Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 168/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, Dlhý rad 16, Bardejov, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. z 25. apríla 2017, uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 11. júla 2017 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok náležitostí

ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

25. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. apríla 2017 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 11. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. zo 16. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 1. októbra 2015 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 11. októbra 2016 právoplatne uznaný vinným z trestného činu vraždy

podľa účinného do 31. decembra 2005,

za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

4. Sťažovateľ podal okresnému súdu 17. augusta 2016 žiadosť o povolenie obnovy

jeho trestného konania, v ktorej poukazoval na existenciu lekárskej správy, ktorá nebola

súdu skôr známa, navrhol vypočuť jeho obhajkyňu a taktiež vykonať nové znalecké

dokazovanie vo vzťahu k vzniku smrteľných zranení poškodeného.

5. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť sťažovateľa zamietol, pretože

sťažovateľ vo svojej žiadosti nepoukázal na žiadnu novú skutočnosť, ktorá by mohla sama

osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné

rozhodnutie o vine.

6. Krajský súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu.

7. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.

8. Sťažovateľ pred ústavným súdom poukazuje na pochybenia všeobecných súdov

v pôvodnom trestnom konaní, ktoré skončilo jeho právoplatným odsúdením.

9. Na základe uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd SR Uznesenie Najvyšieho súdu sp. zn. ,

č. k. zo dňa 16.01.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

2. ÚS SR zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ,

č. k. zo dňa 11.07.2017 a Uznesenie Okresného súdu Prešov,

sp. zn. zo dňa 25.04.2017

3. ÚS SR konštatuje, že základné práva na súdnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd sťažovateľa boli porušené.

4. Porušovateľmi týchto práv sú Najvyšší súd SR, Krajský súd v Prešove a Okresný

súd Prešov.

5. ÚS SR sťažovateľovi priznáv (správne má byť „priznáva“

– poznámka ústavného súdu) náhradu trov konania a finančné zadosťučinenie vo výške

50.000 €.“

II.

Právomoc ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Ústavný súd hneď na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa,

ktorý je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený, pôsobí ako celok

nedostatočne a neurčito, pričom vo vzťahu k napadnutým uzneseniam jej chýba akékoľvek

(relevantné) odôvodnenie [§ 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde], čo predstavuje nedostatok zakladajúci dôvod na jej odmietnutie podľa

z dôvodu nedostatku náležitostí

ustanovených zákonom (podobne , , ,

).

17. Ďalej je potrebné poukázať na to, že sťažovateľ splnomocnil svojho právneho

zástupcu výslovne na podanie ústavnej sťažnosti iba proti napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu, čo taktiež samo osebe zakladá dôvod na odmietnutie časti ústavnej

sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu podľa z dôvodu

nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (podobne , ,

).

18. V súvislosti s uvedenými nedostatkami a ich rozsahom ústavný súd pripomína,

že ich nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

náležitostí podaní účastníkov konania (, , ,

).

19. O to viac je táto judikatúra známa práve sťažovateľovi a jeho

právnemu zástupcovi, keď predchádzajúce (ústavné) sťažnosti sťažovateľa boli

taktiež odmietnuté pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (,

).

20. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo a zo zákona

o advokácii vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát

povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (, ,

).

21. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Ako

už bolo uvedené, osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol

podľa z dôvodu nedostatku náležitostí

ustanovených zákonom.

23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších

návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu