Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 416/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša

a Petra Straku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátskou

kanceláriou JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Peter Kubík, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa a a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej

protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 pri služobnom zákroku a výzve vyšetrovateľa

Policajného zboru na vydanie veci z 22. augusta 2019, uznesením vyšetrovateľa o pribratí

znalca z 23. augusta 2019, uznesením prokurátorky Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. -25

z 28. októbra 2019 a príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky na odňatie veci vydaným v trestnom konaní vedenom Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, národnou

kriminálnou agentúrou, národnou protizločineckou jednotkou, expozitúrou Západ

pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť (z 10. januára 2020) ,

, (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3,

, a 2 a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ (ďalej len „polícia“),

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 (ďalej len

„napadnuté trestné konanie“) pri služobnom zákroku a výzve vyšetrovateľa Policajného

zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“) na vydanie veci z 22. augusta 2019 (ďalej len „výzva“),

uznesením vyšetrovateľa o pribratí znalca z 23. augusta 2019 (ďalej len „uznesenie

vyšetrovateľa“), uznesením prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátorka“) č. k. -25

z 28. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie prokurátorky“) a príkazom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na odňatie veci vydaným

v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom

Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou protizločineckou jednotkou,

expozitúrou Západ pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 (ďalej len „príkaz“).

Vec bola pôvodne pridelená sudcovi ústavného súdu Liborovi Duľovi (ako sudcovi

spravodajcovi), ale uznesením ústavného súdu č. k. -5 zo 4. februára 2020

bol sudca IV. senátu ústavného súdu Libor Duľa vylúčený z konania a rozhodovania vo veci

a namiesto neho bola vec pridelená ako sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi

[vekom starší člen III. senátu ústavného súdu; čl. III bod 1 písm. c) a d) rozvrhu práce].

2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že v trestnej veci vedenej národnou

kriminálnou agentúrou pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, v ktorej vyšetrovateľ

uznesením z 20. augusta 2019 začal podľa a Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) trestné stíhanie

pre zločin prijímania úplatku podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a prečin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa v jednočinnom súbehu

so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného

zákona a pre prečin podplácania podľa a ,

sťažovateľka 22. augusta 2019 na základe výzvy podľa

dobrovoľne vydala príslušníkom polície mobilný telefón bližšie špecifikovaný v zápisnici

o jeho vydaní.

3. Vyšetrovateľ následne uznesením z 23. augusta 2019 podľa § 142 ods. 1 Trestného

poriadku pribral do konania súdneho znalca z odboru elektroniky na vypracovanie

znaleckého posudku a uložil mu okrem iného vyhotoviť rozmnoženinu počítačových údajov

nachádzajúcich sa vo vydanom mobilnom telefóne sťažovateľky.

4. Proti uzneseniu vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 podala sťažovateľka sťažnosť

z 30. septembra 2019, ktorú prokurátorka uznesením z 28. októbra 2019 zamietla

podľa ako nedôvodnú.

5. Sťažovateľka je presvedčená, že v napadnutom trestnom konaní došlo postupmi,

úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní k zásahu do ňou označených

základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom a dodatkovým

protokolom. Poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), sťažovateľka spochybňuje služobný úkon polície z 22. augusta 2019 a následný

postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek ich legality,

legitimity, nevyhnutnosti a proporcionality.

6. Sťažovateľka tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní pri svojom postupe

a úkonoch nerešpektovali zásadu zdržanlivosti uvedenú v ,

pri dodržaní ktorej by zaistili len požadované údaje, a nie všetky údaje, ktoré obsahoval

zaistený mobilný telefón sťažovateľky, pričom nebol zvolený najmiernejší prostriedok ešte

spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Tvrdí, že namiesto úkonu vydania veci

podľa malo byť uplatnené uchovanie a vydanie

počítačových údajov podľa , a to aj preto, lebo „inteligentný“

mobilný telefón má podľa nej povahu počítača. Porušenie požiadavky proporcionality

pri výzve na vydanie veci a určení rozsahu údajov, ktoré majú byť na základe uznesenia

vyšetrovateľa o pribratí znalca do konania z vydaného mobilného telefónu extrahované,

sťažovateľka odôvodnila tým, že orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali povinnosť

zvoliť najmiernejší prostriedok, ktorý čo najmenej zasahuje do jej práv, a teda malo dôjsť

k zaisteniu iba vo vzťahu k vyšetrovanej veci relevantných, a nie všetkých údajov

nachádzajúcich sa vo vydanom mobilnom telefóne. Sťažovateľka orgánom činným

v trestnom konaní vytýka, že vo vzťahu k nej realizovali výzvu podľa § 89 Trestného

poriadku, a nie podľa jej presvedčenia do úvahy prichádzajúci šetrnejší postup podľa § 90

, t. j. príkaz na uchovanie počítačových údajov. Podľa sťažovateľky

výzva a zaistenie veci podľa na rozdiel od príkazu podľa

nelimituje ani dobu, počas ktorej majú byť údaje uchovávané,

a ani rozsah (s prepojením na záujmové informácie). Je tak zrejmé, že výzva a následné

vydanie veci predstavuje pre dotknutú osobu omnoho závažnejší zásah do základných práv

a práv, pričom však sledovaný účel možno dosiahnuť v celom rozsahu aj príkazom

podľa . V dôsledku toho výzva na vydanie veci v zmysle

nespĺňa požiadavku proporcionality a nevyhnutnosti zásahu.

7. Sťažovateľka namieta nedostatok zákonnej regulácie postupu orgánov činných

v trestnom konaní po zaistení veci, a to z hľadiska zaistených počítačových a iných údajov,

ako aj absencie prostriedkov nápravy v slovenskom právnom poriadku, ktoré by boli

spôsobilé garantovať ochranu pred rizikom zneužitia odňatých informácií a údajov.

Zastáva názor, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky neexistujú dostatočné

záruky proti svojvôli orgánov činných v trestnom konaní pri nakladaní s údajmi získanými

v dôsledku výzvy na vydanie veci podľa a následnom nakladaní

s odňatými informáciami a údajmi, preto zásah do jej práv nemožno považovať za legálny

a striktne primeraný sledovanému cieľu.

8. Sťažovateľka uvádza, že v trestnom konaní môže byť zaisťovaná len taká vec,

ktorá je dôležitá pre trestné konanie, čo platí aj pre elektronické dáta s tým, že môže byť

povolené len hľadanie konkrétnych súborov, informácií alebo komunikácie, ktoré majú

určitú relevanciu k stíhanému trestnému činu. Ak teda mala polícia konkrétne podozrenie

vo vzťahu ku konkrétnej osobe, pričom pre vedenie trestného stíhania je nutné poznať obsah

počítačových údajov v jej mobilnom telefóne, potom by vzhľadom na zákonom ustanovenú

povinnosť mlčanlivosti mala postupovať tak, že neodníme celý mobilný telefón, ale iba

skopíruje tie údaje, ktoré by mali súvisieť s predmetom podozrenia. Rozsah záujmových

údajov (všetky údaje o akejkoľvek komunikácii a jej obsah) preto predstavuje excesívny

a neopodstatnený zásah do súkromia sťažovateľky, keďže činnosťou súdneho znalca, ktorú

vymedzil vyšetrovateľ, dôjde k vyhotoveniu rozmnoženiny nepochybne aj takých údajov,

ktoré nemôžu mať žiaden súvis s trestnou vecou, pre ktorú bolo začaté stíhanie vo veci.

Podľa sťažovateľky tak orgány činné v trestnom konaní nemajú žiaden legitímny záujem

na oboznámení sa so všetkými aspektami jej súkromia, ktoré sú a môžu byť zachytené

na vydanom mobilnom telefóne a nemôžu mať ani len teoreticky súvis s trestnou vecou.

Vzniká tak odôvodnené riziko nezákonného, rozsiahleho a neakceptovateľného zásahu

do práva na jej súkromie.

9. Ako sťažovateľka uvádza, chápanie mobilného telefónu len ako hnuteľnej veci

dôležitej pre trestné stíhanie ( ), ignorujúc rozmer údajov, ktorých je

nosičom, je úplne nelogické a neopodstatnené. Inteligentný mobilný telefón je nosičom

bezprecedentného spektra citlivých informácií o súkromí akéhokoľvek jeho užívateľa,

preto nemožno tento rozmer inteligentných mobilných telefónov opomínať. Na menej

invazívne a limitovanejšie úkony v trestnom konaní (napr. oznámenie údajov

o telekomunikačnej prevádzke podľa ) je vždy potrebný

odôvodnený príkaz sudcu. Vyhotovenie kópie všetkých údajov obsiahnutých v mobilnom

telefóne je nepomerne invazívnejšie, keďže zachytáva nielen údaje o vykonanej

telekomunikačnej prevádzke, ale najmä všetok jej obsah, údaje zo súkromného života,

zaznamenáva polohu, pohyb, okruh osôb, s ktorými prišiel jeho majiteľ do kontaktu, obsah

mailovej korešpondencie, fotografie, častokrát informácie intímneho charakteru a mnohé iné

údaje patriace do súkromnej sféry akéhokoľvek jednotlivca. O to viac je preto žiaduce

takýto zásah podrobovať vždy súhlasu sudcu, najmä v situácii, keď k odňatiu veci nedošlo

v súvislosti s iným úkonom, na ktorý by súhlas sudcu bol daný. Aj z uznesenia

vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 vyplýva, že predmetom záujmu polície nebol mobilný

telefón, ale „počítačové údaje“ v ňom uložené. Z toho dôvodu mal vyšetrovateľ postupovať

podľa .

10. Sťažovateľka dopĺňa, že ani uznesenie prokurátorky, ktorým bola zamietnutá

sťažnosť sťažovateľky, nijako neodôvodňuje tento excesívny zásah do jej súkromia.

Prokurátorka v uznesení uvádza, že nemožno rozdeliť komunikáciu sťažovateľky

v postavení verejného činiteľa na súvisiacu s trestnou vecou a na súkromnú komunikáciu,

v dôsledku čoho bude vyšetrovateľ postupovať tak, že dokumenty a komunikácie,

ktoré nemajú žiaden vzťah k vyšetrovanej trestnej veci, zostanú iba v elektronickej podobe

ako príloha znaleckého posudku. Takéto odôvodnenie prokurátorky považuje sťažovateľka

za neprimerané a dopĺňa, že v skutočnosti takéto rozdelenie možné je, a to priamo

pri vydaní počítačových údajov. Keďže v zmysle je policajný

orgán povinný špecifikovať údaje, ktorých vydanie požaduje a skutkovo odôvodniť potrebu

získania týchto údajov/okruhu údajov, je technicky možné, aby pribratý znalec vykonal

rozdelenie údajov na súvisiace a nesúvisiace s trestnou vecou priamo na mieste. Napríklad

rozhodnutie sp. zn. obsahuje konkrétny príklad toho, že pri dodržaní

zákonných požiadaviek je možné požadované počítačové dáta

špecifikovať a aj oddeliť od ostatných počítačových údajov v telefóne. V spomínanom

rozhodnutí ústavný súd takisto uvádza, že použitie postupu podľa

predstavuje vhodný, miernejší a ústavne konformný zásah do práva na súkromie

pri získavaní počítačových údajov z mobilného telefónu pre účely trestného konania.

Orgány činné v trestnom konaní podľa sťažovateľky nemajú žiaden legitímny záujem

na oboznámení sa so všetkými aspektami jej súkromia, ktoré sú a môžu byť zachytené

na vydanom mobilnom telefóne a nemôžu mať ani len teoreticky súvis s trestnou vecou.

Vzniká tak odôvodnené riziko nezákonného, masívneho a neakceptovateľného zásahu

do práva na jej súkromie. Neodôvodnenou voľbou podľa názoru sťažovateľky

najinvazívnejšieho prostriedku zásahu do jej súkromia, ako aj excesívnym určením údajov,

ktoré sa majú získať z vydaného mobilného telefónu zjavne bez akéhokoľvek súvisu

s trestným konaním, orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali zásadu zdržanlivosti,

nevyhnutnosti a proporcionality zásahu, čím zasiahli do označených základných práv

sťažovateľky.

11. Napokon sťažovateľka uzatvára, že v súvislosti s uznesením vyšetrovateľa

o pribratí znalca a uznesením prokurátorky o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky, ktoré podľa

nej nespĺňajú požiadavku proporcionality ( ), tak nemožno ospravedlniť

zásah do práva na nedotknuteľnosť jej osoby a súkromia podľa , práva

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, práva

na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním

údajov o svojej osobe podľa a 3 , práva vlastniť majetok podľa

ods. 1 , práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a práva na ochranu osobných údajov podľa a 2 z dôvodu

absencie účinného prostriedku ochrany aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru, ako aj práva

na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva vlastniť majetok podľa čl. 1

dodatkového protokolu.

12. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavný súd žiada, aby po prijatí jej

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález v znení:

„1. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, a 2, a práva podľa ,

čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 porušené boli.

2. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, a 2, a práva podľa ,

čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru,

národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, z 23. 8. 2019, ČVS: PPZ- 848/NKA-

PZ-ZA-2019, porušené boli.

3. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, a 2, a práva podľa ,

čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky z 28.10.2019, sp. zn. VII/3 Gv 76/19/1000-25, porušené boli.

4. Uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného

zboru, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, z 23. 8. 2019, ČVS: PPZ-

848/NKA-PZ-ZA-2019, sa v časti uloženia povinnosti vyhotovenia rozmnoženiny

počítačových údajov nachádzajúcich sa na mobilnom telefóne zn. iPhone bielo-striebornej

farby, IMEI: , vydanom 22. 8. 2019 , zrušuje.

5. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa prikazuje

zničiť všetky rozmnoženiny počítačových údajov a akýchkoľvek iných údajov získaných

z mobilného telefónu zn. iPhone bielo-striebornej farby, IMEI: , vydaným

22. 8. 2019 , a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa prikazuje

vrátiť mobilný telefónu zn. iPhone bielo-striebornej farby,

IMEI: , vydaný 22. 8. 2019 , a to do troch dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná

kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ, sú povinní

uhradiť spoločne a nerozdielne , trovy právneho zastúpenia na účet jej

právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

I.

Relevantná právna úprava

13. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

20. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

21. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

23. Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo

iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,

alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

24. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

26. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

27. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

28. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

II.

Predbežné prejednanie návrhu

29. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s a a nasl.

.

30. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie sťažovateľkou označených

základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom a dodatkovým

protokolom, ku ktorému malo dôjsť pri úkonoch trestného konania súvisiacich s vydaním

mobilného telefónu sťažovateľkou orgánom činným v trestnom konaní a jeho následným

odovzdaním na znalecké dokazovanie a vyhotovenie rozmnoženiny počítačových údajov

nachádzajúcich sa v ňom.

31. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

32. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

33. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou

formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky

je potrebné odmietnuť podľa , a to v časti

ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom

súde a v časti ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132

ods. 2 .

III.1 K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľky postupom

polície v napadnutom trestnom konaní pri služobnom zákroku a výzve vyšetrovateľa

na vydanie veci z 22. augusta 2019, príkazom prokurátorky na odňatie veci (mobilného

telefónu sťažovateľky) v napadnutom trestnom konaní a uznesením vyšetrovateľa

z 23. augusta 2019 o pribratí znalca v napadnutom trestnom konaní

34. Z už citovaného v spojení s

písm. a) vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

35. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd

opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.

Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo,

ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

36. Z už uvedeného vyplýva, že predchádzajúca ústavná sťažnosť sťažovateľky bola

uznesením ústavného súdu sp. zn. z 19. novembra 2019 odmietnutá, a to:

- v časti namietajúcej postup polície v napadnutom trestnom konaní pri služobnom

zákroku a výzve vyšetrovateľa na vydanie veci z 22. augusta 2019, príkaz prokurátorky

na odňatie veci (mobilného telefónu sťažovateľky) v napadnutom trestnom konaní,

ako zjavne neopodstatnená podľa ,

- v časti namietajúcej uznesenie vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 o pribratí znalca

v napadnutom trestnom konaní, ako neprípustná podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde.

37. Rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, ako aj rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti

ako neprípustnej v okolnostiach danej veci nemožno považovať za rozhodnutie

„o podmienkach konania“, ktoré by bolo možné dodatočne splniť (m. m. ).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , ).

38. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky sa v časti namietajúcej

postupom polície v napadnutom trestnom konaní pri služobnom zákroku a výzve

vyšetrovateľa na vydanie veci z 22. augusta 2019, príkazom prokurátorky na odňatie veci

(mobilného telefónu sťažovateľky) v napadnutom trestnom konaní a uznesením

vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 o pribratí znalca v napadnutom trestnom konaní týka vecí,

o ktorých ústavný súd už rozhodol, bolo ju v tejto časti potrebné odmietnuť ako neprípustnú

podľa v spojení s .

III.2 K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľky

uznesením prokurátorky z 28. októbra 2019 v napadnutom trestnom konaní

o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky

39. Napadnutým uznesením prokurátorky z 28. októbra 2019 bola podľa § 193 ods. 1

písm. c) zamietnutá ako nedôvodná sťažnosť sťažovateľky

proti uzneseniu vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 o pribratí znalca.

40. Ústavný súd pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľky reflektoval

na skutočnosť, že sa dotknutá trestná vec sťažovateľky v aktuálnom čase, keď sa

sťažovateľka s uplatnením ochrany svojich označených základných práv a práv na ústavný

súd obrátila, nachádza v štádiu prípravného konania.

41. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v ,

podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv

a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany

svojich práv pred iným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu

subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, ktoré sú

v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa ,

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad

uvedených v , podľa ktorého je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd (obdobne pozri , ,

, , , , ).

42. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až do konca proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal,

poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného

aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní).

43. Dotknutá trestná vec sa nachádza v štádiu prípravného konania, pričom

z konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. (uznesenie ústavného

súdu č. k. -94 z 12. marca 2020) je ústavnému súdu známe, že sťažovateľka

je stíhaná ako obvinená na základe uznesenia prokurátorky o vznesení obvinenia

(č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57) z 9. marca 2020. V zmysle platnej právnej úpravy tak

sťažovateľka má v nasledujúcich štádiách trestného konania možnosť domáhať sa právne

účinným spôsobom ochrany svojich označených práv.

44. Vo vzťahu k sťažovateľkou napadnutému rozhodnutiu prokurátorky

z 28. októbra 2019 ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na príkaz generálneho

prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov

pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní

(ďalej len „príkaz generálneho prokurátora“) vydaný na základe § 10 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý v zmysle jeho

upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania

zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní vrátane postupu spočívajúceho

v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

podľa , alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní

a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok alebo iné podanie podľa Trestného

poriadku. V zmysle čl. 3 ods. 3 príkazu generálneho prokurátora sa podľa tohto príkazu

postupuje, ak je žiadosť podaná obvineným, jeho obhajcom, poškodeným, jeho

splnomocnencom, oznamovateľom, zúčastnenou osobou alebo osobou, ktorá môže podať

opravný prostriedok v trestnom konaní. V zmysle čl. 4 písm. b) príkazu generálneho

prokurátora v prípade, ak tento príkaz neustanovuje inak, tak na vybavenie žiadosti, ktorá

smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu dozorujúceho prokurátora, je príslušný nadriadený

prokurátor. V zmysle čl. 6 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora v prípade, ak prokurátor

príslušný na vybavenie žiadosti na základe preskúmania zákonnosti zistí skutočnosti

odôvodňujúce prijatie opatrenia v trestnej veci, bezodkladne takéto opatrenie prijme alebo

uloží zabezpečenie jeho prijatia. O potrebe prijatia opatrenia stručne upovedomí podávateľa.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie prokurátorky, príkaz generálneho

prokurátora zveruje v štádiu konania, v ktorom sa sťažovateľka obracia so svojou ústavnou

sťažnosťou podľa na ústavný súd, ochranu práv nadriadenému

prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať prípadné pochybenia prípravného konania

vrátane namietanej nezákonnosti vykonaných úkonov a z nich plynúcich dôkazov.

45. Ústavný súd zároveň poukazuje na a nasledujúce , ktoré

sa týkajú ďalšej nasledujúcej etapy trestného konania (súdneho konania v štádiu

preskúmania alebo predbežného prejednania obžaloby), podľa ktorých sú závažné procesné

pochybenia dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.

46. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania

umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva

na obhajobu (obžalovaným) domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany práv,

a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov. V rámci práva na obhajobu možno uplatniť aj argumentáciu

týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného

konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných

prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že systém

trestného konania poskytuje sťažovateľke právne prostriedky, ktorými sa môže účinne

domáhať ochrany svojich označených základných práv a práv. Za týchto okolností nie je

daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho trestného konania

a neprípustne si tak predčasne uzurpoval právomoc nadriadeného prokurátora a sudcu

všeobecného súdu, ktorí sú primárne oprávnení a povinní korigovať prípadné pochybenia

aktuálneho procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní, a poskytnúť tak

ochranu základným právam a právam sťažovateľky. Sťažovateľka sa s prípadnou ústavnou

sťažnosťou môže na ústavný súd obrátiť po vyčerpaní označených opravných prostriedkov.

48. Nad rámec už uvedených dôvod ústavný súd považuje za potrebné podotknúť,

že na prvý pohľad sa mu zásah do označených základných práv a práv sťažovateľky nejaví

ako neprimeraný, ktorý by vybočoval z limitov základných práv a práv, ktorých porušenie

sťažovateľka namieta. Už zo samotnej podstaty inštitútov, akými sú vydanie veci,

uchovanie a vydanie počítačových údajov a podobne, vyplýva, že sú spojené s výrazným

zásahom do súkromia osôb, u ktorých sú realizované. Pri takomto zásahu však prevažuje

verejný záujem na objasnení trestnej činnosti nad právom jednotlivca na ochranu súkromia.

Proporcionalita zásahu však musí byť dodržaná aj vo vzťahu medzi právom jednotlivca

na súkromie a výberom prostriedkov, ktoré majú orgány činné v trestnom konaní

k dispozícii pri plnení legitímnych cieľov. V tomto smere je potrebné uviesť, že aj keď sa

spôsob, prípadne rozsah zabezpečenia záujmových informácií môže na prvý pohľad javiť

ako neprimerane zasahujúci do súkromia jednotlivca, takýto postup je ospravedlniteľný,

ak je za splnenia podmienky zákonnosti nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa

a z technického hľadiska neexistujú iné, menej invazívne možnosti, ako požadované

informácie bez eliminácie rizika straty efektívnosti zabezpečiť ().

49. Ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného

porušenia označených základných práv a práv napadnutým uznesením prokurátorky

z 28. októbra 2019 ako neprípustnú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55

písm. d) a odmietol.

50. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

51. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu