Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o jeho

zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky ,

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou

JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Peter Kubík, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)

Libor Duľa listom zo 14. januára 2020 v zmysle § 50 ods. 1 a v súlade s § 49 ods. 4 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) oznámil predsedovi ústavného súdu svoje

vylúčenie z konania a rozhodovania v senátnej veci sp. zn. z dôvodu

uvedeného v , pretože sa so sťažovateľkou

, , (ďalej len

„sťažovateľka“), dlhoročne pozná a vo svojej funkcii sudcu všeobecného súdu a predsedu

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ňou mnohokrát prišiel

do kontaktu ako so sudkyňou a štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky vrátane spoločenských stretnutí a podujatí v právnickej a sudcovskej komunite.

Takýto vzťah by mohol nielen vyvolať pochybnosť o jeho nezaujatosti v jeho

i sťažovateľkinom profesijnom i osobnom okolí, ale rovnako bez ohľadu na profesionálny

prístup by mohol aj oslabiť jeho osobnú nezaujatosť.

2. Sudca ústavného súdu Libor Duľa preto požiadal predsedu ústavného súdu,

aby bol v tejto veci zabezpečený postup podľa .

3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana

z 15. januára 2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

v úplnom znení pridelené na rozhodnutie podľa

I. senátu ústavného súdu.

II.

4. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

5. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

2

6. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

7. Podľa prvej vety sudca ústavného súdu môže

sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej

dôvody.

8. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

9. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.

Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

10. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov

(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,

sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu

a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské

práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,

a to vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005,

bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť

č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou

zaujatosti či predsudku vo veci a môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym

a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné

presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť

3

sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom

prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov

vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne

naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca

vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva

nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť

ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť,

pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac

o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

11. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.

Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

12. Príslušný senát ústavného súdu sudcom ústavného súdu Liborom Duľom

prezentovaný dôvod jeho prípadnej zaujatosti prerokoval a vzhľadom na oznámenú

skutočnosť dospel k záveru, že v zmysle prvej vety je

tento dostačujúci na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu v danej veci.

13. Ústavný súd preto oznámenie sudcu Libora Duľu posúdil ako dôvodné a rozhodol

o vylúčení sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu

4