Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 61/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, a , ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25,

Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a na obhajobu podľa uznesením

Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej

polície, expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-824/NKA-FP-BA-2017 z 26. októbra 2017

a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/2 Gv 270/17/1000-13 z 22. januára 2018 a ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-8 z 2. mája 2018 a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti , a

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), pôvodne zastúpených

spoločnosťou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej

koná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, doplnená podaním doručeným

ústavnému súdu 28. mája 2018, vo veci namietaného porušenia ich základných práv

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a na obhajobu podľa uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry

Bratislava ČVS: PPZ-824/NKA-FP-BA-2017 z 26. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie

vyšetrovateľa“) a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“)

č. k. VII/2 Gv 270/17/1000-13 z 22. januára 2018 (ďalej len „uznesenie prokurátora“).

2. Ústavnému súdu bola 20. júna 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,

pôvodne zastúpenej spoločnosťou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa listiny a na obhajobu podľa

upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-8 z 2. mája 2018 (ďalej len „upovedomenie

generálneho prokurátora“).

3. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. z 25. júna 2018 boli obe

ústavné sťažnosti uvedené v bode 1 a 2 odôvodnenia tohto uznesenia spojené na spoločné

konanie. Podaním doručeným ústavnému súdu 4. októbra 2018 boli ústavné sťažnosti

doplnené o ďalšiu argumentáciu. Podaním doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2018

pôvodná právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila ukončenie právneho zastúpenia

sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia následne doručili ústavnému

súdu plnomocenstvo na ich zastupovanie udelené JUDr. Irene Sopkovej, advokátska

kancelária, Hlavná 25, Košice.

4. Z obsahu oboch ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že uznesením

vyšetrovateľa bolo sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin

porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ustanovení § 237 ods. 1 a ods. 4

písm. a) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) v štádiu pokusu podľa spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 citovaného zákona. O sťažnostiach, ktoré sťažovatelia voči

uzneseniu vyšetrovateľa podali, bolo rozhodnuté uznesením prokurátora, ktorým boli

sťažnosti podľa Z .z. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietnuté ako nedôvodné.

Sťažovateľka z dôvodu nesúhlasu s uznesením prokurátora adresovala generálnemu

prokurátorovi list obsahujúci návrh na postup podľa , teda

návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní generálnym

prokurátorom. Upovedomením generálneho prokurátora bolo sťažovateľke oznámené, že

generálny prokurátor nezistil porušenie zákona ani v uznesení vyšetrovateľa a ani

v uznesení prokurátora, preto návrhu sťažovateľky na postup podľa citovaného ustanovenia

nevyhovel. Uviedol tiež, že sa nezaoberal obsahom ďalšieho listu

sťažovateľky, ktorým doplnila svoj pôvodný návrh, s odôvodnením, že bolo toto doplnenie

podané po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty.

5. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach prezentujú námietky porušenia ich

označených základných práv uznesením vyšetrovateľa, ako aj uznesením prokurátora

a upovedomením generálneho prokurátora. V tejto súvislosti argumentujú, že im bolo

obvinenie vznesené predčasne, v priebehu iba šestnástich dní od začatia trestného stíhania

vo veci, bez toho aby bola sťažovateľka predtým vypočutá aspoň v postavení podozrivej.

Sťažovatelia namietajú, že sa orgány činné v trestnom konaní vo svojich rozhodnutiach

náležite nevysporiadali s obligátornymi znakmi skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

Podľa vyjadrenia sťažovateľov vyšetrovateľ vypočul len dvoch svedkov, oznamovateľov

trestného činu, u ktorých vo vzťahu k ich výpovediam nepreveril ich pomer k vyšetrovanej

trestnej veci, a to pre účely posúdenia ich nezaujatosti, a teda hodnovernosti ich výpovedí,

pričom pri realizácii ich výsluchu porušil procesné pravidlá regulárneho vedenia výsluchu.

6. Sťažovatelia sú toho názoru, že prokurátor pri rozhodovaní o ich sťažnostiach,

ktoré uplatnili proti uzneseniu vyšetrovateľa, iba nekriticky prevzal odôvodnenie uznesenia

vyšetrovateľa bez toho, aby sa náležite vysporiadal s argumentáciou oboch sťažností.

Prokurátor podľa nich v odôvodnení rozhodnutia svoje konštatovania neoprel o žiadne

konkrétne dôkazy. Sťažovatelia na tomto mieste v konkrétnosti dôvodia: „Prokurátor ani

jedno svoje konštatovanie neoprel o žiadny konkrétny dôkaz, z ktorého by predmetné

konštatovania priamo vyplývali. Jeho konštatovania ohľadom porušenia zákonnej

povinnosti spravovať cudzí majetok a spôsobenia škody na cudzom majetku boli výhradne

špekulatívne a tieto nemali žiadnu oporu ani objektívny podklad vo vykonanom dokazovaní.

Výška škody, ktorá je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty

stíhaného trestného činu, bola prokurátorom vyčíslená v rozpore so základnými

ekonomickými princípmi, trhovými atribútmi a to na základe preukázateľne nepoužiteľných

listinných dôkazov - znaleckých posudkov. Tieto znalecké posudky neboli vyhotovované pre

účely konkrétneho trestného konania a vzhľadom na absolútne nesúvisiace úlohy zadané

znalcom, tieto ani nemohli objektívne reflektovať trestnoprávne aspekty posudzovanej

obchodnej transakcie. V tomto smere postačuje uviesť skutočnosť, že použitie metódy

polohovej diferenciácie ako aj kombinovanej metódy, nemôže za žiadnych okolností

objektivizovať reálnu trhovú cenu prevádzaných nehnuteľností v danom čase a priestore,

pričom v posudzovanej veci je absolútne bezpredmetné stanovenie tzv. všeobecnej hodnoty

nehnuteľností. Sťažovatelia poukazujú na to, že obsah znaleckého posudku spoločnosti

CORPORA, a. s., ktorý posudok bol doručovaný priamo prokurátorovi v čase, kedy

rozhodoval o sťažnosti sťažovateľov, sťažovateľom ani po vyše troch mesiacov (napriek

snahe získať jeho kópiu) nie je doposiaľ známy a o existencii tohto listinného dôkazu sa

sťažovatelia dozvedeli až z uznesenia prokurátora.“

7. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia okrem námietky porušenia ich základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny

predkladajú aj námietku porušenia ich základného práva na obhajobu a dôvodia, že

pri rozhodovaní prokurátor vychádzal z obsahu dôkazu, špecifikovaného znaleckého

posudku, ku ktorému sťažovatelia nemali možnosť sa vyjadriť, pretože jeho obsah nebol

zahrnutý ani v uznesení vyšetrovateľa a súčasne sa posudok nenachádzal ani

vo vyšetrovacom spise. Ďalej sa podľa sťažovateľov prokurátor nevysporiadal s ich

námietkami o nedostatkoch náležitostí zápisníc o výsluchu svedkov (poškodených)

a nesprávnym spôsobom reagoval na ich výhrady k spôsobu zastúpenia svedkov,

poškodených v dotknutom trestnom konaní.

8. V rámci argumentačnej línie svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka prezentuje

podrobné tvrdenia, ktorými v podstate poukazuje na to, že náprava jednotlivých

v predchádzajúcich bodoch špecifikovaných pochybení orgánov činných v trestnom konaní

nebola poskytnutá ani zo strany generálneho prokurátora, keďže nevyhovel jej návrhu

na postup podľa . Sťažovateľka tiež považuje za arbitrárny

postup generálneho prokurátora, ktorý sa nezaoberal jej podaním doplňujúcim argumentáciu

pôvodného návrhu, dôvodiac oneskorenosťou tohto podania.

9. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

rozhodol v ich veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základných práv na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny a na obhajobu

podľa uznesením vyšetrovateľa, uznesením prokurátora

a upovedomením generálneho prokurátora, označené rozhodnutia a upovedomenie

generálneho prokurátora zrušil, vrátil vec sťažovateľov na nové prejednanie a rozhodnutie

a priznal im tiež náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000 €, a to každému z nich, ktoré je povinný vyplatiť im úrad

špeciálnej prokuratúry.

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

13. Ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

skončilo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi

Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte

ústavného súdu.

14. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením

odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd

právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa

§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je

podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

15. Z obsahu citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva

alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu jej predčasnosti, resp. neprípustnosti

(obdobne napr. sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti

podľa prislúcha ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného

práva alebo slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje

účinnú ochranu (obdobne napr. sp. zn. ).

III.

16. Ústavné sťažnosti sťažovateľov smerujú proti rozhodnutiam orgánov činných

v trestnom konaní vydaných v rámci prípravného konania, kde podstata jednotlivých

predostretých námietok sťažovateľov spočíva v ich nespokojnosti so vzneseným obvinením,

ktoré považujú za predčasné, nemajúce oporu v dosiaľ vykonanom dôkaznom procese.

17. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľov sa v čase podania ústavných

sťažností nachádzala v predsúdnom konaní v štádiu prípravného konania, v rámci ktorého

o meritórnej otázke trestného obvinenia s konečnou platnosťou ešte rozhodnuté nebolo.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to, že nie je iba jeho

povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy, resp. aj iné orgány verejnej moci ako primárni

ochrancovia ústavnosti (obdobne napr. sp. zn. ). Danú skutočnosť zohľadňuje

napokon aj znenie limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k všeobecným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci) princípom subsidiarity,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava

procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov).

19. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na § 230 ods. 1 Trestného

poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva

prokurátor. Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to,

aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia , aby

postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného konania,

musí pritom súčasne dbať na to, aby nikto nebol bezdôvodne trestne stíhaný a nezákonne

obmedzovaný na základných právach a slobodách. V tomto kontexte ďalej ústavný súd

upriamuje pozornosť na ustanovenia , podľa ktorých

prokurátor trestné stíhanie zastaví v prípadoch v tomto ustanovení taxatívne vymedzených,

ktorými sú okrem iných aj tieto prípady: ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa

vedie trestné stíhanie; ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie

veci; ak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Z uvedených ustanovení Trestného

poriadku vyplýva, že platná právna úprava zveruje v štádiu konania, v ktorom sa

sťažovatelia obracajú so svojou sťažnosťou podľa na ústavný súd,

ochranu ich práv tzv. dozorujúcemu prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať

prípadné pochybenia prípravného konania a dokonca v opodstatnených prípadoch

rozhodnúť o zastavení trestného stíhania, v rámci ktorého bolo vznesené obvinenie

konkrétnej osobe.

20. Ďalej ústavný súd poukazuje na ustanovenia týkajúce sa ďalšej nasledujúcej

etapy trestného konania (súdneho konania v štádiu predbežného prejednania obžaloby),

a síce na , podľa ktorého v rámci predbežného

prejednania obžaloby konajúci súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené

v ustanovení , ako aj na ustanovenie

, podľa ktorého konajúci súd obžalobu odmietne a vráti vec

prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia

zabezpečujúce práva obhajoby. Z obsahu citovaných ustanovení

vyplýva, že je v príslušnom štádiu trestného konania ochrana práv sťažovateľov zaručená

zo strany všeobecného súdu, v ktorého právomoci je predbežne prejednať podanú obžalobu

po jej predložení prokurátorom a korigovať prípadné pochybenia prípravného konania.

21. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania

umožňuje sťažovateľom aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia

práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených

práv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov. Sťažovatelia môžu uplatniť v rámci práva na obhajobu

argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci

prípravného konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne

využitím opravných prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že sťažovatelia

majú v systéme trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany

svojich práv v prípade uznania ich argumentácie buď dozorujúcim prokurátorom alebo

všeobecnými súdmi oprávnenými konať v ich trestnej veci. Za týchto okolností nie je daný

dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze prebiehajúceho trestného konania vo veci

sťažovateľov do právomoci iných orgánov verejnej moci (prokuratúry a všeobecných

súdov).

23. Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľov nemožno

nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy,

ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv

( ).

24. Vychádzajúc zo všetkých čiastkových záverov uvedených v bodoch 16 až 23

odôvodnenia tohto rozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavné sťažnosti sťažovateľov

smerujúce proti uzneseniu vyšetrovateľa, uzneseniu prokurátora a upovedomeniu

generálneho prokurátora ako predčasne podané a ako také ich podľa § 56 ods. 2 písm. d)

odmietol pre ich neprípustnosť.

25. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavných sťažnostiach

sťažovateľov potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019