Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 99/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Řeřichovou PhD, Mierová 2529/87, Humenné,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 4

a práva podľa a ods. 3 písm. a), a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 28. februára 2019 a jemu predchádzajúcim postupom

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť

,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a a 4 (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a), čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2019 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky platným pre rok 2019 v znení dodatku č. 1

(ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi

a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že rozsudkom

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. decembra

2018 bol uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) zákona

č. v platnom znení (ďalej len „“), za ktorý

mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne, pričom bol

pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia, ďalším výrokom mu bol uložený trest prepadnutia veci

(mobilný telefón zn. Prestigio MUZE B7 so SIM kartou a mobilný telefón zn. iPhone 6 S

so SIM kartou) s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

3.1 Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom podľa sťažovateľa nebolo

preukázané, že mu bola odovzdaná finančná alebo iná materiálna výhoda, ako ani, že by

pomáhal pri nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky. Rozsudok

okresného súdu sťažovateľ považuje za nezákonný, aj čo sa týka výroku o treste, pretože

v ňom podľa neho neboli dôsledne zohľadnené všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené

v , a tým, že neboli dostatočne zohľadnené jeho osobné

pomery, hodnotenie jeho osoby, dĺžka pobytu v ústave na výkon väzby a možnosť jeho

nápravy. Rovnako sťažovateľ nepovažoval za zákonný ani výrok o uložení trestu

prepadnutia veci, pretože v konaní podľa neho nebolo preukázané, že prepadnuté veci boli

použité pri páchaní trestnej činnosti.

3.2 Na základe podaného odvolania sťažovateľa a odvolania okresného prokurátora

proti rozsudku okresného súdu na verejnom zasadnutí konanom 28. februára 2019 krajský

súd po doplnení dokazovania čítaním záznamu o zabezpečení výkonu rozhodnutia

a trestného spisu vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým podľa § 321 ods. 1

písm. d) a e) v platnom znení (ďalej len

„“) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe

sťažovateľa uznal vinným zo zločinu prevádzačstva podľa

písm. a) a ods. 3 písm. d) v spojení s ,

uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, zaradil ho pre výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 319

jeho odvolanie zamietol.

3.3 Sťažovateľ v odvolaní dôvodil, že jeho konanie malo byť správne právne

kvalifikované ako prečin prevádzačstva podľa , pretože

absentuje akýkoľvek dôkaz preukazujúci identitu údajných migrantov, ktorí boli vypočutí

v rozpore so zákonom bez prítomnosti tlmočníka a z výpovede svedkov v tomto konaní

vyplýva, že nemali pri sebe ani žiadne doklady. Orgány činné v trestnom konaní vo vzťahu

k nim dospeli k záveru, že ide o „nelegálnych imigrantov vietnamskej štátnej príslušnosti“

a tento záver si následne osvojil napriek dôkaznej núdzi i krajský súd.

3.4 Vo vzťahu k námietke porušenia práva na pribratie tlmočníka a konanie

v jazyku, ktorému svedok rozumie, poukazuje sťažovateľ na nález ústavného súdu

sp. zn. zo 4. júla 2001, uvádzajúc, že svedkovia nemali možnosť konať

pri výsluchu v jazyku, ktorému by rozumeli, čo zároveň zásadným spôsobom ovplyvnilo ich

výpovede. Sťažovateľ zastáva názor, že tento postup orgánov činných v trestnom konaní

nebol súladný s a 4 a dohovoru.

3.5 Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní došlo ku závažnému zásahu do jeho

práva na spravodlivý súdny proces a práva na obhajobu, tým že mu bolo znemožnené

efektívne vykonávať jeho práva ako obvineného v trestnom konaní.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci

svojím nálezom rozhodol, že napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcim postupom

došlo k porušeniu jeho základných práv podľa a a 4 ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), čl. 13 a čl. 17 dohovoru, zruší napadnutý

rozsudok a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie krajskému súdu, prizná mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a zaviaže krajský súd uhradiť mu trovy konania.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa kto vyhlási,

že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má minimálne právo vyslúchať alebo dať

vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech

za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

9. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

10. Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby

dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať

sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo

na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenie

sťažovateľových základných práv podľa a podľa a 4 ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d), čl. 13 a čl. 17 dohovoru napadnutým uznesením

a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv malo dôjsť podľa

sťažovateľa v dôsledku toho, že napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcim postupom

- krajský súd pochybil, keď nezohľadnil skutočnosť, že pri výsluchu svedkov –

„nelegálnych imigrantov vietnamskej štátnej príslušnosti“ podľa tvrdenia sťažovateľa nebol

prítomný tlmočník, t. j. tieto osoby nemali možnosť konať pri výsluchu v jazyku, ktorému

by rozumeli, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo ich výpovede;

- v napadnutom konaní nebolo preukázané, že prijal finančnú výhodu alebo iný

materiálny prospech;

- uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní mu bolo znemožnené

efektívne vykonávať jeho práva na obhajobu, čím došlo k zásahu do jeho práva

na spravodlivý súdny proces.

15. Podľa dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371.

16. Podľa dovolanie možno podať, ak bolo

c) zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

17. Ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie

zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú

všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť pre neprípustnosť (mutatis mutandis , , ,

).

18. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin

).

19. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

a z ustanovenia zjavne vyplýva, že pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne i mimoriadne

opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní

pred všeobecnými súdmi. V danom prípade sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť založenú

na argumentácii, ktorá svojím obsahom smeruje k naplneniu dovolacích dôvodov

podľa , a a z obsahu jeho ústavnej sťažnosti

nevyplýva, že by v záujme ochrany ním označených práv využil aj dovolanie ako účinný

prostriedok nápravy namietaných pochybení krajského súdu.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou

proti napadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal a túto odmietol

ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu