Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 303/2020
PDF · 331.32 KB
No categories available
II. ÚS 303/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o.,
Bajkalská 21/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mišík, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1,
čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ v trestnom
konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, a to služobným zákrokom, výzvou
policajta na vydanie veci z 22. augusta 2019 a zaistením veci, uznesením vyšetrovateľa
o pribratí znalca z 23. augusta 2019, príkazom na odňatie veci prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vydaným v trestnom
konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 a uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1,
čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej
agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ (ďalej aj „prezídium
Policajného zboru“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019
(ďalej aj „namietané trestné konanie“), a to služobným zákrokom (vstupom do obydlia)
a výzvou policajta na vydanie veci z 22. augusta 2019 (ďalej aj „výzva na vydanie veci“)
a zaistením veci, uznesením vyšetrovateľa o pribratí znalca z 23. augusta 2019 (ďalej aj
„uznesenie o pribratí znalca“), príkazom na odňatie veci prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej
prokuratúry“) vydaným v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019
(ďalej aj „príkaz na odňatie veci“) a uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry
č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v rámci trestného stíhania
začatého podľa § 199 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uznesením vyšetrovateľa prezídia
Policajného zboru ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 z 20. augusta 2019 pre zločin
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zločin zasahovania do nezávislosti
súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona a prečin podplácania podľa § 333
ods. 1 a 2 písm. b) citovaného zákona bola sťažovateľka v zmysle § 89 ods. 1 Trestného
poriadku vyzvaná k vydaniu veci, a to svojho mobilného telefónu, ktorý toho istého dňa
dobrovoľne vydala. Vyšetrovateľ prezídia Policajného zboru následne uznesením o pribratí
znalca podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribral na vypracovanie znaleckého posudku
znalca z odboru elektrotechniky a určil mu okrem iných úloh vyhotoviť rozmnoženinu
všetkých počítačových údajov nachádzajúcich sa v mobilnom telefóne sťažovateľky.
Proti predmetnému uzneseniu o pribratí znalca podala sťažovateľka
5. septembra 2019 sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry
napadnutým uznesením č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019 tak, že sťažnosť
sťažovateľky podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka oboznamuje ústavný súd s podrobnosťami
týkajúcimi sa vymedzených procesných úkonov namietaného trestného konania. Uvádza,
že výzve na vydanie veci (jej mobilného telefónu) predchádzal vstup dvoch príslušníkov
prezídia Policajného zboru na pozemok patriaci k jej rodinnému domu, pričom
podľa sťažovateľkinho tvrdenia k nemu došlo bez jej predchádzajúceho vyzvania
alebo súhlasu. Sťažovateľka ďalej uvádza, že v rámci označenej výzvy bola príslušníkmi
Policajného zboru poučená v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti odňatia
veci v prípade nevyhovenia predmetnej výzve.
4. Sťažovateľka predmetným úkonom namietaného trestného konania vytýka
nesplnenie jednotlivých požiadaviek považovaných štandardnou judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva prevzatou aj do rozhodovacej činnosti ústavného súdu za nevyhnutné
kritériá ospravedlňujúce prípadné zásahy do súkromia jednotlivcov z pohľadu limitov
jednotlivých sťažovateľkou označených článkov ústavy a dohovoru (kritériá legality,
legitimity a proporcionality).
5. Sťažovateľka, ktorá tvrdí, že k vstupu na priľahlý pozemok jej obydlia došlo
zo strany príslušníkov prezídia Policajného zboru svojvoľne, bez jej predchádzajúceho
súhlasu, dôvodí, že je potrebné považovať priľahlý pozemok za súčasť obydlia,
a preto vstup naň treba vnímať z hľadiska závažnosti rovnako ako domovú prehliadku.
Dôvodí, že podmienky umožňujúce policajtovi vstup do obydlia v zmysle § 103 ods. 1 a 3
Trestného poriadku (ak vec neznesie odklad) naplnené v prípade dotknutého služobného
zákroku neboli, preto bol pre realizáciu vstupu podľa sťažovateľky potrebný predchádzajúci
súhlas prokurátora, prípadne sudcu, ktorým príslušníci prezídia Policajného zboru
nedisponovali. Sťažovateľka, vychádzajúc zo svojich tvrdení, uzatvára, že daný vstup ako
zásah do jej špecifikovaných práv nespĺňal kritérium legality.
6. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti sťažovateľka podrobuje tzv. testu
proporcionality ďalší procesný úkon namietaného trestného konania – výzvu na vydanie
veci spojenú so zaistením dotknutej veci, teda jej mobilného telefónu. Na tomto mieste
prezentuje svoje úvahy o povahe obsahu mobilného telefónu, ktorý je podľa jej názoru
nosičom takého množstva informácií a údajov osobnej povahy, že sa príkaz na odňatie veci
vydaný prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry na poskytnutie ochrany práv dotknutých
takýmto zásahom javí ako nedostačujúci, pričom zastáva názor, že by mala byť v danom
prípade ochrana dotknutých práv pokrytá vyšším stupňom ochrany, a to príkazom vydaným
zo strany sudcu. Sťažovateľka tak považuje výzvu na vydanie jej mobilného telefónu
za zásah nespĺňajúci kritérium legality. Vo vzťahu k označenému úkonu dôvodí tiež
nesplnením kritéria proporcionality, keďže podľa jej stanoviska k dosiahnutiu sledovaného
cieľa, k získaniu informácií relevantných pre vedené vyšetrovanie postačovalo predloženie
mobilného telefónu a následná extrakcia relevantných údajov priamo na mieste bez potreby
vydania mobilného telefónu a jeho následného zaistenia.
7. Sťažovateľka ďalej formuluje námietku neproporcionality zásahu
do jej označených práv posledným z popísaných úkonov namietaného trestného konania,
a to uznesením o pribratí znalca. Podľa sťažovateľky je týmto uznesením vymedzený rozsah
extrakcie údajov obsiahnutých v jej mobilnom telefóne neprimeraný sledovanému cieľu.
Zo zadaných úloh znalca v zmysle dotknutého uznesenia totiž vyplýva, že predmetom
extrakcie majú byť všetky údaje zachytené a uložené v mobilnom telefóne a na SIM karte.
Sťažovateľka sa domnieva, že sa mal predmet extrakcie v zmysle označeného uznesenia
obmedziť výlučne na spektrum údajov vykazujúcich jednoznačný súvis s vyšetrovanou
trestnou činnosťou.
8. Nadväzujúc na uvedené, sťažovateľka namieta porušenie označených práv aj
napadnutým uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv
76/19/1000-23 z 25. októbra 2019, ktorým táto zamietla sťažnosť sťažovateľky proti
predmetnému uzneseniu o pribratí znalca, čím podľa názoru sťažovateľky prehĺbila
porušenie jej označených práv. Sťažovateľka namieta, že odôvodnenie napadnutého
uznesenia prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry nijakým spôsobom neospravedlňuje
excesívnosť zásahu do súkromia sťažovateľky, keďže súčasťou spisu sa stane (a ostane)
množstvo údajov, ktoré s vecou nesúvisia, a teda nemôžu byť ani potenciálne prostriedkom
obhajoby sťažovateľky. Šetrnejším prostriedkom je selekcia záujmových údajov s tým, že
v prípade potreby procesných strán by tieto požiadali o doplnenie znaleckého dokazovania
o konkretizované údaje, čo zákon umožňuje. Prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry
deklarovala vôľu orgánov činných v trestnom konaní pokračovať v citeľnom zásahu
do základných práv sťažovateľky, keďže uložila vyšetrovateľovi zhromaždiť a uchovávať aj
také údaje, ktoré zjavne s trestnou vecou nemôžu mať žiaden súvis.
9. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti predkladá argumentáciu o absencii
celkovej legitimity zásahu do jej označených práv. Uvádza, že v jej konkrétnom prípade by
mal byť zásah, resp. jednotlivé špecifikované úkony namietaného trestného konania
podporené legitímnym cieľom, ktorým je odhaľovanie páchateľov trestnej činnosti.
Podľa nej je východiskovým predpokladom legitimity vykonávaných úkonov
konkretizované podozrenie materializované v konkrétnych poznatkoch orgánov verejnej
moci. Na tomto mieste sťažovateľka uvádza, že síce nedisponuje oficiálnym uznesením
o začatí trestného stíhania v dotknutej trestnej veci, avšak vychádza z neformálneho
zdroja (špecifikovaný právnický portál), ktorý zverejnil obsah tohto uznesenia,
v ktorom má podľa jej názoru formulácia skutkov, pre ktoré sa trestné stíhanie vedie,
značne nekonkrétny charakter nespĺňajúci požiadavky § 199 ods. 3 Trestného poriadku. Na
základe uvedeného hodnotí vedené trestné stíhanie ako nezákonné, ktoré ako také nemôže
sledovať žiaden legitímny účel.
10. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že ústavný súd
uznesením sp. zn. II. ÚS 386/2019 z 5. decembra 2019 odmietol jej skoršiu (v poradí prvú)
ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1,
čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej
agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, a to služobným zákrokom, výzvou policajta
na vydanie veci z 22. augusta 2019 a zaistením veci, uznesením vyšetrovateľa o pribratí
znalca z 23. augusta 2019 a príkazom na odňatie veci prokurátora úradu špeciálnej
prokuratúry vydaným v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019.
Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že ku dňu podania aktuálnej (v poradí druhej)
ústavnej sťažnosti nedisponuje písomným vyhotovením uznesenia ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 386/2019 z 5. decembra 2019, a preto nepozná dôvod odmietnutia jej v poradí
prvej ústavnej sťažnosti. V poradí prvej ústavnej sťažnosti však sťažovateľka nemohla
napadnúť konečné rozhodnutie v tejto veci, ktorým je napadnuté uznesenie prokurátorky
úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019, keďže
toto bolo vydané až po podaní v poradí prvej ústavnej sťažnosti. Keďže sťažovateľka
nepozná dôvod odmietnutia v poradí prvej ústavnej sťažnosti a keďže vo svojej v poradí
prvej ústavnej sťažnosti ešte nemohla napadnúť konečné rozhodnutie vo veci (napadnuté
uznesenie prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23
z 25. októbra 2019), podáva sťažovateľka ústavnú sťažnosť ako celok doplnenú o konečné
rozhodnutie vo veci opätovne.
11. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„ I. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl.
20 ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 porušené b o l i .
II. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20
ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 služobným zákrokom
vykonaným dňa 22. 8. 2019 a výzvou policajta na vydanie veci zo dňa 22. 8. 2019 v tomto
konaní, porušené b o l i .
III. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20
ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
príkazom prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky na odňatie veci (mobilného telefónu ) vydaným v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019, porušené b o l i .
IV. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20
ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru,
národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, z 23. 8. 2019, ČVS: PPZ-848/NKA-
PZ-ZA-2019, porušené b o l i .
V. Základné práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20
ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 25. 10. 2019, sp. zn. VII/3 Gv/76/19/1000 - 23, porušené b o l i .
VI. Príkaz prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky na odňatie veci (mobilného telefónu ) vydaným
v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA- 2019 sa z r u š u j e .
VII. Uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry prezídia
Policajného zboru, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, z 23. 8. 2019,
ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 sa v časti uloženia povinnosti vyhotovenia rozmnoženiny
počítačových údajov nachádzajúcich sa na mobilnom telefóne zn. iPhone XS max...
z r u š u j e .
VIII. Uznesenie prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 25. 10. 2019, sp. zn. VII/3 Gv/76/19/1000 - 23 sa z r u š u j e a vec sa
v r a c i a tomuto orgánu na ďalšie konanie.
IX. Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
z a k a z u j e pokračovať v porušovaní základných práv zaručených
Ústavou Slovenskej republiky a zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-
2019.
X. Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa
z a k a z u j e pokračovať v porušovaní základných práv zaručených
Ústavou Slovenskej republiky a zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v konaní vedenom pod sp. zn. VII/3 Gv/76/19/1000.
XI. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa zakazuje
pokračovať v porušovaní základných práv zaručených Ústavou
Slovenskej republiky a zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019.
XII. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa p r i k a z u j e
zničiť všetky rozmnoženiny počítačových údajov a akýchkoľvek iných údajov získaných z
mobilného telefónu zn. iPhone XS max, IMEI 1: 357288091562322,
IMEI 2: 357288091487439, vydaným 22. 8. 2019 , a to do troch dní
od právoplatnosti tohto nálezu.
XIII. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúre, národnej protizločineckej jednotke, expozitúra Západ, sa p r i k a z u j e
vrátiť mobilný telefónu zn. iPhone XS max,
IMEI 1:357288091562322, IMEI 2: 357288091487439, vydaný 22. 8. 2019
, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.
XIV. Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná
kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ, sú p o v i n n í
uhradiť spoločne a nerozdielne , trovy právneho zastúpenia na účet
jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mišík, s. r. o., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
12. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
16. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
19. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je
neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je
neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.
20. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
Sťažovateľkou označené referenčné právne normy
21. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
22. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
24. Podľa čl. 21 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť
bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
25. Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ
a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných
písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,
alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje
tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
26. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
28. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať
s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu
krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky
alebo na ochranu práv a slobôd iných.
29. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívat ̌svoj majetok. Nikoho nemožno zbavit ̌jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímat ̌zákony,
ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným
záujmom a zabezpecǐli platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
30. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie je možné kvalifikovať
ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.
31. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie základných
práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1
ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového
protokolu špecifikovanými úkonmi namietaného trestného konania, ktoré podľa názoru
sťažovateľky predstavujú zásah do jej súkromia (služobný zákrok – vstup do obydlia, výzva
na vydanie veci a zaistenie veci, príkaz na odňatie veci, uznesenie o pribratí znalca
a uznesenie prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky
proti uzneseniu o pribratí znalca).
32. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
33. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
34. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou
formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je
potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti ako neprípustnú
podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde a v časti
ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky služobným
zákrokom, výzvou na vydanie veci a zaistením veci, príkazom na odňatie veci
a uznesením o pribratí znalca
35. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 55 ods. 1
písm. a) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom
prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
36. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd
opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.
Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa
uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo,
ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.
37. Z už uvedeného vyplýva, že predchádzajúca ústavná sťažnosť sťažovateľky bola
uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 386/2019 z 5. decembra 2019 odmietnutá, a to:
- v časti namietajúcej predmetný služobný zákrok, výzvu na vydanie veci a zaistenie
veci a príkaz na odňatie veci ako zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde,
- v časti namietajúcej predmetné uznesenie o pribratí znalca ako neprípustná
podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
38. Rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť, ako aj rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako
neprípustnej v okolnostiach danej veci nemožno považovať za rozhodnutie „o podmienkach
konania“, ktoré by bolo možné dodatočne splniť (m. m. II. ÚS 4/2020).
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(napr. II. 59/2019, II. ÚS 194/2019).
39. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky sa v časti namietajúcej
predmetný služobný zákrok, výzvu na vydanie veci a zaistenie veci, príkaz na odňatie veci,
ako aj v časti namietajúcej predmetné uznesenie o pribratí znalca týka vecí, o ktorých už
ústavný súd rozhodol, bolo ju v tejto časti potrebné odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56
ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde.
III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky
uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23
z 25. októbra 2019
40. Napadnutým uznesením č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019
prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietla ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľky proti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa
ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 z 23. augusta 2019 o pribratí znalca.
41. Ústavný súd pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľky reflektoval
na skutočnosť, že sa dotknutá trestná vec sťažovateľky v aktuálnom čase, keď
sa sťažovateľka s uplatnením ochrany svojich označených práv na ústavný súd obrátila,
nachádza v štádiu prípravného konania.
42. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv
a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany
svojich práv pred iným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných
právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu
subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže
byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci
im zverených kompetencií. Orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, ktoré
sú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad
v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,
sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava
alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad
uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavná sťažnosť
neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon
na ochranu jeho základných práv a slobôd (obdobne pozri III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,
II. ÚS 61/2019, II. ÚS 67/2019, II. ÚS 137/2019, II. ÚS 209/2019, II. ÚS 258/2019).
43. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku
až do konca proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení
možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd
označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu
samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel
by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného
aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných
v trestnom konaní a súdov).
44. Dotknutá trestná vec sa nachádza v štádiu prípravného konania, pričom z konania
vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 4/2020 (uznesenie ústavného súdu
č. k. PL. ÚS 4/2020-107 z 12. marca 2020) je ústavnému súdu známe, že sťažovateľka
je stíhaná ako obvinená na základe uznesenia prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry
o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020. V zmysle platnej
právnej úpravy tak sťažovateľka má v nasledujúcich štádiách trestného konania možnosť
domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv.
45. Vo vzťahu k sťažovateľkou napadnutému rozhodnutiu prokurátorky úradu
špeciálnej prokuratúry ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na príkaz
generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe
prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom
konaní (ďalej len „príkaz generálneho prokurátora“) vydaný na základe § 10 ods. 2 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý v zmysle jeho čl. 1
upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania
zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní vrátane postupu spočívajúceho
v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania
podľa Trestného poriadku, alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní
a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok alebo iné podanie podľa Trestného
poriadku. V zmysle čl. 3 ods. 3 príkazu generálneho prokurátora sa podľa tohto príkazu
postupuje, ak je žiadosť podaná obvineným, jeho obhajcom, poškodeným, jeho
splnomocnencom, oznamovateľom, zúčastnenou osobou alebo osobou, ktorá môže podať
opravný prostriedok v trestnom konaní. V zmysle čl. 4 písm. b) príkazu generálneho
prokurátora v prípade, ak tento príkaz neustanovuje inak, tak na vybavenie žiadosti, ktorá
smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu dozorujúceho prokurátora, je príslušný nadriadený
prokurátor. V zmysle čl. 6 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora v prípade, ak prokurátor
príslušný na vybavenie žiadosti na základe preskúmania zákonnosti zistí skutočnosti
odôvodňujúce prijatie opatrenia v trestnej veci, bezodkladne takéto opatrenie prijme alebo
uloží zabezpečenie jeho prijatia. O potrebe prijatia opatrenia stručne upovedomí podávateľa.
Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie prokurátorky úradu špeciálnej
prokuratúry, príkaz generálneho prokurátora zveruje v štádiu konania, v ktorom sa
sťažovateľka obracia so svojou ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavný
súd, ochranu práv nadriadenému prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať prípadné
pochybenia prípravného konania vrátane namietanej nezákonnosti vykonaných úkonov
a z nich plynúcich dôkazov.
46. Ústavný súd zároveň poukazuje na § 241 a nasledujúce Trestného poriadku, ktoré
sa týkajú ďalšej nasledujúcej etapy trestného konania (súdneho konania v štádiu
preskúmania alebo predbežného prejednania obžaloby), podľa ktorých sú závažné procesné
pochybenia dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.
47. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania
umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva
na obhajobu (obžalovaným) domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany práv,
a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. V rámci práva na obhajobu možno uplatniť aj argumentáciu
týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného
konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných
prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.
48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že systém
trestného konania poskytuje sťažovateľke právne prostriedky, ktorými sa môže účinne
domáhať ochrany svojich označených práv. Za týchto okolností nie je daný dôvod,
aby ústavný súd vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho trestného konania a neprípustne
si tak predčasne uzurpoval právomoc nadriadeného prokurátora a sudcu všeobecného súdu,
ktorí sú primárne oprávnení a povinní korigovať prípadné pochybenia aktuálneho
procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a poskytnúť tak ochranu právam
sťažovateľky. Sťažovateľka sa s prípadnou ústavnou sťažnosťou môže na ústavný súd
obrátiť až po vyčerpaní označených opravných prostriedkov, teda až vo fáze právoplatného
skončenia vedeného trestného konania.
49. Aj napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné podotknúť, že na prvý
pohľad sa mu zásah do označených práv sťažovateľky nejaví ako neprimeraný,
ktorý by vybočoval z limitov práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta. Už zo samotnej
podstaty inštitútov, akými sú domová prehliadka, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky, uchovanie a vydanie počítačových údajov a podobne, vyplýva, že sú spojené
s výrazným zásahom do súkromia osôb, u ktorých sú realizované. Pri takomto zásahu však
prevažuje verejný záujem na objasnení závažnej trestnej činnosti nad právom jednotlivca
na ochranu súkromia. Proporcionalita zásahu však musí byť dodržaná aj vo vzťahu medzi
právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktoré majú orgány činné
v trestnom konaní k dispozícii pri plnení legitímnych cieľov. V tomto smere je potrebné
uviesť, že aj keď sa spôsob, prípadne rozsah zabezpečenia záujmových informácií môže
na prvý pohľad javiť ako neprimerane zasahujúci do súkromia jednotlivca, takýto postup
je ospravedlniteľný, ak je za splnenia podmienky zákonnosti nevyhnutný na dosiahnutie
legitímneho cieľa a z technického hľadiska neexistujú iné, menej invazívne možnosti,
ako požadované informácie zabezpečiť (II. ÚS 386/2019).
50. Ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného
porušenia označených práv uznesením prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry
č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-23 z 25. októbra 2019 ako neprípustnú a ako takú ju podľa § 56
ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
51. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
52. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu