Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť T. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa čl.

20 ods. 1 a práva na pokojné užívanie majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 26. apríla 2007 a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2009 doručená sťažnosť T. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť

majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 26. apríla 2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. októbra 2008.

Ako porušovateľov označených práv označil v úvode sťažnosti aj Slovenskú

republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti (ďalej len „ministerstvo“), Obvodný

pozemkový úrad v M. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“), ako aj Krajský pozemkový

úrad v B. (ďalej len „krajský pozemkový úrad“).

Sťažovateľ porušenie svojich označených práv vidí v týchto skutočnostiach:

«1. V prvom rade v správnom konaní o pozemkových úpravách pri začatí konania O.

v M. nekonal s navrhovateľom ako s účastníkom konania z dôvodu, že návrh na pozemkové

úpravy bol členmi záhradkárskej osady podaný dňa 6. 4. 2001, kedy navrhovateľ nebol

evidovaný na v katastri ako známy vlastník, a zápis jeho vlastníckeho práva bol vykonaný až

8. 6. 2001.

Uvedené závery konajúcich správnych orgánov následne potvrdené napadnutými

rozhodnutiami súdov, sú však v rozpore s existujúcimi a preukázanými skutočnosťami, keď z

prípisu komisie R. v S. zo 7. 2. 2001 je zrejmé, že obnova evidencie parciel začala už 22. 7.

1996 a navrhovateľ bol účastníkom vyššie uvedeného konania, kde jeho vlastnícke pomery

aj k sporným parcelám /ktoré boli predmetom pozemkových úprav/ boli známe.

Dôkaz: konanie o námietkach zo dňa 7. 2. 2001

Z napadnutého rozhodnutia NS SR /viď 2 strana bod 1/ vyplýva, že v správnom

konaní bolo súčasťou úvodných podkladov R. S. vypracované zhotoviteľom G. a. s... zo dňa

10. 12. 2001, teda v čase vypracovania úvodných podkladov podľa

Z. z. bol navrhovateľ jednoznačne známym vlastníkom, napriek tomuto s ním bolo konané

ako s neznámym vlastníkom.

Konaním správneho orgánu s navrhovateľom ako s neznámym vlastníkom bolo

navrhovateľovi odobraté právo uzavrieť kúpnu zmluvu s užívateľom pozemkov v zmysle

ustanovenia , ako aj právo podľa zákona

č. na odkúpenie investícií užívateľa pozemku...

Z hľadiska posúdenia, či navrhovateľ bol známy pre účely konania o pozemkových

úpravách poukazujeme aj na list komisie R. S. č. ... zo dňa 7. 2. 2001, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že navrhovateľ bol už v tom čase podľa predloženého novovypracovaného výpisu

R. známym vlastníkom...

Navrhovateľ následne ako známy požiadal o doplnenie novovypracovaného výpisu R.

o dedičské rozhodnutia po starých rodičoch a rodičoch, čo vyplýva z listu komisie R. S. zo

dňa 6. 8. 2001 a výpisu R. zo dňa 13. 8. 2001. Z uvedených dokladov vyplýva, že vlastnícke

právo navrhovateľa k parcele č. ... nachádzajúcej sa v záhradkárskej oblasti, bolo známe

najneskôr dňa 7. 2. 2001, teda už pred podaním návrhu na pozemkové úpravy zo dňa 6. 4.

2001...

Podotýkame, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke práve k parcele č. ... už na

základe Osvedčenia o dedičstve ... zo dňa 31. 1. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a

účinky dňa 17. 2. 1997, teda 4 roky pred začatím konania o pozemkových úpravách.

Súdy v napadnutých rozhodnutiach napriek vzneseným námietkam zo strany

navrhovateľa tieto skutočnosti nevyhodnotili, čím došlo k porušeniu už uvedených práv na

spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku aj k porušeniu vlastníckeho práva

navrhovateľa.

2. Súdy v napadnutých rozhodnutiach napriek vzneseným námietkam zo strany

navrhovateľa neskúmali kedy a kde bola založená Z. Súd len v odôvodnení konštatoval, že z.

vznikla na 15. 9. 1981, napriek tomu, že v konaní nebol predložený žiaden dôkaz

preukazujúci jej vznik.

Naopak z uznesenia v tom čase odboru výstavby M. v S., bol v roku 1983 ešte len

vypracovaný a schválený územný projekt zóny záhradkárskych osád „O.“ a „Z.“, teda nie

je možné aby bola zriadená záhradkárska osada pred schválením územného projektu.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Základné práva navrhovateľa, rade podľa ods. SR,

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, SR v spojení s

čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd boli

porušené:

- rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 26. 4. 2007

- rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

22. 10. 2008

2. Zrušuje sa:

- rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 26. 4. 2007

- rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

22. 10. 2008

a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania na účet

právneho zástupcu navrhovateľov v lehote troch dní odo dňa jeho doručenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľa rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 26. apríla 2007, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia krajského pozemkového úradu sp. zn.

/SCS z 2. septembra 2005 (potvrdil ním rozhodnutie obvodného pozemkového

úradu sp. zn. 432/04 zo 17. mája 2004, ktorým „schválil úvodné podklady projektu

pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva v záhradkárskej osade Zlatá hora

v katastrálnom území S.“), treba poukázať na citovaný , z ktorého

vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv

alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch

subsidiárna. Keďže proti právoplatným rozhodnutiam krajského a obvodného pozemkového

úradu bola prípustná žaloba na všeobecnom súde, právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľa mal všeobecný súd. To zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu.

O ochrane označeného základného práva sťažovateľa, ktorého porušenie namieta, vo

vzťahu k rozhodnutiam označených pozemkových úradov rozhodol krajský súd a vo vzťahu

k rozsudku krajského súdu rozhodol v odvolacom konaní najvyšší súd.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dodatkového

protokolu a a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 26. apríla 2007, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami krajského

pozemkového úradu a obvodného pozemkového úradu, odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu podľa .

2. Pokiaľ ide o námietku porušenia označených práv rozsudkom najvyššieho súdu,

ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (). Vo všeobecnosti

úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť

občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi

do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS

17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnou zmluvou podľa ().

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ). Ústavný súd

musí pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať platnú právnu úpravu v oblasti

rozdelenia právomoci, a teda zohľadňovať aj založenie právomoci všeobecných súdov

vo veciach správneho súdnictva podľa a nasl. (ďalej

aj „OSP“).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa proti rozsudku súdu podľa (rozsudok,

ktorým sa žaloba zamietla z dôvodu, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade

so zákonom) je prípustné odvolanie.

Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa

žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak

o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až § 221 tohto zákona.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie podľa odseku 1 písm. c),

f), g) a h), vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z týchto ustanovení a podstaty

sťažnosti sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v tejto časti (proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu) treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

K porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(i práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru) by podľa názoru

ústavného súdu došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

(), alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný

prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol

o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj

konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Sťažovateľ tvrdil najmä to, že najvyšší súd (a predtým i krajský súd) dostatočne

nepreskúmali, že v správnom konaní o pozemkových úpravách obvodný pozemkový úrad

„nekonal s navrhovateľom ako s účastníkom konania...“, resp. „s ním konal ako

s neznámym vlastníkom“, ďalej poukázal na to, že sa dostatočne nezaoberali jeho

námietkami vznesenými jednak počas správneho konania, ako aj v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia krajského pozemkového úradu a tiež neskúmali, kedy bola založená

„Z.“, pretože len stroho konštatoval, že vznikla 15. septembra 1981, ale k tomu nebol

v konaní predložený žiadny dôkaz. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že to nie je pravda, pretože

iba v roku 1983 bol vypracovaný a schválený územný projekt, na základe ktorého mala byť

záhradkárska osada zriadená. K tomu predložil aj kópiu uznesenia M. S.

Sťažovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec,

a jeho rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto žiadal,

aby ho najvyšší súd zmenil a žalobe vyhovel. Podľa sťažovateľa „konaním správneho

orgánu so žalobcom ako s neznámym vlastníkom bolo žalobcovi odobraté právo uzavrieť

kúpnu zmluvu s užívateľom pozemkov v zmysle ustanovenia

Z. z...“ a nezákonnosť postupu vidí aj v tom, že „správny orgán konal so žalobcom ako s

výlučným vlastníkom a súčasne nekonal s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi“.

V posudzovanom prípade sťažnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. októbra 2008 bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v tejto časti zistiť, či sú právne závery, o ktoré najvyšší

súd oprel svoj rozsudok, zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné. Z toho dôvodu ústavný súd preskúmal odôvodnenie

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn. 1

S 381/05 z 26. apríla 2007.

Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 22. októbra 2008

vyplýva, že «Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ... zo dňa 2. septembra

2005...

V odôvodnení rozsudku uviedol, že O. v M. rozhodnutím č. j. ... zo dňa 17. mája

2004, ako príslušný orgán v zmysle o užívaní pozemkov

v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim... a zákona č.

.. podľa schválil úvodné podklady

projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v Z., v kat. území

S. a M...

Krajský súd uviedol, že podľa vyjadrenia R. Z. vznikla na ustanovujúcej schôdzi

15. septembra 1981 a je zaevidovaná pod č. ... Následne bola dňa 17. mája 1982

zriadená na pozemkoch v k. ú. S. M. Pozemky záhradkárskej osady boli dané do

užívania zmluvou uzavretou dňa 1. októbra 1981 medzi O. a S. Zmluva bola

schválená orgánom štátneho hospodárskeho riadenia – L., 22. februára 1982 a

rozhodnutím O. č. ... zo dňa 17. mája 1982 v zmysle Žalobca

bol ako vlastník zapísaný do KN na základe R. dňa 8. júna 2001. Po vypracovaní

registra pôvodného stavu boli žalobcovi zaslané výpisy z úvodných podkladov, ktoré

prevzal dňa 28. januára 2001. Dňa 22. mája 2002 sa konalo ústne pojednávanie za

prítomnosti žalobcu. Jeho námietky boli zamietnuté rozhodnutím č. ... zo dňa 18. júna

2002, právoplatné dňa 29. júla 2002. Parcela č. ... v k. ú. S., ktorého vlastníkom je

podľa LV č. ... žalobca, s výmerou ... spadá do obvodu zriadenej záhradkárskej osady

a tým aj do konania podľa

V odôvodnení rozsudku krajský súd tiež uviedol, že zmluva uzavretá medzi O.

a Z. o dočasnom užívaní pozemkov bola uzavretá podľa dňa 1.

októbra 1981 na dobu 25 rokov. V tom čase nebol žalobca vlastníkom pozemku č. ... Z. bola

zriadená v súlade s

Ako následne uviedol v odôvodnení rozsudku krajský súd, v čase vypracovania

registra pôvodného stavu nebol žalobca známym vlastníkom, známym sa stal až zápisom do

KN dňa 8. júna 2001. Následne mu boli zaslané výpisy z úvodných podkladov, ktoré prevzal

28. januára 2002. Proti úvodným podkladom podal žalobca námietky a tie boli O. v M.

zamietnuté v zmysle rozhodnutím č. ... zo dňa 18. júna

2002. Následne O. v M. rozhodol v zmysle tak, že schválil

úvodné podklady...

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa na

pojednávaní podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu v

uvedenej veci bolo rozhodujúce, či žalovaný správny orgán dôsledne postupoval v konaní

podľa ustanovení

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu užívatelia pozemkov v záhradkovej

osade... prostredníctvom splnomocnených zástupcov predložili dňa 6. apríla 2001 na O. v

M. v zmysle návrh na vyporiadanie vlastníctva k

pozemkom v uvedenej záhradkovej osade. O. v M.... zabezpečil vyhotovenie registra

pôvodného stavu, ktorého zhotoviteľom bola firma G. a. s... a verejnou vyhláškou zo dňa 26.

novembra 2001 pod č. ... oznámil začatie konania na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v

uvedenej záhradkovej osade. Zároveň zverejnil na M. v S. úvodné podklady – R. a G., ktoré

boli k nahliadnutiu na M. v S. v termíne od 17. januára 2002 do 2. februára 2002.

Vlastníkom, ktorých miesto trvalého pobytu bolo známe, bol doručený výpis z úvodných

podkladov. Výpisy z úvodných podkladov známych vlastníkov s neznámym pobytom správny

orgán zaslal na S. v B.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca podal odvolanie proti

rozhodnutiu O. v M. zo dňa 17. mája 2004, č. j. ... z toho dôvodu, že nebol upovedomený o

zverejnených podkladoch ani o samotnom konaní, nie je zrejmé v akom rozsahu a na

základe akého právneho aktu bola zriadená záhradková osada, v rozhodnutí nie je

zdokumentované splnenie podmienok , vlastníci pozemkov

nie sú oboznámení s náhradnými pozemkami, v rozhodnutí nie sú uvedení užívatelia

pozemkov, aby sa s nimi mohli vlastníci spojiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodným s názorom súdu prvého stupňa, správny

orgán si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu ako i žalovaného

správneho orgánu, že prvostupňový správny orgán neporušil zákon, keď schválil úvodné

podklady po rozhodnutí o námietkach. Je nesporné, že odvolací správny orgán sa v

napadnutom rozhodnutí dôsledne vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu

uvedenými voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Odvolací súd považuje tieto námietky za nedôvodné. Stotožňuje sa so skutkovými a

právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, považuje ich za úplné, vecne

správne a nepovažuje za potrebné na nich nič meniť.

Na uvedenom nemení nič ani obsah podaného odvolania, ktoré podal žalobca, keďže

toto neobsahuje žiadne také tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli niečo zmeniť na skutkových

zisteniach a záveroch rozhodnutia krajského súdu.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom správnych

orgánov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu

zákona a chránených záujmov žalobcu, nakoľko žalovaný ako i správny orgán prvého

stupňa sa s námietkami žalobcu zaoberali dôsledným spôsobom, tento jeho názor považoval

aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajský súd zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom náležitým spôsobom svoj právny

záver aj odôvodnil.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a

dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1

ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).“

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvého aj druhého stupňa), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,

resp. spravodlivý súdny proces (m. m. , ), resp. odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

na rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (pod napr.

).

Uvedený postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku preto

nemožno podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom základného

práva na súdnu ochranu podľa (čo platí s poukazom na citovanú

judikatúru ústavného súdu aj vo vzťahu k námietke porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru). Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom pre rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (m. m. ,

, ). O takýto zásah však podľa názoru ústavného súdu v danej

veci nešlo. Citované odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu obsahuje aj veľmi podrobné,

dôsledné a vyčerpávajúce odôvodnenie právneho názoru krajského súdu, s ktorým sa

najvyšší súd stotožnil, a sťažovateľove citované argumenty prednesené v sťažnosti nie sú

spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných súdov. Svedčí

o tom v okolnostiach prípadu najmä to, že s ním všeobecné súdy (ako aj správne orgány)

konali ako s účastníkom správneho konania, jeho návrhmi sa zaoberali a v rámci týchto

konaní sa mal možnosť k veci vyjadriť, čo niekedy ani nevyužil (ako to vyplýva

z rozhodnutia krajského pozemkového úradu z 2. septembra 2005 sp. zn.

/SCA, s. 3), preto boli jeho námietky aj právoplatne zamietnuté.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že rozsudkom najvyššieho

súdu sp. zn. z 22. októbra 2008 nedošlo k porušeniu základných práv

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti.

Preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

3. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového protokolu

Ústavný súd v nadväznosti na záver o odmietnutí sťažnosti v časti namietajúcej

porušenie základného práva podľa odmietol aj tú časť sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou ( a

) vychádzajúc z toho, že absencia porušenia ústavnoprávnych princípov

vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných

práv sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd totiž v súlade so svojou

stabilizovanou judikatúrou (napr. ) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až . V opačnom prípade by ústavný súd bol

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie, pretože ochranu vlastníckeho práva podľa pred jeho

ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné súdy v občianskoprávnom konaní

().

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009