Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 289/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Ivana

Fiačana a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcov Ústavného súdu Slovenskej

republiky Libora Duľu a Miroslava Duriša podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

o možných dôvodoch ich vylúčenia v konaní o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky , , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Kubík, vedenej Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e

v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

2. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Miroslav Duriš n i e j e

v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

3. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho

prijatia senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 6. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

, (ďalej aj „sťažovateľka“), podľa Slovenskej

republiky a a nasl. o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“). Predmetná ústavná sťažnosť bola náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov ( ) pridelená sudcovi

spravodajcovi Liborovi Duľovi. Sudca spravodajca Libor Duľa je členom štvrtého senátu

ústavného súdu, predsedom ktorého je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej aj „rozvrh práce

ústavného súdu“) sudca Miroslav Duriš.

2. Sudca spravodajca IV. senátu ústavného súdu Libor Duľa listom zo 14. mája 2020

v zmysle a oznámil predsedovi ústavného

súdu okolnosti, ktoré môžu znamenať jeho vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci

ústavnej sťažnosti sťažovateľky proti jej rozhodnutiu o vzatí do väzby. Uviedol, že

sťažovateľku dlhoročne pozná a vo svojej funkcii sudcu všeobecného súdu a predsedu

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ňou mnohokrát prišiel

do kontaktu predovšetkým ako so štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo spravodlivosti“) vrátane spoločenských

stretnutí a podujatí v právnickej a sudcovskej komunite. Tým je bez ohľadu na ním

subjektívne garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu

funkcie sudcu ústavného súdu splnená premisa podľa ,

teda možnosť mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na pomer k účastníkovi

konania. Plní si teda povinnosť podľa a oznamuje už

uvedené skutočnosti na účel rozhodnutia iného senátu ústavného súdu podľa § 51 ods. 2

, či je vylúčený z konania a rozhodovania v už označenej veci.

Poukázal aj na rozhodnutie pléna ústavného súdu vo veci sp. zn. z 12. marca

2020 o jeho nevylúčení z konania a rozhodovania vo veci žiadosti generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o súhlas na vzatie sťažovateľky

do väzby.

2.1 Sudca IV. senátu ústavného súdu Miroslav Duriš listom z 14. mája 2020 v súlade

s ustanovením predsedovi ústavného súdu oznámil,

že sťažovateľku, obdobne ako sudca Libor Duľa, dlhoročne pozná a vo svojej skoršej

funkcii prezidenta Notárskej komory Slovenskej republiky s ňou mnohokrát prišiel do

kontaktu ako so štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti vrátane spoločenských

stretnutí a podujatí, na ktorých reprezentovala rezort spravodlivosti a na ktorých sa ich

profesionálny vzťah menil na vzťah kolegiálny až priateľský. Tým je bez ohľadu na jeho

subjektívne garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu

funkcie sudcu ústavného súdu splnená premisa podľa ,

teda možnosť mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na pomer k uvedeným

osobám.

3. Z uvedených dôvodov sudcovia ústavného súdu Libor Duľa a Miroslav Duriš

oznámili uvedené skutočnosti na účel rozhodnutia iného senátu ústavného súdu podľa § 51

ods. 2 , či sú vylúčení z konania a rozhodovania v už označenej

veci.

4. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana zo 14. mája 2020 boli obidve

oznámenia v súlade s čl. IV bod 1 písm. a) rozvrhu práce ústavného súdu pridelené

na rozhodnutie podľa do prvého senátu ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia

senátu.

4.1 V čase rozhodovania o oznámeniach sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša bol

účinný Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020, pričom podľa čl. X. bodu 2 druhej vety sa

na rozhodovania o vylúčení sudcu podľa prvej vety

použijú ustanovenia čl. II bodu 3 v časti týkajúcej sa prvého senátu, čl. III bodu 1 a čl. IV

bodu 1 rozvrhu práce v znení pred zmenou vykonanou týmto dodatkom, z čoho vyplýva, že

zloženie senátu na rozhodnutie v danej veci zostalo nezmenené.

II.

Relevantná právna úprava a jej východiská v judikatúre ústavného súdu

5. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

6. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

6.1 Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

7. Podľa prvej vety sudca ústavného súdu môže

sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej

dôvody.

8. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

9. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania.

10. V zmysle a , ako aj z pohľadu

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je

nestrannosť sudcu obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom

ju možno posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje

subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej

situácii myslel vo svojom vnútornom vedomí, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či

sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho

nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu

určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere

i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno

oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy

pri stranách v demokratickej spoločnosti [Padovani v. Taliansko – rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) z 26. 2. 1993]. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú

také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo) [m. m.

].

11. Už vo svojej predchádzajúcej judikatúre ústavný súd opakovane konštatoval, že

z pohľadu ľudskoprávneho, ako i z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu

práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva dve previazané stránky

nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v. Belgicko, sťažnosť

č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko,

sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste

(Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87).

11.1 Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci,

pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym

testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj

sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá,

kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo,

neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci

pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym

testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa

a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a

jeho vzťahu k prejednávanej veci a k stranám, k ich zástupcom, resp. k osobám

zúčastneným na konaní. Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti,

ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj

zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti

vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva,

sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne

s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj

autorita súdnych rozhodnutí.

12. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K oznámeniu sudcu spravodajcu Libora Duľu

13. U sudcu spravodajcu Libora Duľu ide v predmetnej veci už o jeho tretie

oznámenie vo vzťahu k sťažovateľke , v podstate z tých istých

dôvodov ako vo veci jej ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. a vo veci

návrhu generálneho prokurátora vo veci sp. zn. .

13.1 Vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky vedenej

pod sp. zn. príslušný senát ústavného súdu uznesením sp. zn.

zo 4. februára 2020 rozhodol o vylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu

z výkonu sudcovskej funkcie, keď posúdil jeho oznámenie ako dôvodné.

13.2 Naproti tomu vo veci návrhu generálneho prokurátora vo veci sp. zn.

plénum ústavného súdu uznesením sp. zn. z 12. marca 2020

rozhodlo, že sudca ústavného súdu Libor Duľa ako ani sudcovia ústavného súdu Miroslav

Duriš, Jana Laššáková, Mojmír Mamojka, Peter Straka a Ľuboš Szigeti nie sú vylúčení

z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci (vtedy ešte vedenej pod sp. zn. ),

keď dospelo k záveru, že „vnímanie nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu

v predmetnej veci sp. zn. si nevyžaduje vylúčenie dotknutých sudcov

ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. “.

14. Vzhľadom na rozdielne rozhodnutia o nestrannosti sudcu ústavného súdu Libora

Duľu príslušný senát ústavného súdu prihliadnuc aj na rozsudok ESĽP Harabin proti

Slovenskej republike z 20. novembra 2012 k sťažnosti č. 58688/11 pre porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru (právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom) opätovne posúdil

oznámenie sudcu spravodajcu Libora Duľu a dospel k záveru, že pokiaľ ide o jeho

nevylúčenie v plenárnej veci sp. zn. o návrhu generálneho prokurátora podľa

a , predmetom toho konania bolo

udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcov, keď ústavný súd posudzuje nielen skutočnosti,

ktoré by v čase rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť trestné

stíhanie proti konkrétnemu sudcovi (), ale aj po zmene ústavným

, keď s účinnosťou od 1. septembra 2014 ústavný súd podľa

už nedáva súhlas na trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby,

ale podľa už iba na vzatie sudcu do väzby, posudzuje potenciálne

zneužitie represívnych nástrojov trestného procesu zo strany exekutívy či prokuratúry do

súdnej moci a jej nezávislosti.

14.1 V konaní o individuálnej ústavnej sťažnosti podľa rozhoduje

ústavný súd o porušení konkrétnych základných práv a slobôd konkrétneho sťažovateľa.

14.2 Taktiež nemožno nevziať do úvahy, že zatiaľ čo v senátnej veci môže

vylúčeného sudcu nahradiť v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu iný sudca,

v plenárnej veci je sudca ústavného súdu ako člen pléna ústavného súdu nezastupiteľný

(k tomu aj Bangalórske zásady správania sa sudcov a komentár k nim – doktrína

nevyhnutnosti – bod 100).

14.3 V tejto súvislosti je nutné brať na zreteľ, že legitimizovaná ingerencia

ústavného súdu cez proces udeľovania súhlasu na vzatie sudcu do väzby symbolizuje

ústavný prejav ochrany súdnej moci. Ústavný súd je v tejto situácii povolaný brániť súdnu

moc pred jej úmyselným či nedbalým obmedzením alebo potlačením na úkor a prospech

ostatných mocí v štáte, vyvolávajúc tak neprípustné a neželané narušenie systému

vzájomných bŕzd a protiváh. Na rozdiel od ochrany individuálnych subjektívnych práv a

slobôd, pri udeľovaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby ústavný súd brojí najmä proti

útokom na funkciu sudcu a na súdnu moc a buduje tak hodnotovú argumentačnú hrádzu,

ktorá napomáha chrániť ich individuálnu a inštitucionálnu nezávislosť, ako aj integritu

súdnej moci.

15. Vychádzajúc z uvedeného a už citovanej judikatúry najmä ESĽP, príslušný senát

rozhodujúci o oznámení sudcu spravodajcu Libora Duľu v predmetnej veci uzatvára, že hoci

dotknutý sudca ústavného súdu nie je v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľkou

, nie je jej blízkou osobou, ani nie je v žiadnom vzťahu s jej

právnym zástupcom, ani nemá pomer k veci a nevykazuje explicitnosť a intenzitu

predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test, z objektívneho hľadiska zdania sa jeho

nestrannosti i s ohľadom na jeho vylúčenie vo veci sp. zn. je namieste, aby bol

vylúčený aj z výkonu sudcovskej funkcie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky vedenej

pod sp. zn. (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III. 2 K oznámeniu sudcu ústavného súdu Miroslava Duriša

16. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu a predsedu štvrtého senátu

ústavného súdu Miroslava Duriša ustanovených v

„pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom“ v prípade jeho

oznámenia v danej veci naplnený nie je.

17. Dotknutý sudca ústavného súdu nie je v príbuzenskom vzťahu

so sťažovateľkou , nie je jej blízkou osobou, nemá ani žiaden

vzťah s jej právnym zástupcom pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi

a z jeho oznámenia nevyplýva, že by jeho „kontakty“ so sťažovateľkou presiahli takú

úroveň, že by bolo možné považovať ich za spôsobilé narušiť jeho nestrannosť ako sudcu

ústavného súdu, a to ako z hľadiska subjektívneho testu, tak ani pri zohľadnení tzv. teórie

zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP, v zmysle ktorej môže k vylúčeniu sudcu

z prerokúvania a rozhodovania vo veci dôjsť iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho

vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že

aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,

teda nezávisle a nestranne.

18. Známosť medzi dotknutým sudcom ústavného súdu a sťažovateľkou je evidentne

známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo osobnejších vzťahov a bez periodického

osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou činnosťou (minulou alebo súčasnou)

dotknutého sudcu ústavného súdu. Príslušný senát si na margo oznámenia sudcu ústavného

súdu Miroslava Duriša dovoľuje poznamenať, že tento bol prezidentom Notárskej komory

Slovenskej republiky v rokoch 2007 až 2011, zatiaľ čo sťažovateľka bola štátnou

tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v rokoch 2012 až 2019.

19. Príslušný senát ústavného súdu I. ÚS po prejednaní dôvodov uvedených

vo oznámení sudcu IV. senátu ústavného súdu Miroslava Duriša dospel k záveru, že

v zmysle a tieto nie sú dostačujúce pre naplnenie

predpokladov o jeho vylúčení z konania a rozhodovania v tejto veci, preto rozhodol, že nie

je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

(bod 2 výroku tohto uznesenia).

IV.

K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

20. Podľa rozhodnutie ústavného súdu nadobúda

právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania

pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo

§ 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

21. Vzhľadom na to, že vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

je jej predmetom namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2 a práva na slobodu podľa a 4 dohovoru, ústavný súd v senáte

príslušnom na rozhodnutie o oznámení sudcov ústavného súdu o ich možnom vylúčení

z veci sp. zn. rozhodol podľa , že toto

uznesenie o vylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu a nevylúčení sudcu

IV. senátu ústavného súdu Miroslava Duriša z konania a rozhodovania vo veci vedenej

ústavným súdom pod sp. zn. nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

okamihom jeho prijatia ústavným súdom, resp. senátom ústavného súdu (bod 3 výroku tohto

uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu