Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 451/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku v konaní o ústavnej sťažnosti

, a

,

obaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Sabóom, advokátska kancelária,

Obchodná 187/6, Sečovce, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e im Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy právneho zastúpenia v sume 501,44 € (slovom päťstojeden eur

a štyridsaťštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Sabóa, advokátska

kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 29. septembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, a

(ďalej spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . V časti namietajúcej porušenie práva sťažovateľov

na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd uznesením sťažnosť

odmietol.

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Lajosovi Mészárosovi, ktorý bol členom II. senátu ústavného súdu a ktorému funkčné

obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5

písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému a podľa čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom

27. mája 2020 bola prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom

v záhlaví tohto rozhodnutia.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh namietaného

konania chronologickým sumárom procesných úkonov v danej veci a poukázali

na skutočnosť, že napriek tomu, že prípravné konanie bolo vo veci skončené relatívne

rýchlo a už 29. júla 2008 bola na okresnom súde podaná obžaloba, okresný súd sa dopustil

viacerých procesných pochybení a zmätočných postupov, v dôsledku ktorých nebolo dosiaľ

vo veci rozhodnuté. Rovnako tak k celkovej doterajšej dĺžke konania podľa názoru

sťažovateľov prispeli aj organizačné dôvody na strane konajúceho okresného súdu,

keďže vec bola pridelená na rozhodnutie novému zákonnému sudcovi a „je možné

predpokladať, že bude vykonané nové dokazovanie od samého začiatku“.

Podľa sťažovateľov teda aktuálne „nie je možné vôbec odhadnúť, kedy by mohlo byť

skončené konanie na okresnom súde, po ktorom bude zrejme nasledovať odvolacie konanie

na krajskom súde“.

4. Sťažovatelia uviedli, že hoci je v danom prípade predmetom konania obzvlášť

závažný zločin vraždy, prejednávaná vec nie je právne ani skutkovo zložitá a predstavuje

bežnú agendu okresného súdu. Poukazujú na skutočnosť, že konanie si nevyžiadalo

ani znalecké dokazovanie, a teda v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu

() nemôže ísť o zložité konanie.

5. Sťažovatelia sú toho názoru, že k zbytočným prieťahom v konaní neprispeli

svojím správaním. V namietanom konaní sú obaja v postavení obžalovaných,

od ktorých ani nie je možné očakávať spoluprácu, avšak napriek tomu svoje procesné

postavenie nezneužívajú a priebeh konania nemaria cielenými obštrukciami. Sťažovateľ

(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) sa osobne zúčastnil všetkých

pojednávaní a sťažovateľ (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“) pravidelne dáva

súhlas na konanie v jeho neprítomnosti.

6. Sťažovatelia považujú za dôvod vzniku zbytočných prieťahov postup okresného

súdu, ktorý je poznačený bezdôvodnou nečinnosťou, ako aj neefektívnou a nesústredenou

činnosťou. Sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že prieťahy v konaní vznikli vinou

okresného súdu hneď po podaní obžaloby, keď „okresný súd uznesením z 27.11.2008

obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Krajský súd sa s týmto rozhodnutím

nestotožnil a uznesením z 26.05.2009 napadnuté uznesenie z 27.11.2008 zrušil v celom

rozsahu. Tak sa stalo, že hoci prokurátor podal obžalobu už 29.07.2008, prvé hlavné

pojednávanie bolo vytýčené až na 2. a 3. marca 2010.“.

7. Ďalší nesprávny postup okresného súdu sťažovatelia vidia v tom, že okresný súd

nariadil hlavné pojednávanie bez predošlého vykonania verejného zasadnutia, a teda

v rozpore s a v znení

účinnom v rozhodnom období. Táto námietka obhajoby bola okresným súdom akceptovaná,

čo viedlo k zrušeniu termínu hlavného pojednávania 2. septembra 2010, nariadeniu

verejného zasadnutia na 15. október 2010 a následne určeniu termínu hlavného

pojednávania na 8. a 9. december 2010.

8. Sťažovatelia poukázali tiež na procesné pochybenia okresného súdu tykajúce sa

vzatia do väzby a prepustenie z väzby ďalšieho obvineného , „pre ktoré bolo

aj podané ministerkou spravodlivosti dovolanie, čo bránilo okresnému súdu vo veci

meritórne konať od decembra 2010 do decembra 2011, kedy bol okresnému súdu vrátený

spis a bol vytýčený termín pojednávania na 15. a 16. februára 2012. Prvé pojednávanie,

na ktorom došlo k vykonávaniu dokazovania sa tak vo veci uskutočnilo až vo februári 2012,

teda po 3 rokoch a 7 mesiacoch od podania obžaloby.“.

9. Za významnú považujú sťažovatelia aj skutočnosť, že „s účinnosťou od 1. januára

2017 k prerušeniu výkonu funkcie sudcu predsedu senátu JUDr. Jána Jamricha a prideleniu

veci novému zákonnému sudcovi, čo s ohľadom na stanovisko obžalovaných povedie

k potrebe zopakovania celého doposiaľ vykonaného dokazovania“.

10. Pri odôvodnení uplatneného návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovatelia poukázali na to, že v danom prípade ide o vraždu ženy a dieťaťa právne

kvalifikovanú podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ účinný do 1. januára 2006“), za ktorú hrozí

uloženie doživotného trestu, preto sa musí „zohľadňovať, že porušenými sú najvnútornejšie

hodnoty osobnosti jednotlivca, jeho súkromie, rodinné väzby a satisfakcia má zmierniť

prežitý stres, pocit bezmocnosti, narušenie viery v spravodlivosť, neistotu a úzkosť.

Vnútorné pocity krivdy, či bezmocnosti, ktorým je jedinec vystavený po relatívne dlhý čas,

sú nepochybne hodné odškodnenia.“.

11. Za významné v tomto smere považujú aj to, že „informácie z vyšetrovacieho

spisu, zápisnice o výsluchu svedkov, fotografie zastreleného dieťaťa boli uverejnené

v médiách. Štvavá mediálna kampaň sa proti sťažovateľom vedie už viac ako 10 rokov.“.

12. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhli, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prerokovanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní a aby okresnému súdu prikázal v namietanom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Zároveň žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €

pre každého sťažovateľa a rovnako si uplatnili aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

13. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila,

či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Okresný súd v prípise

sp. zn. z 29. novembra 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania. Okresný súd tiež doručil ústavnému súdu III. a IV. zväzok

súdneho spisu a chronológiu procesných úkonov vykonaných vo veci v období

od 14. júla 2015 do 3. apríla 2018.

14. Vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti predsedníčka okresného súdu uviedla:

„V predmetnej trestnej veci ide o obzvlášť rozsiahly spisový materiál pozostávajúci

z viac ako 5.460 listov, v ktorom sú 4 obžalované osoby z trestného činu vraždy v súbehu

s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (sťažovateľ

je obžalovaný pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, , , , účinného

do 31.12.2005, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa , účinného

do 31.12.2005; sťažovateľ je obžalovaný pre trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom podľa , ,

účinného do 31.12.2005, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa ,

účinného do 31.12.2005). Vo veci sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, pričom zložitosť

danej trestnej veci spočívala aj v jej právnom posúdení vo vzťahu k účasti niektorých

obžalovaných na danom skutku, ako aj množstva svedkov a listinných dôkazov,

ktoré aj v spojitosti so žiadosťou obžalovaných o vykonanie celého dokazovania pred súdom

od začiatku po zmene zloženia senátu predlžujú toto konanie a bránia jeho ukončeniu

v dohľadnej dobe.

V tejto súvislosti uvádzam, že vec bola po podaní obžaloby Krajskej prokuratúry

Bratislava dňa 30.07.2008 pridelená sudcovi JUDr. Jánovi Jamrichovi, ktorý bol ako

predseda senátu vo veci činný do roku 2017, pričom od 02.01.2017 má prerušený výkon

funkcie sudcu. Z uvedeného dôvodu bola trestná vec dňa 24.01.2017... náhodným výberom

pomocou technického a programového prostriedku pridelená novému zákonnému sudcovi

JUDr. Jánovi Golianovi, PhD. Tento predseda senátu oznámil svoju zaujatosť,

a to vo vzťahu k obhajcovi jedného z obžalovaných, na základe čoho Krajský súd

v Bratislave uznesením zo dňa 25.04.2017, sp. zn. , rozhodol o jeho vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. . Následne bola predmetná trestná vec dňa 27.04.2017

náhodným výberom pomocou technického a programového prostriedku pridelená novému

zákonnému sudcovi JUDr. Rolandovi Keménymu. Dňa 28.04.2017 bol spis predložený

na Krajský súd v Bratislave z dôvodu sťažnosti pre nečinnosť súdu oboch sťažovateľov,

ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.05.2017, sp. zn. , zamietol.

Toto uznesenie bolo sťažovateľovi , rovnako ako sťažovateľovi

doručené dňa 14.02.2018 v ÚVTOS , spolu s výzvou,

či súhlasia so zmenou v zložení senátu, a to v osobe predsedu senátu. V tejto súvislosti

uvádzam, že nie je pravdou, že sťažovatelia nemali vedomosť o spôsobe rozhodnutia

sťažnostného súdu, ako tvrdia v podanej ústavnej sťažnosti, keďže obaja prevzali predmetné

uznesenie. Obaja sťažovatelia zároveň Okresnému súdu Bratislava I oznámili, že nesúhlasia

so zmenou v zložení senátu a žiadajú vykonať celé dokazovanie od začiatku. K tejto veci

ďalej uvádzam, že na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave boli vyšetrovacie zväzky

spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. pripojené k spisu tunajšieho súdu

sp. zn. - obž. (stíhaný pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,

ods. 2 písmeno i/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom nedovoleného

ozbrojovania podľa § 184 ods. 1, § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005)

a obž. (stíhaný pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods.2 písmeno i/

v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť

ako člen organizovanej skupiny, v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania

podľa § 184 ods. 1, § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005), a tento spis bol

dňa 12.03.2018 predložený Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní

podanom Generálnou prokuratúrou v tejto veci, pričom odvolací súd doposiaľ nerozhodol

a vyšetrovacie spisy zatiaľ neboli vrátené tunajšiemu súdu k sp. zn. .

Z uvedeného dôvodu mám za to, aj s ohľadom na vyjadrenie zákonného sudcu

JUDr. Rolanda Keményho, ktorý uviedol, že s prideleným spisovým materiálom je

nevyhnutné sa oboznámiť tak, aby mu bol poskytnutý primeraný priestor a mohol určiť

procesne správny postup, že bez naštudovania vyšetrovacích spisov nie je možné vytýčiť

termín hlavného pojednávania v tejto veci, a ďalšiemu konaniu v tejto veci tak bráni

objektívna prekážka.

Čo sa týka v ústavnej sťažnosti namietaného postupu súdu po podaní obžaloby,

ktorá bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2008 odmietnutá, môžem iba

konštatovať, že takýto procesný postup je zákonný a umožňuje ho ,

preto nemohlo dôjsť k prieťahom, keďže súd zvolil procesný postup v súlade s Trestným

poriadkom. Vo vzťahu k vytýkanému postupu pri určení prvého hlavného pojednávania

na termín (bez nariadenia verejného zasadnutia v tejto veci), uvádzam,

že toto bolo odročené práve pre neprítomnosť obhajcov sťažovateľov. Ďalšie hlavné

pojednávanie konané dňa 02.09.2010 bolo síce odročené na neurčito v dôsledku

nedodržania postupu podľa , pričom bol určený termín

verejného zasadnutia na deň 15.10.2010, na ktorom bola obžaloba predbežne prejednaná.

Záverom si dovolím uviesť, že zastávam názor, že z priloženej chronológie

procesných úkonov, ktorú Vám zároveň zasielam v samostatnej prílohe, vyplýva, že Okresný

súd Bratislava I koná vo veci plynulo a spôsobom smerujúcim k ukončeniu

trestného stíhania všetkých obžalovaných. K zbytočnému prieťahu zo strany súdu mohlo

dôjsť iba v období od 02.09.2010 do 15.10.2010, ktorý bol spôsobený jeho nesprávnym

postupom, pričom sa domnievam, že v ostatnom období súd konal priebežne v primeraných

lehotách, a dovolím si poukázať na skutočnosť, že k predĺženiu konania došlo výlučne

z objektívnych dôvodov v dôsledku opakovanej zmeny predsedu senátu, čo viedlo

k povinnosti súdu vec prejednať na hlavnom pojednávaní odznovu, nakoľko v zmysle § 277

ods. 5 možno po zmene v zložení senátu pokračovať v hlavnom

pojednávaní iba so súhlasom obžalovaných, ktorí ho neudelili. Zároveň si dovolím

konštatovať, že na dĺžku konania malo nepochybne vplyv aj to, že jeden z obžalovaných bol

už pri podaní obžaloby na úteku, ako aj správanie zo strany sťažovateľov a obhajcov,

v dôsledku čoho došlo v minulosti k odročeniu viacerých hlavných pojednávaní, no najmä

rozsiahlosť spisového materiálu a množstvo svedkov, pričom v dôsledku zmeny predsedu

senátu je potrebné znova vykonať celé dokazovanie od začiatku. S poukazom na vyššie

uvedené mám za to, že v súčasnosti vytýčeniu hlavného pojednávania bráni objektívna

prekážka, a to skutočnosť, že vyšetrovacie zväzky spisu sa nachádzajú

na Krajskom súde v Bratislave, avšak po rozhodnutí odvolacieho súdu budú obratom

vrátené a zákonný sudca bude vo veci ďalej konať.

Záver o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. .

ponechávam na úvahe Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Z priloženej chronológie vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo odročené

z dôvodov na strane obhajcu () a 1 termín hlavného pojednávania

bol zrušený pre zdravotný stav prísediaceho (27.10.2016). Ostatné hlavné pojednávania

(09. - 10.12.2015, 16. - 17.03.2016, 08.06.2016) sa na základe žiadosti obžalovaných

a konali v ich neprítomnosti. Zároveň uvádzam, že spis sa v období

od 03.11.2016 do 03.01.2017 nachádzal na disciplinárnom súde (), následne

od 23.02.2017 do 01.03.2017, ako aj od 11.04.2017 do 26.04.2017 na Krajskom súde

v Bratislave (vylúčenie predsedu senátu), a od 28.04.2017 do 19.05.2017 opätovne

na Krajskom súde v Bratislave (sťažnosť pre nečinnosť). Dňa 25.05.2017 bol spis opäť

zapožičaný na disciplinárny súd (), odkiaľ bol vrátený až na základe žiadosti

zo dňa 12.01.2018.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam

aby vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej

výške.“

15. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril,

či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného súdu na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska k veci.

16. Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 20. decembra 2019 ústavnému súdu

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a v podstatnom uviedol:

«5. Okresný súd akcentuje, že ide o obzvlášť rozsiahly spisový materiál pozostávajúci

z viac ako 5460 listov, v ktorom sú 4 obžalované osoby z trestného činu vraždy v súbehu

s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami ... z čoho má

vyplývať záver o zložitosti veci.

6. Dôkazom zložitosti veci nie je ani rozsah spisu k veci, ani počet účastníkov

konania. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“ alebo „Súd“) neuznal za zložitú

vec, v ktorej vystupovali dvaja žalobcovia, niekoľko žalovaných a vedľajších účastníkov,

čo zapríčinilo, že spis k veci mal 1 800 strán (Martins Moreira Case, Series A, 1987, č. 119

- C, str. 46). Závažnosť veci, napríklad navádzanie na vraždu, sa v judikatúre ESĽP

nestotožňuje so zložitosťou veci (Abdoella Case, Series A, 1993, č. 248 - A, str. 16).

7. Počet účastníkov konania nie je dôkazom zložitosti veci. Problémy v zabezpečení

účastníkov konania na pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci

ako zložitej (Nález sp. zn. z 02. júla 1997).

8. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. 9/2000 z 28. júna 2000 konštatoval, že... Žiadna

zložitosť veci nemôže ospravedlniť 17 - ročnú dĺžku konania.“

9. Trestné stíhanie sťažovateľov trvá od vznesenia obvinenia 3. júla 2006 už bezmála

12 rokov a 5 mesiacov a od podania obžaloby na okresný súd dňa 30.07.2008 už 10 rokov

a 4 mesiace. Zákonný sudca JUDr. Roland Kemény vo vyjadrení z 12.10.2018 okrem iného

uviedol, že: „... vzhľadom na obsah predchádzajúcich hlavných pojednávaní je zrejmé,

že toto dokazovanie sa bude vykonávať po dlhú dobu.“

Pokiaľ by aj Ústavný súd dospel k záveru, že ide o zložitú vec, ani tento záver by

nemohol ospravedlniť 12 ročnú dĺžku konania. Navyše, dokazovanie sa začne odznova

a bude sa vykonávať po dlhú dobu. Nemožno bez povšimnutia obísť ani skutočnosť,

že v predmetnej veci sa už 2 a pol roka nekoná, v súčasnosti nie je vytýčené hlavné

pojednávanie a nevedno, kedy bude vytýčené, lebo vyšetrovací spis je na Krajskom súde

v Bratislave.

10. Okresný súd tvrdí, že nie je pravdou, že sťažovatelia nemali vedomosť o spôsobe

rozhodnutia sťažnostného súdu, ako tvrdia v podanej ústavnej sťažnosti, keďže obaja

prevzali predmetné uznesenie.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05.2017 sp. zn. bolo

sťažovateľom doručené dňa 14.02.2018 a v čase spísania ústavnej sťažnosti dňa 09.10.2017

„o spôsobe rozhodnutia sťažnostného súdu“ sťažovatelia nemali vedomosť.

11. Ďalej okresný súd uvádza, že na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave boli

vyšetrovacie zväzky spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. pripojené k spisu

tunajšieho súdu sp. zn. (obžalovaní a ) ... pričom

vyšetrovacie spisy zatiaľ neboli vrátené tunajšiemu súdu k sp. zn. .

S ohľadom na vyjadrenie zákonného sudcu JUDr. Rolanda Keményho,

že bez naštudovania vyšetrovacích spisov nie je možné vytýčiť termín hlavného

pojednávania v tejto veci, okresný súd má za to, že ďalšiemu konaniu bráni objektívna

prekážka.

12. Zodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou,

pričom štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie

osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa

z hľadiska zodpovednosti pripisujú sudcovi, ktorý je „zodpovedný za prípravu veci a rýchle

vedenie konania“ (Capuano Case, Series A, 1987, č. 119-A. str. 13).

13. Povedané inými slovami: Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznáva oprávneným osobám širšiu právnu ochranu ako len pred úmyselným

alebo nedbanlivostným správaním sudcu konajúceho vo veci. Aj v prípade neexistencie

subjektívnych príčin na strane súdu a sudcu môže dôjsť k porušeniu ústavného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (Nález sp. zn. II. ÚS. 52/1999

z 08. septembra 1999).

14. Ďalej sa vo vyjadrení z 29.10.2018 uvádza, že čo sa týka obžaloby, ktorá bola

uznesením okresného súdu z 27.11.2008 odmietnutá, súd zvolil procesný postup v súlade

s . Sťažovatelia akcentujú, že uznesenie z 27.11.2018 bolo podľa

ods. I, písm. a) uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26.05.2009

sp. zn. zrušené v celom rozsahu. „Účastník súdneho konania má právo

dôvodne očakávať, že súd jeho vec správne posúdi a nepôjde cestou omylov.“ (Nález

sp. zn. I. ÚS. 89/1999 z 08. marca 2000).

15. Nemôžem súhlasiť skonštatovaním okresného súdu, že k predĺženiu konania došlo

výlučne z objektívnych dôvodov v dôsledku opakovanej zmeny predsedu senátu, čo viedlo

k povinnosti súdu vec prejednať odznovu, nakoľko v zmysle možno

po zmene v zložení senátu pokračovať v hlavnom pojednávaní iba so súhlasom

obžalovaných, ktorí ho neudelili. V prvom rade je potrebné konštatovať, že už v tejto chvíli

môžeme hovoriť o extrémnej dĺžke konania. To znamená, že už doterajší postup okresného

súdu nebol efektívny, pretože neskončenie veci do 10 rokov od podania obžaloby sa inak

nedá pomenovať.

16. Vopred súhlasím s názorom, že zmena v osobe predsedu senátu a neudelenie

súhlasu na pokračovanie v hlavnom pojednávaní podľa celé konanie

predĺži. Avšak, rýchlosť konania nemôže ísť na úkor zásady voľného hodnotenia dôkazov

( ) zásady ústnosti ( ), zásady bezprostrednosti (

ods. 19 ). V tejto súvislosti dávam do pozornosti rozsudok ESĽP vo veci Beraru

proti Rumunsku v ktorom Súd konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v kontexte zmeny

zákonného sudcu v priebehu súdneho konania bez opätovného vykonania dôkazov (rozsudok

z 18.03.2014 k sťažnosti č. 40107/04).

17. Prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať účastníkovi konania, nevylučujú

zodpovednosť štátu za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zodpovednosť štátu vzniká,

ak v konaní okrem prieťahov spôsobených účastníkom konania nastanú aj iné prieťahy,

ktoré možno pripísať štátnym orgánom. V dôsledku prieťahov, keď sa zistilo, že bez ohľadu

na omeškanie, ktoré nemožno pripísať iba na vrub správania sťažovateľa, konanie vo veci

nepostupovalo s náležitou rýchlosťou. Súd vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru

napríklad vo veci Konig proti Nemecku, kde napriek námietkam nemeckého štátu,

že sťažovateľ zapríčinil prieťahy tým, že často menil svojich právnych zástupcov, podával

početné opravné prostriedky a na rôznych stupňoch konania neraz navrhoval nové dôkazy.

Súd zdôraznil, že v čase, keď sa sťažovateľ začal takto správať, už viac ako dva roky platil

zákaz výkonu jeho lekárskej praxe, ktorého zrušenia sa domáhal (Konig Case, Series A,

1977, č. 27, str. 40).

18. Sťažovatelia mali oprávnené dôvody na neudelenie súhlasu podľa § 277 ods. 5

. Tieto dôvody majú oporu v zákone ako aj v skutkových okolnostiach. Neudelenie

súhlasu nemôže konvalidovať predchádzajúci zdĺhavý, resp. neefektívny postup okresného

súdu od júla 2008 do konca roka 2016, keď od 02.01.2017 došlo k zmene v osobe

zákonného sudcu.

19. Ďalším dôvodom, ktorý mal vplyv na dĺžku konania je podľa názoru okresného

súdu nepochybne aj to, že jeden z obžalovaných bol už pri podaní obžaloby na úteku. Tu je

potrebné pripomenúť, že obžalovaný bol zadržaný v Poľsku a v decembri 2010

vydaný na Slovensko. Následne sa práve Okresný súd Bratislava I dopustil série procesných

chýb pri vzatí obž. do väzby, pre ktoré musel byť prepustený na slobodu a odvtedy sa

zdržiava údajne na Belize. Procesné chyby Okresného súdu Bratislava I sú podrobne

popísané v uznesení Najvyššieho súdu SR z 18.10.2011 sp. zn. ,

ktorým dovolací súd zamietol dovolanie ministerky spravodlivosti. Uvedený dôvod,

ktorý mal vplyv na dĺžku konania, teda zapríčinil okresný súd.

20. Ďalej okresný súd tvrdí, že na dĺžku konania malo vplyv aj správanie

sťažovateľov a obhajcov, v dôsledku čoho došlo v minulosti k odročeniu viacerých hlavných

pojednávaní. Okresný súd neuvádza, aké správanie sťažovateľov a obhajcov,

resp. konkrétne ktoré hlavné pojednávania boli odročené. K takýmto nekonkrétnym

tvrdeniam nie je možné zaujať relevantné stanovisko.

21. Okresný súd vo vyjadrení z 29.10.2018 nekonštatuje, či k zbytočným prieťahom

podľa a Dohovoru vo veci sp. zn. došlo

alebo nedošlo... uvedené konštatovanie ponecháva na úvahe Ústavnému súdu SR.

22. Právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2

SR formulované ako bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na všetky

subjektívne práva a nie je z jeho dodržiavania umožnená žiadna výnimka (Nález

sp. zn. z 07. júla 1998).

23. Celková dĺžka trestného stíhania sťažovateľov od vznesenia obvinenia trvá

12 rokov a 5 mesiacov a od podania obžaloby na okresnom súde ide o obdobie bezmála

10 rokov a 4 mesiace. Nepochybne ide o extrémnu dĺžku konania. Ako už bolo uvedené,

v súčasnosti nie je vytýčený termín hlavného pojednávania, pretože vyšetrovací spis je

na Krajskom súde v Bratislave. Vezmúc do úvahy, že nové konanie ešte ani nezačalo

a podľa vyjadrenia zákonného sudcu JUDr. Rolanda Keményho toto dokazovanie sa bude

vykonávať po dlhú dobu, je zrejmé, že vec bude právoplatne skončená až o niekoľko rokov.

24. Sumarizujúc hore uvedené skutočnosti preto sťažovatelia majú za to, že postupom

Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. bolo porušené ich právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

25. V ďalšej časti okresný súd žiada, aby v prípade, ak Ústavný súd SR dospeje

k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené

bolo, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plne uplatnenej výške.

26. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodnili v ústavnej sťažnosti

z 09.10.2017. Podľa názoru sťažovateľov je priznanie sumy 15 000€ sťažovateľovi v 1. rade

a sumy 15 000€ sťažovateľovi v 2. rade adekvátne dĺžke trestného stíhania, povahe veci

a hroziacim následkom, ktorým musia čeliť už viac ako 12 rokov. Pre porovnanie,

Súd vo veci Masár proti Slovensku priznal sťažovateľovi 2 500 € za neprimeranú dĺžku

trestného stíhania, ktoré trvalo 4 a pol roka (rozsudok z 03. mája 2012 k sťažnosti

č. 66882/09) vo veci Dimitrov proti Bulharsku Súd priznal sťažovateľovi 6 400€

za neprimeranú dĺžku trestného stíhania, ktoré trvalo 9 rokov a 8 mesiacov (rozsudok

z 10.05.2011 k sťažnosti č. 48059/06).»

17. Na žiadosť ústavného súdu okresný súd podaním z 31. januára 2019

sp. zn. doručil ústavnému súdu aj I. a. II. zväzok súdneho spisu,

pričom však, napriek tomu, že to v liste deklaroval, nepriložil chronológiu procesných

úkonov za obdobie od podania obžaloby do 14. júla 2015.

18. Po pridelení veci novému sudcovi spravodajcovi (bod 2 tohto rozhodnutia)

ústavný súd prípisom z 3. februára 2020 opätovne požiadal okresný súd, aby vypracoval

a zaslal chronológiu procesných úkonov za obdobie od podania obžaloby do 14. júla 2015,

ktorá ústavnému súdu nebola v rámci predošlých písomných podaní doručená, a zároveň ho

požiadal o vypracovanie chronológie procesných úkonov od 3. apríla 2018 do súčasnosti.

Okresný súd bol tiež požiadaný o zaslanie celého súdneho spisu.

19. Okresný súd následne prípisom sp. zn. zo 17. februára 2020

predložil ústavnému súdu súdny aj vyšetrovací spis a aktualizovanú chronológiu procesných

úkonov k 11. februáru 2020. Opätovne však nebola predložená chronológia procesných

úkonov za obdobie od podania obžaloby do 14. júla 2015, preto k jej vypracovaniu pristúpil

ústavný súd na základe predložených zväzkov súdneho spisu.

III.

K obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní

20. Z obsahu predložených zväzkov súdneho spisu ústavný súd zistil, že obžaloba

v predmetnej trestnej veci bola podaná na okresnom súde 30. júla 2008. Na verejnom

zasadnutí konanom 27. novembra 2008 okresný súd obžalobu odmietol, proti čomu podal

prokurátor krajskej prokuratúry sťažnosť. O tejto rozhodol na neverejnom zasadnutí

26. mája 2009 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že rozhodnutie

okresného súdu o odmietnutí obžaloby zrušil a vec vrátil okresnému súdu. Okresný súd určil

termín hlavného pojednávania na 2. až 4. marec 2010. Toto bolo pre neprítomnosť obhajcu

odročené na 24. až 28. máj 2010. Aj toto hlavné pojednávanie bolo zrušené pre neúčasť

obhajcu aj náhradného obhajcu sťažovateľa v 1. rade. Hlavné pojednávanie nariadené

na 2. september 2010 bolo odročené bez meritórneho prejednania veci na neurčito z dôvodu

súdom akceptovanej námietky obhajoby týkajúcej sa potreby vykonania predbežného

prejednania obžaloby na verejnom zasadnutí. Okresný súd preto nariadil verejné zasadnutie

na 15. október 2010. Po vykonaní verejného zasadnutia okresný súd určil termín hlavného

pojednávania na 7. a 8. december 2010. Okresný súd 2. decembra 2010 zrušil termín

hlavného pojednávania z dôvodu, že po zadržaní obžalovaného už nebolo

možné proti nemu viesť konanie ako proti ušlému a bolo potrebné počkať na realizáciu

procesných úkonov vedúcich k jeho vydaniu na Slovensko. V období od 29. apríla 2011

do 18. októbra 2011 boli realizované okresným súdom, krajským súdom a Najvyšším

súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) procesné úkony súvisiace

s rozhodovaním o väzbe obžalovaného . Okresný súd následne určil termín

hlavného pojednávania na 15. a 16. február 2012, na ktorom boli vykonávané dôkazy

vo veci samej. Ďalšie hlavné pojednávanie sa malo uskutočniť 13. a 13. apríla 2012,

toto však bolo odročené na neurčito a spis bol z dôvodov dovolania podaného sťažovateľom

v 1. rade 19. septembra 2012 predložený najvyššiemu súdu. Najvyšší súd dovolanie

odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti 24. októbra 2012 uznesením sp. zn. ,

ktoré bolo okresnému súdu doručené 7. novembra 2012. V nasledujúcom období okresný

súd vykonal úkony smerujúce k zisteniu pobytu obžalovaného v Belize a určil

termín hlavného pojednávania na 3. a 4. apríl 2013. Toto pojednávanie bolo odročené

pre neúčasť obhajcov na 26. a 27. jún 2013. Aj toto pojednávanie bolo odročené z dôvodov

na strane obhajoby a pre neprítomnosť prísediaceho na 16. a 17. október 2013. Hlavné

pojednávanie bolo pre neprítomnosť obhajcov odročené aj 16. októbra 2013. Nový termín

hlavného pojednávania bol určený na 11. a 12. december 2013. S ohľadom na skutočnosť,

že obžalovaný nemal v termíne hlavného pojednávania obhajcu a požiadal

o jeho ustanovenie súd, bolo hlavné pojednávanie bez prejednania veci odročené

na 12. a 13. marec 2014. Toto hlavné pojednávanie bolo taktiež odročené z dôvodu,

že predvolanie naň sa nepodarilo doručiť obžalovanému , proti ktorému

sa súd ďalej rozhodol konať ako proti ušlému. Vo veci okresný súd pojednával

10. a 11. júna 2014, keď bolo aj vykonávané dokazovanie. Ďalší termín bol určený

na 8. a 9. október 2014. Toto pojednávanie bolo odročené, v predloženom súdnom spise sa

však nenachádza zápisnica, na základe ktorej by mohol ústavný súd ustáliť dôvod

odročenia. Ďalšie hlavné pojednávanie bolo nariadené na 14. a 15. január 2015, toto však

bolo zrušené pre práceneschopnosť obhajcov.

21. Ďalší priebeh súdneho konania okresný súd zadokumentoval v predloženej

chronológii, ktorej obsah sa zhoduje s obsahom súdneho spisu predloženého ústavnému

súdu: „14.07.2015 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

29.07.2015 – žiadosť o zrušenie eskorty

12.08.2015 – žiadosť (sv. )

18.08.2015 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

25.08.2015 – žiadosť o zrušenie eskorty

28.08.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

03.09.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

02.09.2015 – postúpenie podania z Krajského súdu v Bratislave

04.09.2015 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

04.09.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca JUDr. Sabó)

08.09.2015 – hlavné pojednávanie (odročené)

01.10.2015 – žiadosť (obžalovaný )

08.09.2015 – úprava predsedu senátu, žiadosť o eskorty

09.11.2015 – žiadosť o zabezpečenie účasti svedka

13.11.2015 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

18.11.2015 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

24.11.2015 – žiadosť o zrušenie eskorty

30.11.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

03.12.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca JUDr. Sabó), substitučná

plná moc

07.12.2015 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

09.12.2015 – hlavné pojednávanie (výsluch svedka )

10.12.2015 – hlavné pojednávanie (výsluch svedkov , ,

, čítanie výpovedí svedkov , )

10.12.2015 – úprava predsedu senátu, žiadosť o eskorty

04.01.2016 – žiadosť (svedok )

11.01.2016 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

20.01.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty

03.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

04.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (svedkyňa )

07.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

19.02.2016 – žiadosť na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

23.02.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty

14.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

15.03.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (svedok )

16.03.2016 – hlavné pojednávanie (výsluch svedkov , , ,

)

17.03.2016 – hlavné pojednávanie (výsluch svedkov , , ,

, , , , )

18.03.2016 – úprava predsedu senátu, žiadosť o eskorty

11.04.2016 – opatrenie o priznaní svedočného (svedkov , )

13.04.2016 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

19.04.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty

17.05.2016 – žiadosť o konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

17.05.2016 – žiadosť o zrušenie eskorty

30.05.2016 – ospravedlnenie neúčasti na HP (obhajca )

09.06.2016 – zaslanie substitučnej plnej moci ( )

08.06.2016 – hlavné pojednávanie (výsluch obžalovaného )

09.06.2016 – úprava predsedu senátu

15.07.2016 – písomnosť od svedka

10.08.2016 – návrh na doplnenie dokazovania (JUDr. Sabó)

23.08.2016 – úprava predsedu senátu

26.09.2016 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu ( )

05.10.2016 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu ( )

06.10.2016 – úradný záznam – zdravotné problémy prísediacieho

10.10.2016 – úprava predsedu senátu, zrušenie eskorty, oznámenie o zrušení HP

11.10.2016 – súhlas na konanie v neprítomnosti (obžalovaný )

17.10.2016 – návrh na doplnenie dokazovania (GP SR)

03.01.2017 – návrh na doplnenie dokazovania (GP SR)

24.01.2017 – pridelenie veci novému zákonnému sudcovi (JUDr. Golian, PhD.)

17.02.2017 – sťažnosť na prieťahy (obžalovaný )

14.02.2017 – sťažnosť pre nečinnosť (obžalovaný )

23.02.2017 – oznámenie o vylúčení predsedu senátu (JUDr. Golian, PhD.)

23.02.2017 – predkladacia správa na Krajský súd v Branislave

28.02.2017 – sťažnosť na prieťahy v konaní (obžalovaný )

01.03.2017 – výzva Krajského súdu v Bratislave na doplnenie oznámenia

02.03.2017 – sťažnosť na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci

(obžalovaný )

09.03.2017 – oznámenie o postúpení podania (pre obžalovaného , )

10.03.2017 – žiadosť o súčinnosť (pre )

17.03.2017 – oznámenie predsedu senátu

06.04.2017 – sťažnosť (obžalovaný )

11.04.2017 – vyhlásenie (obžalovaný )

11.04.2017 – doplnenie oznámenia o vylúčení predsedu senátu (JUDr. Golian, PhD.)

25.04.2017 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave (vylúčenie predsedu senátu

JUDr. Goliana, PhD.)

27.04.2017 – pridelenie veci novému zákonnému sudcovi (JUDr. Kemény)

28.04.2017 – predkladacia správa na Krajský súd v Branislave

02.05.2017 – stanovisko zákonného sudcu k sťažnosti pre nečinnosť

02.05.2017 – stanovisko predsedu súdu k sťažnosti pre nečinnosť

05.05.2017 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu ( )

19.05.2017 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave (zamietnutie sťažnosti)

01.02.2018 – úprava predsedu senátu

02.02.2018 – výzva na vyjadrenie po zmene predsedu senátu

29.01.2018 – žiadosť Oblastného súdu v Krakove

09.02.2018 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu ( )

12.02.2018 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu ( )

14.02.2018 – vyjadrenie na výzvu ( )

15.02.2018 – vyjadrenie na výzvu ( )

19.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (obžalovaný )

19.02.2018 – vyjadrenie na výzvu ( )

26.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (obžalovaný )

23.02.2018 – vyjadrenie na výzvu (obžalovaný )

27.02.2018 – vyjadrenie na výzvu ( )

02.03.2018 – oznámenie pre Oblastný súd v Krakove

02.03.2018 – opatrenie o pribratí prekladateľa

29.03.2018 – podnet na vylúčenie na samostatné konanie (obžalovaný )

03.04.2018 – opatrenie o priznaní odmeny predkladateľa

12.02.2019 – vytýčený termín HP na 22.05.2019 o 9.30 hod.

26.04.2019 – žiadosť obž. o zrušenie termínu HP

29.04.2019 – ospravedlnenie neúčasti na HP

03.05.2019 – vytýčený ďalší termín HP na 20.06.2019 o 9.30 hod.

10.05.2019 – ospravedlnenie neúčasti na HP

20.05.2019 – podanie obž. – návrh na doplnenie dokazovania

21.05.2019 – ospravedlnenie neúčasti na HP na deň 20.06.2019

22.05.2019 – ospravedlnenie neúčasti na HP na deň 20.06.2019

20.06.2019 – hlavné pojednávanie 20.06.2019

26.06.2019 – pokyn predsedu senátu na zistenie pobytu poškodeného

02.07.2019 – žiadosti o zistenie pobytu poškodeného + lustrácie

na poškodeného (REGOB, ZVJS, Sociálna poisťovňa)

17.07.2019 – odpoveď na žiadosť ohľadne zistenia pobytu poškodeného

od Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto – východ – postúpenie veci

18.07.2019 – odpoveď na žiadosť o zistenie pobytu poškodeného od INTERPOL-u

25.07.2019 – odpoveď na žiadosť o zistenie pobytu poškodeného od OO PZ

Bratislava Vrakuňa

23.07.2019 – podanie obž. (podané prostredníctvom obhajcu)

k podnetu obžalovaného na vylúčenie na samostatné konanie,

01.08.2019 – žiadosť obž. o povolenie nazrieť do spisu

16.08.2019 – preštudovanie spisu obžalovaným

23.09.2019 – žiadosť obžalovaného o podanie informácií

27.11.2019 – oznámenie obžalovaného o úhrade nákladov na vyhotovenie

fotokópii zo spisu

09.01.2020 – sťažnosť obžalovaného , pretože mu neboli doručené žiadané

fotokópie zo spisu

09.01.2020 – postúpenie trestného oznámenia/podnetu

za obžalovaného na vedomie

30.01.2020 – žiadosť o oznámenie stavu konania – – obhajca

obžalovaného

03.02.2020 – zaslanie prvej časti fotokópie spisu obžalovanému

11.02.2020 – zaslanie druhej časti fotokópie spisu obžalovanému .“

IV.

Ústavné a judikatúrne východiská a meritórne právne posúdenie

postupu okresného súdu

22. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

23. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

24. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých ,

ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

niektoré zákony (ďalej len „“), v čl. I až , až ,

až , a . V zmysle a sa tento zákon

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

25. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu dochádza v namietanom konaní k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

27. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

28. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

Pre naplnenie práva zaručeného v nestačí, aby štátne orgány

(napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu

na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. ).

29. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania

sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na

dôsledky trestného konania. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

29.1 Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je trestnoprávne konanie

o obžalobe proti sťažovateľom a ďalším dvom obžalovaným. Konanie sa začalo

na okresnom súde podaním obžaloby 29. júla 2008, teda bezmála pred dvanástimi rokmi.

Doterajšia dĺžka predmetného konania pred okresným súdom bola nepochybne spôsobená

aj skutkovými a procesnými okolnosťami veci (v konaní vystupujú spolu štyria obžalovaní,

okresný súd musel realizovať úkony smerujúce k vydaniu jedného z obžalovaných

z cudziny, pričom tento následne opätovne opustil územie Slovenskej republiky, v dôsledku

čoho bolo potrebné doručovať zásielky obžalovanému do cudziny a pod.), avšak ani tieto

skutočnosti samy osebe neodôvodňujú doterajšiu prima facie neprimeranú dĺžku trestného

konania. Tá bola do veľkej miery spôsobená jednak nesústredeným postupom okresného

súdu v tejto veci, ktorý sa pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe mohol pokúsiť

o odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov v oveľa kratšom časovom horizonte,

ale aj okolnosťami majúcimi pôvod v organizačnom zabezpečení výkonu súdnictva (zmena

v osobe predsedu senátu).

29.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho konania,

ústavný súd na základe preskúmania obsahu súdneho spisu zistil, že k celkovej doterajšej

dĺžke konania nepochybne prispelo aj viacero žiadostí obhajcov ‒ či už obhajcov

sťažovateľov, alebo obhajcov iných obžalovaných ‒ o odročenie hlavného pojednávania,

a to spravidla z dôvodov kolízie s inými pojednávaniami alebo zo zdravotných dôvodov.

Pokiaľ okresný súd vyhovel takýmto žiadostiam na základe dôkazov preukazujúcich ich

dôvodnosť, nie je možné mu neuskutočnenie pojednávania v takomto prípade pričítať

na ťarchu a konštatovať, že zodpovednosť za celkovú doterajšiu dĺžku konania nesie

výlučne okresný súd. Na druhej strane je potrebné uviesť, že sťažovateľ v 1. rade sa aktívne

zúčastňoval nariadených pojednávaní, na ktoré bol eskortovaný z výkonu trestu,

a sťažovateľ v 2. rade včas predkladal konajúcemu súdu svoj súhlas s vykonaním hlavného

pojednávania v jeho neprítomnosti.

29.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ). Konanie na okresnom súde trvá už takmer dvanásť rokov,

pričom dosiaľ nebolo vo veci rozhodnuté rozsudkom, čo samo osebe postačuje

na konštatovanie neprimeranej dĺžky súdneho konania. V postupe okresného súdu je napriek

v zásade pravidelnému nariaďovaniu termínov hlavného pojednávania možné identifikovať

zásadné nedostatky procesného postupu, ktoré viedli k predĺženiu celkovej doterajšej doby

konania. Ide najmä o prvotné úkony okresného súdu po podaní obžaloby, ale aj procesné

úkony pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného . Z dôvodu zmeny v osobe

predsedu senátu v spojení s nesúhlasom sťažovateľov s pokračovaním v hlavnom

pojednávaní, čo vedie k potrebe opakovania celého dosiaľ vykonaného dokazovania,

nie je možné ani v dohľadnej dobe očakávať čo i len prvostupňové rozhodnutie vo veci

samej. Konanie je tak už bez ďalšieho poznačené ako celok neefektívnosťou

a nesústredenosťou. Ústavný súd z prezentovanej chronológie procesných úkonov

poukazuje osobitne aj na skutočnosť, že posledné hlavné pojednávanie, na ktorom došlo

k meritórnemu prejednaniu veci, bolo vykonané 8. júna 2016 (takmer pred štyrmi rokmi)

a posledný termín pojednávania bol nariadený na 20. jún 2019. Za týchto okolností

neobstojí ani argumentácia predsedníčky okresného súdu o potrebe naštudovania spisového

materiálu novým zákonným sudcom, keďže tomuto bola vec pridelená už 27. apríla 2017

a už v priebehu februára 2018 boli okresnému súdu doručené aj stanoviská obžalovaných

(aj sťažovateľov), z ktorých bola zrejmá potreba vykonať odznova celé hlavné

pojednávanie. Okresný súd sa pokúsil vo veci po jej pridelení novému zákonnému sudcovi

pojednávať, avšak prvý termín pojednávania bol nariadený až na 22. máj 2019 (teda 2 roky

po pridelení veci) a následne na 20. jún 2019. Obe pojednávania však boli odročené

bez prejednania veci. V prvom prípade na žiadosť sťažovateľa v 1. rade, ktorý mal

na rovnaký čas už skôr nariadené pojednávanie v inej trestnej veci, v druhom prípade

pre neprítomnosť svedka. Ústavný súd teda dal za pravdu sťažovateľom, že v konaní došlo

k zbytočným prieťahom a postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

30. Ústavný súd zároveň okresnému súdu prikázal, aby v trestnom konaní vedenom

pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov, tak ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom

súde].

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

33. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

34. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

15 000 € a túto svoju požiadavku odôvodnili prežitým stresom, pocitom bezmocnosti

a narušením viery v spravodlivosť, ktorým sú vystavení po relatívne dlhý čas,

ako aj únikom informácií zo súdneho spisu do médií, čo viedlo k vytvoreniu presvedčenia

verejnosti o ich vine.

35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných judikatúrou ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

37. Slovenská republika je zmluvnou stranou dohovoru, a tak je povinná usilovať sa

pri priznávaní finančného zadosťučinenia v konaní o ústavnej sťažnosti o uplatňovanie

v miere čo najviac korešpondujúcej vzájomnej súvislosti a

dohovoru, a to v rovine realizačného vzťahu medzi účinnosťou vnútroštátneho prostriedku

nápravy (v okolnostiach prípadu ústavnej sťažnosti podľa na porušenie

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a statusom

poškodeného podľa čl. 34 dohovoru (rozhodnutie ESĽP zo 17. 5. 2005 vo veci Horváthová

proti Slovensku, sťažnosť č. 74456/01, § 32).

38. Východisková čiastka vstupujúca v konkrétnej súdenej veci do stanovenia sumy

finančného zadosťučinenia vychádza z rozhodovacej praxe ESĽP k čl. 41 dohovoru

umožňujúcej zohľadnenie zodpovednosti sťažovateľa za predĺženie konania, ako aj životný

štandard v danom štáte (rozhodnutie ESĽP z 10. 11. 2004 vo veci Apicella proti Taliansku,

sťažnosť č. 64890/01, § 26).

39. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že každému sťažovateľovi by malo

byť priznané finančné zadosťučinenie za to, že všeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť

a neodstránil stav právnej neistoty v trestnej veci počas niekoľkých rokov. Avšak na druhej

strane ústavný súd v okolnostiach veci prihliadol na fakt, že sťažovateľ v 1. rade si

odpykáva doživotný trest odňatia slobody a sťažovateľ v 2. rade dlhoročný trest odňatia

slobody za iné závažné trestné činy. Táto skutočnosť u oboch sťažovateľov determinuje

aj intenzitu pocitu ujmy plynúcej z právnej neistoty vyvolanej prieťahmi poznačeným

postupom okresného súdu. Ústavný súd ďalej pri svojich úvahách vzal do úvahy

aj judikatúru ESĽP, podľa ktorej je za spravodlivé zadosťučinenie potrebné považovať

nie iba priznanie určitej finančnej čiastky, ale tiež možnosť zohľadnenia neprimeranej dĺžky

konania pri výmere trestu v prípade odsudzujúceho rozsudku. V podmienkach Slovenskej

republiky vyplýva táto možnosť aj z ustanovenia účinného

do 1. januára 2006, ktorý umožňuje vzhľadom na okolnosti prípadu uložiť trest aj pod dolnú

hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (napr. R 10/2011; v reflexii na judikatúru

ESĽP pozri rozhodnutie z 26. 6. 2001 vo veci Beck proti Nórsku, sťažnosť č. 26390/95,

§ 27). S prihliadnutím na túto možnosť všeobecných súdov má už samotné konštatovanie

zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru u sťažovateľov nezanedbateľný kompenzačný

potenciál. Pokiaľ ide o sťažovateľa v 1. rade, ústavný súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť,

že v prebiehajúcom konaní mu už nemôže byť uložený prísnejší trest, ako mu bol

v minulosti uložený (trest odňatia slobody na doživotie), a teda pociťovaná ujma, ktorá mu

mala byť spôsobená, nemôže byť chápaná v takom rozsahu, ako to uvádza sťažovateľ

v sťažnosti pri odôvodňovaní svojej žiadosti.

40. Napriek uvedenému konštatovaniu ústavný súd zohľadnil príspevok sťažovateľov

k celkovej dĺžke žalovaného konania (bod 29.2), no i neakceptovateľný rozsah prieťahov

v tomto konaní identifikovaných, a berúc pritom do úvahy rozhodovaciu prax ESĽP,

podľa ktorej sa s výhradou zjavnej neprimeranosti okolnostiam prípadu nevyžaduje,

aby vnútroštátne orgány priznávali z titulu odškodnenia rovnaké sumy, ako by

pravdepodobne ESĽP priznal podľa čl. 41 dohovoru (rozhodnutie ESĽP z 15. 3. 2005

vo veci Bako proti Slovensku, sťažnosť č. 60227/00), rozhodol tak, že sťažovateľom priznal

sumu každému po 4 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im bola týmto ústavne

vadným postupom okresného súdu spôsobená (bod 3 výroku nálezu).

41. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).

V.

Trovy konania

42. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

pretože si právny zástupca trovy nevyčíslil.

44. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej

sťažnosti) a v roku 2018 za jeden úkon (stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného

súdu) [(základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky,

pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“)].

45. Výpočtovým základom pre určenie odmeny za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2017 bola suma 884 €, teda odmena za jeden úkon právnej služby

predstavovala 147,33 € a režijný paušál 8,84 €. Výpočtovým základom pre určenie odmeny

za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 bola suma 921 €, teda odmena za jeden

úkon právnej služby predstavovala 153,50 € a režijný paušál 9,21 €

46. Za 2 úkony u každého sťažovateľa (teda spolu štyri úkony právnej služby)

v roku 2017 po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavujú trovy právneho zastúpenia

spolu s režijným paušálom 330,02 €. Za jeden úkon u každého sťažovateľa (spolu dva

úkony právnej služby) v roku 2018 po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavujú trovy

právneho zastúpenia 171,42 €. Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia u oboch

sťažovateľov predstavuje spolu 501,44 €.

47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu