Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 518/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o dôvodoch jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a oznámenie

1. Sudca IV. senátu ústavného súdu Libor Duľa listom zo 7. septembra 2022 podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“) oznámil predsedovi ústavného súdu možné dôvody svojho vylúčenia podľa vo veci vedenej ústavným súdom pod. sp. zn. .

2. Pokynom predsedu ústavného súdu zo 7. septembra 2022 bolo oznámenie podľa čl. IV bodu 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa do I. senátu ústavného súdu.

3. Vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je členom IV. senátu ústavného súdu. Predmetom konania je rozhodovanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , v ktorej namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatá svojmu zákonnému sudcovi podľa (ďalej len „“) a základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 29. septembra 2021.

4. Sudca Libor Duľa vo svojom oznámení uviedol, že sťažovateľku dlhoročne pozná a vo svojej funkcii sudcu všeobecného súdu a predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu s ňou mnohokrát prišiel do kontaktu predovšetkým ako so štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vrátane spoločenských stretnutí a podujatí v právnickej a sudcovskej komunite. Tým je bez ohľadu na ním subjektívne garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu ústavného súdu splnená premisa podľa , teda možnosť mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na pomer k účastníkovi konania. Poukázal aj na rozhodnutie pléna ústavného súdu vo veci č. k. z 12. marca 2020 o jeho nevylúčení z konania a rozhodovania vo veci žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o súhlas na vzatie sťažovateľky do väzby, ako aj na to, že počas výkonu funkciu sudcu ústavného súdu bolo rozhodnuté o jeho vylúčení vo veciach sťažovateľky, ktoré mu boli pridelené.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

5. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

6. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa prvej vety rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

8. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

9. V zmysle a , ako aj z pohľadu dohovoru je nestrannosť obyčajne definovaná ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom

rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo).

10. U sudcu Libora Duľu ide v predmetnej veci už o jeho štvrté oznámenie vo vzťahu k sťažovateľke v podstate z tých istých dôvodov ako vo veci jej ústavných sťažností vedených pod sp. zn. a a vo veci návrhu generálneho prokurátora vo veci sp. zn. .

11. Vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn. príslušný senát ústavného súdu uznesením č. k. zo 4. februára 2020 rozhodol o vylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu z výkonu sudcovskej funkcie, keď posúdil jeho oznámenie ako dôvodné. Naproti tomu vo veci návrhu generálneho prokurátora vo veci sp. zn. plénum ústavného súdu uznesením č. k. z 12. marca 2020 rozhodlo, že sudca ústavného súdu Libor Duľa ako ani sudcovia ústavného súdu Miroslav Duriš, Jana Laššáková, Mojmír Mamojka, Peter Straka a Ľuboš Szigeti nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci (vtedy ešte vedenej pod sp. zn. ), keď dospelo k záveru, že „vnímanie nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. si nevyžaduje vylúčenie dotknutých sudcov ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. “.

12. Uvedeným rozdielnym rozhodnutiam o nestrannosti sudcu ústavného súdu Libora Duľu sa ústavný súd venoval už v uznesení č. k. -8 z 9. júna 2020, v ktorom rozhodol o vylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu z výkonu sudcovskej funkcie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn. . Na závery prezentované v tomto uznesení nadväzuje aj námietkový senát ústavného súdu, ktorý po preskúmaní obsahu spisu vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. a dôvodov uvedených vo vyhlásení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o predmetnej veci.

13. Prihliadol pri tom aj na rozsudok ESĽP Harabin proti Slovenskej republike z 20. novembra 2012 k sťažnosti č. 58688/11 pre porušenie dohovoru (právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom). Pokiaľ ide o nevylúčenie sudcu Libora Duľu v plenárnej veci sp. zn. o návrhu generálneho prokurátora podľa a , predmetom toho konania bolo udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcov, keď ústavný súd posudzuje nielen skutočnosti, ktoré by v čase rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť trestné stíhanie proti konkrétnemu sudcovi (), ale aj po zmene ústavným , keď s účinnosťou od 1. septembra 2014 ústavný súd podľa už nedáva súhlas na trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby, ale podľa už iba na vzatie sudcu do väzby, posudzuje potenciálne zneužitie represívnych nástrojov trestného procesu zo strany exekutívy či prokuratúry do súdnej moci a jej nezávislosti. V konaní o individuálnej ústavnej sťažnosti podľa rozhoduje ústavný súd o porušení konkrétnych základných práv a slobôd konkrétneho sťažovateľa.

14. Zatiaľ čo v senátnej veci môže vylúčeného sudcu nahradiť v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu iný sudca, v plenárnej veci je sudca ústavného súdu ako člen pléna ústavného súdu

nezastupiteľný (k tomu aj Bangalórske zásady správania sa sudcov a komentár k nim – doktrína nevyhnutnosti – bod 100).

15. Vychádzajúc z uvedeného, príslušný senát rozhodujúci o oznámení sudcu spravodajcu Libora Duľu v predmetnej veci uzatvára, že hoci dotknutý sudca ústavného súdu nie je v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľkou , nie je jej blízkou osobou, ani nie je v žiadnom vzťahu s jej právnym zástupcom, ani nemá pomer k veci a nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test, z objektívneho hľadiska zdania sa jeho nestrannosti i s ohľadom na jeho vylúčenie vo veci sp. zn. a vo veci sp. zn. je (aj s odkazom na rozsudok ESĽP Harabin proti Slovenskej republike) namieste, aby bol vylúčený aj z výkonu sudcovskej funkcie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn. .

16. Ústavný súd tak vzhľadom na uvedené konštatuje, že v tomto prípade sú naplnené podmienky podľa na vylúčenie sudcu Libora Duľu z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

17. Podľa rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v , , , , , , alebo neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

18. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu