Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 61/2019
PDF · 202.5 KB
No categories available
II. ÚS 61/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, a , ,
, zastúpených advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25,
Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej
polície, expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-824/NKA-FP-BA-2017 z 26. októbra 2017
a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VII/2 Gv 270/17/1000-13 z 22. januára 2018 a ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej advokátkou
JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných
práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky
č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-8 z 2. mája 2018 a takto
rozhodol:
Ústavné sťažnosti , a
o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla
2018 doručená ústavná sťažnosť , ,
, a , ,
(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), pôvodne zastúpených
spoločnosťou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej
koná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, doplnená podaním doručeným
ústavnému súdu 28. mája 2018, vo veci namietaného porušenia ich základných práv
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného
zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry
Bratislava ČVS: PPZ-824/NKA-FP-BA-2017 z 26. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie
vyšetrovateľa“) a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“)
č. k. VII/2 Gv 270/17/1000-13 z 22. januára 2018 (ďalej len „uznesenie prokurátora“).
2. Ústavnému súdu bola 20. júna 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,
pôvodne zastúpenej spoločnosťou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13,
Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci
namietaného porušenia jej základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy
upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-8 z 2. mája 2018 (ďalej len „upovedomenie
generálneho prokurátora“).
3. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 15/2018 z 25. júna 2018 boli obe
ústavné sťažnosti uvedené v bode 1 a 2 odôvodnenia tohto uznesenia spojené na spoločné
konanie. Podaním doručeným ústavnému súdu 4. októbra 2018 boli ústavné sťažnosti
doplnené o ďalšiu argumentáciu. Podaním doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2018
pôvodná právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila ukončenie právneho zastúpenia
sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia následne doručili ústavnému
súdu plnomocenstvo na ich zastupovanie udelené JUDr. Irene Sopkovej, advokátska
kancelária, Hlavná 25, Košice.
4. Z obsahu oboch ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že uznesením
vyšetrovateľa bolo sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ustanovení § 237 ods. 1 a ods. 4
písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 citovaného zákona. O sťažnostiach, ktoré sťažovatelia voči
uzneseniu vyšetrovateľa podali, bolo rozhodnuté uznesením prokurátora, ktorým boli
sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z .z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietnuté ako nedôvodné.
Sťažovateľka z dôvodu nesúhlasu s uznesením prokurátora adresovala generálnemu
prokurátorovi list obsahujúci návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, teda
návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní generálnym
prokurátorom. Upovedomením generálneho prokurátora bolo sťažovateľke oznámené, že
generálny prokurátor nezistil porušenie zákona ani v uznesení vyšetrovateľa a ani
v uznesení prokurátora, preto návrhu sťažovateľky na postup podľa citovaného ustanovenia
Trestného poriadku nevyhovel. Uviedol tiež, že sa nezaoberal obsahom ďalšieho listu
sťažovateľky, ktorým doplnila svoj pôvodný návrh, s odôvodnením, že bolo toto doplnenie
podané po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty.
5. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach prezentujú námietky porušenia ich
označených základných práv uznesením vyšetrovateľa, ako aj uznesením prokurátora
a upovedomením generálneho prokurátora. V tejto súvislosti argumentujú, že im bolo
obvinenie vznesené predčasne, v priebehu iba šestnástich dní od začatia trestného stíhania
vo veci, bez toho aby bola sťažovateľka predtým vypočutá aspoň v postavení podozrivej.
Sťažovatelia namietajú, že sa orgány činné v trestnom konaní vo svojich rozhodnutiach
náležite nevysporiadali s obligátornymi znakmi skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.
Podľa vyjadrenia sťažovateľov vyšetrovateľ vypočul len dvoch svedkov, oznamovateľov
trestného činu, u ktorých vo vzťahu k ich výpovediam nepreveril ich pomer k vyšetrovanej
trestnej veci, a to pre účely posúdenia ich nezaujatosti, a teda hodnovernosti ich výpovedí,
pričom pri realizácii ich výsluchu porušil procesné pravidlá regulárneho vedenia výsluchu.
6. Sťažovatelia sú toho názoru, že prokurátor pri rozhodovaní o ich sťažnostiach,
ktoré uplatnili proti uzneseniu vyšetrovateľa, iba nekriticky prevzal odôvodnenie uznesenia
vyšetrovateľa bez toho, aby sa náležite vysporiadal s argumentáciou oboch sťažností.
Prokurátor podľa nich v odôvodnení rozhodnutia svoje konštatovania neoprel o žiadne
konkrétne dôkazy. Sťažovatelia na tomto mieste v konkrétnosti dôvodia: „Prokurátor ani
jedno svoje konštatovanie neoprel o žiadny konkrétny dôkaz, z ktorého by predmetné
konštatovania priamo vyplývali. Jeho konštatovania ohľadom porušenia zákonnej
povinnosti spravovať cudzí majetok a spôsobenia škody na cudzom majetku boli výhradne
špekulatívne a tieto nemali žiadnu oporu ani objektívny podklad vo vykonanom dokazovaní.
Výška škody, ktorá je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty
stíhaného trestného činu, bola prokurátorom vyčíslená v rozpore so základnými
ekonomickými princípmi, trhovými atribútmi a to na základe preukázateľne nepoužiteľných
listinných dôkazov - znaleckých posudkov. Tieto znalecké posudky neboli vyhotovované pre
účely konkrétneho trestného konania a vzhľadom na absolútne nesúvisiace úlohy zadané
znalcom, tieto ani nemohli objektívne reflektovať trestnoprávne aspekty posudzovanej
obchodnej transakcie. V tomto smere postačuje uviesť skutočnosť, že použitie metódy
polohovej diferenciácie ako aj kombinovanej metódy, nemôže za žiadnych okolností
objektivizovať reálnu trhovú cenu prevádzaných nehnuteľností v danom čase a priestore,
pričom v posudzovanej veci je absolútne bezpredmetné stanovenie tzv. všeobecnej hodnoty
nehnuteľností. Sťažovatelia poukazujú na to, že obsah znaleckého posudku spoločnosti
CORPORA, a. s., ktorý posudok bol doručovaný priamo prokurátorovi v čase, kedy
rozhodoval o sťažnosti sťažovateľov, sťažovateľom ani po vyše troch mesiacov (napriek
snahe získať jeho kópiu) nie je doposiaľ známy a o existencii tohto listinného dôkazu sa
sťažovatelia dozvedeli až z uznesenia prokurátora.“
7. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia okrem námietky porušenia ich základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny
predkladajú aj námietku porušenia ich základného práva na obhajobu a dôvodia, že
pri rozhodovaní prokurátor vychádzal z obsahu dôkazu, špecifikovaného znaleckého
posudku, ku ktorému sťažovatelia nemali možnosť sa vyjadriť, pretože jeho obsah nebol
zahrnutý ani v uznesení vyšetrovateľa a súčasne sa posudok nenachádzal ani
vo vyšetrovacom spise. Ďalej sa podľa sťažovateľov prokurátor nevysporiadal s ich
námietkami o nedostatkoch náležitostí zápisníc o výsluchu svedkov (poškodených)
a nesprávnym spôsobom reagoval na ich výhrady k spôsobu zastúpenia svedkov,
poškodených v dotknutom trestnom konaní.
8. V rámci argumentačnej línie svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka prezentuje
podrobné tvrdenia, ktorými v podstate poukazuje na to, že náprava jednotlivých
v predchádzajúcich bodoch špecifikovaných pochybení orgánov činných v trestnom konaní
nebola poskytnutá ani zo strany generálneho prokurátora, keďže nevyhovel jej návrhu
na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Sťažovateľka tiež považuje za arbitrárny
postup generálneho prokurátora, ktorý sa nezaoberal jej podaním doplňujúcim argumentáciu
pôvodného návrhu, dôvodiac oneskorenosťou tohto podania.
9. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
rozhodol v ich veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základných práv na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 ústavy uznesením vyšetrovateľa, uznesením prokurátora
a upovedomením generálneho prokurátora, označené rozhodnutia a upovedomenie
generálneho prokurátora zrušil, vrátil vec sťažovateľov na nové prejednanie a rozhodnutie
a priznal im tiež náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 €, a to každému z nich, ktoré je povinný vyplatiť im úrad
špeciálnej prokuratúry.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
13. Ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi
spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu
skončilo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi
Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte
ústavného súdu.
14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením
odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd
právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35
a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa
§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je
podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne
neopodstatnený.
15. Z obsahu citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich
základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva
alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej
moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu jej predčasnosti, resp. neprípustnosti
(obdobne napr. sp. zn. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného
práva alebo slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje
účinnú ochranu (obdobne napr. sp. zn. I. ÚS 78/99).
III.
16. Ústavné sťažnosti sťažovateľov smerujú proti rozhodnutiam orgánov činných
v trestnom konaní vydaných v rámci prípravného konania, kde podstata jednotlivých
predostretých námietok sťažovateľov spočíva v ich nespokojnosti so vzneseným obvinením,
ktoré považujú za predčasné, nemajúce oporu v dosiaľ vykonanom dôkaznom procese.
17. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľov sa v čase podania ústavných
sťažností nachádzala v predsúdnom konaní v štádiu prípravného konania, v rámci ktorého
o meritórnej otázke trestného obvinenia s konečnou platnosťou ešte rozhodnuté nebolo.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to, že nie je iba jeho
povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej
rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov
vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto
povinnosť majú aj všeobecné súdy, resp. aj iné orgány verejnej moci ako primárni
ochrancovia ústavnosti (obdobne napr. sp. zn. III. ÚS 79/02). Danú skutočnosť zohľadňuje
napokon aj znenie čl. 127 ods. 1 ústavy limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k všeobecným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci) princípom subsidiarity,
podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
18. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku
až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení
možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd
označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu
samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel
by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava
procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných
v trestnom konaní a súdov).
19. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na § 230 ods. 1 Trestného
poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor. Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to,
aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku, aby
postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného konania,
musí pritom súčasne dbať na to, aby nikto nebol bezdôvodne trestne stíhaný a nezákonne
obmedzovaný na základných právach a slobodách. V tomto kontexte ďalej ústavný súd
upriamuje pozornosť na ustanovenia § 215 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorých
prokurátor trestné stíhanie zastaví v prípadoch v tomto ustanovení taxatívne vymedzených,
ktorými sú okrem iných aj tieto prípady: ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa
vedie trestné stíhanie; ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci; ak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Z uvedených ustanovení Trestného
poriadku vyplýva, že platná právna úprava zveruje v štádiu konania, v ktorom sa
sťažovatelia obracajú so svojou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavný súd,
ochranu ich práv tzv. dozorujúcemu prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať
prípadné pochybenia prípravného konania a dokonca v opodstatnených prípadoch
rozhodnúť o zastavení trestného stíhania, v rámci ktorého bolo vznesené obvinenie
konkrétnej osobe.
20. Ďalej ústavný súd poukazuje na ustanovenia týkajúce sa ďalšej nasledujúcej
etapy trestného konania (súdneho konania v štádiu predbežného prejednania obžaloby),
a síce na § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého v rámci predbežného
prejednania obžaloby konajúci súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené
v ustanovení § 215 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj na ustanovenie § 244 ods. 1 písm. h)
Trestného poriadku, podľa ktorého konajúci súd obžalobu odmietne a vráti vec
prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia
zabezpečujúce práva obhajoby. Z obsahu citovaných ustanovení Trestného poriadku
vyplýva, že je v príslušnom štádiu trestného konania ochrana práv sťažovateľov zaručená
zo strany všeobecného súdu, v ktorého právomoci je predbežne prejednať podanú obžalobu
po jej predložení prokurátorom a korigovať prípadné pochybenia prípravného konania.
21. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania
umožňuje sťažovateľom aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia
práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených
práv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. Sťažovatelia môžu uplatniť v rámci práva na obhajobu
argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci
prípravného konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne
využitím opravných prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že sťažovatelia
majú v systéme trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany
svojich práv v prípade uznania ich argumentácie buď dozorujúcim prokurátorom alebo
všeobecnými súdmi oprávnenými konať v ich trestnej veci. Za týchto okolností nie je daný
dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze prebiehajúceho trestného konania vo veci
sťažovateľov do právomoci iných orgánov verejnej moci (prokuratúry a všeobecných
súdov).
23. Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľov nemožno
nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv
24. Vychádzajúc zo všetkých čiastkových záverov uvedených v bodoch 16 až 23
odôvodnenia tohto rozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavné sťažnosti sťažovateľov
smerujúce proti uzneseniu vyšetrovateľa, uzneseniu prokurátora a upovedomeniu
generálneho prokurátora ako predčasne podané a ako také ich podľa § 56 ods. 2 písm. d)
zákona o ústavnom súde odmietol pre ich neprípustnosť.
25. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavných sťažnostiach
sťažovateľov potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2019