Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 99/2020
PDF · 159.84 KB
No categories available
I. ÚS 99/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, ,
, ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Řeřichovou PhD, Mierová 2529/87, Humenné,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 4
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a), čl. 13 a čl. 17
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4 To 5/2019 z 28. februára 2019 a jemu predchádzajúcim postupom
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť
,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a), čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 To 5/2019 z 28. februára 2019 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky platným pre rok 2019 v znení dodatku č. 1
(ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi
a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu
v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 123/2018 z 10. decembra
2018 bol uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení (ďalej len „Trestný zákon“), za ktorý
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne, pričom bol
pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, ďalším výrokom mu bol uložený trest prepadnutia veci
(mobilný telefón zn. Prestigio MUZE B7 so SIM kartou a mobilný telefón zn. iPhone 6 S
so SIM kartou) s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.
3.1 Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom podľa sťažovateľa nebolo
preukázané, že mu bola odovzdaná finančná alebo iná materiálna výhoda, ako ani, že by
pomáhal pri nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky. Rozsudok
okresného súdu sťažovateľ považuje za nezákonný, aj čo sa týka výroku o treste, pretože
v ňom podľa neho neboli dôsledne zohľadnené všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené
v § 34 ods. 1, 3 a 4 Trestného zákona tým, že neboli dostatočne zohľadnené jeho osobné
pomery, hodnotenie jeho osoby, dĺžka pobytu v ústave na výkon väzby a možnosť jeho
nápravy. Rovnako sťažovateľ nepovažoval za zákonný ani výrok o uložení trestu
prepadnutia veci, pretože v konaní podľa neho nebolo preukázané, že prepadnuté veci boli
použité pri páchaní trestnej činnosti.
3.2 Na základe podaného odvolania sťažovateľa a odvolania okresného prokurátora
proti rozsudku okresného súdu na verejnom zasadnutí konanom 28. februára 2019 krajský
súd po doplnení dokazovania čítaním záznamu o zabezpečení výkonu rozhodnutia
a trestného spisu vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým podľa § 321 ods. 1
písm. d) a e) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v platnom znení (ďalej len
„Trestný poriadok“) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3
Trestného poriadku sťažovateľa uznal vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona,
uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, zaradil ho pre výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 319
Trestného poriadku jeho odvolanie zamietol.
3.3 Sťažovateľ v odvolaní dôvodil, že jeho konanie malo byť správne právne
kvalifikované ako prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Trestného zákona, pretože
absentuje akýkoľvek dôkaz preukazujúci identitu údajných migrantov, ktorí boli vypočutí
v rozpore so zákonom bez prítomnosti tlmočníka a z výpovede svedkov v tomto konaní
vyplýva, že nemali pri sebe ani žiadne doklady. Orgány činné v trestnom konaní vo vzťahu
k nim dospeli k záveru, že ide o „nelegálnych imigrantov vietnamskej štátnej príslušnosti“
a tento záver si následne osvojil napriek dôkaznej núdzi i krajský súd.
3.4 Vo vzťahu k námietke porušenia práva na pribratie tlmočníka a konanie
v jazyku, ktorému svedok rozumie, poukazuje sťažovateľ na nález ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 39/01 zo 4. júla 2001, uvádzajúc, že svedkovia nemali možnosť konať
pri výsluchu v jazyku, ktorému by rozumeli, čo zároveň zásadným spôsobom ovplyvnilo ich
výpovede. Sťažovateľ zastáva názor, že tento postup orgánov činných v trestnom konaní
nebol súladný s čl. 47 ods. 2 a 4 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru.
3.5 Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní došlo ku závažnému zásahu do jeho
práva na spravodlivý súdny proces a práva na obhajobu, tým že mu bolo znemožnené
efektívne vykonávať jeho práva ako obvineného v trestnom konaní.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci
svojím nálezom rozhodol, že napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcim postupom
došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 4 ústavy,
ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), čl. 13 a čl. 17 dohovoru, zruší napadnutý
rozsudok a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie krajskému súdu, prizná mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a zaviaže krajský súd uhradiť mu trovy konania.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa čl. 47 ods. 4 ústavy kto vyhlási,
že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)
dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má minimálne právo vyslúchať alebo dať
vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech
za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.
9. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,
aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
10. Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby
dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať
sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo
na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.
11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenie
sťažovateľových základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 47 ods. 2 a 4 ústavy,
ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d), čl. 13 a čl. 17 dohovoru napadnutým uznesením
a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv malo dôjsť podľa
sťažovateľa v dôsledku toho, že napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcim postupom
- krajský súd pochybil, keď nezohľadnil skutočnosť, že pri výsluchu svedkov –
„nelegálnych imigrantov vietnamskej štátnej príslušnosti“ podľa tvrdenia sťažovateľa nebol
prítomný tlmočník, t. j. tieto osoby nemali možnosť konať pri výsluchu v jazyku, ktorému
by rozumeli, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo ich výpovede;
- v napadnutom konaní nebolo preukázané, že prijal finančnú výhodu alebo iný
materiálny prospech;
- uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní mu bolo znemožnené
efektívne vykonávať jeho práva na obhajobu, čím došlo k zásahu do jeho práva
na spravodlivý súdny proces.
15. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené
ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
podľa § 371.
16. Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo
c) zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
17. Ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú
primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo
medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie
zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú
všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010,
IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť pre neprípustnosť (mutatis mutandis I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013,
18. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho
začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho
skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin
19. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania
domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať
v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy
a z ustanovenia § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde zjavne vyplýva, že pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne i mimoriadne
opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní
pred všeobecnými súdmi. V danom prípade sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť založenú
na argumentácii, ktorá svojím obsahom smeruje k naplneniu dovolacích dôvodov
podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku a z obsahu jeho ústavnej sťažnosti
nevyplýva, že by v záujme ochrany ním označených práv využil aj dovolanie ako účinný
prostriedok nápravy namietaných pochybení krajského súdu.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou
proti napadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal a túto odmietol
ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom
súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu