Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 303/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o.,

Bajkalská 21/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mišík, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1,

, a 2 a a práv podľa

a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ v trestnom

konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, a to služobným zákrokom, výzvou

policajta na vydanie veci z 22. augusta 2019 a zaistením veci, uznesením vyšetrovateľa

o pribratí znalca z 23. augusta 2019, príkazom na odňatie veci prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vydaným v trestnom

konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 a uznesením prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1,

, a 2 a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ (ďalej aj „prezídium

Policajného zboru“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019

(ďalej aj „namietané trestné konanie“), a to služobným zákrokom (vstupom do obydlia)

a výzvou policajta na vydanie veci z 22. augusta 2019 (ďalej aj „výzva na vydanie veci“)

a zaistením veci, uznesením vyšetrovateľa o pribratí znalca z 23. augusta 2019 (ďalej aj

„uznesenie o pribratí znalca“), príkazom na odňatie veci prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej

prokuratúry“) vydaným v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019

(ďalej aj „príkaz na odňatie veci“) a uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry

č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v rámci trestného stíhania

začatého podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) uznesením vyšetrovateľa prezídia

Policajného zboru ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 z 20. augusta 2019 pre zločin

prijímania úplatku podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), prečin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa , zločin zasahovania do nezávislosti

súdu podľa a a prečin podplácania podľa

ods. 1 a 2 písm. b) citovaného zákona bola sťažovateľka v zmysle § 89 ods. 1 Trestného

poriadku vyzvaná k vydaniu veci, a to svojho mobilného telefónu, ktorý toho istého dňa

dobrovoľne vydala. Vyšetrovateľ prezídia Policajného zboru následne uznesením o pribratí

znalca podľa pribral na vypracovanie znaleckého posudku

znalca z odboru elektrotechniky a určil mu okrem iných úloh vyhotoviť rozmnoženinu

všetkých počítačových údajov nachádzajúcich sa v mobilnom telefóne sťažovateľky.

Proti predmetnému uzneseniu o pribratí znalca podala sťažovateľka

5. septembra 2019 sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry

napadnutým uznesením č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019 tak, že sťažnosť

sťažovateľky podľa zamietla ako nedôvodnú.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka oboznamuje ústavný súd s podrobnosťami

týkajúcimi sa vymedzených procesných úkonov namietaného trestného konania. Uvádza,

že výzve na vydanie veci (jej mobilného telefónu) predchádzal vstup dvoch príslušníkov

prezídia Policajného zboru na pozemok patriaci k jej rodinnému domu, pričom

podľa sťažovateľkinho tvrdenia k nemu došlo bez jej predchádzajúceho vyzvania

alebo súhlasu. Sťažovateľka ďalej uvádza, že v rámci označenej výzvy bola príslušníkmi

Policajného zboru poučená v zmysle o možnosti odňatia

veci v prípade nevyhovenia predmetnej výzve.

4. Sťažovateľka predmetným úkonom namietaného trestného konania vytýka

nesplnenie jednotlivých požiadaviek považovaných štandardnou judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva prevzatou aj do rozhodovacej činnosti ústavného súdu za nevyhnutné

kritériá ospravedlňujúce prípadné zásahy do súkromia jednotlivcov z pohľadu limitov

jednotlivých sťažovateľkou označených článkov a dohovoru (kritériá legality,

legitimity a proporcionality).

5. Sťažovateľka, ktorá tvrdí, že k vstupu na priľahlý pozemok jej obydlia došlo

zo strany príslušníkov prezídia Policajného zboru svojvoľne, bez jej predchádzajúceho

súhlasu, dôvodí, že je potrebné považovať priľahlý pozemok za súčasť obydlia,

a preto vstup naň treba vnímať z hľadiska závažnosti rovnako ako domovú prehliadku.

Dôvodí, že podmienky umožňujúce policajtovi vstup do obydlia v zmysle § 103 ods. 1 a 3

(ak vec neznesie odklad) naplnené v prípade dotknutého služobného

zákroku neboli, preto bol pre realizáciu vstupu podľa sťažovateľky potrebný predchádzajúci

súhlas prokurátora, prípadne sudcu, ktorým príslušníci prezídia Policajného zboru

nedisponovali. Sťažovateľka, vychádzajúc zo svojich tvrdení, uzatvára, že daný vstup ako

zásah do jej špecifikovaných práv nespĺňal kritérium legality.

6. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti sťažovateľka podrobuje tzv. testu

proporcionality ďalší procesný úkon namietaného trestného konania – výzvu na vydanie

veci spojenú so zaistením dotknutej veci, teda jej mobilného telefónu. Na tomto mieste

prezentuje svoje úvahy o povahe obsahu mobilného telefónu, ktorý je podľa jej názoru

nosičom takého množstva informácií a údajov osobnej povahy, že sa príkaz na odňatie veci

vydaný prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry na poskytnutie ochrany práv dotknutých

takýmto zásahom javí ako nedostačujúci, pričom zastáva názor, že by mala byť v danom

prípade ochrana dotknutých práv pokrytá vyšším stupňom ochrany, a to príkazom vydaným

zo strany sudcu. Sťažovateľka tak považuje výzvu na vydanie jej mobilného telefónu

za zásah nespĺňajúci kritérium legality. Vo vzťahu k označenému úkonu dôvodí tiež

nesplnením kritéria proporcionality, keďže podľa jej stanoviska k dosiahnutiu sledovaného

cieľa, k získaniu informácií relevantných pre vedené vyšetrovanie postačovalo predloženie

mobilného telefónu a následná extrakcia relevantných údajov priamo na mieste bez potreby

vydania mobilného telefónu a jeho následného zaistenia.

7. Sťažovateľka ďalej formuluje námietku neproporcionality zásahu

do jej označených práv posledným z popísaných úkonov namietaného trestného konania,

a to uznesením o pribratí znalca. Podľa sťažovateľky je týmto uznesením vymedzený rozsah

extrakcie údajov obsiahnutých v jej mobilnom telefóne neprimeraný sledovanému cieľu.

Zo zadaných úloh znalca v zmysle dotknutého uznesenia totiž vyplýva, že predmetom

extrakcie majú byť všetky údaje zachytené a uložené v mobilnom telefóne a na SIM karte.

Sťažovateľka sa domnieva, že sa mal predmet extrakcie v zmysle označeného uznesenia

obmedziť výlučne na spektrum údajov vykazujúcich jednoznačný súvis s vyšetrovanou

trestnou činnosťou.

8. Nadväzujúc na uvedené, sťažovateľka namieta porušenie označených práv aj

napadnutým uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv

76/19/1000-23 z 25. októbra 2019, ktorým táto zamietla sťažnosť sťažovateľky proti

predmetnému uzneseniu o pribratí znalca, čím podľa názoru sťažovateľky prehĺbila

porušenie jej označených práv. Sťažovateľka namieta, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry nijakým spôsobom neospravedlňuje

excesívnosť zásahu do súkromia sťažovateľky, keďže súčasťou spisu sa stane (a ostane)

množstvo údajov, ktoré s vecou nesúvisia, a teda nemôžu byť ani potenciálne prostriedkom

obhajoby sťažovateľky. Šetrnejším prostriedkom je selekcia záujmových údajov s tým, že

v prípade potreby procesných strán by tieto požiadali o doplnenie znaleckého dokazovania

o konkretizované údaje, čo zákon umožňuje. Prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry

deklarovala vôľu orgánov činných v trestnom konaní pokračovať v citeľnom zásahu

do základných práv sťažovateľky, keďže uložila vyšetrovateľovi zhromaždiť a uchovávať aj

také údaje, ktoré zjavne s trestnou vecou nemôžu mať žiaden súvis.

9. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti predkladá argumentáciu o absencii

celkovej legitimity zásahu do jej označených práv. Uvádza, že v jej konkrétnom prípade by

mal byť zásah, resp. jednotlivé špecifikované úkony namietaného trestného konania

podporené legitímnym cieľom, ktorým je odhaľovanie páchateľov trestnej činnosti.

Podľa nej je východiskovým predpokladom legitimity vykonávaných úkonov

konkretizované podozrenie materializované v konkrétnych poznatkoch orgánov verejnej

moci. Na tomto mieste sťažovateľka uvádza, že síce nedisponuje oficiálnym uznesením

o začatí trestného stíhania v dotknutej trestnej veci, avšak vychádza z neformálneho

zdroja (špecifikovaný právnický portál), ktorý zverejnil obsah tohto uznesenia,

v ktorom má podľa jej názoru formulácia skutkov, pre ktoré sa trestné stíhanie vedie,

značne nekonkrétny charakter nespĺňajúci požiadavky . Na

základe uvedeného hodnotí vedené trestné stíhanie ako nezákonné, ktoré ako také nemôže

sledovať žiaden legitímny účel.

10. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že ústavný súd

uznesením sp. zn. z 5. decembra 2019 odmietol jej skoršiu (v poradí prvú)

ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1,

a 3, , , a 2 a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, a to služobným zákrokom, výzvou policajta

na vydanie veci z 22. augusta 2019 a zaistením veci, uznesením vyšetrovateľa o pribratí

znalca z 23. augusta 2019 a príkazom na odňatie veci prokurátora úradu špeciálnej

prokuratúry vydaným v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019.

Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že ku dňu podania aktuálnej (v poradí druhej)

ústavnej sťažnosti nedisponuje písomným vyhotovením uznesenia ústavného súdu

sp. zn. z 5. decembra 2019, a preto nepozná dôvod odmietnutia jej v poradí

prvej ústavnej sťažnosti. V poradí prvej ústavnej sťažnosti však sťažovateľka nemohla

napadnúť konečné rozhodnutie v tejto veci, ktorým je napadnuté uznesenie prokurátorky

úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019, keďže

toto bolo vydané až po podaní v poradí prvej ústavnej sťažnosti. Keďže sťažovateľka

nepozná dôvod odmietnutia v poradí prvej ústavnej sťažnosti a keďže vo svojej v poradí

prvej ústavnej sťažnosti ešte nemohla napadnúť konečné rozhodnutie vo veci (napadnuté

uznesenie prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23

z 25. októbra 2019), podáva sťažovateľka ústavnú sťažnosť ako celok doplnenú o konečné

rozhodnutie vo veci opätovne.

11. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„ I. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl.

20 ods. 1, , a 2, a práva

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 porušené b o l i .

II. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, , a 2, a práva podľa

ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 služobným zákrokom

vykonaným dňa 22. 8. 2019 a výzvou policajta na vydanie veci zo dňa 22. 8. 2019 v tomto

konaní, porušené b o l i .

III. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, , a 2, a práva podľa

ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

príkazom prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky na odňatie veci (mobilného telefónu ) vydaným v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, porušené b o l i .

IV. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, , a 2, a práva podľa

ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru,

národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, z 23. 8. 2019, ČVS: PPZ-848/NKA-

PZ-ZA-2019, porušené b o l i .

V. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, , a 2, a práva podľa

ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky z 25. 10. 2019, sp. zn. VII/3 Gv/76/19/1000 - 23, porušené b o l i .

VI. Príkaz prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky na odňatie veci (mobilného telefónu ) vydaným

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA- 2019 sa z r u š u j e .

VII. Uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry prezídia

Policajného zboru, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, z 23. 8. 2019,

ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 sa v časti uloženia povinnosti vyhotovenia rozmnoženiny

počítačových údajov nachádzajúcich sa na mobilnom telefóne zn. iPhone XS max...

z r u š u j e .

VIII. Uznesenie prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky z 25. 10. 2019, sp. zn. VII/3 Gv/76/19/1000 - 23 sa z r u š u j e a vec sa

v r a c i a tomuto orgánu na ďalšie konanie.

IX. Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

z a k a z u j e pokračovať v porušovaní základných práv zaručených

a zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-

2019.

X. Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa

z a k a z u j e pokračovať v porušovaní základných práv zaručených

a zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom pod sp. zn. VII/3 Gv/76/19/1000.

XI. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa zakazuje

pokračovať v porušovaní základných práv zaručených

Slovenskej republiky a zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019.

XII. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa p r i k a z u j e

zničiť všetky rozmnoženiny počítačových údajov a akýchkoľvek iných údajov získaných z

mobilného telefónu zn. iPhone XS max, IMEI 1: 357288091562322,

IMEI 2: 357288091487439, vydaným 22. 8. 2019 , a to do troch dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

XIII. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa p r i k a z u j e

vrátiť mobilný telefónu zn. iPhone XS max,

IMEI 1:357288091562322, IMEI 2: 357288091487439, vydaný 22. 8. 2019

, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.

XIV. Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná

kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ, sú p o v i n n í

uhradiť spoločne a nerozdielne , trovy právneho zastúpenia na účet

jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mišík, s. r. o., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

12. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

16. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

20. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

Sťažovateľkou označené referenčné právne normy

21. Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

22. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

23. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

24. Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

25. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných

písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,

alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

26. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

28. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky

alebo na ochranu práv a slobôd iných.

29. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívat ̌svoj majetok. Nikoho nemožno zbavit ̌jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímat ̌zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpecǐli platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

30. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

31. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie základných

práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa a a 2 dohovoru a podľa dodatkového

protokolu špecifikovanými úkonmi namietaného trestného konania, ktoré podľa názoru

sťažovateľky predstavujú zásah do jej súkromia (služobný zákrok – vstup do obydlia, výzva

na vydanie veci a zaistenie veci, príkaz na odňatie veci, uznesenie o pribratí znalca

a uznesenie prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky

proti uzneseniu o pribratí znalca).

32. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

33. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

34. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou

formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je

potrebné odmietnuť podľa , a to v časti ako neprípustnú

podľa v spojení s a v časti

ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky služobným

zákrokom, výzvou na vydanie veci a zaistením veci, príkazom na odňatie veci

a uznesením o pribratí znalca

35. Z už citovaného v spojení s

písm. a) vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

36. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd

opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.

Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo,

ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

37. Z už uvedeného vyplýva, že predchádzajúca ústavná sťažnosť sťažovateľky bola

uznesením ústavného súdu sp. zn. z 5. decembra 2019 odmietnutá, a to:

- v časti namietajúcej predmetný služobný zákrok, výzvu na vydanie veci a zaistenie

veci a príkaz na odňatie veci ako zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde,

- v časti namietajúcej predmetné uznesenie o pribratí znalca ako neprípustná

podľa .

38. Rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, ako aj rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako

neprípustnej v okolnostiach danej veci nemožno považovať za rozhodnutie „o podmienkach

konania“, ktoré by bolo možné dodatočne splniť (m. m. ).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , ).

39. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky sa v časti namietajúcej

predmetný služobný zákrok, výzvu na vydanie veci a zaistenie veci, príkaz na odňatie veci,

ako aj v časti namietajúcej predmetné uznesenie o pribratí znalca týka vecí, o ktorých už

ústavný súd rozhodol, bolo ju v tejto časti potrebné odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56

ods. 2 písm. d) v spojení s .

III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky

uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23

z 25. októbra 2019

40. Napadnutým uznesením č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019

prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry podľa

zamietla ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľky proti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa

ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 z 23. augusta 2019 o pribratí znalca.

41. Ústavný súd pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľky reflektoval

na skutočnosť, že sa dotknutá trestná vec sťažovateľky v aktuálnom čase, keď

sa sťažovateľka s uplatnením ochrany svojich označených práv na ústavný súd obrátila,

nachádza v štádiu prípravného konania.

42. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v ,

podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv

a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany

svojich práv pred iným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu

subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci

im zverených kompetencií. Orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, ktoré

sú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa ,

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad

uvedených v , podľa ktorého je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd (obdobne pozri , ,

, , , , ).

43. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až do konca proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného

aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov).

44. Dotknutá trestná vec sa nachádza v štádiu prípravného konania, pričom z konania

vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. (uznesenie ústavného súdu

č. k. -107 z 12. marca 2020) je ústavnému súdu známe, že sťažovateľka

je stíhaná ako obvinená na základe uznesenia prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry

o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020. V zmysle platnej

právnej úpravy tak sťažovateľka má v nasledujúcich štádiách trestného konania možnosť

domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv.

45. Vo vzťahu k sťažovateľkou napadnutému rozhodnutiu prokurátorky úradu

špeciálnej prokuratúry ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na príkaz

generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe

prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom

konaní (ďalej len „príkaz generálneho prokurátora“) vydaný na základe § 10 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý v zmysle jeho

upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania

zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní vrátane postupu spočívajúceho

v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

podľa , alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní

a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok alebo iné podanie podľa Trestného

poriadku. V zmysle čl. 3 ods. 3 príkazu generálneho prokurátora sa podľa tohto príkazu

postupuje, ak je žiadosť podaná obvineným, jeho obhajcom, poškodeným, jeho

splnomocnencom, oznamovateľom, zúčastnenou osobou alebo osobou, ktorá môže podať

opravný prostriedok v trestnom konaní. V zmysle čl. 4 písm. b) príkazu generálneho

prokurátora v prípade, ak tento príkaz neustanovuje inak, tak na vybavenie žiadosti, ktorá

smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu dozorujúceho prokurátora, je príslušný nadriadený

prokurátor. V zmysle čl. 6 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora v prípade, ak prokurátor

príslušný na vybavenie žiadosti na základe preskúmania zákonnosti zistí skutočnosti

odôvodňujúce prijatie opatrenia v trestnej veci, bezodkladne takéto opatrenie prijme alebo

uloží zabezpečenie jeho prijatia. O potrebe prijatia opatrenia stručne upovedomí podávateľa.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie prokurátorky úradu špeciálnej

prokuratúry, príkaz generálneho prokurátora zveruje v štádiu konania, v ktorom sa

sťažovateľka obracia so svojou ústavnou sťažnosťou podľa na ústavný

súd, ochranu práv nadriadenému prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať prípadné

pochybenia prípravného konania vrátane namietanej nezákonnosti vykonaných úkonov

a z nich plynúcich dôkazov.

46. Ústavný súd zároveň poukazuje na a nasledujúce , ktoré

sa týkajú ďalšej nasledujúcej etapy trestného konania (súdneho konania v štádiu

preskúmania alebo predbežného prejednania obžaloby), podľa ktorých sú závažné procesné

pochybenia dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.

47. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania

umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva

na obhajobu (obžalovaným) domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany práv,

a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov. V rámci práva na obhajobu možno uplatniť aj argumentáciu

týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného

konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných

prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.

48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že systém

trestného konania poskytuje sťažovateľke právne prostriedky, ktorými sa môže účinne

domáhať ochrany svojich označených práv. Za týchto okolností nie je daný dôvod,

aby ústavný súd vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho trestného konania a neprípustne

si tak predčasne uzurpoval právomoc nadriadeného prokurátora a sudcu všeobecného súdu,

ktorí sú primárne oprávnení a povinní korigovať prípadné pochybenia aktuálneho

procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a poskytnúť tak ochranu právam

sťažovateľky. Sťažovateľka sa s prípadnou ústavnou sťažnosťou môže na ústavný súd

obrátiť až po vyčerpaní označených opravných prostriedkov, teda až vo fáze právoplatného

skončenia vedeného trestného konania.

49. Aj napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné podotknúť, že na prvý

pohľad sa mu zásah do označených práv sťažovateľky nejaví ako neprimeraný,

ktorý by vybočoval z limitov práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta. Už zo samotnej

podstaty inštitútov, akými sú domová prehliadka, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

prevádzky, uchovanie a vydanie počítačových údajov a podobne, vyplýva, že sú spojené

s výrazným zásahom do súkromia osôb, u ktorých sú realizované. Pri takomto zásahu však

prevažuje verejný záujem na objasnení závažnej trestnej činnosti nad právom jednotlivca

na ochranu súkromia. Proporcionalita zásahu však musí byť dodržaná aj vo vzťahu medzi

právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktoré majú orgány činné

v trestnom konaní k dispozícii pri plnení legitímnych cieľov. V tomto smere je potrebné

uviesť, že aj keď sa spôsob, prípadne rozsah zabezpečenia záujmových informácií môže

na prvý pohľad javiť ako neprimerane zasahujúci do súkromia jednotlivca, takýto postup

je ospravedlniteľný, ak je za splnenia podmienky zákonnosti nevyhnutný na dosiahnutie

legitímneho cieľa a z technického hľadiska neexistujú iné, menej invazívne možnosti,

ako požadované informácie zabezpečiť ().

50. Ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného

porušenia označených práv uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry

č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019 ako neprípustnú a ako takú ju podľa § 56

ods. 2 písm. d) v spojení s a odmietol.

51. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

52. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu