Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 164/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej koná advokát a konateľ

, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokátskej kancelárie , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou , , v mene ktorej koná

advokát a konateľ , ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ podal

17. decembra 2018 „návrh na rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého

dieťaťa – očkovanie...“.

3. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie

vo veci maloletého, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, t. j. rozhodovanie vo veci

starostlivosti súdu o maloletého podľa príslušných ustanovení Civilného mimosporového

poriadku (ďalej aj „CMP“).

4. Podaným návrhom v predmetnej veci sa sťažovateľ domáha, aby okresný súd

rozhodol o uložení povinnosti matke maloleté dieťa zaočkovať a dodržiavať očkovací

kalendár a zároveň uhradiť finančné náklady spojené s nedodržaním očkovacieho kalendára

maloletého syna. Podľa sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní „nezačal konať

a právoplatne nerozhodol“.

5. Ku kritériu právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci sťažovateľ

zdôrazňuje, že v konkrétnych okolnostiach veci je očkovacia povinnosť, o uloženie ktorej

vo vzťahu k matke maloletého ide, upravená zákonnými a podzákonnými predpismi a matka

maloletého koná v rozpore s nimi. Povinnosť dať dieťa zaočkovať dokonca podľa

sťažovateľa vyplýva zo zákona, ktorého súlad s už ústavný súd konštatoval v náleze

sp. zn. z 10. decembra 2014.

6. Sťažovateľ konštatuje, že z jeho strany k predĺženiu napadnutého konania nedošlo,

keďže okresný súd dosiaľ nevykonal žiadny procesný úkon.

7. Nečinnosť okresného súdu v trvaní jedného roka podľa sťažovateľa nemožno

s prihliadnutím na predmet napadnutého konania ničím ospravedlniť. Na podklade

uvedených skutočností preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného

práva zaručeného a listiny a práva zaručeného

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu

v napadnutom konaní konať a prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 415,51 €. Sťažovateľ zároveň

ústavnému súdu oznámil, že vo veci ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

8. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje stavom

právnej neistoty, ktorým sa zasahuje aj do výkonu jeho rodičovských práv a rovnako aj do

ochrany práv a zdravia maloletého. Ďalej dôvodí, že zverením maloletého do osobnej

starostlivosti jednému z jeho rodičov nedochádza u druhého rodiča k strate žiadnej časti

rodičovských práv a tieto zostávajú zachované v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti a s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy sťažovateľ požaduje priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti,

replika sťažovateľa a úkony okresného súdu v napadnutom konaní

9. Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 11. decembra 2019 ústavnú

sťažnosť v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie.

10. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu

k ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. Spr 1228/2019 z 30. decembra 2019

podpredseda okresného súdu, ktorý ústavnému súdu zároveň oznámil, že vo veci ústavnej

sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

11. V relevantnej časti vyjadrenia podpredseda okresného súdu zdôraznil, že v čase

podania návrhu sťažovateľa o podstatnej veci maloletého dieťaťa prebiehali na okresnom

súde konania týkajúce sa totožného maloletého dieťaťa, a to „konanie o zmene úpravy práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (), o zmene úpravy styku

(). Po podaní tohto návrhu boli podané ďalšie návrhy týkajúce sa toho istého

maloletého dieťaťa, a to návrhy na zmenu úpravy styku (), )

a návrh na zabezpečenie vyšetrenia u odborného lekára (). Všetky tieto

konania inicioval sťažovateľ.“.

12. Podpredseda okresného súdu zároveň uviedol, že v napadnutom konaní vedenom

okresným súdom je na 4. február 2020 určený termín pojednávania.

13. Vyjadrenie podpredsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie

stanoviska sťažovateľovi, ktorý v reakcii v prípise doručenom ústavnému súdu

30. januára 2020 zdôraznil, že naďalej trvá na ústavnej sťažnosti a žiada ústavný súd, aby jej

v celom rozsahu vyhovel. Sťažovateľ konštatuje, že prvý úkon vo veci bol zo strany

okresného súdu vykonaný bezprostredne po tom, čo „sa porušovateľ dozvedel o sťažnosti.“.

14. Sťažovateľ ďalej v podstatnom poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci

nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, „čo je s ohľadom na predmet

prejednávanej veci... neprípustné, vzhľadom na výrazné zasahovanie najmä do práv

maloletého dieťaťa... ale rovnako do výkonu rodičovských práv a povinností... V dôsledku

nečinnosti a neefektívnosti súdu, nakoľko matka maloletého odmieta dodržiavať očkovací

kalendár a dať zaočkovať ich maloletého syna, dochádza k ohrozovaniu jeho zdravotného

stavu, vedomému konaniu v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, pričom toto

konanie môže mať trvalé a neodvrátiteľné následky.“.

15. K argumentácii podpredsedu okresného súdu o iných konaniach vedených

okresným súdom vo veciach týkajúcich sa toho istého maloletého dieťaťa, ktoré boli

iniciované sťažovateľom, tento uvádza, že mu „nie je známa relevantnosť tohto tvrdenia

vo vzťahu k uvedenému konaniu a dovoľuje si dodať, že konaním porušovateľa v ním

uvedených konaniach rovnako dochádza k porušovaniu garantovaných základných práv

a slobôd.“.

16. V písomnom podaní adresovanom ústavnému súdu si sťažovateľ zároveň

uplatňuje nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 640,66 €.

17. Na podklade oznámenia podpredsedu okresného súdu (bod 10 tohto nálezu)

a sťažovateľa (bod 7 tohto nálezu) ústavný súd podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania

vo veci ústavnej sťažnosti, keďže dospel k záveru, že od prípadného pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

18. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, ktorý

si ústavný súd zapožičal, a z ďalších zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti:

- Sťažovateľ doručil okresnému súdu 17. decembra 2018 návrh vo veci maloletého

dieťaťa, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť. Vec bola pod sp. zn. pridelená

zákonnej sudkyni JUDr. Renáte Topolčanskej.

- Okresný súd uznesením č. k. -7 z 19. decembra 2018 (ďalej len

„uznesenie z 19. decembra 2018“) ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Zároveň bol vypracovaný návrh na vykonanie procesných úkonov doručovania návrhu

sťažovateľa doručeného okresnému súdu 17. decembra 2018 a uznesenia okresného súdu

z 19. decembra 2018 účastníkom napadnutého konania a kolíznemu opatrovníkovi

a vyžiadania očkovacieho preukazu zo strany matky maloletého dieťaťa pod hrozbou

uloženia poriadkovej pokuty. Navrhované procesné úkony boli realizované v mesiaci január

2020.

- Dňa 7. januára 2020 bol nariadený termín pojednávania na 4. február 2020.

- Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. februára 2020, bol vyhlásený rozsudok.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

19. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

20. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

o ústavnom súde.

22. Podľa ( listiny) každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva a posúdenie veci ústavným súdom

24. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

25. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v (obdobne

listiny), osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ,

, ).

26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (obdobne listiny), resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

27. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného konania

v (ďalej aj „“) a v , podľa ktorých súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu (podľa ), resp. účastníkov konania (podľa

) a iných osôb. Tento základný princíp konania je

premietnutý do ďalších ustanovení a Civilného

mimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich

predmet úpravy týchto poriadkov.

28. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v , ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného

sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).

29. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (obdobne

ods. 2 listiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (m. m. , , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie subjektu (účastníka konania) a

- postup samotného súdu.

IV.A Právna a faktická zložitosť veci

30. Predmetom rozhodovania okresného súdu je vec maloletého (očkovanie

maloletého), o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť v súlade s , ktorá je

vo všeobecnosti vecou starostlivosti súdu o maloletých. Hmotnoprávnym podkladom

predmetného konania je o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú

o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä

o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa,

o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

31. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konania

s obdobným predmetom možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva

(m. m. ). Ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania môže byť objektívne

závislá aj v týchto prípadoch od skutkovej či právnej náročnosti konkrétne prerokovávanej

veci. Obsah súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom

však nepotvrdzuje faktickú ani právnu zložitosť predmetnej veci. Napadnuté konanie

vedené okresným súdom sa totiž od jeho začatia až do februára 2020, keď bolo po prvýkrát

nariadené pojednávanie, výlučne zameriavalo len na administratívne úkony doručovania

návrhu a procesného rozhodnutia o ustanovení kolízneho opatrovníka (k tomu pozri bod 18

tohto nálezu).

32. Ústavný súd na podklade uvedeného, vychádzajúc z obsahu spisovej

dokumentácie a doterajšieho priebehu napadnutého konania, konštatuje, že ani

po skutkovej, ani po právnej stránke nejde o zložitú vec.

33. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte

ústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania

vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú

venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať

za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (k tomu pozri rozsudok ESĽP

vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987, § 85).

V rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov

v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (obdobne listiny), účelom ktorého je, aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie

(m. m. , ).

IV.B Správanie subjektu (účastníka konania)

34. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľa ako účastníka napadnutého

konania v procesnom postavení navrhovateľa ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu napadnutého konania

akýmkoľvek spôsobom prispel sťažovateľ svojím správaním. K argumentácii podpredsedu

okresného súdu obsiahnutej v bode 11 tohto nálezu, podľa ktorej na okresnom súde prebieha

v súčasnosti niekoľko konaní týkajúcich sa totožného maloletého dieťaťa, ktoré inicioval

sťažovateľ, ústavný súd poukazuje na repliku sťažovateľa uvedenú v bode 15 tohto nálezu,

s ktorou sa stotožňuje. Uplatňovanie procesných práv sťažovateľa a podanie niekoľkých

návrhov na tom istom všeobecnom súde nemôže byť samo osebe bez akýchkoľvek iných

konkrétnych skutočností dôvodom na záver, že sťažovateľ svojím správaním prispel

k predĺženiu napadnutého konania. Ústavný súd preto konštatuje, že podpredsedom

okresného súdu zdôrazňovaná existencia niekoľkých prebiehajúcich konaní iniciovaných

sťažovateľom je pre posúdenie predmetu tohto konania, a tým aj existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, irelevantná.

IV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní

35. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(m. m. , , ). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže

zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť

všeobecného súdu (m. m. ).

36. Z obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil, že doterajší priebeh napadnutého

konania je poznačený dlhším obdobím nečinnosti okresného súdu v trvaní jedného roka, a to

od decembra 2018, keď bolo v predmetnej veci vydané uznesenie o ustanovení kolízneho

opatrovníka, do januára 2020, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.

37. Tiež z prehľadu procesných úkonov ďalej vyplýva, že v decembri 2018 bol síce

vypracovaný návrh na vykonanie procesných úkonov doručovania relevantných

dokumentov, k samotnej realizácii týchto úkonov však došlo až v januári 2020. Uvedený

postup okresného súdu efektívnym spôsobom neviedol k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa.

V.

Záver

V.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu

38. Na základe skutočností uvedených v časti IV tohto nálezu ústavný súd dospel

k záveru, že nečinnosťou okresného súdu v trvaní jedného roka a jeho nesústredeným

postupom bolo v napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, ako aj právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto

rozhodol v súlade s prvou vetou a zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

V.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu

39. Podľa druhej vety ak porušenie základných práv podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

40. Aj napriek tomu, že v napadnutom konaní okresný súd na pojednávaní, ktoré sa

uskutočnilo 4. februára 2020, vyhlásil rozsudok, vec sťažovateľa v čase rozhodovania

o tejto ústavnej sťažnosti nie je právoplatne skončená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

ústavný súd v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému

súdu podľa a konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).

V.C K bodu 3 výrokovej časti nálezu

41. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

42. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. , ).

43. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré

odôvodnil skutočnosťami bližšie uvedenými v bode 8 tohto nálezu.

44. Berúc do úvahy skutočnosť, že vo veci sťažovateľa bol na pojednávaní, ktoré sa

uskutočnilo 4. februára 2020, vyhlásený rozsudok a prihliadajúc na celkovú dĺžku

napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktorá predstavuje (iba) 13 mesiacov,

považoval ústavný súd výrok o porušení základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48

ods. 2 a listiny a práva zaručeného dohovoru a výrok,

ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných

prieťahov, za dostatočnú ochranu priznanú sťažovateľovi. Ústavný súd s prihliadnutím

na uvedené skutočnosti sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal.

45. Z uvedených dôvodov ústavný súd vo veci priznania primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.

V.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu

46. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

47. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom v celkovej

sume 640,66 €.

48. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania

v sume 640,65 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, podanie ústavnej sťažnosti podľa a replika k vyjadreniu

okresného súdu). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € a za jeden úkon právnej služby za rok

2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019

v sume 9,80 € a zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon

právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty

predstavuje sumu 640,65 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov

konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.

49. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

50. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu