Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/42/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného K. M. a spol., pre trestný čin vraţdy podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 2,

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

a iné na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2011 v Bratislave o dovolaní ministerky

spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 19. mája 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej

republiky sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) na základe

sťaţnosti obvineného K. M. podľa zrušil uznesenie Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len okresný súd) z 9. mája 2011, sp. zn. a prepustil

obvineného z väzby na slobodu.

Zrušením uznesením okresný súd podľa § 72 ods. 2 z dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. a/ rozhodol o vzatí obvineného M. do väzby s vymedzením začatia plynutia

väzobnej lehoty odo dňa predvedenia menovaného, ku ktorému došlo 9. mája 2011 a zároveň

neprijal písomný sľub a peňaţnú záruku ponúknuté podľa § 80 ods. 1 písm. h/ a § 81 ods. 1

Proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej

republiky podaním zo 14. júna 2011, doručeným okresnému súdu, a to v neprospech

obvineného M..

Dovolanie bolo podané na podnet generálneho prokurátora Slovenskej republiky

2

a ako právny podklad dovolania proti rozhodnutiu o väzbe (dôvod podľa § 371 ods. 2

) sa v ňom uvádza porušenie zákona v ustanoveniach a

ods. 1 písm. a/

V odôvodnení dovolateľ rekapituluje priebeh konania, a to aj v súvislosti

s predchádzajúcim rozhodnutím okresného súdu o vzatí obvineného do väzby po realizácii

európskeho zatýkacieho rozkazu z 29. apríla 2011 zrušeného uznesením krajského súdu

z 9. mája 2011 (sp. zn. ).

Ďalej dôvodí a navrhuje:

„Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, ţe opätovné obmedzenie

osobnej slobody obvineného K. M. nebolo v súlade s a ţe v tej istej veci by

mohol byť vzatý do väzby len vtedy, ak by boli splnené podmienky pre opätovnú väzbu

predpokladané v , pri ktorých nestačí len dôvodná obava

zo skutočností uvedených v ustanovení , ale takéto skutočnosti musia

aj nastať. Aby k takémuto rozhodnutiu mohlo dôjsť, mal byť predsedom senátu vydaný príkaz

na zatknutie.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí taktieţ poukázal na skutočnosť, ţe v uvedenej veci

mal byť po podaní obţaloby vydaný nový európsky zatýkací rozkaz, čo vyplýva

z ustanovenia , ktoré sa malo pouţiť subsidiárne, k čomu však

nedošlo. V tejto súvislosti zvýraznil, ţe kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,

je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu a Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zaručeného práva na spravodlivý proces.

Argumentácia krajského súdu je teda zaloţená na nezákonnosti postupu senátu

okresného sudu z dôvodu absencie zákonného podkladu na opakované konanie

a rozhodovanie o väzbe (takým podkladom mohlo byť podľa krajského súdu len zaisťovacie

opatrenie vo forme príkazu na zatknutie, medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo

európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré však stratili platnosť odovzdaním obvineného

príslušnému slovenskému súdu, pričom európsky zatýkací rozkaz stratil platnosť podľa jeho

názoru uţ podaním obţaloby) a nerešpektovaním ustanovenia .

3

K rozhodnutiu a argumentom krajského súdu je potrebné uviesť, ţe v čase obmedzenia

osobnej slobody obvineného na území Poľskej republiky bol stále platný európsky zatýkací

rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava I 20. marca 2007 pod sp.zn. .

Európsky zatýkací rozkaz bol vydaný v súlade so

o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len "zákon o EZR účinný do 1. septembra 2010").

Podľa § 10 ods. 1 zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010 ak je vydaný príkaz

na zatknutie, medzinárodný zatýkací rozkaz podľa osobitného predpisu alebo rozhodnutie,

ktorým bol právoplatne uloţený trest odňatia slobody, a obvinený sa zdrţiava alebo existuje

predpoklad, ţe sa zdrţiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyţiadať, predseda senátu

alebo sudca príslušného súdu vydá európsky zatýkací rozkaz; v prípravnom konaní vydá

európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010 európsky zatýkací

rozkaz moţno vydať pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku štátu pôvodu trestným

činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môţe uloţiť pre tento trestný čin,

je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej jeden rok.

Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010 na konanie

podľa tohto zákona sa pouţijú ustanovenia , ak nie je ďalej ustanovené

inak.

Postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu (členského štátu, ktorého

justičný orgán vydal európsky zatýkací rozkaz - § 2 písmeno c/ zákona o EZR účinného

do 1. septembra 2010) je upravený výlučne a špeciálne (vo vzťahu k ) v druhej

časti, v § 10 aţ § 13 zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010. Citované a ani ţiadne iné

zákonné ustanovenia neobsahujú explicitnú úpravu straty platnosti uţ vydaného európskeho

zatýkacieho rozkazu a ani podmienky, za splnenia ktorých dochádza k tejto procesnej situácii.

Strata platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu a jej účinky nie sú explicitne

upravené v zákone o EZR účinnom do 1. septembra 2010 a ani v Rámcovom rozhodnutí Rady

Európskej únie, prijatom 13. júna 2002 pod číslom 2002/584/SVV.

Absencia výlučnej a špeciálnej právnej úpravy vlastností európskeho zatýkacieho

rozkazu (platnosť, strata platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu) a jej podmienok

(účinkov) nemohla byť predmetom priamej úpravy v , ani predmetom analógie

legis ( ), pretoţe ustanovenia sa mohli subsidiárne pouţiť len

na konanie (procesný postup) podľa zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010. Vlastnosti

európskeho zatýkacieho rozkazu (platnosť, strata platnosti) a jej podmienky (účinky) však

boli upravené aţ o európskom zatýkacom rozkaze ().

Podľa o európskom zatýkacom rozkaze na konanie

o európskom zatýkacom rozkaze, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2010, sa pouţijú

doterajšie predpisy.

Citované ustanovenie je typické intertemporálne ustanovenie, ktoré z hľadiska právnej

istoty určuje, podľa ktorej právnej normy sa má postupovať aj pri vykonávaní európskeho

zatýkacieho rozkazu vydaného pred 1. septembrom 2010. Intertemporalitou sa určuje reţim

dočasného alebo prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva v tom zmysle,

ţe sa dočasne, na riešenie konkrétnych situácií, v stanovenom rozsahu pouţívajú skoršie

právne normy, hoci platnosť a účinnosť právneho aktu, v ktorom sú obsiahnuté, uţ zanikla

a dočasne sa nepouţívajú nové, uţ platné a účinné právne normy.

Konanie o európskom zatýkacom rozkaze v trestnej veci obvineného K. M.

a spol. sa začalo 15. marca 2007 doručením písomného návrhu prokurátorky krajskej

prokuratúry z 13. marca 2007 okresnému súdu. V prípade absencie intertemporálneho

ustanovenia () v zákone číslo o európskom zatýkacom rozkaze,

by sa od 1. septembra 2010 v konaní o EZR, ktorý bol vydaný pred 1. septembrom 2010 alebo

ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2010, uplatňoval výlučne princíp lex fori.

Justičný orgán Poľskej republiky bol oprávnený konať a rozhodovať o vydaní K. M.

na trestné stíhanie do Slovenskej republiky, a to na základe stále platného európskeho

zatýkacieho rozkazu vydaného podľa zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010, sudcom

pre prípravné konanie okresného súdu Bratislava I 20. marca 2007 pod sp.zn. .

Rozhodnutie justičného orgánu Poľskej republiky nadobudlo právoplatnosť

26. februára 2011. Napriek tomu, ţe toto rozhodnutie obsahovalo vyššie popísané formálne

nedostatky, ide o rozhodnutie vydané príslušným súdom na základe svojej jurisdikcie

5

a v súlade so zásadami Rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie, prijatého 13. júna 2002

pod číslom 2002/584/SVV. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie justičného orgánu Poľskej

republiky musia slovenské súdy akceptovať a rešpektovať.

Obvinený K. M. bol teda odovzdaný príslušnému okresnému súdu v súlade

s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím justičného orgánu Poľskej republiky, vydaným

na základe platného a zákonného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Moţno poznamenať, ţe aj v prípade pripustenia odlišného výkladu ustanovenia § 1

ods. 2 prvá veta zákona o EZR účinného do 1. septembra 2010, by skutočnosť, ţe po podaní

obţaloby mal byť vydaný nový európsky zatýkací rozkaz, nemohla ovplyvniť platnosť

pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, pretoţe neboli splnené podmienky, za ktorých

dochádza k strate jeho platnosti s poukazom na dôvody uvedené v .

Ten totiţ jasne stavuje okolnosti, za ktorých dochádza k strate platnosti medzinárodného

zatýkacieho rozkazu a tieto naplnené neboli.

Procesný stav, ktorý vznikol po vydaní rozhodnutia krajským súdom 9. mája 2011

pod sp.zn. , teda umoţňoval nové konanie a rozhodovanie o väzbe obvineného,

avšak len za kumulatívneho splnenia všeobecných a špecifických podmienok určujúcich

platnosť a zákonnosť takého rozhodnutia,

Všeobecná podmienka na vydanie rozhodnutia o väzbe obvineného K. M. bola

splnená. Konanie o väzbe uskutočnili 9. mája 2011 zákonní sudcovia - členovia senátu,

príslušní v danej veci konať. Obvinený bol na neverejnom zasadnutí za účasti zvoleného

obhajcu JUDr. P. S. a prokurátora odboru osobitného určenia vypočutý a k existencii

formálnych a materiálnych podmienok väzby podľa sa mal

moţnosť vyjadriť. Po výsluchu obvineného vyhlásil predseda senátu uznesenie o jeho vzatí

do väzby z dôvodu podľa s tým, ţe lehota väzby začala

plynúť 9. mája 2011 o 13.28 hodine, teda od okamihu obmedzenia jeho osobnej slobody

(t.j. od momentu predvedenia pred senát okresného súdu). Zároveň bolo rozhodnuté

o neprijatí písomného sľubu obvineného a o neprijatí ním ponúknutej peňaţnej záruky.

Uvedený spôsob, aký zvolil predseda senátu (predvedenie obvineného na neverejné

zasadnutie a následné vzatie do väzby) je v súdnej praxi síce neštandardný, moţno ho však

nepochybne pripustiť, čo vyplýva z niektorých ustanovení (napr.

6

veta prvá, § 80 ods.3 veta prvá, § 81 ods.4 veta prvá a § 192 ods.3 veta prvá). Z nich

je zrejmé, ţe rozhodnúť o väzbe moţno aj inak, neţ len na podklade zatknutia obvineného

po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného

zatýkacieho rozkazu alebo návrhu prokurátora na vzatie do väzby v prípravnom konaní.

Zákonným podkladom na opakované konanie a rozhodovanie o väzbe obvineného

K. M. bola písomná ţiadosť predsedu senátu okresného súdu z 9. mája 2011 o predvedenie

obvineného podľa , pretoţe zákonné podmienky na uplatnenie

iného zaisťovacieho opatrenia neboli v danom čase splnené.

Podľa obvinený môţe byť predvedený

aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie úkonu, najmä

ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je moţné doručiť predvolanie na adrese, ktorú

uviedol.

Účelom predvedenia obvineného K. M. bolo vykonanie jeho výsluchu v konkrétnom

procesnom postavení, a to zákonným spôsobom (zákonnými sudcami okresného súdu).

Predmetom výsluchu malo byť získanie jeho stanoviska k skutkovým okolnostiam a zistenie

jeho osobných pomerov v rozsahu potrebnom na nariadenie ďalšieho hlavného pojednávania.

Predvedenie bolo vykonané bez predchádzajúceho predvolania z dôvodu, ţe obvinený

pri výsluchu na súde 29. apríla 2011 neuviedol ţiadnu adresu, na ktorú sa mu majú doručovať

písomnosti, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania (§ 34

ods. 5 ). Ţiadosť o predvedenie bola vydaná predsedom senátu okresného súdu

(teda zákonným sudcom) v súlade so zákonom. Predvedenie obvineného vykonali v súlade

s o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, príslušníci

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. O predvedení bol

9. mája 2011 spísaný úradný záznam.

Je potrebné uviesť, ţe aţ v prípade neúspešného vykonania predvedenia obvineného

by bolo moţné, aby predseda senátu okresného súdu uplatnil iné zaisťovacie opatrenie,

napríklad vo forme príkazu na zatknutie, zároveň za predpokladu, ţe väzobné dôvody podľa

u obvineného stále trvajú, čo nepochybne vyplýva zo znenia

.

7

Podľa , ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného

nemoţno predvolať, predviesť alebo zadrţať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo

na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

Zákonné podmienky na uplatnenie ďalších zaisťovacích opatrení predsedom senátu

(vo forme vydania európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho

rozkazu), neboli 9. mája 2011 splnené.

Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, ţe dôkazy získané v prípravnom konaní dostatočne

preukazujú, ţe skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa stal, má znaky konkrétneho

trestného činu a existuje dostatočne odôvodnený záver o podozrení obvineného K. M. z účasti

na skutku, čo je zvýraznené aj štádiom, v ktorom sa konanie nachádza, t.j. po podaní

obţaloby.

Spôsob a dĺţka zisťovania miesta pobytu, spôsob a dĺţka pátrania po obvinenom,

spôsob a miesto obmedzenia jeho osobnej slobody v kontexte so súvisiacimi zabezpečovacími

opatreniami vo forme príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Bratislava I

22. augusta 2006 pod sp.zn. , medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného

Okresným súdom Bratislava I 20. marca 2007 pod sp.zn. a európskeho

zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava I 20. marca 2007 pod sp. zn.

, samotný osobitný spôsob konania vo vzťahu k obvinenému K. M. ako proti

ušlému aj v súdnom konaní, odôvodňovali reálnu obavu, ţe v prípade nevydania pozitívneho

rozhodnutia o väzbe sa obvinený bude opakovane skrývať (aj pobytom v cudzine), aby sa

vyhol trestnému stíhaniu, pretoţe v mieste trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa

dlhodobo nezdrţiaval a zároveň, v prípade dokázania viny zo skutku, mu hrozí vysoký trest

odňatia slobody.

Špecifická podmienka ( ) na vydanie rozhodnutia o väzbe

obvineného K. M. bola teda taktieţ splnená, keďţe v čase rozhodovania senátu okresného

súdu boli splnené formálne aj materiálne podmienky jeho väzby podľa § 71 ods. 1 písmeno a)

.

Na následné konanie a rozhodovanie o väzbe obvineného nebolo potrebné aplikovať

, pretoţe rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie okresného súdu

8

o väzbe z 29. apríla 2011 bolo (absolútne) chybným procesným úkonom s účinkami

neplatnosti ex tunc, čo znamená, ţe tieto účinky sa nedotýkali trvania väzby obvineného

reálne vykonanej od 28. apríla 2011 do 9. mája 2011, ktorá bola nezákonná.

Je potrebné zdôrazniť, ţe ustanovenie upravuje opakované

vzatie obvineného do väzby (v tej istej trestnej veci), ak bol obvinený z väzby prepustený

preto, ţe dôvod väzby alebo dôvod na jej ďalšie trvanie u neho pominul alebo uplynula

zákonná lehota trvania väzby ( ) a zároveň existujú dôvody väzby

uvedené v tomto ustanovení. Zákonné dôvody na prepustenie obvineného z väzby

sú upravené v a sú koncipované taxatívne. Vydanie rozhodnutia

o väzbe nezákonným sudcom, s dôsledkom neplatnosti takéhoto rozhodnutia s účinkami

ex tunc, je procesno-formálnym dôvodom na prepustenie obvineného z väzby, nie však podľa

. Ďalšia väzba takejto osoby preto nemôţe byť posudzovaná ako

opakovaná väzba v zmysle .

Na základe uvedeného mám za to, ţe uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa

9.5.2011 sp.zn. o väzbe obvineného K. M. bolo vecne správne a vydané

v súlade so zákonom a ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2011 sp.zn.

, ktorým bolo uznesenie okresného súdu zrušené a obvinený K. M. prepustený z

väzby na slobodu, došlo k porušeniu ustanovení a

ods. 1 písm. a) o väzbe, čím je daný dovolací dôvod podľa

.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2011 sp.zn. bolo

doručené prokurátorovi odboru osobitného určenia GP SR 2.6.2011 a obhajcovi obvineného

JUDr. P. S. 31.5.2011. Dátum doručenia uznesenia obvinenému K. M. a obhajcovi JUDr. J.

G. nebol dňa 13.6.2011 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ani Okresnému

súdu Bratislava I známy.

Navrhujem preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1) podľa vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu Bratislava

z 19. mája 2011 sp.zn. , bol porušený zákon v ustanoveniach § 194 ods. 1

písm. a) a v prospech obvineného K. M.,

9

2) podľa napadnuté uznesenie Krajského súdu Bratislava

z 19. mája 2011 sp.zn. zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené

rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili

podklad,

3) podľa Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.“

Obvinený sa prostredníctvom obhajcu k dovolaniu vyjadril písomným podaním,

v ktorom rekapituluje svojím pohľadom obsah dovolania a následne uvádza:

„Podstatou veci zjednodušene povedané je, či je opodstatnený právny názor Krajského

súdu v Bratislave vyslovený v Uznesení z 19. mája 2011, ak sa v podstate tam

tvrdí, ţe opätovne sa o väzbe mohlo rozhodovať iba pri splnení podmienok podľa § 71 ods. 2

alebo to, čo tvrdí dovolateľ, ţe stačilo postupovať podľa

Tu poukazujem na str. 12 dovolania, kde sa uvádza, ţe na rozhodovanie o väzbe

obţalovaného nebolo potrebné aplikovať , pretoţe rozhodnutie sudcu

pre prípravné konanie o väzbe z 29.4.2011 bolo absolútne chybným procesným úkonom

s účinkami ex tunc. S takýmto názorom sa nedá stotoţniť. Účinky ex tunc a ex nunc

sú v SR riešené špeciálny inštitútom, ktorým je "odkladný účinok".

Ak opravný prostriedok rozhodnutia nemá odkladný účinok a je toto následne zrušené,

ide o neplatnosť ex tunc, Ak zákon priznáva odkladný účinok, ide vţdy o neplatnosť ex nunc,

aj keď je takéto rozhodnutie následne zrušené. Výklad dovolateľa je contra lege,

lebo v danom prípade platil odkladný účinok, pričom SR nepozná pojem

absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Všetky úkony podľa SR môţu

byť iba relatívne neplatné a vţdy to môţe vyplývať iba z rozhodnutia o opravnom

prostriedku, prípadne z autoremedúry. Z toho vyplýva, ţe prvšie rozhodnutie o väzbe

z 29.4.2011 bolo rozhodnutím o väzbe, jeho účinky sa aj dotýkali reálne vykonanej väzby,

takţe súdy v ďalšom konaní mohli postupovať iba podľa

V ďalšom odseku na str. 12 dovolateľ tvrdí, ţe zákonné dôvody prepustenia

obţalovaného z väzby sú upravené v a sú koncipované taxatívne.

Dovolateľ tvrdí, ţe ak bol obţalovaný prepustený z väzby iba z procesno formálnych

dôvodov, nie je splnený dôvod prepustenia podľa ods. l a preto opakovaná väzba

10

nemôţe byť posudzovaná v zmysle Takýto názor je nesprávny. Slovenský

obsahuje v ods. l len pozitívny výpočet dôvodov väzby, čo znamená,

ţe definuje, kedy môţe byť obvinený vzatý do väzby. Zákon nepozná negatívny výpočet, t.j.

kedy obvinený nemôţe byť vzatý do väzby a naopak, výpočet dôvodov, kedy obvinený musí

byť prepustený z väzby. Obvinený môţe byt' prepustený z väzby jednak vtedy, ak pominú

dôvody väzby uvedené v ods. l alebo aj z iných dôvodov (napr. ťaţká choroba,

v prípade prerušenia trestného stíhania). Obvinený môţe byt' prepustený z väzby aj z iného

dôvodu, takţe neplatí, ţe výpočet dôvodov v ods. l je taxatívny pre prepustenie

z väzby. Aj z tohto dôvodu Krajský súd v Uznesení z 19. mája 2011 sp. zn.

nepochybil, ak tvrdil, ţe v prípade opakovanej väzby obţalovaného K. M. sa malo postupovať

podľa a pretoţe sa tak nestalo v súlade so zákonom obţalovaného

prepustil na slobodu. Naviac podľa názoru obţalovaného a obhajoby dôvod väzby pri druhom

rozhodovaní súdom prvého stupňa podľa nebol daný, nakoľko

predvedenie sa zrealizovalo úspešne a procesný úkon prebehol tak, ako mal, obţalovaný mal

moţnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. O to viac je aktuálna

argumentácia v tom smere, ţe jedinou moţnosťou ako vziať obţalovaného v tej istej veci do

väzby je postup podľa , ktorý však v tomto prípade nemohol byt' daný,

nakoľko Európsky zatýkací rozkaz sa uţ úspešne zrealizoval 29.4.2011 a materiálne dôvody

podľa nenastali.

Uţ vyššie bolo zdôraznené v rámci toho vyjadrenia, ţe argument odvolateľa o tom,

ţe je moţné rozhodnutie sudcu z 29.4.2011 povaţovať za nulitné a bez akýchkoľvek

právnych účinkov a na toto rozhodnutie neprihliadať pri opakovanom rozhodovaní o väzbe,

je neprípustný a v rozpore so zákonom.

Ak je rozhodnutie o väzbe nezákonné, musí byť obvinená osoba prepustená z väzby

na slobodu ihneď. Túto skutočnosť nemoţno zhojiť "opakovaným rozhodovaním o väzbe",

ktoré by uţ nevykazovalo rovnaké procesné chyby, ak súčasne nie sú dané dôvody väzby

podľa “

Vzhľadom na vyššie uvedené sa obţalovaný domáha, aby dovolací súd viazaný

dôvodmi dovolania odmietol dovolanie, pretoţe zákon tak, ako sa domnieva dovolateľ,

porušený v prospech obţalovaného K. M. nebol a preto nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

·

11

Generálna prokuratúra svojím podaním oznámila, ţe ako podnecovateľ sa k dovolaniu

nevyjadruje.

Najvyšší súd ako dovolací súd zistil, ţe nie je dôvod na rozhodnutie podľa § 382

písm. a/, b/, d/, e/ alebo f/ Zároveň však uţ pri predbeţnom prieskume (

) zistil a na neverejnom zasadnutí konštatoval nasledovné:

Je potrebné úvodom uviesť, ţe východisková a pomerne obsiahla pasáţ dovolania,

nasledujúca po rekapitulácii priebehu konania, sa venuje pretrvávaniu právnych účinkov

európskeho zatýkacieho rozkazu po podaní obţaloby v trestnej veci obvineného M. a ďalších

spoluobvinených.

To je však do značnej miery nadbytočné, nakoľko po vydaní menovaného bolo o jeho

väzbe rozhodnuté nezákonným sudcom, čo zaloţilo (aj sám – osebe určujúci) dôvod

rozhodnutia krajského súdu z 9. mája 2011, ktoré dovolateľ povaţuje za vecne správne.

Tým do konania a rozhodovania vstúpil protiprávny prvok, ktorý aj vo svojej

individuálnej podobe viedol k prepusteniu obvineného na slobodu a predpoklad

predchádzajúceho mu zákonne konformného postupu nemôţe tento procesný defekt

ovplyvniť. Nasledujúce rozhodnutie okresného súdu z 9. mája 2011 uţ nebolo súčasťou

postupu po realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu ( a ani nemohlo byť, nakoľko v ţiadnej

variante úvahy o pouţití staršej či novšej úpravy zákona o európskom zatýkacom rozkaze

nemohol byť obvinený po jeho právoplatnom prepustení opakovane zatknutý na základe toho

istého príkazu, resp. európskeho zatýkacieho rozkazu. Príslušný sudca by v takom prípade ani

obvineného nemohol prevziať a o väzbe rozhodovať).

Okresný súd tu postupoval predvedením obvineného podľa

na neverejné zasadnutie „zo slobody“, a na tomto zasadnutí rozhodol o väzbe. Tento postup

teda nebol súčasťou konania o európskom zatýkacom rozkaze, ktorého výsledok v podobe

rozhodnutia o vzatí do väzby učineného v prvom stupni bol nadriadeným súdom v opravnom

konaní pre nezákonnosť postupu pri rozhodovaní zrušený.

Nemoţno však konštatovať, ţe zrušenie uznesenia o vzatí do väzby z 29. apríla 2011

nemá na ďalšie moţné pouţitie tohto zabezpečovacieho inštitútu v konaní proti obvinenému

ţiaden vplyv. Dôvod prepustenia obvineného na slobodu totiţ nebol podmienený pouţitím

12

ustanovenia , ktoré primárne predpokladá so zákonom súladným postup

s výsledkom právoplatného vzatia obvineného do väzby. Aţ na to nadväzuje moţné

pominutie dôvodu väzby, dôvodu na jej ďalšie trvanie alebo uplynutie maximálnych lehôt

väzby. V nastalom prípade však neboli pri zrušení rozhodnutia väzobné dôvody vôbec

zohľadňované, keďţe na základe podanej sťaţnosti bola pri prieskume nadriadeného súdu,

vykonávanom rozsahu podľa (písm. b/) , zistená podstatná chyba

(nezákonnosť) konania, ktorého výsledkom bolo sťaţnosťou napadnuté uznesenie. Zistená

chyba potom podmienila rozhodnutie nadriadeného súdu v zmysle § 194 ods. 1 písm. a/

z 9. mája 2011, a to bez moţnosti kritický nedostatok reparovať. Uvedená situácia

potom vyvoláva určité obmedzenia moţnosti pouţitia väzby proti obvinenému

v prebiehajúcom konaní, ako na to bude poukázané niţšie.

Moţno k argumentom dovolania tieţ uviesť, ţe dotknuté rozhodnutie sudcu

pre prípravné konanie z 29. apríla 2011 vyvolalo právne účinky na základe jeho predbeţnej

vykonateľnosti v zmysle , , , a na ich základe bola

väzba vykonávaná aţ do 9. mája 2011. Tieto účinky mohli pominúť len rozhodnutím

nadriadeného súdu, v dôsledku ktorého zrušené uznesenie vo svojej pôvodnej podobe

nenadobudlo právoplatnosť, a vydaním zrušujúceho, uţ vydaním právoplatného rozhodnutia

súdu druhého stupňa, stratilo svoju dovtedajšiu vykonateľnosť.

V nadväznosti na to, dovolateľom konštatovaná „neplatnosť“ uznesenia

z 29. apríla 2011 sa pri tomto rozhodnutí (individuálnom právnom akte) neposudzuje,

definuje sa jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Nulitný (bez právnych účinkov) je potom len

paakt, ktorý je porušením samotnej právomoci, resp. pôsobnosti (o aký prípad pri rozhodnutí

okresného súdu nejde). Platnosť je atribútom inej kategórie právne relevantných

(nenormatívnych) prejavov vôle, a to právnych úkonov.

V priamej línii rozhodovania o dovolaní je potrebné vychádzať z toho, ţe uznesenie

krajského súdu z 9. mája 2011 nie je predmetom dovolacieho prieskumu a je naďalej

právoplatné (aj keď účinky jeho právoplatnosti môţu byť zmenenou situáciou v konaní

fakticky negované). Týmto uznesením krajského súdu bolo teda rozhodnuté o zrušení

uznesenia sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby z 29. apríla 2011

a o prepustení obvineného M. na slobodu.

13

Pokiaľ ide o právny dôvod tohto rozhodnutia, a to v kontexte riešenia dotknutej otázky

v aktuálnom dovolacom konaní ako otázky predbeţnej (a takýmto východiskom pre súčasné

rozhodovanie v konkrétnych súvislostiach je), nastávajú účinky v zmysle Keďţe

nejde o posúdenie viny obvineného, dovolací súd je, pokiaľ ide o vyššie uvedený dôvod,

viazaný uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2011, sp. zn. .

Na toto rozhodnutie a jeho odôvodnenie, vrátane označenia príslušných zákonných

ustanovení, dovolací súd odkazuje.

Výnimkou, a to aj z hľadiska záväznosti pri riešení predbeţnej otázky, je záver

o právnom spochybnení rozhodnutia poľského súdu, ktorý prekračuje aplikačnú pôsobnosť

tuzemského súdu. Dotknuté Rámcové rozhodnutie o európskom zatýkacom rozkaze (na ktoré

sa krajský súd odvoláva) je právnym aktom Európskej únie, pre uplatnenie ktorého

sa vyţaduje vnútroštátna implementácia. Podľa takejto konkrétnej vnútroštátnej normy potom

postupuje súd toho - ktorého členského štátu, v tomto prípade Krajský súd v Krakove v rámci

svojej, poľským právom určenej, jurisdikcie.

Nesprávnosť spisovej značky a dátumu vydania európskeho zatýkacieho rozkazu

vo vydávacom rozhodnutí nie je z hľadiska postupu slovenských orgánov ako orgánov štátu

pôvodu podstatné a niet pochybností ani o totoţnosti skutku, ohľadom ktorého bol

vnútroštátny i európsky zatýkací rozkaz Okresného súdu Bratislava I vydaný, a ktorého

sa teda týka extradičná akceptácia poľskej strany (zároveň niet pochybností o odlíšení tohto

skutku od skutkov, ktorých sa týka zatýkací rozkaz Krajským súdom v Krakove

neakceptovaný).

Vzhľadom na predchádzajúce i nasledujúce závery dovolacieho súdu však naposledy

analyzovaná okolnosť na podstate tohto rozhodnutia nič nemení.

Najvyšší súd teda konštatuje a vychádza zo skutočnosti, ţe dôvodom rozhodnutia

krajského súdu z 9. mája 2011 (v jeho konkrétnom obsahu) bola chyba konania,

v rozhodujúcej miere spočívajúca v rozhodovaní nezákonným sudom (sudcom pre prípravné

konanie, ktorého pôsobnosť pre rozhodovanie o väzbe sa skončila ukončením prípravného

konania podaním obţaloby v zmysle ).

Z tohto potom rezultuje v dovolacom konaní posudzovaný súlad so zákonom

napadnutého uznesenia krajského súdu z 19. mája 2011, ktorý z hľadiska výslednosti tohto

14

rozhodnutia zodpovedá správnej interpretácií ustanovení (a naopak,

je takto podmienená nesprávnosť postupu a rozhodnutia okresného súdu z 9. mája 2011),

aj keď s časťou záverov krajského súdu sa najvyšší súd nestotoţnil (pokiaľ ide o podobu

novonastalých skutočností, potrebných pre ďalšie moţné vzatie obvineného do väzby).

Rozhodnutie krajského súdu nariaďovalo vo svojom výroku prepustenie obvineného

na slobodu. K tomu však došlo len formálne (teda prakticky nie), keďţe vzápätí bola

opätovne obmedzená osobná sloboda menovaného a opätovne bol aj okresným súdom vzatý

do väzby, a to v tej istej trestnej veci a za okolností oproti momentu predchádzajúceho

rozhodovania krajského súdu (ktorým rozhodnutím bol z väzby prepustený) nijako

nezmenených. Na to nemá vplyv okolnosť pouţitia alternatívneho postupu oproti prvotnému

postupu po realizácií európskeho zatýkacieho rozkazu, teda predvedenia obvineného

bez predchádzajúceho predvolania a rozhodnutia senátu na neverejnom zasadnutí za účasti

procesných strán, konanom v zmysle

Účelom naposledy uvedeného úkonu bola práve a len reparácia chyby

predchádzajúceho rozhodovania okresného súdu, na základe ktorej mal aktuálne (uţ)

rozhodnúť zákonný sudca (v tomto prípade vzhľadom na spôsob rozhodovania senát),

nedodrţanie ktorého princípu bolo dôvodom bezprostredne predchádzajúceho prepustenia

obvineného z väzby krajským súdom.

Nebolo naopak účelom úkonu získanie stanoviska obvineného ku skutkovým

okolnostiam a zistenie jeho osobných pomerov v rozsahu potrebnom na nariadenie ďalšieho

hlavného pojednávania, ako to uvádza dovolateľ (k takému získavaniu a zisťovaniu

ani na neverejnom zasadnutí nedošlo).

Na uvádzaný účel sa neverejné zasadnutie senátu nenariaďuje, účelom neverejného

zasadnutia za účasti obvineného je (ako uţ bolo uvedené), práve rozhodovanie o väzbe.

Na účel zistenia stanoviska obvineného (okrem iného) ku skutkovým okolnostiam

slúţi hlavné pojednávanie a v skoršom štádiu verejné zasadnutie o predbeţnom prejednaní

obţaloby, kde sa riešia i organizačné otázky súvisiace s nariadením hlavného pojednávania.

Práve v tomto štádiu je predmetné súdne konanie (po zrušení termínu hlavného pojednávania

určeného na 7-8 decembra 2011) a v konaní sa nepokračuje preto, ţe bol obvinený M.

zatknutý v Poľsku, čím prestalo byť aktuálne konanie proti ušlému.

15

Pokiaľ sa v dovolaní uvádza, ţe pri výsluchu 29. apríla 2011 obvinený neuviedol

ţiadnu adresu na doručovanie písomností, je tomu tak (podľa zápisnice) preto, ţe na ňu nebol

dotázaný napriek poučeniu v predtlači podľa (to platí aj o výsluchu

vykonanom 9. mája 2011). Konkrétnu adresu však obvinený uviedol v písomnom sľube

podanom v zmysle , ktorý sudca pre prípravné konanie neprijal

(ide o adresu u druţky, ktorá tieţ ponúkla peňaţnú záruku).

Účel dotknutého úkonu okresného súdu je teda zrejmý, a je ním (v zmysle vyššie

uvedeného) negovať účinky rozhodnutia krajského súdu z 9. mája 2011, resp. vyhnúť

sa týmto účinkom, vyvolaným predchádzajúcim porušením zákona v konaní, resp.

pri rozhodovaní okresného súdu (sudcu pre prípravné konanie).

Takýto postup však nie je prípustný.

Ide o zopakovanie rozhodovania o tej istej otázke bez zmeny podkladov

pre rozhodnutie, okrem zdanlivej „amputácie“ chybného postupu smerujúceho

k predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu, pričom práve zistená vada bola určujúca

pre rozhodnutie o opravnom prostriedku proti dotknutému rozhodnutiu (teda v tomto prípade

bez ohľadu na okolnosť, či sú dané väzobné dôvody).

Skoršia nezákonnosť však bez nastania nových skutočností nemôţe byť ignorovaná.

Prekáţka „res iudicata“ v zmysle , resp. 9 ods. 1 písm. e/ sa síce

viaţe len na meritórne rozhodnutia v konaní, výkladovo je však nevyhnutné dospieť k záveru,

ţe rovnako nemoţno dosiahnuť zmenu právoplatného rozhodnutia o väzbe (alebo o inej

nemeritórnej otázke) len zopakovaním rozhodovania postupom, akým ku tomu

v prejednávanej veci došlo.

Obdobne by napríklad nebolo moţné okresným súdom pouţitým postupom reparovať

(obísť) nedodrţanie lehoty na rozhodnutie uvedenej v , ktoré (prekročením

lehoty) by vyvolalo prepustenie obvineného na slobodu (príkazom podľa odseku 5 tohto

ustanovenia) aj v prípade danosti ľubovoľných väzobných dôvodov.

16

Bolo by popretím zmyslu a obsahu zákonnej úpravy postupu pri bratí obvineného

do väzby, ak by nedostatky tohto postupu, vyvolávajúce právnu nemoţnosť o väzbe pozitívne

rozhodnúť, mohli byť negované opakovaním obmedzenia osobnej slobody obvineného

po jeho prepustení na slobodu a následným vzatím obvineného do väzby bez toho,

aby v medziobdobí nastali nové skutočností, zakladajúce väzobný dôvod.

Procesná chyba príslušných orgánov (v tomto prípade súdu) je negatívom, spôsobilým

privodiť neoprávnenú výhodu strane v konaní (v tomto prípade obvinenému), navonok

zároveň vyvolať traumu zo zmarenia výkonu práva (v tomto prípade zákonnej zabezpečovacej

represie). Oproti tomu však stojí vyšší, historicky generovaný princíp, brániaci nezákonnosti

a svojvôli orgánov štátu pri zásahoch do ľudských práv a základných slobôd. Neostáva iné,

len tento princíp rešpektovať a spojiť s ním následky ustanovené trestnoprocesnou úpravou.

V súvislosti s rozhodovaním o prerokúvanom dovolaní platí teda nasledovné:

Chyba konania pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o väzbe po realizácii

príkazu na zatknutie alebo európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorá je dôvodom zrušenia

rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby a súčasného rozhodnutia nadriadeného súdu

o prepustení obvineného na slobodu v zmysle nemôže byť

reparovaná následným predvedením obvineného podľa

a opätovným rozhodnutím o jeho vzatí do väzby, ak v období od predchádzajúceho

rozhodnutia súdu prvého stupňa o väzbe nenastali skutočnosti, zakladajúce dôvod väzby

podľa Inak by bola sankcia, spočívajúca v nutnosti rozhodnúť o prepustení

obvineného na slobodu, ktorú zákon spája s porušením ustanovení o postupe súdu pri

rozhodovaní o väzbe, zbytočná a nemala by účinky, ktoré ňou majú byť vyvolané v prospech

obvineného.

Okolnosť, ktorá je spôsobilá umožniť vzatie obvineného do väzby

po predchádzajúcom neprávoplatnom rozhodnutí o jeho vzatí do väzby, ktoré bolo

nadriadeným súdom zrušené, však nemusí založiť dôvod väzby podľa § 71 ods. 2

Postačuje teda väzobný dôvod podľa (ak ešte pred vydaním

prvostupňového rozhodnutia o vzatí do väzby nebol obvinený v tej istej veci uţ prepustený

z väzby, do ktorej bol právoplatne vzatý).

17

Je tomu tak preto, ţe obvinený bol síce vzatý do väzby, avšak nie právoplatne,

ale v dôsledku predbeţnej vykonateľnosti uznesenia, sťaţnosť proti ktorému nemá odkladný

účinok ( ). Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť dočasne výkon rozhodnutia

učineného v prvom stupni aţ do rozhodnutia nadriadeného orgánu (v tomto prípade

nadriadeného súdu) o jeho preskúmaní na základe riadneho opravného prostriedku. Pri vzatí

obvineného do väzby je účelom takto upraveného postupu eliminovanie súdom prvého stupňa

predpokladaných rizík, ktoré zodpovedajú väzobným dôvodom). Ak je však výsledkom

prieskumu rozhodnutie nadriadeného súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa o vzatí

do väzby, a to na základe záveru, ţe také rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané (resp.

o väzbe malo byť naopak rozhodnuté negatívne), nevytvára táto situácia podklad pre pouţitie

ustanovenia (v prípade následného vzatia obvineného do väzby v tom

istom konaní by teda išlo o prvoväzbu v zmysle , nie o opakovanú väzbu

podľa odseku 2 tohto ustanovenia).

Účelom ustanovenia je upraviť kvalitatívne odlišné

podmienky vzatia do väzby pre prípad, že sa už vykonávala väzba, o ktorej bolo

právoplatne rozhodnuté, avšak súd (v prípravnom konaní aj prokurátor) rozhodol

o prepustení obvineného na slobodu pre pominutie primárnych zákonných podmienok

väzobného stíhania ( ), alebo z dôvodu nahradenia väzby zákonom

ustanovenou garanciou.

Vyššie uvedená podmienka nastania aj chronologicky nových skutočností, ktoré

sú dôvodom väzby, platí v konaní o tom istom skutku pre akékoľvek opätovné rozhodnutie

o vzatí obvineného do väzby, pokiaľ bolo predchádzajúce rozhodnutie o jeho vzatí do väzby

na základe sťaţnosti zrušené nadriadeným súdom pre chyby postupu orgánov činných

v trestnom konaní alebo súdu v konaní, ktorého výsledkom bolo prvotné pozitívne

rozhodnutie o väzbe (vzatí do nej).

Ak však bolo dôvodom zrušenia rozhodnutia o vzatí do väzby nepreukázanie vecných

podmienok (dôvodnosť podozrenia a dôvody väzby podľa )., môţu byť

neskôr preukázané aj okolnosti, ktoré nastali pred prvotným rozhodovaním o väzbe

(napr. nasvedčujúce kolíznemu konaniu obvineného) a privodiť tak jeho následné vzatie

do väzby.

18

Bez ohľadu na časový výskyt dotknutých okolností však v prípade zrušenia

rozhodnutia o vzatí do väzby pre deficit vecných predpokladov takého rozhodnutia tieţ

nemusí byť pri ďalšom rozhodovaní o väzbe toho istého obvineného v tom istom konaní

splnený dôvod opakovanej väzby podľa (napr. dokonaná kolúzia),

postačuje dôvod podľa ods. 1 tohto ustanovenia.

V súhrne teda moţno konštatovať:

Rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby, zrušené nadriadeným súdom podľa

pri súčasnom prepustení obvineného na slobodu

pre nedostatok podmienok ustanovených v alebo pre procesnú chybu

vyvoláva rovnaké účinky ako právoplatné negatívne rozhodnutie o väzbe (o nevzatí

do väzby podľa alebo o prepustení zatknutého obvineného

na slobodu podľa ), vydané z vyššie uvedených dôvodov

(patrí sem i prepustenie príkazom podľa a ). Pre ďalšie

vzatie obvineného do väzby v tejto veci teda postačuje dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

, nie je pre toto rozhodnutie potrebné konštatovať dôvod väzby podľa

ods. 2

To platí aj pri zrušení rozhodnutia o vzatí do väzby a súčasnom nahradení väzby

zákonom ustanovenou garanciou nadriadeným súdom (v súlade s obsiahnutím celého rozsahu

ustanovenia v texte ustanovení a , v prípade peňaţnej

záruky však musí mať následné, zákonne rozporné konanie obvineného aj podobu, uvedenú

v ). Náhrada väzby (zárukou, sľubom alebo dohľadom) však pri zrušení

rozhodnutia o vzatí do väzby pre procesnú chybu neprichádza do úvahy.

V dotknutej trestnej veci je teda po rozhodnutí krajského súdu z 9. mája 2011

(a po tomto rozhodnutí najvyššieho súdu) moţné vziať obvineného M. do väzby,

ak v tomto období nastanú skutočnosti zakladajúce väzobný dôvod podľa ,

pričom novonastalú skutočnosť by postačovalo subsumovať pod odsek 1 tohto ustanovenia

(nemusí ísť o dôvod opakovanej väzby podľa ).

Za daných okolností, prepustením obvineného na slobodu pre procesnú chybu

sa pre menovaného vytvorila moţnosť byť stíhaný na slobode. Ak ju však nevyuţije, jeho

doterajšia v Slovenskej republike vykonaná väzba, ktorá sa rozhodnutiami nadriadeného súdu

19

stala nezákonnou, sa do novoplynúcich lehôt podľa a nezapočíta (resp.

neuplatní sa v tomto prípade pravidlo, ustanovené v veta druhá ).

Z hľadiska doterajšieho priebehu konania by vo vyššie uvedenom smere najskôr

prichádzalo do úvahy zistenie skutočností, vyvolávajúcich dôvodnú obavu z vyhýbania

sa úkonom, smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu v súdom prvého stupňa prejednávanej

trestnej veci.

Z hľadiska rozhodnutia o podanom dovolaní však najvyšší súd konštatuje,

ţe v situácii, v ktorej rozhodoval okresný súd 9. mája 2011, vzatie obvineného do väzby

súladné so zákonom nebolo. To naopak podmieňuje záver o absencii porušenia zákona

pri rozhodovaní krajského súdu napadnutým rozhodnutím, a teda nedôvodnosť podaného

dovolania (nesplnenie jeho dôvodov podľa ).

Keďţe tento záver bol zrejmý uţ pri predbeţnom preskúmaní dovolania, vykonanom

v zmysle , odmietol najvyšší súd ako dovolací súd dovolanie ministerky

spravodlivosti podľa , a to na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. októbra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková