Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 265/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej

spoločnosti , , , zastúpenej

, , v mene

ktorej koná advokát , vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. z 28. februára 2020 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 28. februára 2020 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 28. februára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-28 z 26. mája 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) sp. zn.

z 28. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) za účasti

, , (ďalej len „zúčastnená osoba 1“),

a , , (ďalej len

„zúčastnená osoba 2“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa ako

oprávnená v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

návrhom na vykonanie exekúcie domáhala od zúčastnených osôb 1 a 2 ako povinných

vymoženia pohľadávky priznanej nespotrebiteľským rozhodcovským rozsudkom sp. zn.

RD 231/2017 zo 17. novembra 2017 vydaným , ad hoc rozhodcom

rozhodcovského súdu „podľa § 7 ods. Z. z.“ (ďalej len „exekučný

titul“). Po začatí exekučného konania a vydaní poverenia na vykonaní exekúcie podala

zúčastnená osoba 2 návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 20. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom návrh

zúčastnenej osoby 2 na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení od 1. apríla 2017 zamietol, pretože exekučný súd

nie je podľa jeho názoru oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej

zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru.

3. O sťažnosti zúčastnenej osoby 2 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

rozhodol sudca okresného súdu napadnutým uznesením, ktorým rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka zmenil tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

zastavil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekučný súd je oprávnený skúmať právomoc

rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, pretože pri prekročení právomoci by

išlo o nulitný akt. Okresný súd v sťažovateľkinej veci dospel k záveru, že rozhodca nemal

právomoc na vydanie exekučného titulu, keďže nebola preukázaná písomná forma

rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnými ako fyzickými osobami, čo

spôsobuje nevykonateľnosť predloženého exekučného titulu.

4. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne a svojvoľné z dôvodu

nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci,

nevysporiadania sa s existenciou rozhodcovskej zmluvy a nezákonného preskúmavania

nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia zo strany okresného súdu. V odôvodnení

ústavnej sťažnosti argumentuje, že neexistoval žiaden zákonný dôvod zastavenie exekúcie,

exekučný titul nebol kauzálne príslušným súdom zrušený ani nebola právoplatne odložená

jeho vykonateľnosť.

5. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok na náhradu škody proti bývalým

konateľom spoločnosti dlžníka podľa v situácii, keď

si veriteľ nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Rozhodcovské

konanie prebiehalo podľa v spojení s

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“). Sťažovateľka pri svojom návrhu na vykonanie exekúcie postupovala v súlade

s § 35 a § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, návrh podala v súlade s § 45 ods. 2

písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný titul nebol zrušený a nebola odložená ani jeho

vykonateľnosť, a preto neexistoval jediný zákonný dôvod ho spochybňovať. Okresný súd

však bez toho, aby po vzniku exekučného titulu nastali nejaké nové okolnosti a bez toho,

aby uviedol nejaký zákonný a preskúmateľný dôvod, rozhodol, že exekúcia sťažovateľky je

neprípustná a exekúciu zastavil.

6. Sťažovateľka kritizuje napadnuté uznesenie, pretože okresný súd podľa nej

svojvoľne „vykonal meritórny prieskum exekučného titulu v exekučnom konaní a skúmal

právomoc rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom rozhodcovskom rozsudku, čím

exekučný súd prekročil svoju právomoc, nakoľko k tomu nie je súdom príslušným a takýto

prieskum vykonal nezákonný sudca“. Pokiaľ je exekučným titulom nespotrebiteľský

rozhodcovský rozsudok s vyznačenou doložkou o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti,

nemá podľa jej názoru exekučný súd právomoc „robiť akékoľvek obštrukcie pri povoľovaní

exekúcie, ani nemá právomoc nijakým spôsobom takéto rozhodcovské rozhodnutie

akokoľvek preskúmavať, vrátane posudzovania existencie rozhodcovskej zmluvy“.

7. Podľa sťažovateľky okresný súd si nesprávne vykladá pojem „preskúmavanie

exekučného titulu“ v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z § 6 zákona

o rozhodcovskom konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posudzovať iba okolnosti

spôsobilosti byť rozhodcom. Posudzovanie právomoci orgánu, ktorý vydal nespotrebiteľské

rozhodcovské rozhodnutie, nad rozsah § 6 zákona o rozhodcovskom konaní je neprípustné.

Závery vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia odporujú podľa názoru sťažovateľky

právnym názorom, ktoré vyplývajú zo zaužívanej aplikačnej praxe a sú založené na starších

súdnych rozhodnutiach spred roku 2015, ktoré nereflektujú aktuálny právny stav, t. j.

príslušnú zmenu zákona o rozhodcovskom konaní a tiež zmenu Exekučného poriadku

účinnú od 1. apríla 2017. Od 1. januára 2015 exekučný súd nemá právomoc preskúmavať

právomoc rozhodcovského súdu a existenciu rozhodcovskej zmluvy pri nespotrebiteľských

rozhodcovských konaniach, ani iným spôsobom brániť v exekúcii. Nadväzne sťažovateľka

uvádza početnú judikatúru súdov, v ktorých bola obdobná právna vec posúdená odlišne,

a osobitne poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. a na jeho nález

sp. zn. , z ktorých obsiahlo cituje právne vety.

8. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené jej v záhlaví označené

práva, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a aby

sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadril poverený

podpredseda okresného súdu, a to podaním sp. zn. Spr 4052/20 z 29. júna 2020, v ktorom,

poukazujúc na správnosť argumentácie sústredenej do napadnutého uznesenia, uviedol, že

považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú. Rovnaký názor predostrela i zákonná sudkyňa.

Vyjadrila nesúhlas s dôvodmi uvádzanými sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti. Je toho

názoru, že zo strany exekučného súdu nebolo svojvoľne rozhodované o zastavení exekúcie a

o neexistencii rozhodcovskej zmluvy, keď práve neexistencia platnosti rozhodcovskej

zmluvy bola zo strany účastníka konania namietaná. Je presvedčená o tom, že napadnuté

uznesenie bolo odôvodnené dostatočným spôsobom, všetky podstatné argumenty

sťažovateľky v ňom boli zodpovedané, postup exekučného súdu má oporu v právnych

predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite

napadnutého uznesenia. Napokon zákonná sudkyňa poukázala na rozhodnutie ústavného

súdu sp. zn. z 13. septembra 2018, ktoré bolo vydané v skutkovo obdobnej

veci, a potvrdzuje správnosť záverov exekučného súdu v sťažnosťou napadnutom uznesení.

Exekučný súd postupoval v súlade s týmto nálezom a keďže nález sp. zn.

z 13. mája 2020 v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistoval, nemohol byť

zo strany exekučného súdu porušený princíp, že na podobnú otázku by mala byť vždy daná

rovnaká odpoveď.

10. Ústavný súd v zmysle upovedomil o podanej

ústavnej sťažnosti zúčastnené osoby, vystupujúce v označenom exekučnom konaní

v postavení povinných. Zúčastnené osoby sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrili.

11. Na vyjadrenie okresného súdu reagovala sťažovateľka podaním z 10. júla 2020,

v ktorom opätovne zrekapitulovala svoje sťažnostné námietky, poukázala na závery nálezov

ústavného súdu sp. zn. z 5. septembra 2018 a sp. zn.

z 13. mája 2020 a vyjadrila súhlas s upustením od verejného pojednávania o prijatej

ústavnej sťažnosti.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

15.1. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky o tom, že okresný súd

zastavil exekúciu bez opory v platnom práve, čím zasiahol do jej práv. Tvrdí, že ak okresný

súd v exekučnom konaní skúmal rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom

nespotrebiteľskom konaní a v napadnutom uznesení konštatoval nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku, teda jeho nulitu, prekročil

svoju právomoc.

17. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné najskôr

poukázať na nález ústavného súdu sp. zn. z 5. septembra 2018, podľa

ktorého pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho

vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto

konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom

súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,

vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto

ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura

scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných

než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní,

pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné. Berúc do úvahy

dôvody prejednávanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery

o vylúčení skúmania právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak

ide o spor z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane

použijú aj na možnosť exekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie

rozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či pokrýva aj nárok podľa § 135a Obchodného

zákonníka (m. m. nález ).

18. Ústavný súd zastáva názor, že nosné právne názory vyslovené v jeho náleze

sp. zn. sú naďalej uplatniteľné aj pri posudzovaní prípadov, na ktoré

sa s účinnosťou od 1. apríla 2017 vzťahuje novela Exekučného poriadku (zákon

č. ).

19. K uvedenému sa žiada dodať, že právomoc súdov v civilných veciach je

všeobecne vymedzená a Z. z v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že „súdy prejednávajú a rozhodujú

súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to

ustanovuje zákon.“. Takto vymedzená právomoc jednotnej sústavy všeobecných súdov

zahŕňa tak právomoc civilného súdu, ako aj exekučného súdu, preto medzi nimi nemôže

vzniknúť spor o právomoc, ale len kompetenčný konflikt o vecnú príslušnosť.

20. Napadnuté uznesenie exekučného súdu vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva

bola uzavretá s dlžníkom, ktorým je právnická osoba, a nie s fyzickými osobami jej

štatutárov. Okresný súd teda posudzoval, či sa rozhodcovským rozsudkom nerozhodol spor,

pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Zákon o rozhodcovskom konaní ani

Exekučný poriadok však v čase rozhodovania okresného súdu také ustanovenia, ktoré by

umožňovali exekučnému súdu vykonať prieskum rozhodcovského rozsudku

v nespotrebiteľských veciach v exekučnom konaní z hľadiska rozsahu rozhodcovskej

zmluvy, neobsahovali. V zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o rozhodcovskom

konaní rozhodovanie o tom, či má byť zrušený rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej

veci, osobitný zákon zveruje do vecnej príslušnosti osobitne kauzálne príslušných súdov

podľa . Tieto súdy sú kompetentné posudzovať okrem iného to, či sa

rozhodcovským rozsudkom „rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská

zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky“ ako jeden zo zákonných

dôvodov zrušenia takéhoto rozhodcovského rozsudku.

21. Oprávnenie účastníka namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a oprávnenie podať žalobu o zrušenie

takéhoto rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa § 40 zákona

o rozhodcovskom konaní, o ktorých je oprávnený a povinný rozhodovať zákonom určený

civilný súd, nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zo strany exekučného

súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa zákona

o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku,

pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského

konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných

prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva ().

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavnému súdu neostáva iné ako konštatovať,

že exekučný súd napriek nedostatku svojej príslušnosti a absencie zákonnej opory pre takýto

postup skúmal platnosť a rozsah rozhodcovskej zmluvy. Tieto atribúty rozhodcovskej

zmluvy sú však zákonnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a rozhodovanie

o nich je zákonom zverené kauzálne príslušnému okresnému súdu ( ).

V zastavení exekúcie na základe výsledkov takéhoto skúmania tak ide o závažnú procesnú

vadu, ktorá mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

a z ústavného hľadiska jej intenzita indikuje neakceptovateľnosť.

23. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dodať, že uznesenie

sp. zn. , na ktoré poukazoval okresný súd, nie je v danej veci aplikovateľné

z dôvodu skutkovej odlišnosti oboch prípadov. Kým v prejednávanom prípade predchádzala

vydaniu rozhodcovského rozsudku písomná rozhodcovská zmluva zahŕňajúca aj uplatnenie

pohľadávky voči konateľom spoločnosti, vo veci sp. zn. išlo o tacitne

založenú právomoc rozhodcovského súdu s nedostatkom v doručovaní písomností

povinnému. Vychádzajúc z uvedeného, ide o rozhodnutie ojedinelé, zohľadňujúce

špecifické okolnosti prípadu, ktoré nemá zásadnejší vplyv na judikatúrnu líniu načrtnutú

v ostatnom období ústavným súdom vo veciach sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorej sa ústavný súd pridržiava aj v tejto veci.

24. Sumarizujúc už uvedené závery, ústavný súd rozhodol, že napadnutým

uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, preto podľa a jemu zodpovedajúceho a

písm. b) zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).

25. Hoci bolo konštatované, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť,

resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru, ústavný

súd súčasne dodáva, že i v tejto fáze exekučného konania je okresný súd oprávnený (a aj

povinný) ex offo skúmať, či sú splnené všetky podmienky pre zákonné vedenie exekúcie,

a to (v okolnostiach danej veci) najmä v tom smere, či exekučný titul vydal orgán

oprávnený na jeho vydanie.

25.1 Vychádzajúc z príloh tejto ústavnej sťažnosti, nemožno podľa názoru ústavného

súdu opomenúť prechodné ustanovenie k novele zákona o rozhodcovskom konaní účinnej

od 1. januára 2017 (), ktorá v výslovne uvádza, že

zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho

rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov

účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo

rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2 tohto

ustanovenia. V prejednávanej veci bol exekučný titul vydaný , ad

hoc rozhodcom rozhodcovského súdu pod hlavičkou „

, na základe písomnej rozhodcovskej doložky z roku

2011 v rozhodcovskom konaní, ktoré začalo po 1. januári 2017. Vzniká tu pochybnosť, či

tento subjekt spĺňal podmienky podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení

od 1. januára 2017, ktorú je potrebné rozptýliť overením v príslušných registroch

(napr. § 12a zákona o rozhodcovskom konaní).

25.2 V prípade zistenia, že exekučný titul bol vydaný neoprávneným,

resp. neexistujúcim subjektom, je okresný súd ako súd exekučný povinný na zistenú nulitu

aktu prihliadnuť, pretože ide o rozhodnutie trpiace takou extrémnou vadou, ktorá

nevyvoláva právne účinky napriek tomu, že dané rozhodnutie nebolo formálne zrušené.

25.3 Je nutné dodať, že exekučný poriadok síce expressis verbis nestanovuje

možnosť zastavenia exekúcie ex offo, avšak ústavný súd zastáva názor, že k tomu z určitých

dôvodov možno pristúpiť. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné,

aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe

riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Takýmto dôvodom však

bude právna skutočnosť, ktorá je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne

zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných

návrhov zo strany povinného, čo by bol aj tento prípad.

V.

Zrušenie napadnutého rozhodnutia

26. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

26.1 Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

27. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o návrhu zúčastnenej osoby 2

na zastavenie exekúcie, rešpektujúc právny názor vyslovený ústavným súdom v tomto

náleze.

VI.

Trovy konania

28. Sťažovateľka v petite svojej ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie

náhrady trov konania, ktoré vyčíslila sumou 675,43 € za tri úkony právnej služby.

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Napriek tomu, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu, ktoré nadväzne na tento výrok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, náhradu trov konania sťažovateľke nepriznal (bod 3 výroku nálezu). K tomuto

záveru dospel s prihliadnutím na špecifické okolnosti daného prípadu a najmä na právne

závery uvedené v bodoch 25 až 25.3, v ktorých poukázal na skutočnosti evokujúce

ničotnosť rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom v prejednávanej veci a jeho výkon

by mohol znamenať rozpor s verejným poriadkom.

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu