Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 197/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, ktorou

namieta porušenie základných práv podľa a Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -113 z 12. júna 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnutý postup“) a uznesením krajského

súdu č. k. -113 z 12. júna 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi v súlade

s čl. X bodom 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Plénum ústavného súdu

prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k rozvrhu práce. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c)

rozvrhu práce bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi

Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu

ústavného súdu.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka

vystupuje v pozícii žalovanej v spotrebiteľskom spore o zaplatenie finančnej sumy 1 500

eur s príslušenstvom. Spor je v štádiu odvolacieho konania vedený na krajskom súde.

Krajský súd ako súd odvolací rozhodol 12. júna 2019 napadnutým rozhodnutím o prerušení

konania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie

(ďalej len „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie vo vzťahu k

v znení neskorších predpisov (otázky A.I – IV výroku napadnutého uznesenia) a výkladu

smernice 2008/48 s prihliadnutím na eurokonformný výklad, resp. výklad contra legem

(otázky B.I – II výroku napadnutého uznesenia).

4. Sťažovateľke bolo napadnuté rozhodnutie krajského súdu doručené 17. júna 2019

a proti tomuto uzneseniu nebol prípustný opravný prostriedok.

5. Sťažovateľka namieta, že krajský súd odvolacie konanie prerušil v rozpore s § 162

ods. 2 , v zmysle ktorého súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade

pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa

k dôvodom prerušenia konania. Krajský súd sťažovateľke nedal možnosť vyjadriť sa

k zamýšľanému prerušeniu konania a bez ďalšieho odvolacie konanie prerušil. Podľa názoru

sťažovateľky postupoval v rozpore s kogentným ustanovením procesného predpisu

ukladajúcim súdu povinnosť umožniť stranám konania vyjadriť sa, čo zakladá porušenie

práva sťažovateľky na postup súdu v súlade s platným právnym stavom a práva

na spravodlivý proces podľa a zároveň porušil aj právo sťažovateľky

vyjadriť sa k podstatným písomnostiam v súdnom spise a právo na prejednanie veci

v prítomnosti sťažovateľky podľa , pretože sťažovateľka nemala

možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom takto:

„I. Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. podľa článku 46

ods. 1 bolo porušené uznesením Krajského súdu v Prešove,

č. k. – 113 zo dňa 12.06.2019 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

II. Základné právo spoločnosti Základné právo spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. podľa článku 48 ods. 2 bolo porušené

uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. – 113 zo dňa 12.06.2019

a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

III. Uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. – 113 zo dňa

12.06.2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom.

7. Sťažovateľka zároveň ústavný súd požiadala o rozhodnutie o dočasnom opatrení,

ktorým by sa krajskému súdu uložila povinnosť zdržať sa všetkých právnych

a administratívnych úkonov vo veci vykonávania napadnutého uznesenia do právoplatného

skončenia konania o ústavnej sťažnosti, predovšetkým zdržať sa predloženia veci

a v napadnutom uznesení vymedzených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon

napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu

ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa

sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa

dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie sťažovateľkiných

základných práv podľa a napadnutým postupom

a rozhodnutím krajského súdu z dôvodu porušenia povinnosti súdu dať stranám konania

možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania podľa .

16. Ústavný súd štandardne vychádza z názoru, že základné právo na súdnu ochranu,

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie sú „výsledkové“ práva, to znamená, že im musí

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.

, , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ) vyplýva, že ústavný súd overuje,

či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

17. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky

z tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred samotným skončením konania vo veci samej

bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila

iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka.

Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť

o rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd

sťažovateľa, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané

štádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (), prípadne by sa

tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho

možné korigovať v ďalšom procesnom postupe ().

18. Zohľadňujúc uvedené závery judikatúry ústavného súdu, musí ústavný súd

na jednej strane skonštatovať, že v sťažovateľkinom prípade krajský súd porušil povinnosť,

ktorá mu je uložená v , konkrétne umožniť strane vyjadriť sa pred vydaním

rozhodnutia o prerušení konania k jeho dôvodom. Na druhej strane však následok

nedodržania tohto ustanovenia nedosiahol intenzitu porušenia práva sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie, ktorého parciálnou časťou je označené právo na postup súdu

v súlade s platným právom, ani práva vyjadriť sa k prejednávanej veci.

19. Z hľadiska práva sťažovateľky na postup súdu v súlade s platnou právnou

úpravou, ktoré sťažovateľka odvodzuje z , je nutné zohľadniť nielen

porušenie procesného postupu konajúceho súdu ako také, ale aj prípadné následky, ktoré

môžu byť spôsobené stranám sporu. Krajský súd rozhodol o prerušení konania z dôvodu,

že dospel k záveru, že na rozhodnutie vo veci samej je potrebné vyriešiť predbežnú otázku

týkajúcu sa výkladu európskeho práva. Ide o fakultatívne prerušenie konania, keď má súd

možnosť v zmysle čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prerušiť konanie

a predložiť žiadosť o vyriešenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru, ktorý má právomoc

podávať výklad úniového práva. K záveru o potrebe získať odpovede na prejudiciálne

otázky dospel konajúci súd na základe vlastnej úvahy, t. j. nešlo o iniciatívu strán konania.

Sťažovateľka sama nenamieta prípadný obsah položených otázok, teda nie je možné

konštatovať, že sama chcela riešiť prostredníctvom inštitútu prejudiciálnej otázky iné, resp.

ďalšie otázky týkajúce sa výkladu európskeho práva v prejednávanej veci. Namieta výlučne

procesný nedostatok v postupe krajského súdu. V danom prípade po rozhodnutí Súdneho

dvora bude mať sťažovateľka možnosť jednak vyjadriť sa k vecnej stránke sporu a v prípade

konečného rozhodnutia krajského súdu, ktoré by s konečnou platnosťou negatívnym

spôsobom zasahovalo do jej základných práv, využiť dostupné prostriedky nápravy.

20. Ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť každé

porušenie ustanovenia relevantného právneho predpisu, pretože nie je prieskumným súdom,

nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr. , ,

, , , , ). Ústavný súd ako

ochranca ústavnosti môže zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov iba vtedy, ak by

bolo konkrétne porušenie zákona naviazané na porušenie alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd, čo sa vzhľadom

na už uvedené v tomto prípade nestalo.

21. Porušenie základného práva podľa sťažovateľka odvodzuje

od práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom, resp. argumentujúc aj čl. 6 ods. 1

dohovoru, ktorého porušenie ale nenavrhuje vysloviť, a relevantnou judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva k právu vyjadriť sa k všetkým písomnostiam v súdnom spise (Ziegler

proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 33499/96, rozhodnutie z 21. 2. 2002). Uvádzané rozhodnutie

pojednáva o koncepte práva na spravodlivý proces, ktorý zahŕňa právo strán jednak mať

vedomosť a následne právo vyjadriť sa k všetkým predloženým dôkazom alebo zisteniam

(bod 33). Nejde o právo účastníka konania vyjadriť sa k všetkým písomnostiam v súdnom

spise. Obsahom označeného práva podľa je právo vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom. Rozhodovanie o otázke týkajúcej sa vedenia konania nie je možné

v tomto kontexte subsumovať pod činnosť súdu týkajúcu sa vykonávania dôkazov.

Z uvedeného hľadiska preto nemožno urobiť záver, že by vôbec došlo k porušeniu

základného práva podľa namietaným postupom a rozhodnutím

krajského súdu.

22. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa aj

z pohľadu porušenia práva na prejednanie veci v prítomnosti sťažovateľky. K tejto námietke

ústavný súd uvádza, že obsah označeného práva sa premieta do povinnosti súdu

upovedomiť strany konania o zamýšľanom úkone súdu z dôvodu, aby mohli využiť svoje

právo byť prítomné pri tomto úkone súdu. Rozhodnutie o prerušení konania je procesným

rozhodnutím, o ktorom sa nerozhoduje v prítomnosti žiadneho z účastníkov konania, preto

ani z tohto hľadiska nedošlo k porušeniu práva na prejednanie veci v prítomnosti

sťažovateľky.

23. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

24. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že medzi napadnutým postupom a rozhodnutím krajského súdu a obsahom základných práv

podľa a , ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka

domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný

súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Miroslav Duriš predseda senátu