Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 30/2020
PDF · 571.17 KB
No categories available
PL. ÚS 30/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2020
v pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava
Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany
Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Roberta Šorla
o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
o súhlas na vzatie do väzby
, sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom
funkcie sudcu, zastúpeného AK H. P., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát a konateľ Mgr. Rastislav Palovič, takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby
,
sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, aj pre skutky, pre ktoré
mu bolo vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 v bode 1 a 3, ktoré
boli 31. júla 2020 spojené na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000
(ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie
uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry č. k.
VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, ktorý bol 16. septembra 2020 spojený na
spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020).
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. decembra 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej
len „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) č. k. III Spr 117/20/1000-2 zo 7. decembra
2020 podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226 ods. 1
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
o súhlas na rozšírenie dôvodov väzby (ďalej aj „súhlas na vzatie do väzby“)
, sudcu Okresného
súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu od 18. apríla 2012 (ďalej len „sudca“
alebo „dotknutý sudca“), v čase spáchania skutku zastávajúceho funkciu predsedu Správy
štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej aj „žiadosť generálneho
prokurátora“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 pre skutok, ktorý bol 31. júla 2020 spojený na
spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), bolo
podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) s poukazom na § 207a Trestného poriadku dotknutému
sudcovi vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)
v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní
a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 2 písm. c) a d) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
spáchané spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za skutok uvedený v bode 1
písm. a) a b) a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona za skutok uvedený v bode 3 na tom skutkovom základe, že
«v bode 1/
v období najmenej od marca 2017 do 24. marca 2020 na doposiaľ presne nezistených
miestach na území SR, , ako predseda SŠHR, spolu s
, ako generálnym riaditeľom Se ŠHR SŠHR, ako riaditeľom OMRaPZ SŠHR,
konajúci v mene SŠHR, v rámci výkonu svojich oprávnení vyplývajúcich z ich funkcii,
týkajúcich sa výberu konkrétnych dodávateľov a uzatvárania obchodno-právnych vzťahov,
resp. zmlúv v pôsobnosti SŠHR, opakovane svojim postupom v rozpore s § 10 ods. 2, ods. 3
a § 42 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“), účelovo ovplyvňovali vyhlásenie a priebeh
verejných obstarávaní, vyhlasovaných SŠHR ako obstarávateľom, tak, že za prisľúbený
majetkový prospech od budúcich dodávateľov manipulovali prieskumy trhu za účelom
zistenia predpokladanej hodnoty zákazky, účelovo upravovali súťažné podklady tak, aby
vyhovovali konkrétnemu budúcemu dodávateľovi a aby obmedzili možnosť iným súťažiteľom
podať do súťaže ponuku alebo manipulovali priebeh vyhodnocovania ponúk s cieľom
zabezpečiť víťazstvo vo vyhlásených verejných obstarávaniach a následný majetkový
prospech obchodnej spoločnosti , bez ohľadu na ekonomickú výhodnosť,
hospodárnosť a efektivitu ponuky týchto spoločností, čím zároveň porušili ustanovenia § 19
ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RP“), za čo následne prijímali od
víťazných obchodných spoločnosti majetkový prospech vo forme peňažného alebo iného
plnenia majetkovej povahy v rôznych výškach, a to v nasledovných verejných
obstarávaniach:
a) v presne nezistenom čase v období od augusta 2019 do 24. marca 2020
manipulovali prípravu a proces verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky
„Uvoľňovací tank“ vyhlásenej v ÚV EÚ č. 2019/S 194-470866 dňa 08.10.2019 a vo V VO
č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26099-MST, predmetom ktorej bolo uzatvorenie
rámcovej zmluvy na dodanie 4 ks uvoľňovacích tankov, v predpokladanej hodnote zákazky
3.400.000,- EUR bez DPH (t.j. 4.080.000,- EUR s DPH) tak, aby podmienky spĺňala
a následne vyhrala spoločnosť , ktorá dňa 25.11.2019, ako jediný uchádzač,
súťaž vyhrala, za čo si na základe predchádzajúcej dohody od zástupcu
nechali sľúbiť majetkový prospech vo forme peňažného plnenia, ktorý dňa 27.11.2019
skrytým spôsobom prijali vo forme 15 bezhotovostných bankových prevodov z bankového
účtu vedeného v COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky
č. , patriaceho spoločnosti na bankový účet
vedený v Tatra banka, a. s., č. patriaci obchodnej
spoločnosti (od 05.06.2020 ),
(ďalej len „ “) v celkovej výške 146.400,- EUR, po čom majiteľ
spoločnosti previedol na syna dva byty
v spôsobom, popísaným v bode číslo 3, na základe čoho SŠHR v zastúpení
predsedom dňa 16.12.2019 uzatvorila so spoločnosťou Rámcovú dohodu
č. 60/OMRaPZ/2019, predmetom ktorej je záväzok v období 48 mesiacov dodať na základe
samostatných kúpnych zmlúv 4 ks uvoľňovacích tankov v jednotkovej cene 850 000,- EUR
bez DPH/kus (t.j. 1.020 000,- EUR s DPH/kus), a následne zmluvné strany dňa 30.01.2020
uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 7/OMRaPZ/2020 na kúpu 3 ks uvoľňovacích tankov
s príslušenstvom za kúpnu cenu 2.550.000,- EUR bez DPH (t.j. 3.060.000,- EUR s DPH),
čím mali v úmysle zabezpečiť prospech spoločnosti vo výške najmenej
520.000,- EUR bez DPH (t.j. 624.000,- EUR s DPH), predstavujúci rozdiel medzi
predpokladanou vysúťaženou hodnotou zákazky a pre seba prijali majetkový prospech
vo výške 146.400,- EUR, pričom k spôsobeniu škody na ŠR SR nedošlo iba v dôsledku
odstúpenia od kúpnej zmluvy po odvolaní z funkcie predsedu SŠHR
novým štatutárom SŠHR z dôvodu nedodržania zmluvných termínov dodávky;
b) v presne nezistenom čase v období od augusta 2019 do 24. marca 2020
manipulovali prípravu a proces verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky
„Technika na dočasné premostenie" vyhlásenej v ÚV EÚ únie č. 2019/S 194-470867 dňa
08.10.2019 a vo V VO č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26098-MST, predmetom ktorej
bolo uzatvorenie rámcovej zmluvy na dodanie techniky na dočasné premostenie,
v predpokladanej hodnote zákazky 12.057.240,- EUR bez DPH (t.j. 14.468.688,- EUR
s DPH) tak, aby podmienky spĺňala a následne vyhrala spoločnosť , za čo si na
základe predchádzajúcej dohody od zástupcu nechali sľúbiť majetkový
prospech vo forme peňažného plnenia, pričom v dôsledku podania nižšej cenovej ponuky
obchodnou spoločnosťou
(ďalej len „ “) so sumou 10.290.000,- Eur
bez DPH (t.j. 12.348.000,- Eur s DPH), zmanipulovali vyhodnotenie ponúk tak, že verejný
obstarávateľ zrušil verejné obstarávanie bez uzatvorenia zmluvy, čim spôsobili škodu
spoločnosti vo výške 12.348.000,- EUR s DPH a štátnemu rozpočtu škodu
vo výške 1.767.240.- Eur, čo predstavuje rozdiel medzi ponukou spoločnosti
a ,
čím opakovane úmyselne konali v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom
obstarávaní a porušili povinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia a tým konali s cieľom spôsobiť škodu na
rozpočte SR v celkovej výške najmenej 2.287.240,- EUR a získali pre seba majetkový
prospech najmenej vo výške 146.400,-EUR.
v bode 3/
v presne nezistenom čase v období od mája 2016 do apríla 2020
v postavení predsedu SŠHR účelovo vytvoril podmienky na budúcu legalizáciu
finančných prostriedkov pochádzajúcich z úplatkov a iných majetkových prospechov
poskytnutých mu v súvislosti s machináciami verejných obstarávaní realizovaných SŠHR
a uzatváraním zmlúv v pôsobnosti SŠHR tým, že v sprostredkoval predaj nehnuteľnosti -
skladov a pozemkov, parc. číslo zapísaných
na LV č. , katastrálne územie , z majetku SŠHR spoločnosti
a v marci 2018 po vzájomnej dohode s , štatutárom a spoločníkom
obchodnej spoločnosti , zabezpečil ich následný predaj spoločnosti ,
sprostredkoval ich fiktívny prenájom spoločnosti , následne
v mene spoločnosti dňa 27.11.2019 poskytol skrytým spôsobom
za zmanipulovanie verejného obstarávania vyhláseného SŠHR
na predmet nadlimitnej zákazky „Uvoľňovací tank“ v Úradnom vestníku Európskej únie
č. 2019/S 194-470866 dňa 08.10.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 204/2019
dňa 09.10.2019 pod zn. 26099-MST a zabezpečenie uzatvorenia Rámcovej dohody
č. 60/OMRaPZ/2019, úplatok v celkovej výške 146.400,- EUR formou 15 bezhotovostných
bankových prevodov z bankového účtu č. , patriaceho
spoločnosti na bankový účet č. patriaci
spoločnosti nasledovne:
27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755091
BRA12512638/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 119112755086
BRA12512639/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755128
BRA12512640/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755095
BRA12512641/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755108
BRA12512630/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755115
BRA12512631/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755107
BRA12512632/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755088
BRA12512633/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755089
BRA12512637/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755087
BRA12512636/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755111
BRA12512635/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755116
BRA12512634/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
- 27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755103
BRA12512612/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
- 27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755109
BRA12512696/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
- 27.11.20219 sumu vo výške 16.200,- EUR s označením „DE 19112755090
BRA12512613/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;
fiktívne účelovo deklarovaných ako platby za prenájom nehnuteľnosti a takto
zakrytým spôsobom poskytnutý úplatok následne v období od 10.03.2020 do 18.03.2020
s legalizovali tým, že
inicioval uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv medzi ,
ako kupujúcim, a , ako predávajúcim, pričom
k prevodu vlastníckeho práva došlo bez uhradenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho a to:
Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.03.2020, predmetom ktorej je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. , v
a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu, zapísaný na LV č. , katastrálne územie a prislúchajúci podiel a na
pozemkoch parc. č. , zapísaných na LV č. , katastrálne územie
, za kúpnu cenu 106.000 EUR,
Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.03.2020, predmetom ktorej je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. , v
a poslúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu, zapísaný na LV č. katastrálne územie a poslúchajúci podiel a na
pozemkoch parc. č. , zapísaných na LV č. , katastrálne územie
, za kúpnu cenu 94.000,- EUR.».
Ďalej bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020 pre skutok, ktorý bol 16. septembra 2020
spojený na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-
2020), pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa
§ 266 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
«v presne nezistenom čase v období mesiaca marec roku 2020, v priestoroch Správy
štátnych hmotných rezerv SR na Pražskej ulici č. 29 v Bratislave, IČO: 30844363 (ďalej len
„SŠHR“), obvinený v pozícii predsedu SŠHR (štatutárneho orgánu)
v súčinnosti s , riaditeľom Odboru mobilizačných rezerv
a pohotovostných zásob SŠHR (ďalej len „OMRaPZ“) a súčasne členom 1. pracovnej
komisie na obstaranie pohotovostných zásob, v úmysle zabezpečiť spoločnosti
(ďalej len „ “) a spoločnosti
(ďalej len „ “) prospech, v súvislosti s obstarávaním
zdravotníckeho materiálu pre SŠHR súvisiaceho s pandémiou Covid - 19, na základe
