Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 132/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 4. apríla 2017 podala žalobkyňa

na okresnom súde žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Toto konanie, v ktorom je sťažovateľ žalovaným, je vedené na okresnom súde

pod sp. zn. . Na pojednávaní pred okresným súdom 8. novembra 2018

žalobkyňa podala návrh na späťvzatie žaloby, s čím sťažovateľ nesúhlasil, odôvodňujúc to

tým, že „predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je najmä bezpodielové

spoluvlastníctvo k bytu, ktorý po rozvode užíva žalobkyňa a s ktorou sa nevie mimosúdne

dohodnúť na majetkovom vyporiadaní, aby súd konanie zastavil, viedlo by to k zahájeniu

ďalšieho súdneho konania, predmetom ktorého by bolo zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu.“.

Okresný súd toto pojednávanie odročil s cieľom rozhodnúť o späťvzatí žaloby

žalobkyňou. Sťažovateľ podal 26. februára 2019 na okresnom súde písomné vyjadrenie

k späťvzatiu žaloby. Aj napriek viacerým žiadostiam sťažovateľa o nariadenie termínu

pojednávania okresný súd od 8. novembra 2018 vo veci nekoná. Podľa názoru sťažovateľa

je takéto nekonanie okresného súdu vo veci „bezdôvodné a právne neospravedlniteľné“.

Sťažovateľ podal 14. novembra 2018 aj návrh na uzavretie mimosúdnej dohody

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola doručená právnej

zástupkyni žalobkyne 21. novembra 2018.

Podľa sťažovateľa „... nečinnosťou súdu vznikajú zbytočné výdavky a súčasne mu

vzniká strata na jeho majetku, ktorá by pri plynulom a promptnom priebehu súdneho

konania nevznikla.“.

3. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„... porušenie práva sťažovateľa ... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR, postupom Okresného súdu

Košice II vo veci sp. zn. priznal finančné zadosťučinenie vo výške

3.000. € a uznesením uložil Okresnému súdu Košice II uhradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 375,24 €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu...“

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej aj „“).

6. Podľa a v každom podaní určenom

ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané.

7. Podľa návrh na začatie konania musí okrem

všeobecných náležitostí podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, jeho

bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť datovaný

a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa

výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,

či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona

o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona

o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

12. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

13. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným

súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, , ). Totiž naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

14. V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonom ustanovených náležitostí ústavnej

sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú ústavnú sťažnosť podanú

ústavnému súdu, k svojej ústavnej sťažnosti síce priložil plnomocenstvo na jeho

zastupovanie advokátom pred ústavným súdom, avšak toto plnomocenstvo udelené 19.

februára 2020 nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v .

Uvedené plnomocenstvo znelo výslovne na zastupovanie „v konaní o ústavnej sťažnosti

pred Ústavným súdom SR Košice“ a v plnomocenstve úplne absentuje identifikácia

odporcu, proti ktorému by podanie ústavnej sťažnosti malo smerovať, ako aj označenie

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým mali byť označené základné práva

sťažovateľa porušené. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmyslom inštitútu

splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne vymedzenom

splnomocniteľom, ktorý uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho

splnomocnená osoba zastupuje (m. m. , ).

15. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou

časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd zastúpené zvoleným advokátom (, ,

).

16. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Z konštantnej judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré

sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť

jeho argumentácie (, , ).

17. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu. Týmito

pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti,

čo znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť iba v rozsahu

korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

18. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje nedostatok zásadného

charakteru spočívajúci v tom, že v jej petite sťažovateľ žiada vysloviť porušenie označeného

základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

avšak v samotnom odôvodnení ústavnej sťažnosti vôbec neuviedol, akým spôsobom malo

k porušeniu tohto práva v napadnutom konaní zo strany okresného súdu dôjsť. V rámci jej

odôvodnenia sťažovateľ poukazuje iba na prieťahy vzťahujúce sa na konanie vedené síce

okresným súdom, ale pod inou spisovou značkou, a to pod sp. zn. , a v tej

súvislosti napáda postup všeobecného súdu, ktorý v uvedenom konaní podľa názoru

sťažovateľa nekonal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľom predložené dôkazy

k ústavnej sťažnosti a tiež ďalšie dôkazy, na ktoré v odôvodnení poukazuje, sa vzťahujú

na konanie vedené pod sp. zn. , avšak nie na napadnuté konanie pred okresným

súdom.

19. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje jasný

(jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa

sťažovateľ domáha. Petit nekorešponduje s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v ústavnej

sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať ex offo. Na taký

postup slúži inštitút obligatórneho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Z publikovanej judikatúry taktiež jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , ).

20. Povedané inak, ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie

určeného sťažovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám

vykonať konverziu sťažovateľom chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti.

V situácii, keď je petit ústavnej sťažnosti sťažovateľom z hľadiska práva nesprávne

formulovaný, musí ústavný súd s ohľadom na jeho viazanosť petitom ústavnú sťažnosť

odmietnuť.

21. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej

podobe neobsahovala návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127

ods. 1 a a , teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, a v dôsledku uvedeného nedostatku by

ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia. Sťažovateľ

taktiež k návrhu na začatie konania nepredložil splnomocnenie spĺňajúce zákonné

požiadavky.

22. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, nespĺňa

požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným

požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí podľa .

23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.

24. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla skutočnosť,

že právna zástupkyňa sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu

19. februára 2020) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnej zástupkyni

sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou

úpravou – o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu