Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 30/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2020

v pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava

Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany

Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Roberta Šorla

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa

Slovenskej republiky a o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

o súhlas na vzatie do väzby

, sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom

funkcie sudcu, zastúpeného AK H. P., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ Mgr. Rastislav Palovič, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby

,

sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, aj pre skutky, pre ktoré

mu bolo vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 v bode 1 a 3, ktoré

boli 31. júla 2020 spojené na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000

(ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie

uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry č. k.

VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, ktorý bol 16. septembra 2020 spojený na

spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020).

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) č. k. -2 zo 7. decembra

2020 podľa (ďalej len „“) a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

o súhlas na rozšírenie dôvodov väzby (ďalej aj „súhlas na vzatie do väzby“)

, sudcu Okresného

súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu od 18. apríla 2012 (ďalej len „sudca“

alebo „dotknutý sudca“), v čase spáchania skutku zastávajúceho funkciu predsedu Správy

štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej aj „žiadosť generálneho

prokurátora“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 pre skutok, ktorý bol 31. júla 2020 spojený na

spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), bolo

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) s poukazom na dotknutému

sudcovi vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku podľa a

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní

a verejnej dražbe podľa a a a ,

spáchané spolupáchateľstvom podľa , za skutok uvedený v bode 1

písm. a) a b) a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233

ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) spolupáchateľstvom

podľa za skutok uvedený v bode 3 na tom skutkovom základe, že

«v bode 1/

v období najmenej od marca 2017 do 24. marca 2020 na doposiaľ presne nezistených

miestach na území SR, , ako predseda SŠHR, spolu s

, ako generálnym riaditeľom Se ŠHR SŠHR, ako riaditeľom OMRaPZ SŠHR,

konajúci v mene SŠHR, v rámci výkonu svojich oprávnení vyplývajúcich z ich funkcii,

týkajúcich sa výberu konkrétnych dodávateľov a uzatvárania obchodno-právnych vzťahov,

resp. zmlúv v pôsobnosti SŠHR, opakovane svojim postupom v rozpore s § 10 ods. 2, ods. 3

a o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“), účelovo ovplyvňovali vyhlásenie a priebeh

verejných obstarávaní, vyhlasovaných SŠHR ako obstarávateľom, tak, že za prisľúbený

majetkový prospech od budúcich dodávateľov manipulovali prieskumy trhu za účelom

zistenia predpokladanej hodnoty zákazky, účelovo upravovali súťažné podklady tak, aby

vyhovovali konkrétnemu budúcemu dodávateľovi a aby obmedzili možnosť iným súťažiteľom

podať do súťaže ponuku alebo manipulovali priebeh vyhodnocovania ponúk s cieľom

zabezpečiť víťazstvo vo vyhlásených verejných obstarávaniach a následný majetkový

prospech obchodnej spoločnosti , bez ohľadu na ekonomickú výhodnosť,

hospodárnosť a efektivitu ponuky týchto spoločností, čím zároveň porušili ustanovenia § 19

ods. 6 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RP“), za čo následne prijímali od

víťazných obchodných spoločnosti majetkový prospech vo forme peňažného alebo iného

plnenia majetkovej povahy v rôznych výškach, a to v nasledovných verejných

obstarávaniach:

a) v presne nezistenom čase v období od augusta 2019 do 24. marca 2020

manipulovali prípravu a proces verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky

„Uvoľňovací tank“ vyhlásenej v ÚV EÚ č. 2019/S 194-470866 dňa 08.10.2019 a vo V VO

č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26099-MST, predmetom ktorej bolo uzatvorenie

rámcovej zmluvy na dodanie 4 ks uvoľňovacích tankov, v predpokladanej hodnote zákazky

3.400.000,- EUR bez DPH (t.j. 4.080.000,- EUR s DPH) tak, aby podmienky spĺňala

a následne vyhrala spoločnosť , ktorá dňa 25.11.2019, ako jediný uchádzač,

súťaž vyhrala, za čo si na základe predchádzajúcej dohody od zástupcu

nechali sľúbiť majetkový prospech vo forme peňažného plnenia, ktorý dňa 27.11.2019

skrytým spôsobom prijali vo forme 15 bezhotovostných bankových prevodov z bankového

účtu vedeného v COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky

č. , patriaceho spoločnosti na bankový účet

vedený v Tatra banka, a. s., č. patriaci obchodnej

spoločnosti (od 05.06.2020 ),

(ďalej len „ “) v celkovej výške 146.400,- EUR, po čom majiteľ

spoločnosti previedol na syna dva byty

v spôsobom, popísaným v bode číslo 3, na základe čoho SŠHR v zastúpení

predsedom dňa 16.12.2019 uzatvorila so spoločnosťou Rámcovú dohodu

č. , predmetom ktorej je záväzok v období 48 mesiacov dodať na základe

samostatných kúpnych zmlúv 4 ks uvoľňovacích tankov v jednotkovej cene 850 000,- EUR

bez DPH/kus (t.j. 1.020 000,- EUR s DPH/kus), a následne zmluvné strany dňa 30.01.2020

uzatvorili Kúpnu zmluvu č. na kúpu 3 ks uvoľňovacích tankov

s príslušenstvom za kúpnu cenu 2.550.000,- EUR bez DPH (t.j. 3.060.000,- EUR s DPH),

čím mali v úmysle zabezpečiť prospech spoločnosti vo výške najmenej

520.000,- EUR bez DPH (t.j. 624.000,- EUR s DPH), predstavujúci rozdiel medzi

predpokladanou vysúťaženou hodnotou zákazky a pre seba prijali majetkový prospech

vo výške 146.400,- EUR, pričom k spôsobeniu škody na ŠR SR nedošlo iba v dôsledku

odstúpenia od kúpnej zmluvy po odvolaní z funkcie predsedu SŠHR

novým štatutárom SŠHR z dôvodu nedodržania zmluvných termínov dodávky;

b) v presne nezistenom čase v období od augusta 2019 do 24. marca 2020

manipulovali prípravu a proces verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky

„Technika na dočasné premostenie" vyhlásenej v ÚV EÚ únie č. 2019/S 194-470867 dňa

08.10.2019 a vo V VO č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26098-MST, predmetom ktorej

bolo uzatvorenie rámcovej zmluvy na dodanie techniky na dočasné premostenie,

v predpokladanej hodnote zákazky 12.057.240,- EUR bez DPH (t.j. 14.468.688,- EUR

s DPH) tak, aby podmienky spĺňala a následne vyhrala spoločnosť , za čo si na

základe predchádzajúcej dohody od zástupcu nechali sľúbiť majetkový

prospech vo forme peňažného plnenia, pričom v dôsledku podania nižšej cenovej ponuky

obchodnou spoločnosťou

(ďalej len „ “) so sumou 10.290.000,- Eur

bez DPH (t.j. 12.348.000,- Eur s DPH), zmanipulovali vyhodnotenie ponúk tak, že verejný

obstarávateľ zrušil verejné obstarávanie bez uzatvorenia zmluvy, čim spôsobili škodu

spoločnosti vo výške 12.348.000,- EUR s DPH a štátnemu rozpočtu škodu

vo výške 1.767.240.- Eur, čo predstavuje rozdiel medzi ponukou spoločnosti

a ,

čím opakovane úmyselne konali v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom

obstarávaní a porušili povinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami zachovávať

hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia a tým konali s cieľom spôsobiť škodu na

rozpočte SR v celkovej výške najmenej 2.287.240,- EUR a získali pre seba majetkový

prospech najmenej vo výške 146.400,-EUR.

v bode 3/

v presne nezistenom čase v období od mája 2016 do apríla 2020

v postavení predsedu SŠHR účelovo vytvoril podmienky na budúcu legalizáciu

finančných prostriedkov pochádzajúcich z úplatkov a iných majetkových prospechov

poskytnutých mu v súvislosti s machináciami verejných obstarávaní realizovaných SŠHR

a uzatváraním zmlúv v pôsobnosti SŠHR tým, že v sprostredkoval predaj nehnuteľnosti -

skladov a pozemkov, parc. číslo zapísaných

na LV č. , katastrálne územie , z majetku SŠHR spoločnosti

a v marci 2018 po vzájomnej dohode s , štatutárom a spoločníkom

obchodnej spoločnosti , zabezpečil ich následný predaj spoločnosti ,

sprostredkoval ich fiktívny prenájom spoločnosti , následne

v mene spoločnosti dňa 27.11.2019 poskytol skrytým spôsobom

za zmanipulovanie verejného obstarávania vyhláseného SŠHR

na predmet nadlimitnej zákazky „Uvoľňovací tank“ v Úradnom vestníku Európskej únie

č. 2019/S 194-470866 dňa 08.10.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 204/2019

dňa 09.10.2019 pod zn. 26099-MST a zabezpečenie uzatvorenia Rámcovej dohody

č. , úplatok v celkovej výške 146.400,- EUR formou 15 bezhotovostných

bankových prevodov z bankového účtu č. , patriaceho

spoločnosti na bankový účet č. patriaci

spoločnosti nasledovne:

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755091

BRA12512638/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 119112755086

BRA12512639/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755128

BRA12512640/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755095

BRA12512641/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755108

BRA12512630/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755115

BRA12512631/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755107

BRA12512632/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755088

BRA12512633/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755089

BRA12512637/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755087

BRA12512636/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755111

BRA12512635/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755116

BRA12512634/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

- 27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755103

BRA12512612/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

- 27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755109

BRA12512696/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

- 27.11.20219 sumu vo výške 16.200,- EUR s označením „DE 19112755090

BRA12512613/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

fiktívne účelovo deklarovaných ako platby za prenájom nehnuteľnosti a takto

zakrytým spôsobom poskytnutý úplatok následne v období od 10.03.2020 do 18.03.2020

s legalizovali tým, že

inicioval uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv medzi ,

ako kupujúcim, a , ako predávajúcim, pričom

k prevodu vlastníckeho práva došlo bez uhradenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho a to:

Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.03.2020, predmetom ktorej je prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. , v

a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu, zapísaný na LV č. , katastrálne územie a prislúchajúci podiel a na

pozemkoch parc. č. , zapísaných na LV č. , katastrálne územie

, za kúpnu cenu 106.000 EUR,

Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.03.2020, predmetom ktorej je prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. , v

a poslúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu, zapísaný na LV č. katastrálne územie a poslúchajúci podiel a na

pozemkoch parc. č. , zapísaných na LV č. , katastrálne územie

, za kúpnu cenu 94.000,- EUR.».

Ďalej bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020 pre skutok, ktorý bol 16. septembra 2020

spojený na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-

2020), pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa

a a v jednočinnom súbehu

s obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa

a formou spolupáchateľstva podľa Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že

«v presne nezistenom čase v období mesiaca marec roku 2020, v priestoroch Správy

štátnych hmotných rezerv SR na Pražskej ulici č. 29 v Bratislave, IČO: 30844363 (ďalej len

„SŠHR“), obvinený v pozícii predsedu SŠHR (štatutárneho orgánu)

v súčinnosti s , riaditeľom Odboru mobilizačných rezerv

a pohotovostných zásob SŠHR (ďalej len „OMRaPZ“) a súčasne členom 1. pracovnej

komisie na obstaranie pohotovostných zásob, v úmysle zabezpečiť spoločnosti

(ďalej len „ “) a spoločnosti

(ďalej len „ “) prospech, v súvislosti s obstarávaním

zdravotníckeho materiálu pre SŠHR súvisiaceho s pandémiou Covid - 19, na základe

Uznesení vlády SR č. 96/2020, č. 99/2020 a č. 112/2020, konali v rozpore s § 10 ods. 2

a o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“) pri priamych rokovacích konaniach podľa

§ 81 písm. c) zákona o VO, ktoré sa konali v dňoch 09.03.až 13.03.2020, takým spôsobom,

že zabezpečili, aby vyššie uvedení uchádzači získali vo verejnom obstarávaní prednosť

a výhodnejšie zmluvné podmienky, a to na úkor ďalších súťažiteľov (najmä spoločností:

), a to predovšetkým v podobe:

i) informácii o presnom potrebnom množstve tovaru, čo ovplyvnilo cenu, ktorú

uchádzači ponúkali za jeden kus ochranného prostriedku, pričom niektorí neúspešní

uchádzači upresnenie požadovaného množstva vôbec neobdržali,

ii) zmluvnej možnosti, že tovar na Slovensko môžu letecky priviesť za účasti štátu,

teda nie na vlastné náklady, pričom táto možnosť viacerým uchádzačom ponúkaná

(prezentovaná) vôbec nebola,

iii) informácie, že splatnosť faktúry za dodávku tovaru je 30 dní a nie je daná

možnosť kratšej lehoty splatnosti,

iv) informácie, že neexistuje možnosť zálohovej platby,

hoci v prípade spoločnosti a bola z iniciatívy

po uskutočnení priameho rokovacieho konania, v kúpnych zmluvách na zdravotnícky

materiál zmluvne upravená možnosť zálohovej platby, ako aj možnosť dopravy v réžii štátu,

súčasne boli z priameho rokovacieho konania, ktoré viedol v mene 1. pracovnej

komisie na obstaranie pohotovostných zásob , vylúčení niektorí uchádzači

(spoločnosti ), ktorých predložené ponuky boli

výrazne lacnejšie, a to z rôznych dôvodov, majúcich základ najmä v ponúkanom tovare

a jeho technických špecifikáciách, alebo v požiadavke zálohovej platby, hoci:

uchádzač nesplnil technické požiadavky na zdravotnícky materiál

(Respirátor FFP3) a ani v zmysle žiadosti verejného obstarávateľa nedoložil doklady na

posúdenie splnenia požadovaných špecifikácii obstarávaných zdravotníckych potrieb

(Rukavice chirurgické nesterilné a Chirurgická maska) a aj napriek tejto skutočnosti

uzatvoril konajúci v mene SŠHR so spoločnosťou

- dňa 13.03.2020 Kúpnu zmluvu č. 23/OMRaPZ/2020 na sumu 12.399.139,20 eur a

- dňa 17.03.2020 Kúpnu zmluvu č. 26/OMRaPZ/2020 na sumu 22.552.032 eur,

čím spôsobili iným súťažiteľom škodu najmenej vo výške 250.000 eur (spol.

),

pričom obvinení súčasne bez relevantného prieskumu trhu, napriek tomu, že

existovala možnosť obstarať zdravotnícky materiál spĺňajúci potrebné špecifikácie za

rádovo nižšie ceny a to od obchodných spoločnosti pôsobiacich v danom segmente dlhé

roky, najmä s prihliadnutím na objem zákazky, jeho dostupnosť a jeho cenu, odsúhlasili

a následne podpísal vyššie uvedené kúpne zmluvy

so „schránkovými“ spoločnosťami a , v prospech ktorých sa obaja

obvinení osobne angažovali, hoci tieto spoločnosti nemali žiadne reálne podnikateľské

priestory, relevantný personálny a majetkový substrát, ekonomické výsledky, webovú

stránku, pričom týmito spoločnosťami ponúkaný zdravotnícky materiál nespĺňal vyžadované

technické špecifikácie a bol výrazne drahší,

čím týmto svojim konaním v rozpore s ust.

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v z.n.p., , o finančnej kontrole a audite

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., v rozpore s čl. 5 bodu 2

písm. j) príkazu predsedu SŠHR č. 3/2016 a v rozpore s čl. 4 ods. 1,

ods. 2 písm. a), c) ústavného zákona č. o o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcii verejných funkcionárov v z.n.p., spoločnostiam a

zabezpečili prospech vo výške 48.271.171,20 eur, plynúceho z uzatvorenia daných kúpnych

zmlúv na zdravotnícky materiál,

pričom spoločnosti bola aj z dôvodu osobnej intervencie

v Kúpnej zmluve pod č. 24/OMRaPZ/2020 uzatvorenej medzi SŠHR, zastúpenej

a firmou , ktorej predmetom bol nákup chirurgických

masiek za celkovú sumu 13.320.000 eur, v čl. IV, bod 4.4. upravená možnosť žiadať

vyplatenie zálohovej platby, k čomu aj reálne došlo, keďže spoločnosti bola

zo strany SŠHR dňa 15.03.2020 vyplatená ako záloha suma 3.885.000 eur, avšak objednaný

tovar spol. nedodala a ani vyplatenú zálohu, napriek urgenciám, a následnému

odstúpeniu od zmluvy zo dňa 20.04.2020, do dnešného dňa nevrátila,

čím takto svojim konaním súčasne v rozpore s verejným záujmom porušili povinnosť

pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť

a účinnosť ich použitia, a tým spôsobili škodu Slovenskej republike najmenej vo výške

1.131.960 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú mohla Slovenská republika nakúpiť

predmetný zdravotnícky materiál výhodnejšie a sumu 3.885.000 eur, ktorá bola nedôvodne,

nehospodárne a neefektívne vyplatená spol. , celkovo teda išlo o škodu na majetku

Slovenskej republiky vo výške 5.016.960 eur.».

9. Navrhovateľ dôvodí, že je potrebné rozšíriť dôvody väzby aj na skutky, z ktorých

bol dotknutý sudca obvinený na základe už uvedených rozhodnutí, pretože „v prípade

prepustenia obvineného na slobodu možno dôvodne predpokladať,

že by došlo medzi ním a obv. navzájom ako aj medzi nimi a ďalšími

zainteresovanými osobami k vzájomným kontaktom, s cieľom kolúzie v záujme odstránenia

alebo ovplyvňovania dôkazov, ktoré svedčia v ich neprospech a usvedčujú ich zo spáchania

machinácií pri verejnom obstarávaní, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,

korupčnej trestnej činnosti a najmä legalizácii príjmov z nich pochádzajúcich, čo už zakladá

aj antedatovaná zmluva o pôžičke s dlžníkom , ako aj manipulácia

s výpočtovou technikou“.

10. Generálny prokurátor uvádza, že príslušný prokurátor žiadal o vydanie

rozhodnutia o rozšírení dôvodov väzby aj Špecializovaný trestný súd, ktorý uznesením

sp. zn. z 20. októbra 2020 vyslovil právny názor podporený aj Najvyšším

súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn.

z 10. novembra 2020, že „bez predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR nie sú splnené

zákonné podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať o žiadosti o rozšírenie dôvodov väzby

“.

11. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor požiadal ústavný súd o udelenie

súhlasu na „rozšírenie dôvodov väzby“ o už popísané skutky v zmysle uznesenia

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020, spojené 31. júla 2020 na spoločné konanie k sp. zn.

VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a uznesenia prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, spojené 16. septembra 2020 na spoločné

konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020).

12. Generálny prokurátor poukázal na to, že v čase spáchania skutkov bol dotknutý

sudca predsedom Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a mal prerušený

výkon funkcie sudcu Okresného súdu Čadca. V tomto smere preto podľa navrhovateľa

nemožno uvažovať o prípadnom zásahu orgánov činných v trestnom konaní do nezávislosti

súdnej moci, čo konštatoval ústavný súd aj v rozhodnutí, ktorým už udelil súhlas

s väzobným stíhaním obvineného sudcu.

13. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. zo 16. decembra 2020, ktoré

nadobudlo právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

14. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

Dotknutý sudca bol listom z 10. decembra 2020 písomne upovedomený o možnosti

zúčastniť sa neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu. V podaní zo 14. decembra 2020

sudca oznámil, že sa nezúčastní neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu a že sa

k žiadosti vyjadrí písomne.

15. Dotknutý sudca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k predmetnej veci

vyjadril podaním z 15. decembra 2020, v ktorom poukázal v prvom rade na to, že celé

trestné stíhanie spojené s obmedzovaním jeho osobnej slobody v rámci väzobného stíhania

porušuje jeho základné právo na osobnú slobodu, základné právo nebyť stíhaný

a pozbavený inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákona podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 , právo na slobodu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

dohovoru a v rámci jeho vedenia dochádza k neprípustnému zasahovaniu výkonnej moci do

právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Ďalej poukázal na to, že podanou

žiadosťou o vydanie súhlasu na rozšírenie dôvodov väzby dochádza k porušeniu zásady res

iudicata. Podľa jeho názoru o predmetnej žiadosti rozhodoval už sudca pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, ako aj najvyšší súd, uvedené súdy žiadosti

nevyhoveli z dôvodu absencie súhlasu ústavného súdu. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 18. októbra 2011 publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012 pod

č. 121, podľa ktorého „... skoršia nezákonnosť však bez nastania nových skutočností nemôže

byť ignorovaná. Prekážka „res iudicata“ v zmysle , resp. 9 ods. 1 písm. e/

sa síce viaže len na meritórne rozhodnutia v konaní, výkladovo je však nevyhnutné dospieť

k záveru, že rovnako nemožno dosiahnuť zmenu právoplatného rozhodnutia o väzbe (alebo

o inej nemeritórnej otázke) len zopakovaním rozhodovania postupom, akým ku tomu

v prejednávanej veci došlo.“. Namietaný postup by viedol k situácii, keď by orgány činné

v trestnom konaní mohli „donekonečna“ skúšať akékoľvek procesné postupy, kým by našli

postup správny a zákonne konformný. Na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd

nevyhovel žiadosti generálneho prokurátora a súhlas na rozšírenie dôvodov väzby nevydal.

16. Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 22. apríla 2020 dal súhlas na

vzatie do väzby dotknutého sudcu stíhaného na základe uznesenia prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia

č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-13 z 21. apríla 2020, a to pre skutok konkrétne vymedzený

v tomto uznesení prokurátora. Následne prokurátor požiadal o zmenu dôvodov väzby tak,

aby sa vzťahovali aj na skutky vznesené mu uznesením prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3

z 30. júla 2020 v bode 1 a 3, spojené 31. júla 2020 na spoločné konanie k sp. zn.

VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a uznesením prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, spojené 16. septembra 2020 na spoločné

konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020). Špecializovaný

trestný súd uznesením sp. zn. z 20. októbra 2020 vyslovil právny názor

podporený aj záverom najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. z 10. novembra

2020, že „bez predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR nie sú splnené zákonné

podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať o žiadosti o rozšírenie dôvodov väzby

“.

17. Dôvody väzby závisia od konkrétneho skutku, z ktorého je dotknutá osoba

obvinená. Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní v každom

období trestného stíhania skúmať, či dôvody väzby trvajú, alebo sa zmenili. V prípade

väzobného stíhania sudcov ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu pre konkrétny

skutok, na ktorý sa vzťahujú dôvody väzby. Na tomto podklade vykonáva ústavný súd

kontrolu, či sa väzobným stíhaním nezasahuje do ústavnoprávne garantovanej nezávislosti

výkonu súdnej moci. Ak má dôjsť v priebehu trestného konania k zmene dôvodov väzby,

v zmysle ide o rozhodovanie o väzbe. Preto je

potrebné, aby ústavný súd aj v takomto prípade preskúmal, či prípadné rozhodnutie o väzbe

je spôsobilé zasiahnuť negatívnym spôsobom do nezávislosti výkonu súdnej moci. Opačný

prístup, teda aplikovanie súhlasu ústavného súdu udeleného pri vzatí dotknutého sudcu do

väzby aj na zmenu (teda aj na rozšírenie) dôvodov väzby o ďalšie skutky, by znamenal, že

kontrola zásahov orgánov činných v trestnom konaní do nezávislosti výkonu súdnej moci

by sa neprimerane a bez ústavnoprávneho podkladu zúžila iba na dôvody väzby späté

so skutkom, pre ktorý bol dotknutý sudca prvotne obmedzený na osobnej slobode.

18. Účelom konania podľa v spojení s a nasl. zákona

o ústavnom súde je v prípade sudcov ochrana výkonu súdnej moci proti neoprávneným

zásahom inej zložky štátnej moci. Primárne tento zásah hrozí pri obmedzení osobnej

slobody sudcu a jeho následnom väzobnom stíhaní, keď ústavný súd rozhoduje, či súhlas

so vzatím do väzby udelí alebo nie. Ústavný súd konštatuje, že rovnaká situácia nastáva aj

pri možnom rozhodovaní o zmene dôvodov väzby, keď dochádza k rozširovaniu

skutkového základu väzobného stíhania sudcu. Aj v tejto fáze trestného konania je

z hľadiska ochrany nezávislosti súdnej moci nutné, aby ústavný súd preveril, či obmedzenie

osobnej slobody pre ďalšie skutky, z ktorých je dotknutý sudca obvinený, nie je snahou

o zásah do výkonu jeho funkcie sudcu. Uvedený záver podporuje aj názor najvyššieho súdu

vyjadrený v uznesení sp. zn. z 10 . novembra 2020, v zmysle ktorého:

„Článok 136 ods. 3 SR upravuje právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť o tom. Či

udelí súhlas na vzatie do väzby sudcu. Účelom tohto ustanovenia je primáme ochrana

funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať konkrétne trestné činy používaním nátlaku

prostriedkami trestného konania. Táto imunita nie je absolútna a trvá do rozhodnutia

Ústavného súdu SR ako príslušného súdneho orgánu, ktorý dá súhlas na vzatie do väzby

obvineného v trestnom konaní a až následne ak existuje takýto ústavný podklad o súhlase

pre konkrétny trestný čin pre ďalšie konanie všeobecného súdu, je daný predpoklad vôbec

rozhodovať o väzbe obvineného - sudcu, hoci s prerušeným výkonom funkcie sudcu, pre

trestné činy vyššie uvedené... Takýto súhlas však nemožno pro futuro automaticky využiť aj

vo vzťahu ku skutkom, na ktoré sa pôvodné rozhodnutie o väzbe obvineného nevzťahovalo.

Najvyšší súd SR nad rámec uvedeného poukazuje na správnu úvahu Špecializovaného

trestného súdu, podľa ktorého by mohlo v budúcnosti dôjsť k situácii, že trestné stíhanie pre

skutok, za ktorý bolo obvinenému pôvodne vznesené obvinenie, bude zastavené a obvinený

by takýmto prístupom bol vo väzbe už len pre skutky, ktoré Ústavný súd SR v konečnom

dôsledku nezohľadňoval, resp. neposudzoval a konanie pred Ústavným súdom SR ohľadom

súhlasu s ním by vôbec neprebiehalo a takýto postup by bol v rozpore s SR

neprípustné obchádzaný.“

19. Právomoc ústavného súdu v imunitných veciach je v prípade rozhodovania

o väzbe sudcu legálne definovaná ako rozhodovanie o súhlase na väzbu sudcu. Rozsah tejto

právomoci nie je možné reštriktívne vykladať iba ako súhlas s prvotným rozhodovaním

všeobecného súdu o obmedzení osobnej slobody sudcu, ale je potrebné túto právomoc

uplatňovať aj na nadväzujúce rozhodnutia o väzbe vrátane rozhodovania o zmene dôvodov

väzby obvineného. Vznesenie obvinenia pre ďalšie skutky, pre ktoré prokurátor navrhuje

väzobné stíhanie sudcu, odôvodňuje podanie žiadosti o zmenu dôvodov väzby (ich

skutkového rozšírenia), pričom rozhodovanie o nej je v prípade obvineného sudcu takisto

viazané na udelenie ďalšieho súhlasu ústavného súdu na jeho vzatie do väzby.

20. Aj pri rozhodovaní o súhlase so zmenou (rozšírením) dôvodov väzby platia

zásady formulované ústavným súdom v rozhodnutiach o súhlase na vzatie do väzby sudcu.

To znamená, že ani súhlas ústavného súdu na rozšírenie dôvodov väzby nenahrádza

rozhodnutie príslušného všeobecného súdu o zmene dôvodov väzby (v tomto prípade

rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby,

pozn.). Je len predpokladom, aby príslušný súd mohol o zmene dôvodov väzby rozhodnúť,

pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie, ktoré môže

vyznieť pozitívne, ako aj negatívne. Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné

konanie závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej

aplikácie relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby (obsiahnutej v Trestnom

poriadku).

21. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby

sudcu vo vzťahu k ďalším skutkom, z ktorých je obvinený, nenahrádza rozhodnutie

všeobecného súdu o zmene dôvodov väzby, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia

kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní

o ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu

ústavným súdom). Súhlas s väzobným stíhaním z iných (ďalších) dôvodov je rovnako

výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť

na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva

(procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom

odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom

výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj

sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3

), ale aj moci zákonodarnej ( ), len v inom kompetenčnom

vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej

poslanca).

22. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie do väzby z rozšírených

dôvodov jedine v situácii, ak by zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme,

pri rozhodovaní o súhlase nemôže opomenúť ani základné trestno-procesné (a zároveň aj

ústavné) parametre podmienok väzby, a to či už materiálne alebo formálne.

23. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na

rozšírenie dôvodov väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej)

a právnej opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd

pri rozhodovaní o zmene dôvodov väzby (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav

vznesenia obvinenia). Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne

nepodloženého alebo extrémne arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku

iných zistených okolností nedošlo k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti

dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode 21 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať,

že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na trestné stíhanie sudcu na rozdiel od

predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas ústavného súdu. Nevyhnutnou

podmienkou na udelenie súhlasu s rozšírením dôvodov väzby sudcu zo strany ústavného

súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie nezávislosti sudcov

vyplývajúcej z , podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať,

a to ani po zániku jeho funkcie.

24. V tejto súvislosti je argumentácia dotknutého sudcu v jeho písomnom vyjadrení,

týkajúca sa namietaného porušenia jeho základných práv, v rámci posudzovania tejto veci

irelevantná, uvedené okolnosti môže dotknutý sudca namietať v prvom rade v konaní pred

všeobecnými súdmi a následne aj v eventuálnej individuálnej ústavnej sťažnosti v prípade

splnenia zákonných podmienok na jej podanie. K vznesenej námietke res iudicata ústavný

súd rovnako konštatuje, že predmetom tohto konania pred ústavným súdom nie je

rozhodovanie o väzbe ako takej, resp. o jej dôvodoch, ale rozhodnutie o udelení súhlasu je

iba predpokladom pre ďalší procesný postup všeobecného súdu, v prípade návrhu

prokurátora na zmenu dôvodov väzby. Skutky, pre ktoré sa súhlas navrhuje udeliť, neboli

dosiaľ predmetom konania pred ústavným súdom, porušenie zásady res iudicata v tomto

jeho konaní preto neprichádza do úvahy. Pri rozhodovaní o väzbe sa s prípadnou námietkou

res iudicata bude musieť zaoberať všeobecný súd.

25. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného

poriadku je ingerencia ústavného súdu obmedzená, pretože tieto dôvody je následne

povolaný autonómne posudzovať všeobecný súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou

preskúmania takého rozhodnutia aj na základe opravného prostriedku podaného oprávnenou

osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne s dôvodnosťou vzneseného obvinenia

a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami konania, ktoré predchádzalo

rozhodovaniu súdu).

26. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd zistil, že došlo k vzneseniu obvinenia

dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme s účinkami vykonateľnosti predmetného

uznesenia.

27. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Tajným hlasovaním ústavný súd dospel k záveru, že

v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli

naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi

alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou navrhovateľa. Za podstatnú

ústavný súd považuje najmä skutočnosť, že dotknutý sudca má nepretržite prerušený výkon

funkcie sudcu od 18. apríla 2012 v zmysle

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a skutky, z ktorých je obvinený, nemajú žiadnu súvislosť s výkonom funkcie

sudcu, čo prima facie vylučuje úvahy o možnom zneužití prostriedkov trestného práva proti

nezávislosti súdnej moci.

28. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas so vzatím do väzby dotknutého

sudcu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V závere a pre úplnosť ústavný súd

dodáva, že aj keď výrok jeho rozhodnutia je formulovaný v súlade s legálnou formuláciou

jeho právomoci ( a nasl. ) ako súhlas na vzatie do väzby,

v podmienkach trestného konania je toto rozhodnutie podkladom pre rozhodovanie o zmene

dôvodov väzby podľa ods. písm. c) v súvislosti s prvou

vetou za bodkočiarkou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 16. decembra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky