Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 395/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

C & T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

Mgr. Ing. Miroslav Compeľ, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a podľa a

Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 13. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou C & T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, ktorou namieta

porušenie základného práva na prístup k súdu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu a na konanie pred

súdom podľa , ako aj základného práva na prístup k súdu podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva

na zákonného sudcu a na konanie pred príslušným súdom podľa čl. 38 ods. 1 listiny

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. júna 2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu II“).

2. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:

«... K porušovaniu uvedených základných práv a slobôd sťažovateľa došlo

rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. -1437 zo dňa 13.6.2019, ktorý

sťažovateľ prevzal dňa 02.09.2019 (ďalej len ako „rozsudok“). ...

Prvým výrokom (podľa dôkazu č. 1) svojho rozsudku súd rozhodol, že zamieta návrh

sťažovateľa na prerušenie konania. Odvolanie voči svojmu prvému výroku súd nepripustil

i napriek tomu, že tretím výrokom sťažovateľovi priznal právo náhrady trov konania

vo výške len 76 %, čo tento súd odôvodnil údajnou úspešnosťou žalobcu v časti konania

o zaplatenie sumy 12.281,75 € (bod 45. rozsudku podľa dôkazu č. 1). ...

... Sťažovateľ sa domnieva, že súd nie je oprávnený vysloviť tvrdenie

podľa citovaného bodu 45. rozsudku s ohľadom na okolnosť, že práve o tejto otázke

prebiehajú dve dodnes neukončené dovolacie konania a to tak vo veci samej, ako i konanie

o obnove konania Krajského súdu v Bratislave č. k. . Preto je do času, kým

nebude o dovolaniach rozhodnuté, nárok žalobcu sporný...

... Zároveň ale Krajský súd v Bratislave koná vo veci č. k. i napriek

tomu, že žalobca vo veci žaloval bezdôvodné obohatenie majiteľov nehnuteľnosti, ktorí sú

fyzické osoby rekonštrukciou, sčasti financovanou prostriedkami žalobcu. K takto

formulovanej žalobe a ani k takto spôsobenej škode (ako žalobcovi prikázal žalobu

preformulovať odvolací súd, viď posl. ods. na str. 17 dôkazu č. 3. však nie je Krajský súd

v Bratislave oprávnený a vec prislúcha okresnému súdu. Rozhodnutím nepríslušného súdu

je porušené právo sťažovateľa na konanie pred zákonným sudcom tak, ako toto konanie

upravuje , ods. 1 SR... Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon...

... Podaním z 25.4.2019 sťažovateľ súdu predložil dôkazy uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave č. k. -345 z 25.5.2016 a Najvyššieho súdu SR

č. k. z 31.5.2017. Týmito dôkazmi, právoplatnými od 28.7.2017, je

preukázané, že citovaná pohľadávka žalobcu ( ), vo výške

12.281,75 € zanikla započítaním už dňa 24.6.2004. Takto je preukázané, že odvolací súd

sťažovateľovi rozsudkom z 30.4.2014 podľa dôkazu č. 2, právoplatným v znení rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2016 podľa dôkazu č. 3, uložil povinnosť ešte raz uhradiť

tú istú pohľadávku, ktorej započítanie dňa 24.6.2004 sťažovateľ preukázal v konaní

Krajského súdu č. k. . Vo veci Krajského súdu v Bratislave č. k.

prebieha konanie o dovolaní voči právoplatnému rozsudku č. l. 945 z 30.4.2014, ktorý bol

v časti 12.281,75 € potvrdený rozsudkom odvolacieho Najvyššieho súdu SR

č. k. z 27.1.2016...

... V konaní o dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu Krajský súd v Bratislave

uznesením z 29.5.2018 zastavil konanie z dôvodu neuhradeného poplatku. Pretože však

v dovolacom konaní o plnenie vo výške 12.281,75 € súd sťažovateľovi vyrubil poplatok

vo výške 11.847,- €, sťažovateľ podal voči tomuto uzneseniu dňa 11.6.2018 odvolanie,

ktorým poukázal na okolnosť, že nikde na svete neexistuje možnosť, aby súd konanie

spoplatnil sumou, ktorá presahuje 96% spornej sumy. Poplatok zo sumy uplatnenej

dovolaním sťažovateľ uhradil. Žiaden súd ale dodnes o dovolaní z 11.6.2018 nerozhodol.

Preto, s istotou neexistovalo dňa 13.6.2019, v čase vydanie rozsudku zo strany súdu, ani

žiadne rozhodnutie o dovolaní vo veci. Konajúci súd preto nemôže tušiť, aké bude

rozhodnutie vo veci dovolania proti právoplatnému rozsudku vo veci, o ktorej v ten deň

rozhodol a pre ktorú z možností podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení sa dovolací

súd rozhodne. Vo veci Krajského súdu v Bratislave č. k. tiež prebieha

konanie o obnove konania na tom istom súde pod sp. zn. . Bodom 45 rozsudku

napadnutého rozsudku právoplatné rozhodnutie existuje len preto, že súd nedbal na konanie

o obnove konania v tejto veci, keď rozsudok vyniesol skôr, než bolo konanie o obnove

konania ukončené aspoň rozhodnutím odvolacieho súdu. Sťažovateľ sa zároveň domnieva,

že súd nemal vyniesť napadnutý rozsudok skôr, než bolo ukončené konanie o obnove

právoplatného rozhodnutia Krajského súdu č. k. -945...

... V odvolacom konaní o povolenie obnovy konania odvolací Najvyšší súd návrh

sťažovateľa zamietol uznesením č. k. z 29.5.2019. Sťažovateľ v zákonom

stanovenej lehote na podanie dovolania dovolanie v tejto veci podal. Súd preto nemôže

tušiť, aký bude právoplatný rozsudok vo veci obnovy toho konania, v ktorom má v úmysle

konať. S ohľadom na vyššie citovaný súd ani nemôže vedieť, o akom merite

v tejto veci vôbec koná. Postupom súdu, ktorý svojím I. výrokom v napadnutom rozsudku

zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania preto došlo k porušeniu práva

sťažovateľa na prístup k súdom zakotveného v SR a Listiny

základných práv a slobôd. V konaní Krajského súdu v Bratislave č. k.

sťažovateľ od počiatku namietal vecnú príslušnosť súdu (dnes určenú podľa ).

Sťažovateľ je toho názoru, že súd bol povinný overiť si, či boli napadnuté rozsudky vynesené

vecne nepríslušnými súdmi, alebo nie a najmä, súd bol zaiste povinný k tejto otázke zaujať

stanovisko...

... Sťažovateľ má za to, že vec bol v každom prípade povinný prejednať samosudca

Okresného súdu Bratislava II a nie senát Krajského súdu v Bratislave, čím došlo

k porušeniu práva sťažovateľa v zmysle SR a , ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd...»

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu v zmysle

, ods. 1 , ako aj , ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, porušené bolo. Základné právo sťažovateľa

na zákonného sudcu a na konanie pred príslušným súdom v zmysle , ods. 1

Slovenskej republiky, ako aj čl. 38, ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušené bolo.

Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -1437

z 13.6.2019 a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vec postúpiť Okresnému súdu

Bratislava II ako súdu príslušnému.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi odškodnenie

nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- € (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR s DPH, ktoré je Krajský súd v Bratislavy

povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

6. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

9. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

10. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

11. Podľa podanie sa ústavnému súdu podáva

písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

12. Podľa podanie podané v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o e-Governmente“) je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne

nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ústavný súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

13. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

14. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

15. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

16. Podľa návrh na začatie konania musí byť

datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

17. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

18. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

19. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu

zastúpeniu sťažovateľa táto nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v § 40 ods. 2, § 43 ods. 2 a 3 a § 123 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

20. Závažným nedostatkom ústavnej sťažnosti je absencia podpisu. Ústavná sťažnosť

bola totiž ústavnému súdu doručená v elektronickej podobe (elektronickom formulári)

bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente. Sťažovateľ však svoju ústavnú sťažnosť

ústavnému súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa zákona

o e-Governmente dodatočne v lehote do desiatich dní a vôbec do jej prerokovania

na neverejnom zasadnutí nedoručil, čo by za predpokladu, že by nešlo o návrh na začatie

konania (ústavnú sťažnosť), ale iba o podanie, znamenalo, že ústavný súd by na takéto

podanie bez ďalšieho neprihliadol. Keďže v zmysle

ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva, už tento nedostatok sám osebe je

dôvodom na odmietnutie tejto ústavnej sťažnosti pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, resp. v jej prílohovej časti medzi inými síce

uvádza aj plnomocenstvo, ktoré malo byť udelené advokátovi na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom, v skutočnosti však plnomocenstvo k ústavnej sťažnosti nepripojil.

22. Ďalším podstatným nedostatkom ústavnej sťažnosti je tiež neúplnosť jej petitu,

t. j. návrhu, ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť, a to do takej miery, ktorá bráni jej

meritórnemu preskúmaniu.

23. Sťažovateľ sa v prvej časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáha vyslovenia

porušenia ním označených základných práv a slobôd podľa a listiny, avšak

bez označenia akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody. V ďalšej časti petitu

ústavnej sťažnosti sa síce domáha zrušenia rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 13. júna 2019, avšak bez toho, aby výslovne navrhol vysloviť, že akékoľvek základné

či iné právo (práva) boli týmto rozsudkom alebo jeho časťou [1. výrokom o zamietnutí

návrhu sťažovateľa (žalovaného) na prerušenie konania alebo 2. výrokom o zamietnutí

žaloby, alebo 3. výrokom o náhrade trov konania, pozn.] porušené.

24. Je pravdou, že v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje

na porušenie ním označených základných práv podľa a listiny rozsudkom krajského

súdu II, avšak tieto jeho tvrdenia môže ústavný súd považovať iba za súčasť argumentácie,

a nie za relevantný návrh, o ktorom môže rozhodnúť. Uvedené platí o to viac, že v rámci

odôvodnenia ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta aj nesprávnosť rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 30. apríla 2014 (rozsudok krajského súdu I) a tiež rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. januára 2016.

Z ústavnej sťažnosti, resp. jej petitu teda nie je poznateľné, vo vzťahu ku ktorému

právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu by mal ústavný súd vysloviť

porušenie ním označených základných práv. Napokon postup, pri ktorom by ústavný súd

zrušil rozhodnutie všeobecného súdu (rozsudok krajského súdu II) bez predchádzajúceho

vyslovenia, že práva sťažovateľa boli týmto rozhodnutím porušené, a ani zákon

o ústavnom súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie ústavnej

sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ( , zákona

o ústavnom súde).

25. Sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti nedomáhal, aby ústavný súd vyslovil, že

ním označené základné práva podľa a listiny boli porušené rozsudkom krajského

súdu II, ktorý následne bez ďalšieho žiada v časti petitu zrušiť. Vychádzajúc z uvedeného,

možno uzavrieť, že sťažovateľom predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je

vymedzený presne, jednoznačne a určito, teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku uvedeného nedostatku by

ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.

26. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Ústavný súd nie je povinný nahradzovať úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať

nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady.

27. Ústavný súd teda nie je povinný nedostatky zákonom ustanovených náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľa z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na to,

že ústavný súd na dodatočné doručenie podania v zmysle § 40 ods. 2 poslednej vety zákona

o ústavnom súde nevyzýva a nesplnenie ďalších zákonom ustanovených náležitostí sa

netýkalo iba formálnych náležitostí, ale aj obsahových náležitostí, ústavný súd nevyzýval

na odstránenie nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.

28. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

ústavnú sťažnosť odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

29. V dôsledku toho rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa

spočívajúcich v priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov tohto

konania v danej veci úplne stratilo opodstatnenie. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej

sťažnosti ako celku sa ústavný súd už týmito návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu