Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74Ek/1207/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: CRN2 s. r. o., v likvidácii, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zastúpený: JUDr. Lucia Fabriciusová, advokát, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 183 959, o vymoženie sumy vo výške 12.658,07 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 982 586, pod sp. zn. XXX XXX/XX, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. . zo dňa 31. 03. 2025 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 194,84 Eur, ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10. 08. 2018 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 12.658,07 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom dňa 26. 10. 2017 pod sp. zn. , ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14. 11. 2017, (ďalej aj „exekučný titul“).

2. Súd vydal dňa 25. 10. 2018 poverenie, ktorým poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom exekútorského úradu Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 982 586, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. .

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 12. 2019 vyšší súdny úradník návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že povinnou uvádzané okolnosti nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k zastaveniu exekúcie súdom. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v sume 183,34 Eur a povinnej nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala povinná včas sťažnosť. Sudca uznesením sp. zn. zo dňa 17. 12. 2020, sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom dňa 12. 12. 2019 v jeho celom rozsahu zrušil, uvádzajúc, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodcovského rozsudku, pre vydanie ktorého mala byť sporná právomoc rozhodcovského súdu. O trovách konania rozhodol tak, že oprávnenému nepriznal náhradu

trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 12. 2019. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 01. 2021.

4. Upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. zo dňa 11. 02. 2021, rozhodol poverený súdny exekútor o zastavení vedenia exekúcie v neprospech osoby povinnej v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz (OdK). Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie podal oprávnený v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky, o ktorých vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 22. 04. 2021 rozhodol tak, že námietkam oprávneného vyhovel a súdnym exekútorom vydané upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. Tento záver odôvodnil predovšetkým tým, že v predmetnom konaní je vymáhaná pohľadávka, ktorá nie je dotknutá účinkami konkurzného konania vyhláseného na majetok povinnej, a to v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne, proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 22. 04. 2021 podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej žiadala napadnuté uznesenie zrušiť, námietky oprávneného zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Povinná nesúhlasila s právnym posúdením vymáhanej pohľadávky. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 08. 2022, sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 22. 04. 2021 zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď dospel záveru o správnosti posúdenia charakteru vymáhanej pohľadávky vyšším súdnym úradníkom. Uznesenie sp. zn. zo dňa 22. 04. 2021 spolu s uznesením zo dňa 15 08. 2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 08. 2022.

5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 08. 2023 vyšší súdny úradník, v poradí prvou výrokovou vetou exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, keď dospel k záveru, že ad hoc rozhodca nemal danú právomoc na to, aby spor medzi nimi rozhodoval a jeho rozhodnutie je voči povinnej ničotné. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že v konaní neúspešný oprávnený je povinný nahradiť povinnej trovy právneho zastúpenia v sume 368,09 Eur a poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 72,00 Eur. Proti tomuto uzneseniu sp zn. zo dňa 04. 08. 2023 podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 02. 2025 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 04 .08. 2023. Uznesenie sp. zn. zo dňa 18. 02. 2025 nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2025.

6. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31. 03. 2025 vyšší súdny úradník návrh na zastavenie exekúcie povinnej podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.), oprávnenému priznal náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 183,34 Eur, na úhradu ktorých zaviazal povinnú v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a povinnej nepriznal náhradu výdavkov na právne zastupovanie v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie (výrok III.) Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 05. 12. 2018 je právne viazaný rešpektovať právny názor konajúceho sudcu uvedený v Uznesení zo dňa 18. 02. 2025. K námietke povinnej ohľadom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie vo veci najmä z neexistencie rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola podľa názoru povinnej medzi oprávneným a povinnou platne uzavretá, vyšší súdny úradník uviedol, že po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti KOLEX, s.r.o., mal za preukázané, že v danom prípade sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno- záväzkový vzťah titulom náhrady škody oprávneného voči štatutárovi spoločnosti. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, keďže nejde o spotrebiteľský spor. Po vykonanom dokazovaní vyšší súdny úradník dospel k záveru, že konanie vedené pred rozhodcovským súdom pred ustanoveným rozhodcom Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom, v konaní sp.zn. nebolo spotrebiteľským sporom keďže sa jedná o spor o náhradu škody medzi oprávneným ako právnickou osobou - spoločnosťou proti povinnej ako štatutárovi právnickej osoby - STAVING AM, s.r.o.. Keďže v danom prípade nejde o spotrebiteľské konanie, nakoľko na oboch stranách zmluvného vzťahu vystupovali právnické osoby - podnikatelia, vyšší súdny úradník nemohol preskúmavať exekučný titul v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku ani prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Teda

vo vzťahu námietky povinnej, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať na základe neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti KOLEX, s.r.o., tak vyšší súdny úradník zdôraznil, že dané rozhodcovské konanie vo veci sp.zn. pred rozhodcovským súdom pred ustanoveným rozhodcom Ing. Milošom Valachom, nebol spotrebiteľským sporom. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci zo dňa 05. 09. 2018 platí, že od 1. januára 2015 exekučný súd nie je oprávnený posudzovať existenciu rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“). Je rozhodcovským rozsudkom v plnej miere viazaný a nemôže vyhlásiť exekúciu za neprípustnú z dôvodu posudzovania rozhodcovskej zmluvy. Vyšší súdny úradník poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. .

7. Vo vzťahu k námietke povinnej, že nevedela o samotnom rozhodcovskom konaní, nebol jej doručený rozhodcovský rozsudok, nemohla sa aktívne brániť pred rozhodcovským súdom vo veci sp.zn. , ktorú viedol ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, tak vyšší súdny úradník si zapožičal rozhodcovský spis zo dňa 21 .08. 2018, a z fotokópii poštových doručeniek mal nesporne preukázané, že povinnej bolo doručované rozhodcovské uznesenie oznámenie o začatí rozhodcovského konania

- výzva pod sp. zn. zo dňa 06. 10. 2017 doporučenou zásielkou, ktorá sa vrátila rozhodcovského súdu dňa 17. 10. 2017 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Zároveň rovnako je nesporné, že povinnej na adresu trvalého bydliska bol doručovaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 26. 10. 2017 doporučenou zásielkou, ktorá sa vrátila sa rozhodcovskému súdu dňa 07. 11. 2017 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyšší súdny úradník konštatoval, že mal preukázané, že exekučný titul zo dňa 26. 10. 2017 bol povinnej riadne a zákonne doručený na adresu jej trvalého bydliska podľa zákona o rozhodcovskom konaní doporučenou zásielkou a do vlastných rúk. Vyšší súdny úradník poukázal na v spojení s ust. zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ( ďalej len „CSP“) a teda povinnej bol exekučný titul doručený dňa 07. 11. 2017. Vyšší súdny úradník písomnou žiadosťou zo dňa 12. 03. 2025 požiadal Mestský súd Bratislava III o informáciu o stave konania vo veci sp. zn. o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. zo dňa 26. 10. 2017 vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom. Podaním zo dňa 18. 03. 2025 Mestský súd Bratislava III. oznámil, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu Bratislava III č.k. - 123 zo dňa 26. 02. 2025, z ktorého vyplýva, že súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a tiež zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ad hoc rozhodcu E. B. F. pod spisovou značkou zo dňa 26. 10. 2017. Záverom vyšší súdny úradník uviedol, že ku dňu vydania daného rozhodnutia nenastal žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, prípadne na odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku. O náhrade trov právneho zastúpenia povinnej rozhodol tak, že jej ich nepriznal, nakoľko bola v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neúspešná. Vyšší súdny úradník priznal oprávnenému trovy exekúcie vo výške 183,34 Eur, ktoré budú oprávnenému priznané formou vydania dodatku k povereniu zo dňa 25. 10. 2018 podľa Exekučného poriadku.

8. Povinná podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorú odôvodnila tým, že vyšší súdny úradník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a tiež, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Opakovane uviedla, že nemala príležitosť namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a ani nemala možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy. Z jej strany sa nejednalo o pasivitu, resp. nepreberanie zásielok. Povinná namietala, že vyšší súdny úradník vychádzal len z fotokópií vrátených zásielok. Povinná uviedla, že overovala skutočnosti o doručovaní predmetných zásielok, avšak Slovenská pošta, a.s. archivuje zásielky 3 roky a teda predmetné zásielky už nebolo možné cez uvedený systém preveriť. Poukázala na to, že fotokópie vrátených zásielok, s ktorými sa oboznámila, zásadným spôsobom spochybňujú doručovanie listín prostredníctvom Slovenskej pošty. Po skúmaní a porovnaní poštových známok na obidvoch zásielkach zistila, že poštová známka s nominálnou hodnotou 1,00 Euro, motívom ktorej je na pozadí pruhov slovenskej trikolóry zobrazenie troch česko- slovenských športových legiend, A. G. (futbal), F. H. (hokej) a I. J. (box) v charakteristických športových pózach a na kupóne známky sú stvárnené ich portréty a to na zásielke, ktorá mala byť na pošte uložená 11. 10. 2017 nezodpovedá v tom čase platnej poštovej známke schválenej Ministerstvom

dopravy a výstavby SR, katalógové číslo XXX, pričom každá poštová známka vydaná v Slovenskej republiky je úradne schválená a vyhlásená Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky vo forme Poštového vestníka. Známky musia zodpovedať grafickému a tlačovému prevedeniu, ktoré bolo oficiálne určené, vrátane ich obrazu, rozmerov, nápisov a orientácie. Povinná konštatovala, že je zrejmé, že poštová známka zobrazená na listovej zásielke s dátumom uloženia zásielky 11. 10. 2017 nezodpovedá originálnemu vzhľadu, je zrkadlovo otočená oproti vzoru vydanému ministerstvom, nezodpovedá žiadnej schválenej poštovej známke a teda je neplatná. Zrkadlové otočenie známky nemôže byť výsledkom chyby pri nalepení, ale nasvedčuje manipuláciu s obrazom známky (napríklad reprodukciou, úpravou alebo neoficiálnou tlačou). Povinná ďalej uviedla, že na oboch listových zásielkach chýbajú aj ďalšie prvky bežného spracovania Slovenskou poštou. Keďže ide o úradnú zásielku, dátum na poštovej pečiatke alebo doklad o doručovaní je veľmi dôležitý, pretože ide o dôkaz, kedy a či bola vôbec zásielka doručená. Nie je podľa povinnej preukázané, že zásielka bola skutočne doručená alebo uložená na pošte adresáta. Zásielka neobsahuje čitateľnú pečiatku pošty o odoslaní zásielky a na zadnej strane chýba potvrdenie o vrátení zásielky poštou s dátumom. Povinná navrhla, aby exekučný súd vyžiadal od rozhodcu originál oboch predmetných listových zásielok, vrátane podacích lístkov s pečiatkou pošty a dátumom podania, a to za účelom ich riadneho preskúmania a preukázania doručovania mne adresovaných zásielok zo strany rozhodcu. Povinná uviedla, že vzhľadom na vážne pochybnosti o originalite použitých poštových známok, ktoré nezodpovedajú vzoru vydanému Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a vzhľadom na absenciu spoľahlivých znakov spracovania zásielok Slovenskou poštou, je potrebné listové zásielky podrobiť prieskumu, inak je potrebné považovať doručovanie za nepreukázané, aj pri zásade, že dôkazné bremeno musí niesť ten, ktoré tvrdené doručenie tvrdí a preukazuje. Povinná ďalej uviedla, že ak dôkaz vyvoláva pochybnosti o svojej pravosti alebo pravdivosti, súd nie je oprávnený bez ďalšieho na takom dôkaze stavať svoje rozhodnutie a tiež ak strana, ktorá tvrdí doručenie písomnosti, nepreukáže riadne odoslanie alebo doručenie (najmä cez oprávneného poštového operátora), doručenie sa považuje za nepreukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené povinná zhrnula, že z dôvodu vážnych pochybností o doručovaní listových zásielok, ktorých obsahom má byť doručovanie žaloby a rozhodcovského rozsudku, nemožno v mojom prípade aplikovať zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, pretože vylúčenie posudzovania existencie rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľských rozhodcovských konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní v jej konkrétnom prípade by znamenalo, že vedenie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý jej nikdy nebol doručený (ani len fikciou doručenia) a ktorý sa má stať exekučným titulom na vymoženie pohľadávky predstavujúcej v súčasnosti vyše 58.000 Eur, je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, legitímnej dôvery a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.

9. Oprávnený sa vyjadril k sťažnosti povinnej a uviedol, že povinná iba neustále atakuje skutočnosť, že bola účastníkom legitímneho nespotrebiteľského rozhodcovského konania sp. zn. , ktoré prebehlo plne v súlade s aktuálnou judikatúrou a o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že povinná iba odmieta prijať svoju zodpovednosť za škody, ktoré ako konateľka spoločnosti STAVING AM s.r.o. spôsobila svojmu veriteľovi. Oprávnený konštatoval, že nové námietky povinnej sú voči exekučnému konaniu irelevantné. V prvom rade preto, že takéto námietky nemôže exekučný súd vôbec posudzovať. V opačnom prípade by prišlo k zákonom nepredvídateľnému prieskumu exekučného titulu – k porušeniu kogentného princípu v spojení s o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nemôže nijako zasahovať do konania orgánu, ktorý vydal rozhodnutie. Tento princíp nesporne platí aj na výkon exekúcie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. V harmónii zákonných princípov jediný relevantný orgán, ktorý má právo posudzovať nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, je príslušný súd podľa , čo je v tomto konkrétnom prípade Mestský súd Bratislava III. Exekučný súd môže iba prejudiciálne na takéto iné rozhodnutie prihliadnuť. Nie o ňom meritórne rozhodnúť. Poukázal na to, že povinná ako žalobca napadla exekučný titul oprávneného, t. j. rozhodcovský rozsudok sp. zn. aj žalobou o jeho zrušenie na príslušnom súde. V tejto žalobe uviedla reálne rovnaké dôvody, ako teraz uvádza na exekučnom súde. Príslušný súd sa so všetkými námietkami a návrhmi povinnej riadne a zákonne vysporiadal a vo veci rozhodol Rozsudkom Mestského súdu Bratislava III sp. zn. -123 zo dňa 26. 02.2025, ktorým súd žalobu zamietol, zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ad hoc rozhodcu E. B. F. pod spisovou značkou zo dňa 26. 10. 2017, priznal žalovanému 1/ a 2/ sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 %. Mestský súd Bratislava III sa s námietkou povinnou, ktorá je rovnaká ako je jej námietka uvádzaná v sťažnosti zo dňa 30. 04. 2025 proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.03.2025, vysporiadal v čl. 24 až 29: - „Žalobkyňa tvrdila, že sa na mieste trvalého bydliska nezdržiavala, avšak táto skutočnosť bola sporná, keď žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa túto skutočnosť ničím nepreukazuje a nepreukázala. Zároveň pre uplatnenie fikcie doručenia podľa ako bolo uvedené vyššie, podmienka zdržiavať sa, už neplatí. Súčasne podmienka spôsobu doručovania podľa zákona o rozhodcovskom konaní t. j. doporučená zásielka a adresa trvalého bydliska boli dodržané. Ďalej žalobkyňa namietala, že jej zásielka bola doručená so skrátenou úložnou lehotou 5 dní teda nezákonne. Avšak zákon o rozhodcovskom konaní, ani neupravuje akúkoľvek úložnú lehotu. Ďalej žalobkyňa poukazovala úložnú lehotu uvedenú v („Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou poznámkou „do vlastných rúk“. Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní“). Avšak v súdenej veci sa nejedná o pracovno-právny spor ani o doručovanie písomnosti zamestnávateľa zamestnancovi a preto toto ustanovenie sa nedá použiť. Ďalej poukázala na dôvodovú správu k o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) k úložnej lehote ( 15 dní ), súd však uvádza, že dôvodovou správou nie je pri rozhodovaní viazaný. Zároveň podľa názoru súdu na doručovanie v rozhodcovskom konaní iný o rozhodcovskom konaní a nie je možné aplikovať. Súd súčasne uvádza, že žalobkyňa netvrdila, že si zásielku vyzdvihnúť bola, prípadne, že vrátenú nedoručenú zásielku reklamovala na pošte. Žalobkyňa nepoprela skutkové tvrdenia žalovaných o tom, že si nepreberala zásielky rozhodcovského súdu, pričom jej nebol doručovaný nielen rozhodcovský rozsudok, ale aj predchádzajúca zásielka s uznesením a výzvou zo dňa 06. 10. 2017. Z nedoručených zásielok mal súd preukázané, že žalobkyňa neprebrala poštu v podstate mesiac, keď si neprevzala nielen rozhodcovský rozsudok, ale ani zásielku s uvedeným rozhodcovským uznesením a výzvou. Prvá zásielka bola uložená na pošte od 11. 10. 2017 (dátum uloženia prvej zásielky) a zásielka s rozhodcovským rozsudok bol uložený do 06. 11. 2017 (deň, ktorý predchádzal vráteniu nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu). Vzhľadom na tieto skutočnosti, tvrdenie žalobkyne a poukazovanie na skrátenie úložnej doby na 5 dní je bezpredmetné, nakoľko aj ak by žalobkyni boli zásielky doručované s 18 -dňovou úložnou lehotou, tak si ich na pošte vyzdvihnúť nebola. Nakoľko žalobkyňa podala žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty, súd sa už nemohol zaoberať dôvodmi zrušenia podľa a a zákona o rozhodcovskom konaní. - Vo vzťahu k ďalším námietkam strán sporu súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). - Súd nevykonal dôkaz pripojením rozhodcovského spisu, nakoľko spis a jeho pripojenie by nemalo žiaden vplyv na zistenie skutkového stavu ohľadom doručenia rozhodcovského rozsudku, pretože doručenie rozhodcovského rozsudku mal dostatočne preukázané z fotokópie nedoručenej zásielky. Zároveň pripojenie rozhodcovského spisu by nemalo žiaden vplyv na posúdenie včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Výkon tohto dôkazu by bol nehospodárny. Žalobkyňa podala návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že jej exekučným konaním hrozí bezprostredná ujma a z dôvodov, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalovaní 1/ a 2/ s návrhom na odklad vykonateľnosti nesúhlasili a poukazovali na oneskorene podanú žalobu. Súd uvádza, že odloženie vykonateľnosti exekučného titulu je prelomením právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V predmetnom návrhu na odklad vykonateľnosti sa neuvádzajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ide o výnimočný, skutkovo či právne odôvodnený prípad, ďalej nie sú preukazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, či hrozba závažnej ujmy. Zároveň súd vo veci samej rozhodol rozsudkom tak, že žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku zamietol. Vzhľadom na to súd s poukazom na všetky tieto skutočnosti a za použitia citovaného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.“ Oprávnený ďalej uviedol, že vyvráti negatívne hypotézy povinnej o spôsobe doručovania zásielok. Oprávnený prostredníctvom pošty predkladá exekučnému súdu dôkaz – farebné fotokópie vrátených obálok a poštových podacích lístkov a úradné overenie týchto dôkazov, ktoré si vyžiadal z rozhodcovského súdu. Matričný úrad nikdy neoverí listinu, ktorá nie je originálna, alebo ktorá vykazuje známky falzifikátu. Tieto dôkazy preukazujú, že vrátené obálky, ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu sp. zn. existujú,

sú originálne a zodpovedajú fotokópiám z rozhodcovského spisu, ktoré má exekučný súd k dispozícii. Tento dôkaz bez akýchkoľvek pochybností vyvracia všetky hypotézy a fabulácie povinnej voči spôsobu doručovania zásielok v rozhodcovskom konaní sp. zn. a jednoznačne potvrdzujú fakt, že si tieto zásielky povinná prevzala fikciou doručenia v súlade s § 25 zákona o rozhodcovskom konaní. Oznámenie o začatí rozhodcovského konania sp. zn. a žalobu spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede doručoval rozhodcovský súd z pošty Hruboňovo pri Nitre, do vlastných rúk s doručenkou pod podacím číslom pošty UC186692958SK. Zásielka bola podaná na pošte dňa 09. 10. 2017, čo potvrdzuje poštový podací lístok s vytlačenou informáciou poštového úradu. Táto zásielka bola neúspešne doručovaná povinnej prostredníctvom pošty Banská Bystrica. Následne bola dňa 11. 10. 2017 uložená na pošte a to až do 17. 10. 2017, kedy bola zásielka vrátená späť rozhodcovskému súdu ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. doručoval rozhodcovský súd z pošty Hruboňovo pri Nitre, do vlastných rúk s doručenkou pod podacím číslom pošty UC186694145SK. Zásielka bola podaná na pošte dňa 27. 10. 2017, čo potvrdzuje poštový podací lístok s vytlačenou informáciou poštového úradu. Táto zásielka bola neúspešne doručovaná povinnej prostredníctvom pošty Banská Bystrica. Následne bola dňa 30. 10. 2017 uložená na pošte a to až do 07. 11. 2017, kedy bola zásielka vrátená späť rozhodcovskému súdu ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Oprávnený si dovolil uviesť ešte jeden reálne procesne a dôkazne podobný prípad, ktorý v minulosti exekučný Okresný súd Banská Bystrica rozhodoval, a ktoré rozhodnutie bolo v celom rozsahu potvrdené aj Ústavným súdom SR. V uvedených rozhodnutiach si môže povinná nájsť všetky odpovede na svoju procesnú situáciu: Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 06 .2022, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2022, Uznesenie ÚS SR sp. zn. -41 zo dňa 30. 03. 2023 (citovaný čl. 34, 35): - „Z odôvodnení špecifikovaných uznesení je zjavné, že okresný súd na podklade dostupných dôkazov jednoznačne vyhodnotil, že rozhodcovský rozsudok bol sťažovateľovi riadne doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu, na ktorej riadne prebral iné písomnosti doručované v rozhodcovskom konaní a tiež v exekučnom konaní. Dospel pritom k záveru, že na prípad sťažovateľa možno aplikovať doručenie rozhodcovského rozsudku na základe fikcie doručenia. Ústavný súd nezistil také okolnosti (osobitne nie z argumentácie sťažovateľa), ktoré by viedli k záveru o arbitrárnosti, a tým aj k ústavnej neudržateľnosti uvedeného právneho záveru. - Na uvedený právny záver nadväzuje aj právny záver okresného súdu, podľa ktorého exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na preskúmavanie právomoci a iných otázok slúžia totiž inštitúty podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Uvedený právny názor okresného súdu vychádza z rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Okresný súd v tomto smere odkázal na tri nálezy ústavného súdu (, a ). Priamu relevanciu majú len nálezy č. k. IV. ÚS XXX/XXXX z 10. novembra 2020 a č. k. z 15. decembra 2020, keďže v náleze č. k. z 19. novembra 2019 ústavný súd priame odpovede na otázky rámcujúce právnu vec sťažovateľa neposkytol. V nálezoch sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX a sp. zn. ústavný súd odkázal na svoju judikatúrnu líniu, ktorú začal nález č. k. z 5. septembra 2018, a na ďalšie nadväzujúce rozhodnutia (, IV. ÚS XX/XXXX, ), ktorými ústavný súd reflektoval na zmenu právnej úpravy od 1. januára 2015, keď nadobudol účinnosť o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. V inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní však je potrebné vychádzať z aplikácie už prezentovaného právneho názoru o nemožnosti preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu exekučným súdom v exekučnom konaní.“ Oprávnený ďalej uviedol, že povinná vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že vymáhaný nárok v exekučnom konaní mnohonásobne presahuje pôvodnú istinu. Podľa oprávneného to predsa nie je adekvátny dôvod, aby dlžník namietal zákonnosť príslušenstva pohľadávky. Veď povinná je dlžníkom už viac ako 15 rokov. Je to určite dostatočne dlhý čas na to, aby sa k svojmu záväzku postavila čestne a podnikateľsky poctivo. Bohužiaľ povinná ani raz za týchto 15 rokov nenavrhla oprávnenému (alebo aktuálnemu veriteľovi) žiaden návrh na nejakú dohodu. Istina pohľadávky je dnes 12.658,07 Eur. Oprávnený preto povinnej opätovne navrhol začať jednanie o dohode o urovnaní Rozhodcovského rozsudku sp. zn. . Oprávnený je pripravený v rámci dohody prijať významné finančné ústupky v časti príslušenstva pohľadávky. Oprávnený ďalej poukázal na to, že základná definícia

irelevantnosti návrhu povinnej na zastavenie exekúcie oprávneného vyplýva z nasledovných judikátov a názorov právnych autorít: - Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 05.11.2019: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“. Ako aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu, vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadne chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica sťažnosť povinnej zamietol v celom rozsahu, a aby zaviazal povinnú na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 194,84 EUR za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie: 1 x 143,57 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 14,84 Eur + 23 % DPH v sume 36,43 Eur.

10. Podaním zo dňa 03. 06. 2025 povinná oznámila súdu, že požiadala spoločnosť - Slovenská pošta, a.s. o preverenie pravosti dvoch úradných zásielok s podacími číslami UC186692958SK a UC186694145SK z roku 2017.

11. Podaním zo dňa 08. 09. 2025 povinná oznámila, že Slovenská pošta, a.s k žiadosti o preverenie pravosti dvoch úradných zásielok s podacími číslami UC186692958SK a UC186694145SK z roku 2017 jej oznámila, že doklady a údaje o zásielkach uchovávajú tri roky odo dňa podania, resp. dodania zásielky a teda v ich informačných systémoch prevádzkové doklady týkajúce sa týchto zásielok už nemajú k dispozícii. Z uvedeného dôvodu nie je možné dodatočne prostredníctvom kontroly príslušného informačného systému a prevádzkových dokladov overiť, resp. potvrdiť podaj predmetných zásielok, ani postup pri ich podávaní. Zároveň však Slovenská pošta, a.s. oznámila, že posúdenie pravosti zásielok len na základe ich fotokópií nie je možné, keďže kópie sú nevýrazné a tým pádom aj jednotlivé údaje nečitateľné. Vzhľadom na uvedené povinná zotrvala na svojom návrhu, aby exekučný súd vyžiadal od rozhodcu originál oboch listových zásielok, vrátane podacích lístkov s pečiatkou pošty a dátumom podania, za účelom ich riadneho preskúmania a preukázania doručovania povinnej adresovaných zásielok zo strany rozhodcu.

12. Podaním zo dňa 14. 05. 2026 oznámila povinná, že podala dňa 14.05.2026 na neznámu osobu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov marenia spravodlivosti, podvodu a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny v súvislosti s listinami predloženými v tomto exekučnom konaní na preukázanie doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnený predložil ako exekučný titul. Povinná sa opätovne oboznámila s obálkami a doručenkami, ktoré oprávnený založil do súdneho spisu v roku 2025 za účelom preukázania doručenia žaloby a následne rozhodcovského rozsudku. Porovnaním týchto listín s reprodukciami obálok predloženými v predchádzajúcom období (pred rokom 2025) zistila zásadné rozpory vo fyzickom stave predmetných listín. Konkrétne bolo zistené, že na skorších reprodukciách predmetných obálok sú zjavne viditeľné známky perforácie, resp. predierkovania listiny a jej previazania motúzom ako súčasti rozhodcovského spisu, zatiaľ čo na

neskorších reprodukciách tej istej obálky tieto znaky už úplne absentujú. Ide pritom o rozdiely, ktoré vyvolávajú závažné pochybnosti o autenticite, integrite a vierohodnosti predmetných listín. Povinná zároveň poukazuje na to, že fotokópia obálky predloženej v roku 2025 bola overená Obecným úradom Hruboňovo, pričom v osvedčovacej doložke sa konštatuje, že táto kópia súhlasí s predloženou listinou. O to závažnejšie sú zistené rozdiely medzi jednotlivými reprodukciami tej istej obálky. Povinná v tejto súvislosti namieta, že nie je spoľahlivo preukázané : že ide o totožnú listinu v nezmenenom stave, že s listinou nebolo manipulované, ani že predmetná doručenka predstavuje autentický a hodnoverný dôkaz o riadnom doručení rozhodcovského rozsudku povinnej, a to aj napriek tomu, že listové zásielky boli dňa 26. 05. 2025 overené Obecným úradom Hruboňovo. Za situácie, keď je doručenie rozhodcovského rozsudku zásadnou podmienkou jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, považuje povinná vzniknuté pochybnosti za mimoriadne významné. Podľa povinnej predložené listiny nepredstavujú riadne doručenie rozhodcovského rozsudku spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Povinná zároveň poukázala na to, že existencia závažných pochybností o pravosti a vierohodnosti listín predložených na preukázanie doručenia exekučného titulu môže sama osebe zakladať dôvod na zastavenie exekúcie, keďže vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku nebola spoľahlivo preukázaná. V prípade, že exekučný súd nedospeje k rovnakému záveru ako povinná o tom, že uvedené skutočnosti zakladajú závažné pochybnosti o vierohodnosti doručovania rozhodcovského rozsudku, povinná žiadala, aby exekučný súd vyčkal na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, keďže zistenia povinnej v tomto podaní, aj s poukazom na obsah trestného oznámenia, ktoré v prílohe predkladá, naznačujú, že mohlo dôjsť k manipulácii s obálkou, ktorá mala založiť, resp. potvrdiť vlastnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

13. Sudca podaním zo dňa 16. 04. 2026 požiadal Mestský súd Bratislava III, o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa nachádza konanie o zrušenie exekučného titulu vedené pod sp. zn. . Mestský súd Bratislava III. uviedol, že konanie sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolania.

14. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

15. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

18. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. Podľa , rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

20. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

21. Podľa Z. z o rozhodcovskom konaní. ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo

do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

22. Podľa o rozhodcovskom konaní, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.

23. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

24. Sudca ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinnej prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) dodáva

25. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Ing. Milošom Valachom, pod sp. zn. zo dňa 26. 10. 2017, vykonateľný dňa 14. 11. 2017, ktorým súd zaviazal povinnú na úhradu sumy 12.658,07 Eur s príslušenstvom. Sudca mal za preukázané, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana. V danom prípade sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah titulom náhrady škody voči konateľovi spoločnosti. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Exekučný súd je rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu viazaný. Sudca dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013, podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Sudca dáva do pozornosti tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinnej, hlavne určitý výrok. Na základe vyššie uvedených skutočností je exekučný súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a ak povinná nesúhlasí s pohľadávkou na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, pretože je týmto rozhodnutím viazaný.

26. Povinná v sťažnosti namietala, že rozhodcovská žaloba a rozhodcovský rozsudok jej neboli riadne doručené, dôkazy o doručovaní sú nedôveryhodné a sporné, preto nemohla namietať neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy ani podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z toho dôvodu je podľa povinnej exekúcia založená na takomto rozhodcovskom rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 10. 2017 neprípustná. Sudca poukazuje na to, že doručovanie v rozhodcovskom konaní je upravené v zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní neupravuje deň (dátum) doručenia v prípade, že si účastník rozhodcovského konania zásielku neprevzal. Preto sa primerane použijú ustanovenia podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Sudca preskúmal exekučný spis a mal preukázané z fotokópii nedoručenej vrátenej zásielky, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 26. 10. 2017 bol povinnej doručovaný na adresu jej trvalého bydliska podľa zákona o rozhodcovskom konaní doporučenou zásielkou a do vlastných rúk. Táto adresa trvalého pobytu nebola zo strany povinnej žiadnym spôsobom spochybnená. Z oznámenia pošty pri vrátení nedoručenej zásielky nevyplývalo, že by povinná bola na uvedenej adrese neznáma. Povinná si rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 26. 10. 2017 neprevzala a rozhodcovskému súdu sa zásielka s rozhodcovským rozsudkom vrátila dňa 07. 11. 2017 s poznámkou, že povinná si túto zásielku neprevzala v odbernej lehote, Vzhľadom na vyššie uvedené bol povinnej rozhodcovský rozsudok sp. zn. doručený dňa 07. 11. 2017 plne v súlade s ustanovením a zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s . Exekučný súd teda konštatuje, že rozhodcovský súd si zákonom uloženú povinnosť pri doručovaní riadne splnil a rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnom konaní riadne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa riadnym exekučným titulom.

27. Sudca poukazuje aj na rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. -123 zo dňa 26. 02. 2025, ktorý sa tiež zaoberal doručením rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 10. 2017 a uviedol, že „doručenie rozhodcovského rozsudku mal dostatočne preukázané z fotokópie nedoručenej zásielky.“

28. Sudca poukazuje aj na to, že povinná v sťažnosti spochybňovala poštovú známku na zásielke uloženej na pošte dňa 11. 10. 2017, ktorou sa doručovalo rozhodcovské uznesenie – oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzva zo dňa 06. 10. 2017 a žalobný návrh s prílohami. Sudca konštatuje, že námietky smerujúce proti doručeniu týchto písomností sa týkajú prípadných vád základného (rozhodcovského) konania, a nie vád, ktoré by mali vplyv na formálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu sudca námietky povinnej týkajúce sa poštovej známky na predmetnej zásielke vyhodnotil ako nedôvodné.

29. Sudca ďalej konštatuje, že exekučný titul bol doručovaný zásielkou uloženou na pošte dňa 30. 10. 2017. Sudca preskúmal zásielku, ktorou bol doručovaný exekučný titul a teda formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti o doručovaní na základe predloženej fotokópie vrátenej poštovej zásielky. Doručovanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 27. 10. 2017 je navyše preukázané nielen predloženou fotokópiou vrátenej zásielky, ale aj podacím lístkom založeným v spise, z ktorého vyplýva, že predmetné zásielka bola riadne odovzdaná na poštovú prepravu. Sudca zároveň nemá žiadne pochybnosti o správnosti adresy použitej na doručovanie ani o samotnom priebehu doručovania, keďže na tú istú adresu bolo povinnej následne doručované aj upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si dňa 22. 11. 2018 riadne prevzala. Aj táto skutočnosť podporuje záver, že predmetná adresa bola adresou, na ktorej sa povinná mohla so zasielanými písomnosťami oboznámiť. Za nedôvodné považoval sudca aj námietky povinnej týkajúce sa nečitateľnosti poštovej pečiatky na zásielkach a absencie potvrdenia pošty o ich vrátení na zadnej strane obálok. Tieto okolnosti samy osebe nespochybňujú odoslanie zásielok, ich poštovú prepravu ani zákonnosť a účinnosť doručovania, ktoré sú v predmetnej veci preukázané ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise (podacími lístkami).

30. Sudca ďalej uvádza, že na dôvody povinnej uvedené v podaní zo dňa 14. 05. 2026 neprihliadal, keďže boli uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti s poukazom na . Nad rámec uvedeného sudca uvádza, že samotné podanie trestného oznámenia samo o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 10. 2017, ktorý je v tejto veci exekučným titulom. Za daného stavu preto nebol dôvod prerušovať exekučné konanie.

31. Sudca taktiež dopĺňa, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinnou splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

32. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

33. Súd tiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinnej, ktoré v tomto štádiu konania nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinnej (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

34. S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná nepreukázala ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinnej uvádzanými v sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinná nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinná nepreukázala žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31. 03. 2025 ako nedôvodnú zamietol.

35. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

39. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

40. Podľa vyhlášky č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

41. Podľa vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

42. Podľa vyhlášky č. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

43. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd podľa zásady úspechu. Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinnej. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinnej v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 194,84 Eur (vo výške 143,57 Eur + 1x režijný paušál za rok 2025 á 14,84 Eur + 23 % DPH). Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinnej za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinnej. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinnej v celkovej výške 194,84 eur budú vymáhané od povinnej na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).