho
neobsahuje!!!, tak som ho nemohol prevziať, lebo nijako nesúvisel s privatizovaným
majetkom. Túto skutočnosť, že som ho neprevzal potvrdila aj NKA v citovanom uznesení,
následne okrem iného odsek päť citujem „Podľa § 15 odsek 1 zákona o prevode majetku
štátu s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa
práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámich“...
V súlade s výstupným formulárom F.1(A)5 privatizačného projektu číslo 2223 mi mal
byť odovzdaný štátny lekár a ďalší dvaja zamestnanci, ktorí boli
v pracovnom pomere s , čo vyplýva z privatizačného projektu číslo 2223,
ale bol mi odovzdaný odštátnený (neštátny - súkromný lekár ) s neštátnou
stomatologickou ambulanciou, čím nedošlo k prevodu majetku v súlade so zákonom číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu...
S vyššie uvedenými zisteniami NKA sa stotožnil Úrad Špeciálnej Prokuratúry
Generálnej Prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj Generálna Prokuratúra Slovenskej
republiky. Inak povedané stotožnili sa s tým a potvrdili, že mi nebol odovzdaný majetok zo
strany Slovenskej republiky v súlade s privatizačným projektom číslo 2223 na jednej strane
a na strane druhej zároveň jedným dychom nevideli porušenie zákona o prevode majetku.
Preto sa pýtam citujem „ak by GP SR potvrdila, že mi bol odovzdaný zo strany Slovenskej
republiky majetok v súlade s privatizačným projektom číslo 2223, t.j. bola by mi odovzdaná
štátna stomatologická ambulancia s 3 pracovníkmi, tak ako je to uvedené vo výstupnom
formulári F.1(A)5 tak, tak vtedy by bol porušený zákon o prevode majetku“???
Do dnešného dňa nemám ani peniaze, ktoré som zaplatil Slovenskej republike a ani
majetok za ktorý som zaplatil.
Preto dôvodne tvrdím, že bol porušený zákon o prevode majetku štátu!
Do dnešného dňa som od porušovateľa môjho práva na súdnu a inú právnu ochranu
a základného práva na spravodlivé súdne konanie, nedostal odpoveď na prešetrenie
privatizácie , okr. od roku 2000 na základe mojich
podaní a opakovaných podnetov.
Budem konkrétny a preto sa domáham absentujúceho prešetrenia zákonnosti:
a) vzniku neštátnej zubnej ambulancie na v spojení
so schváleným privatizačným projektom vládou SR č. 858/2000.
b) Vydanie povolenia pre v odbore stomatológia KÚ
Košice č. vydaného po schválení privatizačného projektu v spojení
so schváleným privatizačným projektom vládou SR č. 858/2000.
c) Vzniku a uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov a vecného vybavenia
č. 187/2000 medzi a , uzavretej po schválení
privatizačného projektu v spojení so schváleným privatizačným projektom vládou SR
č. 858/2000.
Toto prešetrenie má podstatný význam, či mi bol odovzdaný sprivatizovaný majetok
v súlade s kúpnou zmluvou za ktorý som zaplatil, alebo mi nebol odovzdaný mnou kúpený
a zaplatený sprivatizovaný majetok podľa kúpnej zmluvy. Prozaicky povedané bol porušený
alebo nebol porušený zákon, a v prípade, že bol zákon porušený čo ja tvrdím, že bol, kto
nesie zodpovednosť?... či už trestnoprávnu alebo pracovnoprávnu za daný skutkový stav,
ktorý má pre mňa a mojich blízkych fatálne následky.
Do dnešného dňa som nedostal racionálne odôvodnenie faktu, prečo nebol porušený
zákon o prevode majetku, keďže mi nebol odovzdaný majetok zo strany Slovenskej
republiky.
Celý skutkový stav sa stal v roku 2000 a od tej doby v priebehu toľkých rokov až
doposiaľ ani v jednom uznesení, opatrení či vyjadrení porušovateľa môjho práva..., na
základe mojich podaní a opakovaných podnetov mi nedal jednoznačnú odpoveď do
dnešného dňa.
Porušovateľ svojím krutým alibizmom zastiera porušenie zákona čo sa prieči
základným zásadám právneho štátu, ktorým Slovenská republika bez pochyb je a apelujem
Pritom podotýkam na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 328/05 a citujem
„Súčasťou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je tiež
požiadavka, aby súdne konanie, ktoré sa týka aj ochrany tohto základného práva, dôsledne
rešpektovalo ústavné princípy právnej istoty, rovnosti a zákazu diskriminácie“. (...)
II.
Porušené základné práva a slobody.
Boli porušené tieto práva a slobody sťažovateľa, ktoré sú zaručené článkom 46
ods. 1, čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, vyhlásený pod č. 209/1992 Zb., základné právo na
spravodlivé súdne konanie.
III.
Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky si uplatňujem na Ústavnom súde
Slovenskej republiky ochranu základných práv a slobôd, nakoľko o ich ochrane
nerozhoduje iný súd eventuálne iný orgán. Sťažovateľ vyčerpal opravné prostriedky ako aj
iné právne prostriedky, ktoré mi zákon na ochranu základných práv a slobôd poskytuje, ako
dôkaz v čl. I.
IV.
Lehota na podanie sťažnosti
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podávame v zákonnej lehote
dvoch mesiacov od dňa kedy mal byť vybavený môj tretí opakovaný podnet, ktorý som podal
dňa 30.6.2016 na poštovú prepravu, Úradom Špeciálnej Prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky do konania VII/2 Gn 166/13/1000-34, a lehota 2 mesiacov
na vybavenie podnetu uplynula 30.8.2016.“
Sťažovateľ žiada vydať tento nález:
„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1), čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli
nekonaním respektíve nezákonným konaním Úradu Špeciálnej Prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní číslo VII/2 Gn 166/13/1000-34 porušené.
Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 3 písm. c), d) zákona o organizácií ústavného
súdu zakazuje Úradu Špeciálnej Prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v konaní číslo VII/2 Gn 166/13/1000-34 pokračovať v porušovaní základného práva
a slobody a jej prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva a slobody.
3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi
náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 363,79,-Eur, s DPH
(tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.»
V doplňujúcom podaní z 15. novembra 2016 doručenom ústavnému súdu
18. novembra 2016 právny zástupca sťažovateľa okrem toho, že na základe výzvy
ústavného súdu predložil písomné odpovede špeciálnej prokuratúry z 1. decembra 2015
a z 21. júna 2016, navyše doplnil, že do dnešného dňa (teda zrejme do 15. novembra 2016,
pozn.) nedostal relevantnú odpoveď na tretí opakovaný podnet z 29. júna 2016, aj keď
„obsahuje staronové skutočnosti, ktorými porušovateľka môjho práva opovrhuje“.
II.
Z prípisu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-34 z 21. júna 2016
vyplýva, že ním bolo odpovedané na písomné podanie právneho zástupcu sťažovateľa
z 19. mája 2016 označené ako „ďalší opakovaný podnet vo veci VII/2 Gn 166/13/1000-28
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR“. V tejto súvislosti špeciálna
prokuratúra poukazuje na odpoveď z 1. decembra 2015, ktorú zaslala právnemu zástupcovi
sťažovateľa pod č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-28. Už v tomto prípise bolo uvedené, že
podanie právneho zástupcu neobsahuje nové skutočnosti, a preto nebude vybavované.
Rovnako v liste Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015 bolo uvedené, že prípadné
ďalšie podnety v tejto veci bez uvedenia nových relevantných skutočností už nebudú
v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov vybavované a nebude na ne reagované. Prípis špeciálnej prokuratúry bol podľa
rukou písanej poznámky právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 27. júna 2016.
Z prípisu právneho zástupcu sťažovateľa z 29. júna 2016 adresovaného generálnej
prokuratúre označeného ako „Tretí opakovaný podnet vo veci VII/2 Gn 166/13/1000-34
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“ vyplýva, že
podaním z 9. februára 2016 a ďalším opakovaným podnetom z 19. mája 2016 sa domáhal
prešetrenia privatizácie , pričom
namieta spôsob vybavovania týchto dvoch predchádzajúcich podnetov, a to tak
z hmotnoprávnych, ako aj procesných dôvodov. Prípis bol odoslaný doporučene 30. júna
2016 a generálnej prokuratúre bol doručený po uložení do poštového priečinku napokon
4. júla 2016.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť smeruje proti postupu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
VII/2 Gn 166/13/1000, keďže podľa názoru sťažovateľa nedostatočne a nesprávne
reagovala na jeho podania a podnety, a to naposledy jej prípisom č. k. VII/2 Gn
166/13/1000-34 z 21. júna 2016, ktorým reagovala na opakovaný podnet sťažovateľa z 19.
mája 2016. Tento prípis špeciálnej prokuratúry bol právnemu zástupcovi sťažovateľa
doručený 27. júna 2016.
Z uvedeného možno vyvodiť, že posledným dňom zákonnej dvojmesačnej lehoty na
podanie sťažnosti ústavnému súdu by bol 27. august 2016, ktorý však pripadal na sobotu.
Najbližším pracovným dňom bol až 30. august 2016 pripadajúci na utorok, posledným
dňom zákonnej lehoty bol preto 30. august 2016. Znamená to, že sťažnosť, ktorá bola
odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2016 a doručená ústavnému súdu 31. októbra
2016, je zrejme oneskorene podaná.
Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že prípis špeciálnej prokuratúry č. k.
VII/2 Gn 166/13/1000-34 z 21. júna 2016 sťažovateľ napadol prostredníctvom právneho
zástupcu podaním z 29. júna 2016 doručeným generálnej prokuratúre 4. júla 2016
označeným ako „Tretí opakovaný podnet vo veci VII/2 Gn 166/13/1000-34 Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“. Už
z predchádzajúcej korešpondencie so špeciálnou prokuratúrou totiž vyplývalo, že ďalšími
podnetmi sťažovateľa sa nebudú zaoberať, pokiaľ nebudú obsahovať nové, predtým
nenamietané okolnosti.
K dosiaľ uvedenému ústavný súd ako rozhodujúcu skutočnosť dodáva, že sťažovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu v doplňujúcom podaní z 15. novembra 2016
adresovanom ústavnému súdu sám uvádza, že na tretí opakovaný podnet z 29. júna 2016
nedostal relevantnú odpoveď, aj keď tento „obsahuje staronové skutočnosti, ktorými
porušovateľka môjho práva opovrhuje“. Inými slovami, sám sťažovateľ uznáva, že
v podnete z 29. júna 2016 adresovanom generálnej prokuratúre nové skutočnosti neuvádzal,
pretože uvádzal „staronové skutočnosti“, ktorými špeciálna prokuratúra „opovrhuje“ (čím
mal zrejme na mysli ignorovanie niektorých námietok zo strany špeciálnej prokuratúry).
Vzhľadom na uvedené treba dospieť k záveru, že tretí opakovaný podnet z 29. júna
2016 bol už na prvý pohľad nespôsobilým pokusom o zmenu stanoviska špeciálnej
prokuratúry, pretože zákonné možnosti na takúto zmenu už predtým boli vyčerpané.
Zároveň to znamená, že podanie tretieho opakovaného podnetu z 29. júna 2016 už na prvý
pohľad nebolo možné považovať za využitie účinného prostriedku nápravy voči
namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde). Podanie tohto podnetu preto ani nemohlo mať vplyv na začiatok plynutia zákonnej
lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ak bol teda sťažovateľ nespokojný
s prípisom špeciálnej prokuratúry z 21. júna 2016, mal sa v zákonnej dvojmesačnej lehote
obrátiť na ústavný súd.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2016