Uznesení vlády SR č. 96/2020, č. 99/2020 a č. 112/2020, konali v rozpore s § 10 ods. 2
a § 82 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“) pri priamych rokovacích konaniach podľa
§ 81 písm. c) zákona o VO, ktoré sa konali v dňoch 09.03.až 13.03.2020, takým spôsobom,
že zabezpečili, aby vyššie uvedení uchádzači získali vo verejnom obstarávaní prednosť
a výhodnejšie zmluvné podmienky, a to na úkor ďalších súťažiteľov (najmä spoločností:
), a to predovšetkým v podobe:
i) informácii o presnom potrebnom množstve tovaru, čo ovplyvnilo cenu, ktorú
uchádzači ponúkali za jeden kus ochranného prostriedku, pričom niektorí neúspešní
uchádzači upresnenie požadovaného množstva vôbec neobdržali,
ii) zmluvnej možnosti, že tovar na Slovensko môžu letecky priviesť za účasti štátu,
teda nie na vlastné náklady, pričom táto možnosť viacerým uchádzačom ponúkaná
(prezentovaná) vôbec nebola,
iii) informácie, že splatnosť faktúry za dodávku tovaru je 30 dní a nie je daná
možnosť kratšej lehoty splatnosti,
iv) informácie, že neexistuje možnosť zálohovej platby,
hoci v prípade spoločnosti a bola z iniciatívy
po uskutočnení priameho rokovacieho konania, v kúpnych zmluvách na zdravotnícky
materiál zmluvne upravená možnosť zálohovej platby, ako aj možnosť dopravy v réžii štátu,
súčasne boli z priameho rokovacieho konania, ktoré viedol v mene 1. pracovnej
komisie na obstaranie pohotovostných zásob , vylúčení niektorí uchádzači
(spoločnosti ), ktorých predložené ponuky boli
výrazne lacnejšie, a to z rôznych dôvodov, majúcich základ najmä v ponúkanom tovare
a jeho technických špecifikáciách, alebo v požiadavke zálohovej platby, hoci:
uchádzač nesplnil technické požiadavky na zdravotnícky materiál
(Respirátor FFP3) a ani v zmysle žiadosti verejného obstarávateľa nedoložil doklady na
posúdenie splnenia požadovaných špecifikácii obstarávaných zdravotníckych potrieb
(Rukavice chirurgické nesterilné a Chirurgická maska) a aj napriek tejto skutočnosti
uzatvoril konajúci v mene SŠHR so spoločnosťou
- dňa 13.03.2020 Kúpnu zmluvu č. 23/OMRaPZ/2020 na sumu 12.399.139,20 eur a
- dňa 17.03.2020 Kúpnu zmluvu č. 26/OMRaPZ/2020 na sumu 22.552.032 eur,
čím spôsobili iným súťažiteľom škodu najmenej vo výške 250.000 eur (spol.
),
pričom obvinení súčasne bez relevantného prieskumu trhu, napriek tomu, že
existovala možnosť obstarať zdravotnícky materiál spĺňajúci potrebné špecifikácie za
rádovo nižšie ceny a to od obchodných spoločnosti pôsobiacich v danom segmente dlhé
roky, najmä s prihliadnutím na objem zákazky, jeho dostupnosť a jeho cenu, odsúhlasili
a následne podpísal vyššie uvedené kúpne zmluvy
so „schránkovými“ spoločnosťami a , v prospech ktorých sa obaja
obvinení osobne angažovali, hoci tieto spoločnosti nemali žiadne reálne podnikateľské
priestory, relevantný personálny a majetkový substrát, ekonomické výsledky, webovú
stránku, pričom týmito spoločnosťami ponúkaný zdravotnícky materiál nespĺňal vyžadované
technické špecifikácie a bol výrazne drahší,
čím týmto svojim konaním v rozpore s ust. § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v z.n.p., § 5 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., v rozpore s čl. 5 bodu 2
písm. j) príkazu predsedu SŠHR č. 3/2016 a v rozpore s čl. 4 ods. 1,
ods. 2 písm. a), c) ústavného zákona č. o 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcii verejných funkcionárov v z.n.p., spoločnostiam a
zabezpečili prospech vo výške 48.271.171,20 eur, plynúceho z uzatvorenia daných kúpnych
zmlúv na zdravotnícky materiál,
pričom spoločnosti bola aj z dôvodu osobnej intervencie
v Kúpnej zmluve pod č. 24/OMRaPZ/2020 uzatvorenej medzi SŠHR, zastúpenej
a firmou , ktorej predmetom bol nákup chirurgických
masiek za celkovú sumu 13.320.000 eur, v čl. IV, bod 4.4. upravená možnosť žiadať
vyplatenie zálohovej platby, k čomu aj reálne došlo, keďže spoločnosti bola
zo strany SŠHR dňa 15.03.2020 vyplatená ako záloha suma 3.885.000 eur, avšak objednaný
tovar spol. nedodala a ani vyplatenú zálohu, napriek urgenciám, a následnému
odstúpeniu od zmluvy zo dňa 20.04.2020, do dnešného dňa nevrátila,
čím takto svojim konaním súčasne v rozpore s verejným záujmom porušili povinnosť
pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť
a účinnosť ich použitia, a tým spôsobili škodu Slovenskej republike najmenej vo výške
1.131.960 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú mohla Slovenská republika nakúpiť
predmetný zdravotnícky materiál výhodnejšie a sumu 3.885.000 eur, ktorá bola nedôvodne,
nehospodárne a neefektívne vyplatená spol. , celkovo teda išlo o škodu na majetku
Slovenskej republiky vo výške 5.016.960 eur.».
9. Navrhovateľ dôvodí, že je potrebné rozšíriť dôvody väzby aj na skutky, z ktorých
bol dotknutý sudca obvinený na základe už uvedených rozhodnutí, pretože „v prípade
prepustenia obvineného na slobodu možno dôvodne predpokladať,
že by došlo medzi ním a obv. navzájom ako aj medzi nimi a ďalšími
zainteresovanými osobami k vzájomným kontaktom, s cieľom kolúzie v záujme odstránenia
alebo ovplyvňovania dôkazov, ktoré svedčia v ich neprospech a usvedčujú ich zo spáchania
machinácií pri verejnom obstarávaní, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,
korupčnej trestnej činnosti a najmä legalizácii príjmov z nich pochádzajúcich, čo už zakladá
aj antedatovaná zmluva o pôžičke s dlžníkom , ako aj manipulácia
s výpočtovou technikou“.
10. Generálny prokurátor uvádza, že príslušný prokurátor žiadal o vydanie
rozhodnutia o rozšírení dôvodov väzby aj Špecializovaný trestný súd, ktorý uznesením
sp. zn. 5 Tp 4/2020 z 20. októbra 2020 vyslovil právny názor podporený aj Najvyšším
súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn. 3 Tost 46/2020
z 10. novembra 2020, že „bez predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR nie sú splnené
zákonné podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať o žiadosti o rozšírenie dôvodov väzby
“.
11. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor požiadal ústavný súd o udelenie
súhlasu na „rozšírenie dôvodov väzby“ o už popísané skutky v zmysle uznesenia
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020, spojené 31. júla 2020 na spoločné konanie k sp. zn.
VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a uznesenia prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, spojené 16. septembra 2020 na spoločné
konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020).
12. Generálny prokurátor poukázal na to, že v čase spáchania skutkov bol dotknutý
sudca predsedom Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a mal prerušený
výkon funkcie sudcu Okresného súdu Čadca. V tomto smere preto podľa navrhovateľa
nemožno uvažovať o prípadnom zásahu orgánov činných v trestnom konaní do nezávislosti
súdnej moci, čo konštatoval ústavný súd aj v rozhodnutí, ktorým už udelil súhlas
s väzobným stíhaním obvineného sudcu.
13. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 30/2020 zo 16. decembra 2020, ktoré
nadobudlo právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
14. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
Dotknutý sudca bol listom z 10. decembra 2020 písomne upovedomený o možnosti
zúčastniť sa neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu. V podaní zo 14. decembra 2020
sudca oznámil, že sa nezúčastní neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu a že sa
k žiadosti vyjadrí písomne.
15. Dotknutý sudca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k predmetnej veci
vyjadril podaním z 15. decembra 2020, v ktorom poukázal v prvom rade na to, že celé
trestné stíhanie spojené s obmedzovaním jeho osobnej slobody v rámci väzobného stíhania
porušuje jeho základné právo na osobnú slobodu, základné právo nebyť stíhaný
a pozbavený inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákona podľa čl. 17 ods. 1, 2
a 5 ústavy, právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
dohovoru a v rámci jeho vedenia dochádza k neprípustnému zasahovaniu výkonnej moci do
právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Ďalej poukázal na to, že podanou
žiadosťou o vydanie súhlasu na rozšírenie dôvodov väzby dochádza k porušeniu zásady res
iudicata. Podľa jeho názoru o predmetnej žiadosti rozhodoval už sudca pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu, ako aj najvyšší súd, uvedené súdy žiadosti
nevyhoveli z dôvodu absencie súhlasu ústavného súdu. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 42/2011 z 18. októbra 2011 publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012 pod
č. 121, podľa ktorého „... skoršia nezákonnosť však bez nastania nových skutočností nemôže
byť ignorovaná. Prekážka „res iudicata“ v zmysle § 2 ods. 8, resp. 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por.
sa síce viaže len na meritórne rozhodnutia v konaní, výkladovo je však nevyhnutné dospieť
k záveru, že rovnako nemožno dosiahnuť zmenu právoplatného rozhodnutia o väzbe (alebo
o inej nemeritórnej otázke) len zopakovaním rozhodovania postupom, akým ku tomu
v prejednávanej veci došlo.“. Namietaný postup by viedol k situácii, keď by orgány činné
v trestnom konaní mohli „donekonečna“ skúšať akékoľvek procesné postupy, kým by našli
postup správny a zákonne konformný. Na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd
nevyhovel žiadosti generálneho prokurátora a súhlas na rozšírenie dôvodov väzby nevydal.
16. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 6/2020-19 z 22. apríla 2020 dal súhlas na
vzatie do väzby dotknutého sudcu stíhaného na základe uznesenia prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia
č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-13 z 21. apríla 2020, a to pre skutok konkrétne vymedzený
v tomto uznesení prokurátora. Následne prokurátor požiadal o zmenu dôvodov väzby tak,
aby sa vzťahovali aj na skutky vznesené mu uznesením prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3
z 30. júla 2020 v bode 1 a 3, spojené 31. júla 2020 na spoločné konanie k sp. zn.
VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a uznesením prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, spojené 16. septembra 2020 na spoločné
konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020). Špecializovaný
trestný súd uznesením sp. zn. 5 Tp 4/2020 z 20. októbra 2020 vyslovil právny názor
podporený aj záverom najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 3 Tost 46/2020 z 10. novembra
2020, že „bez predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR nie sú splnené zákonné
podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať o žiadosti o rozšírenie dôvodov väzby
“.
17. Dôvody väzby závisia od konkrétneho skutku, z ktorého je dotknutá osoba
obvinená. Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní v každom
období trestného stíhania skúmať, či dôvody väzby trvajú, alebo sa zmenili. V prípade
väzobného stíhania sudcov ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu pre konkrétny
skutok, na ktorý sa vzťahujú dôvody väzby. Na tomto podklade vykonáva ústavný súd
kontrolu, či sa väzobným stíhaním nezasahuje do ústavnoprávne garantovanej nezávislosti
výkonu súdnej moci. Ak má dôjsť v priebehu trestného konania k zmene dôvodov väzby,
v zmysle § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ide o rozhodovanie o väzbe. Preto je
potrebné, aby ústavný súd aj v takomto prípade preskúmal, či prípadné rozhodnutie o väzbe
je spôsobilé zasiahnuť negatívnym spôsobom do nezávislosti výkonu súdnej moci. Opačný
prístup, teda aplikovanie súhlasu ústavného súdu udeleného pri vzatí dotknutého sudcu do
väzby aj na zmenu (teda aj na rozšírenie) dôvodov väzby o ďalšie skutky, by znamenal, že
kontrola zásahov orgánov činných v trestnom konaní do nezávislosti výkonu súdnej moci
by sa neprimerane a bez ústavnoprávneho podkladu zúžila iba na dôvody väzby späté
so skutkom, pre ktorý bol dotknutý sudca prvotne obmedzený na osobnej slobode.
18. Účelom konania podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v spojení s § 227 a nasl. zákona
o ústavnom súde je v prípade sudcov ochrana výkonu súdnej moci proti neoprávneným
zásahom inej zložky štátnej moci. Primárne tento zásah hrozí pri obmedzení osobnej
slobody sudcu a jeho následnom väzobnom stíhaní, keď ústavný súd rozhoduje, či súhlas
so vzatím do väzby udelí alebo nie. Ústavný súd konštatuje, že rovnaká situácia nastáva aj
pri možnom rozhodovaní o zmene dôvodov väzby, keď dochádza k rozširovaniu
skutkového základu väzobného stíhania sudcu. Aj v tejto fáze trestného konania je
z hľadiska ochrany nezávislosti súdnej moci nutné, aby ústavný súd preveril, či obmedzenie
osobnej slobody pre ďalšie skutky, z ktorých je dotknutý sudca obvinený, nie je snahou
o zásah do výkonu jeho funkcie sudcu. Uvedený záver podporuje aj názor najvyššieho súdu
vyjadrený v uznesení sp. zn. 3 Tost 46/2020 z 10 . novembra 2020, v zmysle ktorého:
„Článok 136 ods. 3 Ústavy SR upravuje právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť o tom. Či
udelí súhlas na vzatie do väzby sudcu. Účelom tohto ustanovenia je primáme ochrana
funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať konkrétne trestné činy používaním nátlaku
prostriedkami trestného konania. Táto imunita nie je absolútna a trvá do rozhodnutia
Ústavného súdu SR ako príslušného súdneho orgánu, ktorý dá súhlas na vzatie do väzby
obvineného v trestnom konaní a až následne ak existuje takýto ústavný podklad o súhlase
pre konkrétny trestný čin pre ďalšie konanie všeobecného súdu, je daný predpoklad vôbec
rozhodovať o väzbe obvineného - sudcu, hoci s prerušeným výkonom funkcie sudcu, pre
trestné činy vyššie uvedené... Takýto súhlas však nemožno pro futuro automaticky využiť aj
vo vzťahu ku skutkom, na ktoré sa pôvodné rozhodnutie o väzbe obvineného nevzťahovalo.
Najvyšší súd SR nad rámec uvedeného poukazuje na správnu úvahu Špecializovaného
trestného súdu, podľa ktorého by mohlo v budúcnosti dôjsť k situácii, že trestné stíhanie pre
skutok, za ktorý bolo obvinenému pôvodne vznesené obvinenie, bude zastavené a obvinený
by takýmto prístupom bol vo väzbe už len pre skutky, ktoré Ústavný súd SR v konečnom
dôsledku nezohľadňoval, resp. neposudzoval a konanie pred Ústavným súdom SR ohľadom
súhlasu s ním by vôbec neprebiehalo a takýto postup by bol v rozpore s Ústavou SR
neprípustné obchádzaný.“
19. Právomoc ústavného súdu v imunitných veciach je v prípade rozhodovania
o väzbe sudcu legálne definovaná ako rozhodovanie o súhlase na väzbu sudcu. Rozsah tejto
právomoci nie je možné reštriktívne vykladať iba ako súhlas s prvotným rozhodovaním
všeobecného súdu o obmedzení osobnej slobody sudcu, ale je potrebné túto právomoc
uplatňovať aj na nadväzujúce rozhodnutia o väzbe vrátane rozhodovania o zmene dôvodov
väzby obvineného. Vznesenie obvinenia pre ďalšie skutky, pre ktoré prokurátor navrhuje
väzobné stíhanie sudcu, odôvodňuje podanie žiadosti o zmenu dôvodov väzby (ich
skutkového rozšírenia), pričom rozhodovanie o nej je v prípade obvineného sudcu takisto
viazané na udelenie ďalšieho súhlasu ústavného súdu na jeho vzatie do väzby.
20. Aj pri rozhodovaní o súhlase so zmenou (rozšírením) dôvodov väzby platia
zásady formulované ústavným súdom v rozhodnutiach o súhlase na vzatie do väzby sudcu.
To znamená, že ani súhlas ústavného súdu na rozšírenie dôvodov väzby nenahrádza
rozhodnutie príslušného všeobecného súdu o zmene dôvodov väzby (v tomto prípade
rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby,
pozn.). Je len predpokladom, aby príslušný súd mohol o zmene dôvodov väzby rozhodnúť,
pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie, ktoré môže
vyznieť pozitívne, ako aj negatívne. Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné
konanie závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej
aplikácie relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby (obsiahnutej v Trestnom
poriadku).
21. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby
sudcu vo vzťahu k ďalším skutkom, z ktorých je obvinený, nenahrádza rozhodnutie
všeobecného súdu o zmene dôvodov väzby, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia
kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní
o ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu
ústavným súdom). Súhlas s väzobným stíhaním z iných (ďalších) dôvodov je rovnako
výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť
na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva
(procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom
odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom
výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj
sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je
v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3
ústavy), ale aj moci zákonodarnej (čl. 78 ods. 3 ústavy), len v inom kompetenčnom
vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej
poslanca).
22. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie do väzby z rozšírených
dôvodov jedine v situácii, ak by zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme,
pri rozhodovaní o súhlase nemôže opomenúť ani základné trestno-procesné (a zároveň aj
ústavné) parametre podmienok väzby, a to či už materiálne alebo formálne.
23. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na
rozšírenie dôvodov väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej)
a právnej opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd
pri rozhodovaní o zmene dôvodov väzby (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav
vznesenia obvinenia). Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne
nepodloženého alebo extrémne arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku
iných zistených okolností nedošlo k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti
dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode 21 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať,
že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na trestné stíhanie sudcu na rozdiel od
predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas ústavného súdu. Nevyhnutnou
podmienkou na udelenie súhlasu s rozšírením dôvodov väzby sudcu zo strany ústavného
súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie nezávislosti sudcov
vyplývajúcej z čl. 148 ods. 4 ústavy, podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať,
a to ani po zániku jeho funkcie.
24. V tejto súvislosti je argumentácia dotknutého sudcu v jeho písomnom vyjadrení,
týkajúca sa namietaného porušenia jeho základných práv, v rámci posudzovania tejto veci
irelevantná, uvedené okolnosti môže dotknutý sudca namietať v prvom rade v konaní pred
všeobecnými súdmi a následne aj v eventuálnej individuálnej ústavnej sťažnosti v prípade
splnenia zákonných podmienok na jej podanie. K vznesenej námietke res iudicata ústavný
súd rovnako konštatuje, že predmetom tohto konania pred ústavným súdom nie je
rozhodovanie o väzbe ako takej, resp. o jej dôvodoch, ale rozhodnutie o udelení súhlasu je
iba predpokladom pre ďalší procesný postup všeobecného súdu, v prípade návrhu
prokurátora na zmenu dôvodov väzby. Skutky, pre ktoré sa súhlas navrhuje udeliť, neboli
dosiaľ predmetom konania pred ústavným súdom, porušenie zásady res iudicata v tomto
jeho konaní preto neprichádza do úvahy. Pri rozhodovaní o väzbe sa s prípadnou námietkou
res iudicata bude musieť zaoberať všeobecný súd.
25. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného
poriadku je ingerencia ústavného súdu obmedzená, pretože tieto dôvody je následne
povolaný autonómne posudzovať všeobecný súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou
preskúmania takého rozhodnutia aj na základe opravného prostriedku podaného oprávnenou
osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne s dôvodnosťou vzneseného obvinenia
a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami konania, ktoré predchádzalo
rozhodovaniu súdu).
26. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd zistil, že došlo k vzneseniu obvinenia
dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme s účinkami vykonateľnosti predmetného
uznesenia.
27. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Tajným hlasovaním ústavný súd dospel k záveru, že
v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli
naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi
alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou navrhovateľa. Za podstatnú
ústavný súd považuje najmä skutočnosť, že dotknutý sudca má nepretržite prerušený výkon
funkcie sudcu od 18. apríla 2012 v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a skutky, z ktorých je obvinený, nemajú žiadnu súvislosť s výkonom funkcie
sudcu, čo prima facie vylučuje úvahy o možnom zneužití prostriedkov trestného práva proti
nezávislosti súdnej moci.
28. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas so vzatím do väzby dotknutého
sudcu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V závere a pre úplnosť ústavný súd
dodáva, že aj keď výrok jeho rozhodnutia je formulovaný v súlade s legálnou formuláciou
jeho právomoci (§ 226 a nasl. zákona o ústavnom súde) ako súhlas na vzatie do väzby,
v podmienkach trestného konania je toto rozhodnutie podkladom pre rozhodovanie o zmene
dôvodov väzby podľa § 71 ods. písm. c) Trestného poriadku v súvislosti s § 76 ods. 8 prvou
vetou za bodkočiarkou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 16. decembra 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky