Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)II. ÚS 395/2019
PDF · 208.24 KB
No categories available
II. ÚS 395/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátskou kanceláriou
C & T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
Mgr. Ing. Miroslav Compeľ, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 28 Cb 16/2001 z 13. júna 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátskou kanceláriou C & T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, ktorou namieta
porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu a na konanie pred
súdom podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva na prístup k súdu podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva
na zákonného sudcu a na konanie pred príslušným súdom podľa čl. 38 ods. 1 listiny
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 28 Cb 16/2001
z 13. júna 2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu II“).
2. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:
«... K porušovaniu uvedených základných práv a slobôd sťažovateľa došlo
rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 28 Cb 16/2001-1437 zo dňa 13.6.2019, ktorý
sťažovateľ prevzal dňa 02.09.2019 (ďalej len ako „rozsudok“). ...
Prvým výrokom (podľa dôkazu č. 1) svojho rozsudku súd rozhodol, že zamieta návrh
sťažovateľa na prerušenie konania. Odvolanie voči svojmu prvému výroku súd nepripustil
i napriek tomu, že tretím výrokom sťažovateľovi priznal právo náhrady trov konania
vo výške len 76 %, čo tento súd odôvodnil údajnou úspešnosťou žalobcu v časti konania
o zaplatenie sumy 12.281,75 € (bod 45. rozsudku podľa dôkazu č. 1). ...
... Sťažovateľ sa domnieva, že súd nie je oprávnený vysloviť tvrdenie
podľa citovaného bodu 45. rozsudku s ohľadom na okolnosť, že práve o tejto otázke
prebiehajú dve dodnes neukončené dovolacie konania a to tak vo veci samej, ako i konanie
o obnove konania Krajského súdu v Bratislave č. k. 28 Cb 16/2001. Preto je do času, kým
nebude o dovolaniach rozhodnuté, nárok žalobcu sporný...
... Zároveň ale Krajský súd v Bratislave koná vo veci č. k. 28 Cb 16/2001 i napriek
tomu, že žalobca vo veci žaloval bezdôvodné obohatenie majiteľov nehnuteľnosti, ktorí sú
fyzické osoby rekonštrukciou, sčasti financovanou prostriedkami žalobcu. K takto
formulovanej žalobe a ani k takto spôsobenej škode (ako žalobcovi prikázal žalobu
preformulovať odvolací súd, viď posl. ods. na str. 17 dôkazu č. 3. však nie je Krajský súd
v Bratislave oprávnený a vec prislúcha okresnému súdu. Rozhodnutím nepríslušného súdu
je porušené právo sťažovateľa na konanie pred zákonným sudcom tak, ako toto konanie
upravuje čl. 48, ods. 1 Ústavy SR... Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon...
... Podaním z 25.4.2019 sťažovateľ súdu predložil dôkazy uzneseniami Krajského
súdu v Bratislave č. k. 7 Cbs 3/2007-345 z 25.5.2016 a Najvyššieho súdu SR
č. k. 4Obo/28/2016 z 31.5.2017. Týmito dôkazmi, právoplatnými od 28.7.2017, je
preukázané, že citovaná pohľadávka žalobcu ( ), vo výške
12.281,75 € zanikla započítaním už dňa 24.6.2004. Takto je preukázané, že odvolací súd
sťažovateľovi rozsudkom z 30.4.2014 podľa dôkazu č. 2, právoplatným v znení rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2016 podľa dôkazu č. 3, uložil povinnosť ešte raz uhradiť
tú istú pohľadávku, ktorej započítanie dňa 24.6.2004 sťažovateľ preukázal v konaní
Krajského súdu č. k. 7 Cbs 3/2007. Vo veci Krajského súdu v Bratislave č. k. 28 Cb 16/2001
prebieha konanie o dovolaní voči právoplatnému rozsudku č. l. 945 z 30.4.2014, ktorý bol
v časti 12.281,75 € potvrdený rozsudkom odvolacieho Najvyššieho súdu SR
č. k. 4Obo/38/2014 z 27.1.2016...
... V konaní o dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu Krajský súd v Bratislave
uznesením z 29.5.2018 zastavil konanie z dôvodu neuhradeného poplatku. Pretože však
v dovolacom konaní o plnenie vo výške 12.281,75 € súd sťažovateľovi vyrubil poplatok
vo výške 11.847,- €, sťažovateľ podal voči tomuto uzneseniu dňa 11.6.2018 odvolanie,
ktorým poukázal na okolnosť, že nikde na svete neexistuje možnosť, aby súd konanie
spoplatnil sumou, ktorá presahuje 96% spornej sumy. Poplatok zo sumy uplatnenej
dovolaním sťažovateľ uhradil. Žiaden súd ale dodnes o dovolaní z 11.6.2018 nerozhodol.
Preto, s istotou neexistovalo dňa 13.6.2019, v čase vydanie rozsudku zo strany súdu, ani
žiadne rozhodnutie o dovolaní vo veci. Konajúci súd preto nemôže tušiť, aké bude
rozhodnutie vo veci dovolania proti právoplatnému rozsudku vo veci, o ktorej v ten deň
rozhodol a pre ktorú z možností podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení sa dovolací
súd rozhodne. Vo veci Krajského súdu v Bratislave č. k. 28 Cb 16/2001 tiež prebieha
konanie o obnove konania na tom istom súde pod sp. zn. 11C/2/20017. Bodom 45 rozsudku
napadnutého rozsudku právoplatné rozhodnutie existuje len preto, že súd nedbal na konanie
o obnove konania v tejto veci, keď rozsudok vyniesol skôr, než bolo konanie o obnove
konania ukončené aspoň rozhodnutím odvolacieho súdu. Sťažovateľ sa zároveň domnieva,
že súd nemal vyniesť napadnutý rozsudok skôr, než bolo ukončené konanie o obnove
právoplatného rozhodnutia Krajského súdu č. k. 28Cb/16/2001-945...
... V odvolacom konaní o povolenie obnovy konania odvolací Najvyšší súd návrh
sťažovateľa zamietol uznesením č. k. 8Co 1/2019 z 29.5.2019. Sťažovateľ v zákonom
stanovenej lehote na podanie dovolania dovolanie v tejto veci podal. Súd preto nemôže
tušiť, aký bude právoplatný rozsudok vo veci obnovy toho konania, v ktorom má v úmysle
konať. S ohľadom na vyššie citovaný § 415 CSP súd ani nemôže vedieť, o akom merite
v tejto veci vôbec koná. Postupom súdu, ktorý svojím I. výrokom v napadnutom rozsudku
zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania preto došlo k porušeniu práva
sťažovateľa na prístup k súdom zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd. V konaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 28 Cb 16/2001
sťažovateľ od počiatku namietal vecnú príslušnosť súdu (dnes určenú podľa § 12 CSP).
Sťažovateľ je toho názoru, že súd bol povinný overiť si, či boli napadnuté rozsudky vynesené
vecne nepríslušnými súdmi, alebo nie a najmä, súd bol zaiste povinný k tejto otázke zaujať
stanovisko...
... Sťažovateľ má za to, že vec bol v každom prípade povinný prejednať samosudca
Okresného súdu Bratislava II a nie senát Krajského súdu v Bratislave, čím došlo
k porušeniu práva sťažovateľa v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38, ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd...»
3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu v zmysle
čl. 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 36, ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, porušené bolo. Základné právo sťažovateľa
na zákonného sudcu a na konanie pred príslušným súdom v zmysle čl. 48, ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj čl. 38, ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušené bolo.
Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 28 Cb 16/2001-1437
z 13.6.2019 a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vec postúpiť Okresnému súdu
Bratislava II ako súdu príslušnému.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi odškodnenie
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- € (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd
v Bratislave povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR s DPH, ktoré je Krajský súd v Bratislavy
povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa.“
II.
Relevantná právna úprava
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
9. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
10. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
11. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sa ústavnému súdu podáva
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
12. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde podanie podané v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o e-Governmente“) je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne
nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ústavný súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
13. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie
pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
14. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
15. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
16. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť
datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
17. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť
pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa
musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
18. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým
podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
19. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu
zastúpeniu sťažovateľa táto nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom ustanovené v § 40 ods. 2, § 43 ods. 2 a 3 a § 123 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
20. Závažným nedostatkom ústavnej sťažnosti je absencia podpisu. Ústavná sťažnosť
bola totiž ústavnému súdu doručená v elektronickej podobe (elektronickom formulári)
bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente. Sťažovateľ však svoju ústavnú sťažnosť
ústavnému súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa zákona
o e-Governmente dodatočne v lehote do desiatich dní a vôbec do jej prerokovania
na neverejnom zasadnutí nedoručil, čo by za predpokladu, že by nešlo o návrh na začatie
konania (ústavnú sťažnosť), ale iba o podanie, znamenalo, že ústavný súd by na takéto
podanie bez ďalšieho neprihliadol. Keďže v zmysle § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva, už tento nedostatok sám osebe je
dôvodom na odmietnutie tejto ústavnej sťažnosti pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí.
21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, resp. v jej prílohovej časti medzi inými síce
uvádza aj plnomocenstvo, ktoré malo byť udelené advokátovi na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom, v skutočnosti však plnomocenstvo k ústavnej sťažnosti nepripojil.
22. Ďalším podstatným nedostatkom ústavnej sťažnosti je tiež neúplnosť jej petitu,
t. j. návrhu, ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť, a to do takej miery, ktorá bráni jej
meritórnemu preskúmaniu.
23. Sťažovateľ sa v prvej časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáha vyslovenia
porušenia ním označených základných práv a slobôd podľa ústavy a listiny, avšak
bez označenia akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,
ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody. V ďalšej časti petitu
ústavnej sťažnosti sa síce domáha zrušenia rozsudku krajského súdu sp. zn. 28 Cb 16/2001
z 13. júna 2019, avšak bez toho, aby výslovne navrhol vysloviť, že akékoľvek základné
či iné právo (práva) boli týmto rozsudkom alebo jeho časťou [1. výrokom o zamietnutí
návrhu sťažovateľa (žalovaného) na prerušenie konania alebo 2. výrokom o zamietnutí
žaloby, alebo 3. výrokom o náhrade trov konania, pozn.] porušené.
24. Je pravdou, že v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje
na porušenie ním označených základných práv podľa ústavy a listiny rozsudkom krajského
súdu II, avšak tieto jeho tvrdenia môže ústavný súd považovať iba za súčasť argumentácie,
a nie za relevantný návrh, o ktorom môže rozhodnúť. Uvedené platí o to viac, že v rámci
odôvodnenia ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta aj nesprávnosť rozsudku krajského súdu
sp. zn. 28 Cb 16/2001 z 30. apríla 2014 (rozsudok krajského súdu I) a tiež rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 38/2014 z 27. januára 2016.
Z ústavnej sťažnosti, resp. jej petitu teda nie je poznateľné, vo vzťahu ku ktorému
právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu by mal ústavný súd vysloviť
porušenie ním označených základných práv. Napokon postup, pri ktorom by ústavný súd
zrušil rozhodnutie všeobecného súdu (rozsudok krajského súdu II) bez predchádzajúceho
vyslovenia, že práva sťažovateľa boli týmto rozhodnutím porušené, ústava a ani zákon
o ústavnom súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie ústavnej
sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa
vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 133 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
25. Sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti nedomáhal, aby ústavný súd vyslovil, že
ním označené základné práva podľa ústavy a listiny boli porušené rozsudkom krajského
súdu II, ktorý následne bez ďalšieho žiada v časti petitu zrušiť. Vychádzajúc z uvedeného,
možno uzavrieť, že sťažovateľom predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je
vymedzený presne, jednoznačne a určito, teda takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku uvedeného nedostatku by
ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.
26. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Ústavný súd nie je povinný nahradzovať úkony právnej služby,
ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené
zákonom ustanovené predpoklady.
27. Ústavný súd teda nie je povinný nedostatky zákonom ustanovených náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľa z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na to,
že ústavný súd na dodatočné doručenie podania v zmysle § 40 ods. 2 poslednej vety zákona
o ústavnom súde nevyzýva a nesplnenie ďalších zákonom ustanovených náležitostí sa
netýkalo iba formálnych náležitostí, ale aj obsahových náležitostí, ústavný súd nevyzýval
na odstránenie nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.
28. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
29. V dôsledku toho rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa
spočívajúcich v priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov tohto
konania v danej veci úplne stratilo opodstatnenie. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej
sťažnosti ako celku sa ústavný súd už týmito návrhmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu