Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 32/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou , , v mene

ktorej koná advokát a konateľ , vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a následne postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) a Okresný súd Bratislava I v sume 500 € (slovom

päťsto eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I s ú p o v i n n é

nahradiť trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur

a štyridsaťdva centov), z toho Okresný súd Banská Bystrica sumu 244,06 € (slovom

dvestoštyridsaťštyri eur a šesť centov) a Okresný súd Bratislava I sumu 81,36 € (slovom

osemdesiatjeden eur a tridsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej

kancelárie , , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -31 z 28. januára 2020 prijal podľa 56 ods. 5

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a následne postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní,

ktoré sa na Okresnom súde Banská Bystrica začalo 19. júla 2012 na základe obžaloby

podanej prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, má sťažovateľ spolu

s ďalšími osobami právne postavenie obžalovaného.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na priebeh napadnutého konania

a na skutočnosť, že obe meritórne rozhodnutia vydané Okresným súdom Banská Bystrica

boli zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), pričom konanie

nie je dosiaľ právoplatne skončené. Neprimeraná dĺžka napadnutého konania bola

podľa sťažovateľa spôsobená neefektívnou a nesprávnou činnosťou Okresného súdu Banská

Bystrica, pričom prekročenie primeranej dĺžky konania potvrdil aj podpredseda krajského

súdu v odpovedi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

z 25. apríla 2018. Sťažovateľ uvádza, že v priebehu konania síce vzniesol viacero námietok

zaujatosti proti konajúcim sudcom Okresného súdu Banská Bystrica, ako aj proti členom

senátu krajského súdu, avšak tieto boli vyhodnotené ako dôvodné a „na ich základe

bol z rozhodovania vo veci následne vylúčený sudca súdu I. stupňa JUDr. P. Philadelphy

a aj sudcovia súdu II. stupňa JUDr. A. Palaj, JUDr. S. Sendecký a JUDr. J. Ryant“.

Ďalej zdôrazňuje, že „vec bola pridelená na rozhodnutie do senátu Okresného súdu Banská

Bystrica vedeného JUDr. E. Korbeľovou, ktorá dňa 24.01.2018 viedla tretie pojednávanie

a po dvoch hodinách pojednávania namietla zaujatosť voči mojej osobe, čo zrejme

signalizuje nepredvídateľné konanie zo strany Okresného súdu B. Bystrica a Krajského

súdu B. Bystrica a tým pádom vyvstáva podozrenie na ďalšie prieťahy v tomto súdnom

trestnom konaní“.

4. Podľa názoru sťažovateľa ide v danom prípade o vec patriacu k štandardnej agende

všeobecných súdov, ktorá nie je skutkovo ani právne zložitá, pričom svojím správaním

neprispel k vzniku zbytočných prieťahov. Sťažovateľ je presvedčený, že využitie právnych

prostriedkov (vznesené námietky zaujatosti proti konajúcim sudcom) nemôže

byť s poukazom na judikatúru ústavného súdu pričítané na jeho ťarchu.

5. Porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru spočíva podľa sťažovateľa v tom, že Okresný súd Banská Bystrica

„nekonal a nekoná tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná“.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:

„(i) Základné právo , , bytom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

(ii) Okresnému súdu Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

(iii) , , bytom

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7 100,- Eur (slovom sedemtisícsto eur)

na účet sťažovateľa vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., číslo účtu

, ktoré je mu Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

(iv) Okresný súd Banská Bystria je povinný uhradiť

ako sťažovateľovi trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť EUR

štyridsaťdva centov) na účet jeho advokáta , Advokátska kancelária

, so sídlom vedeného v

, číslo účtu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

7. V písomnom podaní z 10. septembra 2019 doručenom ústavnému súdu

12. septembra 2019 sťažovateľ okrem iného informoval ústavný súd, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 21. novembra 2018 odňal vec Okresnému súdu Banská Bystrica a krajskému súdu

a prikázal vec Okresnému súdu Bratislava I, ktorým je konanie vedené

pod sp. zn. .

II.

Vyjadrenie Okresného súdu Banská Bystrica, Okresného súdu Bratislava I

a replika sťažovateľa

8. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie Okresný súd Banská Bystrica zaujal stanovisko podaním

sp. zn. Spr 4016/2020 z 20. apríla 2020, v ktorom predseda Okresného súdu Banská

Bystrica uviedol, že napadnuté konanie sa začalo na základe podanej obžaloby

19. júla 2012, pričom vec bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Philadelphymu.

Uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. decembra 2016 bol sudca JUDr.

Philadelphy vylúčený z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci, pričom následne bola vec

pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Korbeľovej. Predseda Okresného súdu Banská

Bystrica ďalej uviedol, že sťažovateľ mu v priebehu napadnutého konania adresoval viaceré

sťažnosti na prieťahy v konaní, sťažnosti na porušenie zásad dôstojnosti konania,

ako aj podnety na disciplinárne stíhanie konajúcich sudcov. V rámci vybavovania

predmetných sťažností neboli konštatované žiadne neodôvodnené prieťahy v konaní.

S uvedeným záverom sa stotožnil aj podpredseda krajského súdu a prijaté opatrenie

(nariadený dohľad predsedu okresného súdu) považoval za dostatočné. Predseda vyjadril

presvedčenie, že k celkovej dĺžke konania prispel svojím správaním aj sťažovateľ,

pretože z dôvodu opakovaných námietok zaujatosti bola vec opakovane predkladaná

krajskému súdu na rozhodnutie (celkovo 6-krát) a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 18. apríla 2018 a z uznesenia najvyššieho

súdu sp. zn. z 21. novembra 2018. V závere vyslovil súhlas s upustením

od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľa

vyjadril aj predseda Okresného súdu Bratislava I, ktorý v stanovisku z 5. marca 2020

doručenom ústavnému súdu 17. marca 2020 uviedol, že mu neprináleží vyjadrovať

sa k dôvodom ústavnej sťažnosti. V čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu totiž

bolo konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica, a teda Okresný súd Bratislava

I nemôže niesť zodpovednosť za prípadné pochybenie tohto súdu. Napadnutá vec

je v registri súdu zapísaná až od 10. januára 2019, keď bola náhodným výberom pridelená

sudcovi JUDr. Dutkovi, avšak v dôsledku prerušenia výkonu jeho funkcie sudcu bola vec

pridelená 21. marca 2019 do senátu JUDr. Harabina, ktorý následne nastúpil na materskú

dovolenku. Na základe ďalšieho prerozdelenia bola vec pridelená sudkyni JUDr. Kresl,

ktorá je však dlhodobo práceneschopná, a tak na základe dodatku č. 3 k rozvrhu práce

na rok 2020 s účinnosťou od 9. marca 2020 dôjde k opätovnému prerozdeleniu veci

náhodným výberom.

10. Sťažovateľ na základe výzvy ústavného súdu reagoval na vyjadrenia Okresného

súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Bratislava I replikou zo 14. mája 2020, ktorá bola

ústavnému súdu doručená 15. mája 2020. Opätovne poukázal na priebeh napadnutého

konania a rovnako ako v ústavnej sťažnosti zdôraznil, že napadnuté konanie sa vyznačuje

neefektívnosťou. Poukázal na stav právnej neistoty, ktorý trvá takmer osem rokov a uviedol,

že prípravné konanie ani napadnuté konanie nebolo ani raz prerušené. Podľa názoru

sťažovateľa Okresný súd Banská Bystrica vo svojom vyjadrení opomenul uviesť pre priebeh

napadnutého konania rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vylúčenia konajúcich sudcov

z dôvodu ich zaujatosti voči osobe sťažovateľa a tiež zverejnenia neprávoplatného

odsudzujúceho rozsudku súdu sp. zn. z 2. marca 2015 na webovej stránke

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vyjadril presvedčenie,

že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné sankcionovať ho za jeho procesnú aktivitu

a využívanie práva na obhajobu aktívnou formou (sťažnosť na prieťahy, sťažnosť

na porušovanie dôstojnosti súdneho konania, žaloba o ochranu osobnosti a podnety

na disciplinárne stíhanie sudcov). Podanie trestných oznámení sťažovateľom na konajúcich

sudcov pritom nemalo žiaden vplyv na dĺžku napadnutého konania, keďže povinnosť

zaoberať sa trestnými oznámeniami majú orgány činné v trestnom konaní, a nie súd.

Využitie procesných inštitútov, ktoré sťažovateľovi umožňuje právny poriadok Slovenskej

republiky, tak nemôže byť podľa sťažovateľa pričítané na jeho ťarchu a vyhodnotené v jeho

neprospech.

10.1 Vo vzťahu k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ poukázal

na opakované prerozdeľovanie a následné prideľovanie jeho trestnej veci rôznym sudcom,

ktorí však dosiaľ nevyvinuli žiadnu aktivitu smerujúcu k jej prerokovaniu a rozhodnutiu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol v zmysle

petitu jeho ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 19. júna 2018 a súčasne

vyjadril súhlas s upustením od jej ústneho prejednania.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v napadnutom konaní, pričom z jeho vyjadrenia

zo 14. mája 2020 je zrejmé, že po pridelení veci Okresnému súdu Bratislava I namieta

aj následný postup tohto súdu v preskúmavanom konaní.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd

preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade

identické.

17. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa (a práva podľa dohovoru), ústavný

súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru ESĽP,

v ktorej sa už dlhodobo uplatňuje právny názor, podľa ktorého sa musí primeraná doba

konania v trestných veciach posudzovať prísnejšie, než doba konania v občianskoprávnych

veciach, a to vzhľadom na mimoriadne citlivé dôsledky trestného konania na obvineného,

ktoré sú s priebehom trestného konania objektívne spojené (pozri napr. rozhodnutie ESĽP

vo veci Bagetta proti Taliansku z 25. 6. 1987). Tento právny názor ESĽP si ústavný súd

už dávnejšie osvojil a štandardne ho uplatňuje vo svojej judikatúre ().

19. Rozhodnutie súdu v primeranej lehote bráni tomu, aby obvinený bol príliš dlho

vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP

vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968, sťažnosť č. 2122/64). Pokiaľ ide o primeranosť

lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je pojem „primeraná lehota“ relatívny.

Primeranosť doby konania sa pritom posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu

(napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko z 28. 6. 1978, sťažnosť č. 6232/73).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) a s judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Frydlender

v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje vo svetle okolností

konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného

súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko, m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií preto ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

21. Pred formulovaním záverov k jednotlivým hodnotiacim kritériám sa ústavný súd

oboznámil s obsahom predloženého na vec sa vzťahujúceho spisu Okresného súdu

Bratislava I (pôvodne Okresného súdu Banská Bystrica) a preskúmal úkony vykonané

týmito okresnými súdmi v napadnutom konaní. Vzhľadom na veľké množstvo vykonaných

procesných úkonov však ústavný súd nepovažoval za potrebné premietnuť ich prehľad

do obsahu tohto nálezu (chronologický prehľad úkonov tvorí súčasť spisového materiálu

ústavného súdu, pozn.).

22. Ako prvé kritérium ústavný súd hodnotil právnu a faktickú zložitosť

posudzovanej veci, pričom konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie

o obžalobe z 19. júla 2012 proti sťažovateľovi a ďalším obžalovaným pre trestný čin

hrubého nátlaku a vydierania spáchaný formou spolupáchateľstva.

22.1 Vo vzťahu k posúdeniu právnej zložitosti veci ústavný súd zastáva názor,

že predmetná trestná vec tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, preto napadnuté konanie v zásade nemožno považovať za právne zložité, pričom

ani konkrétne okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú záver o jej právnej zložitosti.

22.2 Pokiaľ ide o faktickú (skutkovú) zložitosť veci, ani po tejto stránke nie je možné

trestnú vec sťažovateľa označiť za osobitne (mimoriadne) zložitú, hoci ústavný súd pripúšťa

istú mieru skutkovej zložitosti preskúmavaného konania súvisiacu s faktom, že okrem

sťažovateľa boli obžalované ďalšie osoby, pričom u dvoch z nich bolo potrebné zabezpečiť

ich prítomnosť na trestnom konaní prostredníctvom inštitútu európskeho zatýkacieho

rozkazu. Uvedené však podľa názoru ústavného súdu nepredstavuje dôvod doterajšej zjavne

neprimeranej dĺžky napadnutého konania, pričom je potrebné zdôrazniť, že v okolnostiach

danej veci bolo pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe okresného súdu možné

postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa. Navyše,

na skutkovú a právnu zložitosť nepoukázali vo svojich vyjadreniach k ústavnej sťažnosti

ani predsedovia okresných súdov.

23. Ústavný súd v hodnotených súvislostiach napokon pripomína, že aj v prípade,

ak by išlo o skutkovo alebo právne zložitý spor, táto skutočnosť nezbavuje konajúceho

sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou

práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti

súdu (m. m. , ).

24. Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľa ako ďalšie kritérium

podstatné pre posúdenie vzniku prípadných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,

pričom dospel k záveru, že sťažovateľ svojím konaním podstatným spôsobom prispel

k celkovej dĺžke konania. Aj keď sťažovateľ neostal v konaní pasívny, pravidelne

sa zúčastňoval nariadených hlavných pojednávaní súdu, a v prípade svojej neúčasti súhlasil

s konaním v jeho neprítomnosti, ústavný súd konštatuje, že jeho opakované námietky

zaujatosti voči konajúcim sudcom Okresného súdu Banská Bystrica a taktiež členom senátu

krajského súdu mali markantný vplyv na priebeh napadnutého konania. Rovnako v dôsledku

úkonov sťažovateľa (podávanie žalôb o ochranu osobnosti, trestných oznámení a podnetov

na disciplinárne konanie sudcov Okresného súdu Banská Bystrica a krajského súdu) sami

sudcovia postupne oznamovali skutočnosti, pre ktoré sa cítia byť zaujatí voči osobe

sťažovateľa, a preto bolo potrebné spis niekoľkokrát predložiť na rozhodnutie krajskému

súdu a tiež najvyššiemu súdu. Rovnako považoval ústavný súd preukázané, že sťažovateľ

pravidelne zahlcoval konajúce súdy množstvom písomných podaní vo vzťahu k zaujatosti

sudcov, s ktorými sa museli súdy náležite vysporiadať. V súvislosti s hodnotením vplyvu

tohto správania sťažovateľa na priebeh napadnutého konania ústavný súd poukazuje

na svoju judikatúru, podľa ktorej za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných

práv účastníkom konania síce neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť

v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(, , , ). Avšak aj napriek tomu,

že súd nemôže niesť zodpovednosť za správanie sťažovateľa, nezbavuje ho to povinnosti

zabezpečiť, aby bolo konanie vykonané v primeranej lehote (pozri rozsudok ESĽP vo veci

Mincheva v. Bulharsko z 2. 9. 2010, sťažnosť č. 21558/03), pričom vybavovanie

procesných podaní sťažovateľa v trestnom konaní je všeobecný súd povinný uskutočňovať

takým spôsobom, aby to nešlo na úkor jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Na základe

toho ústavný súd zastáva názor, že aj keď využitie právnych prostriedkov sťažovateľom

(najmä opakované námietky zaujatosti) nemožno považovať za okolnosti, ktoré by bránili

súdu pokračovať v konaní, nepochybne značným spôsobom spomalili jeho priebeh,

no v danom prípade neboli jedinou príčinou jeho neprimeraného predĺženia. Ústavný súd

už opísané konanie sťažovateľa zohľadnil pri ustálení sumy primeraného finančného

zadosťučinenia.

25. V súvislosti s hodnotením samotného postupu konajúceho súdu ako tretieho

kritéria rozhodujúceho pre vyslovenie záveru o porušení základného práva sťažovateľa

podľa (práva podľa dohovoru) ústavný súd zdôrazňuje,

že z pohľadu záujmu sťažovateľa na právoplatnom skončení jeho veci je bez akejkoľvek

relevancie, že v konaní došlo na základe postúpenia k zmene miestnej príslušnosti

(pozri napr. ) alebo prikázaniu veci inému súdu nadriadeným súdom. Z tohto

dôvodu tak bol predmetnom posúdenia ústavným súdom postup Okresného súdu Banská

Bystrica, ako aj postup Okresného súdu Bratislava I, keďže ide o totožné konanie. V danom

prípade je potrebné prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľa, že už samotná doterajšia dĺžka

trestného konania (takmer osem rokov) indikuje zásah do jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Napokon skutočnosť, že dĺžka napadnutého konania

prekračuje medze primeranosti, uznal aj podpredseda krajského súdu v odpovedi

na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní č. z 25. apríla 2018,

hoci podpredseda v postupe konajúcich sudcov Okresného súdu Banská Bystrica nezistil

žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok neodôvodnené prieťahy v konaní.

25.1 Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Banská Bystrica ústavný súd

po dôkladnom preskúmaní vykonaných úkonov konštatuje, že okresný súd postupoval

v napadnutom konaní v zásade plynulo bez zistených výraznejších období absolútnej

(neodôvodnenej) nečinnosti. Napriek tomu však ústavný súd nepovažuje postup Okresného

súdu Banská Bystrica v napadnutom konaní za dostatočne efektívny a považuje za žiaduce

výslovne poukázať na jeho najzávažnejšie pochybenia, pričom v tomto smere zdôrazňuje,

že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť príslušného

štátneho orgánu (m. m. ), ktorú z hľadiska jej dôsledkov nepochybne možno

považovať za neefektívnu činnosť.

25.2 O neefektívnej činnosti Okresného súdu Banská Bystrica svedčí predovšetkým

tá skutočnosť, že okresný súd v trestnej veci sťažovateľa rozhodoval dvakrát, pričom prvý

rozsudok sp. zn. z 13. decembra 2012, ktorým sťažovateľa a ostatných

obžalovaných oslobodil spod obžaloby, bol v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) a c) Trestného

poriadku zrušený v celom rozsahu u všetkých obžalovaných uznesením krajského súdu

sp. zn. z 26. júna 2013 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia krajského súdu vyplýva, že dôvodom na zrušenie

rozsudku okresného súdu bola jeho nepreskúmateľnosť, nedostatočné zistenie skutkového

stavu a nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov odporujúce § 2 ods. 12 Trestného

poriadku. V poradí druhý odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. z 2. marca 2015 bol na základe odvolaní sťažovateľa a ostatných

obžalovaných taktiež zrušený uznesením krajského súdu sp. zn.

z 20. januára 2016 v zmysle a a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodu nerešpektovania právneho názoru odvolacieho

súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení z 26. júna 2013, nedostatočného ustálenia

skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov.

25.3. Na ťarchu Okresného súdu Banská Bystrica možno pripísať aj jeho postup

v súvislosti s predkladaním námietok zaujatosti sťažovateľa na rozhodnutie najvyššiemu

súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd predložil spis 22. februára 2017 najvyššiemu

súdu na postup podľa (t. j. na odňatie a prikázanie veci

inému súdu), avšak ten mu vec vrátil prípisom ako predčasne predloženú, pretože okresný

súd nezabezpečil vyjadrenia všetkých dotknutých sudcov k námietke zaujatosti sťažovateľa.

Rovnaké pochybenie okresný súd zopakoval 22. mája 2018, keď opätovne predložil spis

najvyššiemu súdu na postup podľa bez vyjadrení sudcov

okresného súdu a krajského súdu, a preto mu najvyšší súd vec opäť vrátil ako predčasne

predloženú s tým, že takýto postup zákonnej sudkyne považoval za neakceptovateľný

(prípis najvyššieho súdu z 28. mája 2018).

25.4 Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava I, ktorému bola vec prikázaná

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 21. novembra 2018, ústavný súd musí

konštatovať jeho absolútnu nečinnosť v napadnutom konaní (v trvaní takmer jeden

a pol roka, pozn.). Aj z vyjadrenia predsedu Okresného Bratislava I vyplýva, že predmetná

trestná vec bola zapísaná do súdneho registra 10. januára 2019, pričom následne

bola opakovane prerozdelená a postupne pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

iným zákonným sudcom z rôznych dôvodov (prerušenie výkonu funkcie sudcu, materská

dovolenka, dlhodobá práceneschopnosť). Zo zistení ústavného súdu vyplýva,

že 13. marca 2020 bola trestná vec sťažovateľa pridelená ďalšiemu (v poradí už štvrtému)

zákonnému sudcovi JUDr. Michalovi Valentovi, pričom z obsahu spisu je zrejmé,

že Okresný súd Bratislava I od prikázania preskúmavanej veci nevyvinul žiadnu významnú

aktivitu na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Takýto postup Okresného súdu

Bratislava I podľa názoru ústavného súdu nekorešponduje s požiadavkami vyplývajúcimi

z (a rovnako z dohovoru). V tomto smere ústavný súd

zdôrazňuje, že opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným sudcom na prerokovanie

a rozhodnutie nemožno považovať za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu.

Uvedená procesná aktivita je dôsledkom iných, s konaním bezprostredne nesúvisiacich

skutočností (napr. personálne zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť zákonného sudcu

a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu okresného súdu

smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej (, ).

26. Po zohľadnení doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania,

ako aj už popísaných prejavov neefektívnej a nesústredenej činnosti Okresného súdu

Banská Bystrica a neodôvodnenej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I,

ktoré významným spôsobom prispeli k jeho predlženiu, dospel ústavný súd k záveru,

že v danom prípade bolo nepochybne zasiahnuté do základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a tiež práva

na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby konanie v trestnej veci nebolo

právoplatne skončené ani po takmer 8 rokoch od jeho začatia, pričom obvinenie bolo

proti sťažovateľovi vznesené pred takmer 10 rokmi. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd podľa druhej vety

v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany prikázal Okresnému súdu Bratislava I,

aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

30. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

31. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 7 100 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania a tiež osobnou

frustráciou prameniacou zo stavu právnej neistoty, ktorý musí tolerovať neprimerane dlhú

dobu.

32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

33. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku

napadnutého konania, berúc do úvahy osobitne ťaživé okolnosti veci vzťahujúce

sa na osobu sťažovateľa a taktiež s ohľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie dosiaľ

nie je právoplatne skončené, ústavný súd považoval za spravodlivé priznať sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € podľa citovaného . Priznané

finančné zadosťučinenie sú povinné vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Banská Bystrica

a Okresný súd Bratislava I tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

34. Ústavný súd súčasne v súlade s a

nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal

priznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavným súdom, t. j. nad sumu 2 000 €

(bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018.

37. Ústavný súd v súlade s preto rozhodol

o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastúpením v konaní pred ústavným súdom a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

38. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná

tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového

základu.

39. Ústavný súd priznal sťažovateľovi v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)

a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej

služby vyplývajúce z obsahu spisu vykonané v roku 2018 (1. prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 153,50 € a režijný paušál 2 x 9,21 €, t. j. spolu

325,42 €, pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €.

40. Priznanú náhradu trov konania sú Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd

Bratislava III povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa Advokátskej

kancelárie , , v pomere a v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s

ods. 1 ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným

súdom ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu