Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 174/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , , zastúpenej

obchodnou spoločnosťou , v mene

ktorej koná advokát a konateľ , vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

namietaného porušenia , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. z 5. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, porušenie , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. novembra

2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Podaním doručeným ústavnému súdu 27. decembra

2019 (ďalej len „doplnenie ústavnej sťažnosti“) sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť

argumentačne doplnila.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom

postavení žalobkyne stranou konania vedeného pred okresným súdom, predmetom ktorého

je nárok obchodnej spoločnosti (ďalej len „pôvodný žalobca“),

na zaplatenie sumy 3 455 000 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej

Slovenskou republikou, zastúpenou Národnou radou Slovenskej republiky, „v dôsledku

prijatia legislatívnych zmien - , ktorým došlo k novelizácii zákona

č. o poštových službách... v rozpore s právom EÚ a cieľmi Poštovej smernice

č. 97/67/ES zo dňa 15.12.1997“. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 4. júna

2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu pôvodného žalobcu zamietol.

Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Okresný súd uznesením

z 27. augusta 2018 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

v sume 20 € podľa položky 7 písm. a)

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), ktorý sťažovateľka uhradila 26. septembra 2018.

Okresný súd napriek splneniu súdom uloženej povinnosti sťažovateľkou uznesením sp. zn.

z 26. októbra 2018 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za totožné odvolanie v sume 33 193,50 € podľa položky 1 písm. a) zákona o súdnych

poplatkoch. Okresný súd napadnutým uznesením vydaným sudkyňou okresného súdu

opravil výrok uznesenia sp. zn. z 26. októbra 2018 tak, že súdny poplatok

za odvolanie je 33 173,50 €. Okresný súd tak rozhodol s odôvodnením, že sťažovateľka

zaplatila poplatok v sume 20 €, preto je povinná zaplatiť doplatok súdneho poplatku v sume

33 173,50 €.

3. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnutým uznesením boli zásadným spôsobom

porušené jej v záhlaví označené práva z dôvodu jeho nezákonnosti, arbitrárnosti a ústavnej

neudržateľnosti. Podľa sťažovateľky „duplicitné vyrubenie súdneho poplatku za podanie

Odvolania uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.10.2018, sp. zn.

opraveným Napadnutým uznesením zo dňa 05.11.2018, sp. zn.

vo výške 33.173,50 EUR, bez ďalšieho primeraného, objektívne dostatočného odôvodnenia

po tom ako Sťažovateľ riadne uhradil správne vvrubený súdny poplatok za podanie

Odvolania uznesením zo dňa 27.08.2018, sp. zn. vo výške 20,- EUR,

predstavuje neprípustný, nezákonný a nelogický postup Okresného súdu Bratislava I, s

následkom neudržateľného zásahu do SR a Dohovorom garantovaných práv

Sťažovateľa“.

4. Sťažovateľka argumentuje, že okresný súd napriek jednoznačne preukázanému

predmetu konania, ktorým je náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nesprávne

aplikoval položku 1 písm. a) s odôvodnením, že predmetom

sporu je obchodná vec. Podľa sťažovateľky okresný súd pri vyrubení súdneho poplatku

napadnutým uznesením nevychádzal z obsahu súdneho spisu a konal v rozpore s právnym

názorom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vysloveným v uznesení

sp. zn. z 26. júna 2012, ktorý „jednoznačne založil povinnosť Okresného súdu

Bratislava 1 ako súdu prvej inštancie aj napriek osobitostiam konania, posudzovať

charakter predmetného konania ako konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom podľa .. za rovnakých podmienok (vrátane

otázky výšky súdneho poplatku), ergo nie za menej priaznivejších podmienok ako tých, ktoré

sa týkajú obdobných návrhov vnútroštátnej povahy (uplatnenie nároku na náhradu škody

výlučne podľa ) a ktoré nemôžu byť upravené takým spôsobom,

ktorý by prakticky znemožňoval alebo príliš sťažoval získanie náhrady“. Aplikácia

uvedeného právneho názoru krajského súdu v spojení s judikatúrou Súdneho dvora

Európskej únie zakladá neprípustnosť vyrubenia súdneho poplatku za podanie odvolania

v predmetnom konaní podľa položky 1 písm. a) v sume

33 173,50 €, práve naopak, vyžaduje vyrubenie súdneho poplatku v sume 20 € podľa

položky 7a , teda za rovnakých podmienok, ako pri uplatnení

nároku na náhradu škody výlučne podľa V tejto súvislosti

sťažovateľka podporne poukázala na skutočnosť, že okresný súd nevyrubil súdny poplatok

ani za podanie žaloby, keďže podľa v tom čase účinného podanie

žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nepodliehalo

poplatkovej povinnosti.

5. Podľa sťažovateľky porušenie jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie okresným súdom spočíva najmä vo svojvoľnom výklade a aplikácii

príslušných ustanovení , ako aj v nedostatočnom odôvodnení

napadnutého uznesenia. Okresný súd napadnutým uznesením napriek existencii

predchádzajúceho právneho názoru krajského súdu „svojvoľne... bez náležitého

dodatočného odôvodnenia“ aplikoval pre vznik poplatkovej povinnosti sťažovateľky

za podanie odvolania odlišnú položku sadzobníka .

V súvislosti s tvrdeným porušením sťažovateľka uvádza, že okresný

súd bol povinný „aplikáciu konkrétneho ustanovenia posudzovať a vykladať v súlade

s SR garantovanými práva Sťažovateľa tak, aby nedošlo k porušeniu žiadneho

z nich, ergo v zákonnom rámci v zásade v prospech Sťažovateľa“. Sťažovateľka ďalej

konštatuje, že napadnutým uznesením ako ďalším rozhodnutím o vyrubení súdneho

poplatku za podanie odvolania v nesprávnej výške „došlo... jednoznačne k porušeniu

zásady legitímnych očakávaní Sťažovateľa v spojení so zásadou právnej istoty, nakoľko

Sťažovateľ po podaní Odvolania poznajúc v tom čase platnú a účinnú právnu úpravu ZoSP,

s prihliadnutím na v priebehu konania skôr vyriešenú otázku charakteru konania

ako konania podľa , podporenú skutočnosťou, že v čase podania Žaloby nebol

za jej podanie vyrubený súdny poplatok z dôvodu vyňatia tejto poplatkovej povinnosti

zo ZoSP, legitímne, dôvodne a objektívne očakával vyrubenie súdneho poplatku

podľa Položky 7a ZoSP vo výške 20,- EUR, ktorý súdny poplatok Sťažovateľ na základe

uznesenia zo dňa 27.08.2018, sp. zn. bez ďalšieho v stanovenej lehote

uhradil“. Podľa sťažovateľky takéto konanie okresného súdu rozhodne nie je možné

považovať za predvídateľné a transparentné, a teda súladné s princípmi právneho štátu.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti napokon namieta porušenie práva vlastniť

majetok a práva pokojne užívať svoj majetok vydaním napadnutého uznesenia,

a to „v rovine (i) prípadného zmenšenia hodnoty majetku o čiastku vyrubeného súdneho

poplatku 33.173,50 EUR (či už vo forme finančných prostriedkov alebo iného druhu

majetku Sťažovateľa), a (ii) v tejto súvislosti aj v nemožnosti užívania majetku, ktorý záver

posilňuje najmä skutočnosť, že voči Sťažovateľovi možno na podklade Napadnutého

uznesenia kedykoľvek začať nútený výkon rozhodnutia“.

7. V doplnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na právny názor ústavného

súdu vyslovený v náleze sp. zn. z 21. mája 2019, konštatujúc nutnosť

aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech poplatníka“ v prípadoch, keď nie je možné

jednoznačne subsumovať poplatkovú povinnosť pod konkrétne ustanovenie (položku)

.

8. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa

, vlastniť majetok podľa SR, právo

na súdnu ochranu podľa SR, právo na ústavne konformný výklad

podľa SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj

majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, bolo porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.11.2018, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi

, trovy právneho zastúpenia

vo výške 415,51 EUR... k rukám jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

9. Vec napadla ústavnému súdu 14. januára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je

na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I.

až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu 14. januára 2019, postupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami .

13. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania.

14. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony,

ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

21. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania ( ) sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ).

23. Sťažovateľka, ktorá je zastúpená advokátom, v petite ústavnej sťažnosti (v jej

1. bode) výslovne neuviedla, čo považuje za zásah do svojich označených práv, resp.

nešpecifikovala, akým rozhodnutím či postupom okresného súdu, ktorého v sťažnosti

označila za porušovateľa svojich práv, malo k uvedenému zásahu dôjsť. To, že sťažovateľka

považuje za zásah do svojich práv napadnuté uznesenie, však nepochybne vyplýva

zo záhlavia ústavnej sťažnosti, ako aj z 2. bodu jej petitu, v ktorom požaduje zrušenie

napadnutého uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Rovnako

zo splnomocnenia, ktoré je prílohou ústavnej sťažnosti, vyplýva oprávnenie udelené

splnomocnencovi „na spísanie a podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 05.11.2018, sp. zn. “. Na druhej strane však

treba uviesť, že argumentácia sťažovateľky v odôvodnení ústavnej sťažnosti v podstate

smeruje k spochybneniu ústavnej udržateľnosti uznesenia okresného súdu sp. zn. 12 C

272/2009 z 26. októbra 2018.

24. Ústavný súd aj napriek naznačenej vnútornej nekonzistentnosti ústavnej

sťažnosti, sledujúc hľadisko hospodárnosti konania, nepristúpil v prerokúvanej veci k výzve

adresovanej sťažovateľke na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k nejasnému vymedzeniu rozsahu ústavného prieskumu, ktorý požaduje, keďže táto by

nemohla viesť k založeniu právomoci ústavného súdu meritórne preskúmať aj uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 26. októbra 2018. Označené uznesenie bolo vydané

vyšším súdnym úradníkom, a preto bola proti nemu prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1

). Pokiaľ teda sťažovateľka namieta okresným súdom

nesprávne vyrubenú výšku súdneho poplatku [podľa položky 1 písm. a) zákona o súdnych

poplatkoch], túto svoju námietku, ako aj argumentáciu s ňou spojenú mohla a mala uplatniť

v sťažnosti proti označenému uzneseniu. Okolnosť, či sťažovateľka sťažnosť aj využila, nie

je vo vzťahu k rozhodnutiu ústavného súdu relevantnou. V prípade, že sťažovateľka

sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka využila, bolo v právomoci sudcu

okresného súdu sa ňou meritórne zaoberať, čo súčasne vylučuje právomoc ústavného súdu

na prerokovanie ústavnej sťažnosti sťažovateľky namietajúcej porušenie jej práv označeným

uznesením [ v spojení s ]. Naopak,

nevyužitie sťažnosti sťažovateľkou by bolo dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

z dôvodu jej neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom

súde].

25. Ústavný súd zároveň konštatuje, že ústavná sťažnosť namietajúca porušenie

základných práv sťažovateľky podľa a , porušenie

ods. 4 , ako aj práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

napadnutým uznesením je zjavne neopodstatnená.

26. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

27. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa ústavný súd

štandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v , z ktorého

vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , , alebo napr.

, ), ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Preto nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho

názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (napr. , ).

28. Okresný súd opravným uznesením sp. zn. z 5. novembra 2018

rozhodol o oprave výroku uznesenia sp. zn. z 26. októbra 2018 o výške

súdneho poplatku za podané odvolanie tak, že súdny poplatok za odvolanie je 33 173,50 €.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dôvodom opravy vykonanej

napadnutým uznesením bola len reflexia okresného súdu na skutočnosť skoršieho

(3. septembra 2018) zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie sťažovateľkou v sume 20 €,

dôsledkom čoho bolo zníženie sumy poplatku vyrubeného uznesením z 26. októbra 2018

vo výške 33 193,50 € o túto sumu. Napadnuté uznesenie tak podľa názoru ústavného súdu

nepredstavuje zásah do sťažovateľkou označených práv, ktorého kasáciou by ústavný súd

mohol sťažovateľke v rámcoch daných dôvodmi jej sťažnosti poskytnúť účinnú ochranu jej

označených základných práv. Napadnutým uznesením totiž bol len opravený (v jej

prospech) výrok uznesenia okresného súdu z 26. októbra 2018, proti ktorému mala

sťažovateľka k dispozícii sťažnosť ako účinný prostriedok nápravy ňou tvrdeného porušenia

označených práv. A tak aj v prípade, ak by ústavný súd uplatnil svoju právomoc

a na základe prípadného vyslovenia porušenia práv sťažovateľky by napadnuté opravné

uznesenie zrušil, sťažovateľka bude naďalej zaviazaná zaplatiť súdny poplatok v zmysle

uznesenia okresného súdu z 26. októbra 2018 vo výške 33 193,50 €.

29. Ústavný súd napokon berúc na zreteľ zjavný rozpor sumy súdneho poplatku

uloženého na zaplatenie za podané odvolanie a zároveň súd reflektujúc dôvody ústavnej

sťažnosti koncentrované do kritiky predmetnej sumy podotýka, že sťažovateľke stále nič

nebráni obrátiť sa na okresný súd s návrhom na zmenu alebo zrušenie napadnutého

uznesenia, keďže z takéto jej právo implicitne

vyplýva.

30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia

základných práv sťažovateľky podľa a ,

ani práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

uznesením, preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

31. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu