Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 57/2020
PDF · 107.56 KB
No categories available
I. ÚS 57/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020
prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o jeho
zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky ,
, , zastúpenej advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava, v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. Peter Kubík, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 58/2020 a takto
rozhodol:
Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. Rvp 58/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)
Libor Duľa listom zo 14. januára 2020 v zmysle § 50 ods. 1 a v súlade s § 49 ods. 4 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu svoje
vylúčenie z konania a rozhodovania v senátnej veci sp. zn. Rvp 58/2020 z dôvodu
uvedeného v § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože sa so sťažovateľkou
, , (ďalej len
„sťažovateľka“), dlhoročne pozná a vo svojej funkcii sudcu všeobecného súdu a predsedu
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ňou mnohokrát prišiel
do kontaktu ako so sudkyňou a štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky vrátane spoločenských stretnutí a podujatí v právnickej a sudcovskej komunite.
Takýto vzťah by mohol nielen vyvolať pochybnosť o jeho nezaujatosti v jeho
i sťažovateľkinom profesijnom i osobnom okolí, ale rovnako bez ohľadu na profesionálny
prístup by mohol aj oslabiť jeho osobnú nezaujatosť.
2. Sudca ústavného súdu Libor Duľa preto požiadal predsedu ústavného súdu,
aby bol v tejto veci zabezpečený postup podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana
z 15. januára 2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020
v úplnom znení pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde
I. senátu ústavného súdu.
II.
4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
2
6. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1
alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže
sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej
dôvody.
8. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
9. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa
dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu
zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku
konania. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.
Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho
fungovania.
10. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov
(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,
sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu
a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské
práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,
a to vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005,
bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť
č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou
zaujatosti či predsudku vo veci a môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym
a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné
presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť
3
sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom
prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov
vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne
naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.
Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca
vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva
nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť
ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť,
pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac
o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok
z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
11. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.
Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho
fungovania.
12. Príslušný senát ústavného súdu sudcom ústavného súdu Liborom Duľom
prezentovaný dôvod jeho prípadnej zaujatosti prerokoval a vzhľadom na oznámenú
skutočnosť dospel k záveru, že v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde je
tento dostačujúci na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu v danej veci.
13. Ústavný súd preto oznámenie sudcu Libora Duľu posúdil ako dôvodné a rozhodol
o vylúčení sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu
4