Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 132/2020
PDF · 173.79 KB
No categories available
II. ÚS 132/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 112/2013 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 112/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 4. apríla 2017 podala žalobkyňa
na okresnom súde žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Toto konanie, v ktorom je sťažovateľ žalovaným, je vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 43 Pc 3/2017. Na pojednávaní pred okresným súdom 8. novembra 2018
žalobkyňa podala návrh na späťvzatie žaloby, s čím sťažovateľ nesúhlasil, odôvodňujúc to
tým, že „predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je najmä bezpodielové
spoluvlastníctvo k bytu, ktorý po rozvode užíva žalobkyňa a s ktorou sa nevie mimosúdne
dohodnúť na majetkovom vyporiadaní, aby súd konanie zastavil, viedlo by to k zahájeniu
ďalšieho súdneho konania, predmetom ktorého by bolo zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu.“.
Okresný súd toto pojednávanie odročil s cieľom rozhodnúť o späťvzatí žaloby
žalobkyňou. Sťažovateľ podal 26. februára 2019 na okresnom súde písomné vyjadrenie
k späťvzatiu žaloby. Aj napriek viacerým žiadostiam sťažovateľa o nariadenie termínu
pojednávania okresný súd od 8. novembra 2018 vo veci nekoná. Podľa názoru sťažovateľa
je takéto nekonanie okresného súdu vo veci „bezdôvodné a právne neospravedlniteľné“.
Sťažovateľ podal 14. novembra 2018 aj návrh na uzavretie mimosúdnej dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola doručená právnej
zástupkyni žalobkyne 21. novembra 2018.
Podľa sťažovateľa „... nečinnosťou súdu vznikajú zbytočné výdavky a súčasne mu
vzniká strata na jeho majetku, ktorá by pri plynulom a promptnom priebehu súdneho
konania nevznikla.“.
3. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:
„... porušenie práva sťažovateľa ... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, postupom Okresného súdu
Košice II vo veci sp. zn. 12C/112/2013 priznal finančné zadosťučinenie vo výške
3.000. € a uznesením uložil Okresnému súdu Košice II uhradiť sťažovateľovi trovy konania
vo výške 375,24 €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu...“
II.
Relevantná právna úprava
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).
6. Podľa § 39 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde v každom podaní určenom
ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané.
7. Podľa § 43 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí okrem
všeobecných náležitostí podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, jeho
bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť datovaný
a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa
výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým
podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,
či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona
o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona
o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
12. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,
ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.
13. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným
súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08,
II. ÚS 70/2015, III. ÚS 402/2017, II. ÚS 154/2019). Totiž naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
14. V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonom ustanovených náležitostí ústavnej
sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú ústavnú sťažnosť podanú
ústavnému súdu, k svojej ústavnej sťažnosti síce priložil plnomocenstvo na jeho
zastupovanie advokátom pred ústavným súdom, avšak toto plnomocenstvo udelené 19.
februára 2020 nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 43 zákona o ústavnom súde.
Uvedené plnomocenstvo znelo výslovne na zastupovanie „v konaní o ústavnej sťažnosti
pred Ústavným súdom SR Košice“ a v plnomocenstve úplne absentuje identifikácia
odporcu, proti ktorému by podanie ústavnej sťažnosti malo smerovať, ako aj označenie
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým mali byť označené základné práva
sťažovateľa porušené. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmyslom inštitútu
splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne vymedzenom
splnomocniteľom, ktorý uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho
splnomocnená osoba zastupuje (m. m. II. ÚS 69/2018, II. ÚS 102/2019).
15. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu
na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu
návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou
časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa
od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.
Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd zastúpené zvoleným advokátom (IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 644/2014,
16. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Z konštantnej judikatúry
ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy, ktoré
sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť
jeho argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).
17. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu
rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým
spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu. Týmito
pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti,
čo znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť iba v rozsahu
korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).
18. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje nedostatok zásadného
charakteru spočívajúci v tom, že v jej petite sťažovateľ žiada vysloviť porušenie označeného
základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 112/2013,
avšak v samotnom odôvodnení ústavnej sťažnosti vôbec neuviedol, akým spôsobom malo
k porušeniu tohto práva v napadnutom konaní zo strany okresného súdu dôjsť. V rámci jej
odôvodnenia sťažovateľ poukazuje iba na prieťahy vzťahujúce sa na konanie vedené síce
okresným súdom, ale pod inou spisovou značkou, a to pod sp. zn. 43 Pc 3/2017, a v tej
súvislosti napáda postup všeobecného súdu, ktorý v uvedenom konaní podľa názoru
sťažovateľa nekonal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľom predložené dôkazy
k ústavnej sťažnosti a tiež ďalšie dôkazy, na ktoré v odôvodnení poukazuje, sa vzťahujú
na konanie vedené pod sp. zn. 43 Pc 3/2017, avšak nie na napadnuté konanie pred okresným
súdom.
19. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje jasný
(jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa
sťažovateľ domáha. Petit nekorešponduje s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať ex offo. Na taký
postup slúži inštitút obligatórneho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Z publikovanej judikatúry taktiež jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (III. ÚS 357/2010,
III. ÚS 206/2010, III. ÚS 664/2017, II. ÚS 395/2019).
20. Povedané inak, ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie
určeného sťažovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám
vykonať konverziu sťažovateľom chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti.
V situácii, keď je petit ústavnej sťažnosti sťažovateľom z hľadiska práva nesprávne
formulovaný, musí ústavný súd s ohľadom na jeho viazanosť petitom ústavnú sťažnosť
odmietnuť.
21. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej
podobe neobsahovala návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127
ods. 1 ústavy a § 45 a § 123 zákona o ústavnom súde, teda takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, a v dôsledku uvedeného nedostatku by
ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia. Sťažovateľ
taktiež k návrhu na začatie konania nepredložil splnomocnenie spĺňajúce zákonné
požiadavky.
22. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná
sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, nespĺňa
požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným
požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.
24. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla skutočnosť,
že právna zástupkyňa sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu
19. februára 2020) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnej zástupkyni
sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou
úpravou – zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu