Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 249/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana

Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

"SLOVAKIA okolo sveta s. r. o.", Komenského 3, Trenčín, IČO 31 319 599, zastúpenej

advokátkou , , pre namietané porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -655

z 8. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti "SLOVAKIA okolo sveta s. r. o."

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti "SLOVAKIA okolo sveta s. r. o.",

Komenského 3, Trenčín, IČO 31 319 599 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -655 z 8. novembra

2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa v konaní proti

žalovanému mestu Trenčín o zaplatenie sumy 320 652,55 € z titulu úhrady za vykonanú

prácu, ktorej žaloba bola zamietnutá, podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie

s návrhom na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pre nedostatok finančných

prostriedkov. Okresný súd uznesením č. k. -646 z 25. septembra 2019 priznal

sťažovateľke oslobodenie od súdneho poplatku za podanie dovolania v rozsahu nad 3 000 €

s odôvodnením, že podnikateľské riziko nemôže prenášať na štát, má vlastné imanie v sume

143 461 € a 29. mája 2019 jej bol vrátený preddavok na trovy v sume 13 326,56 €, teda

sťažovateľka môže na poplatku zaplatiť sumu 3 000 €.

3. Okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľky proti uvedenému

uzneseniu č. k. -646 z 25. septembra 2019 zamietol.

4. Sťažovateľka okresnému súdu vytkla, že vôbec nevychádzal z aktuálnych

majetkových pomerov v zmysle v spojení s

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ňou

deklarovaných, ale z jej pomerov minulých či budúcich, založených iba na špekuláciách.

Ak by tak urobil, bol by podľa nej konštatoval, že v čase jeho rozhodovania mala

k dispozícii len 24,74 € a tzv. „plusová hodnota 143 461 €“ je len pohľadávkou

voči žalovanému (zatiaľ súdmi nepriznanou), ktorá nepredstavuje disponibilnú hotovosť,

reálne použiteľnú na úhradu súdneho poplatku za dovolanie. Rovnako je to

podľa sťažovateľky aj s vráteným preddavkom na trovy v sume 13 326,56 €, ktorú v čase

rozhodovania už nemala k dispozícii, lebo ňou uhradila dávno splatné záväzky

predchádzajúce vzniku poplatkovej povinnosti sťažovateľky za podané dovolanie.

5. Sťažovateľka tiež konštatovala, že okresný súd na jej námietky, že rozhodujúce sú

aktuálne majetkové pomery, a nie pomery minulé či budúce, vôbec nereagoval, resp. ich

ani inak do svojej vlastnej úvahy nepremietol, čím podľa sťažovateľky závažným spôsobom

porušil jej práva na spravodlivý proces, lebo súd tým, že nehodnotil jej aktuálne majetkové

pomery, znemožnil jej prístup k dovolaciemu súdu, a tým i k riadnej ochrane svojich

majetkových práv. Na napadnuté uznesenie bude totiž nadväzovať uznesenie okresného

súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie,

lebo sťažovateľka ako dovolateľ nemá finančné prostriedky na to, aby zaplatila súdny

poplatok v sume 3 000 €.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«1. Základné právo obchodnej spoločnosti "SLOVAKIA okolo sveta s.r.o," na súdnu

ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Trenčín z 8.11. 2019, č.k. -655, porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín z 8.11.2019, č.k. - 655, zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti "SLOVAKIA okolo sveta,

s.r.o." trovy právneho zastúpenia v sume 415,50 EUR /odmena zatiaľ za dva úkony

po 163,33 + 2 x 9,80 RP + 20% DPH/, a to na účet JUDr. Eleny Ľalíkovej, v lehote

do 2 mesiacov.»

7. Podľa a nasl. o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) sťažovateľka tiež navrhla, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu alebo rozhodol o dočasnom opatrení,

ktorým „ústavný súd odloží právoplatnosť a vykonateľnosť citovaného uznesenia okresného

súdu“. Tento návrh odôvodnila tým, že ústavná sťažnosť veľmi úzko súvisí s ďalším

rozhodnutím všeobecných súdov, a to zastavením dovolacieho konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku v sume 3 000 €, pričom v tomto prípade by išlo o neodstrániteľnú ujmu

sťažovateľky.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Zjavne neopodstatnenou je ústavná sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,

že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou podľa (, ).

17. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

18. Podstata základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonáva ( v spojení s ). Do obsahu tohto základného práva

patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej

normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky

alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo

na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j.

na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania

na spravodlivý proces (m. m. , ). Judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý

argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa

osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež

vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je

arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

20. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech

(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

21. Rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov spravidla nemôže byť

predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok môže dotknúť niektorého

z účastníkov konania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom

na podstatu konania nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv

a slobôd sťažovateľa (, podobne napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. ).

22. Ústavný súd tiež už judikoval, že samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho

poplatku ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

().

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

23. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich práv

podľa a dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľkou

označených práv malo dôjsť napadnutým uznesením o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku za podané dovolanie v rozsahu

nad 3 000 €.

24. Ústavný súd z už uvedených hľadísk preskúmal napadnuté uznesenie okresného

súdu, pričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresného

súdu nemajúci oporu v zákone. Okresný súd v podstatnej časti napadnutého uznesenia

uviedol:

„V danom prípade súd dospel k záveru, že podaná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná,

a preto podľa sťažnosť žalobcu zamietol, nakoľko mal za to, že je

nesporné, že žalobcovi bol dňa 03.09.2019 vyplatený preddavok na trovy konania súdom

v sume 13 326.56 € a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že táto suma bola použitá

na úhradu starších splatných záväzkov, teda komu a ani v akých sumách. Vyšší súdny

úradník vychádzal z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov strany sporu,

v ktorom žalobca uviedol, že má záväzky, s ktorých plnením bol v deň podania žiadosti 30

dní v omeškaní vo výške 3 099.90 €. Z uvedeného mal súd za to, že vyplatená suma na trovy

konania aj po zohľadnení týchto záväzkov a súdnych poplatkov za podanie odvolania

v sume 2 000,- € v tomto spore spolu so súdnym poplatkom za podanie dovolania v sume

3 000,- € postačuje na ich úhradu. Ďalej súd podotýka, že vyšší súdny úradník vychádzal

pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku z dokladov predložených žalobcom

(daňové priznanie za rok 2018, účtovná závierka za rok 2018). ktoré vykazujú plusovú

hodnotu 143 461.- €, tieto údaje sú aj základom pre výpočet daňovej povinnosti daňovým

úradom, a teda súd ich považuje za vierohodné. Žalobca žiadnym spôsobom neopísal

povahu jeho hospodárskej činnosti, stav a štruktúru majetku, či a ako podnikateľ vyvíja

podnikateľskú činnosť a pod., a vzhľadom k tomu. že žalobca nie je v konkurze

ani v reštrukturalizácii a na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že oslobodenie

od súdneho poplatku za podanie dovolania v rozsahu nad 3 000.- € je k majetkovým

pomerom žalobcu adekvátne.“

25. V predmetnej veci nebolo sporné, že sťažovateľke bol v roku 2019 vrátený

preddavok na trovy konania v sume 13 326,56 €, a to dva týždne pred podaním žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že táto

suma postačuje na úhradu sťažovateľkou v príslušnom tlačive uvedených záväzkov

vo výške 3 099,90 €, ako aj na úhradu súdnych poplatkov za podanie odvolania vo výške

2 000 € a na úhradu súdneho poplatku za podania dovolania vo výške 3 000 €. Zároveň

v rámci svojej argumentácie poukázal na to, že sťažovateľka žiadnym spôsobom

nepreukázala svoje tvrdenia, že táto suma bola použitá na úhradu starších splatných

záväzkov. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti síce uviedla, že z uvedenej vrátenej sumy

uhradila splatné faktúry pre právnu zástupkyňu z roku 2013 v sume 4 534,50 €, pôžičku

z roku 2018 pánovi v sume 7 645 € a neuhradenú mzdu p.

za február 2014 v sume 426,13 €, za február 2018 v sume 229,40 € a za máj 2018 v sume

229,40 €, avšak ani v tomto prípade sťažovateľka svoje tvrdenia o úhrade záväzkov pánovi

a pani nijako nepreukázala. Pokiaľ ide o úhradu faktúr (vystavené

v roku 2013) pre právnu zástupkyňu, tieto síce ústavnému súdu predložila, avšak netvrdila

ani nepreukázala, že by uvedené daňové doklady predložila okresnému súdu pre potreby

rozhodovania o oslobodení od súdneho poplatku na účel preukázania úhrady starších

splatných záväzkov.

26. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti konštatuje,

že ak podľa názoru sťažovateľky jej pomery odôvodňovali priznanie oslobodenia

od súdneho poplatku, bolo v jej záujme súdu poskytnúť potrebné údaje o výške dostupných

voľných finančných prostriedkov (predovšetkým vzhľadom na vrátenú sumu 13 326,56 €)

a tieto údaje s ohľadom na tvrdenia o úhrade starších splatných záväzkov preukázať.

Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh však vyplýva, že sťažovateľka tak urobila len

vo veľmi obmedzenom rozsahu, čo ústavnému súdu neumožňuje prijať záver, že v konaní

o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uniesla dôkazné bremeno týkajúce sa

disponibilných finančných prostriedkov v miere, ktorá by odôvodila vyhovenie jej žiadosti

v celom rozsahu.

27. Ústavný súd tiež poukazuje na určitý rozpor v argumentačných postojoch

sťažovateľky, keď na jednej strane v ústavnej sťažnosti vytýka okresnému súdu,

že nevychádzal pri rozhodovaní z jej aktuálnych majetkových pomerov, avšak na druhej

strane sama predložila okresnému súdu na účel dokladovania svojich majetkových pomerov

daňové priznanie a účtovnú závierku za rok 2018, teda dôkazy preukazujúce (aj to len

v obmedzenom rozsahu) jej majetkové pomery aktuálne v značnom časovom odstupe

od 17. septembra 2019, keď spísala tlačivo na účel oslobodenia od súdnych poplatkov.

Pokiaľ ide o aktuálnosť stavu jej disponibilných finančných prostriedkov s ohľadom

na úhradu starších splatných záväzkov, platí argumentácia o neunesení dôkazného bremena

uvedená v predchádzajúcich dvoch bodoch.

28. Ústavný súd nezistil v posudzovanej veci také zásahy do práv sťažovateľky,

ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno

dospieť ani k záveru, že by bol výklad, no predovšetkým aplikačný prístup okresného súdu

k žiadosti sťažovateľky z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej

miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu práv zaručených

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd posúdením obsahu napadnutého uznesenia z ústavne

významných hľadísk dospel k záveru, že okresný súd primeraným spôsobom reagoval

na námietky sťažovateľky a vysporiadal sa s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie

o oslobodení od súdneho poplatku. V procese interpretácie a aplikácie príslušných

zákonných ustanovení zo strany okresného súdu nebol obsiahnutý prvok svojvôle alebo

extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti.

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil, že by súvislosť medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru signalizovala možnosť vysloviť porušenie uvedených práv po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

30. Na základe uvedených skutočností vzhľadom na postavenie ústavného súdu

vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.

, , , ), ústavný súd ústavnú sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

31. Odmietnutím je ústavná sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu

vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, keďže odklad

vykonateľnosti prichádza do úvahy len v prípade ústavnej sťažnosti prijatej na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský

predseda senátu