Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu „SLOVAKIA okolo sveta s.r.o." so sídlom Komenského 3, Trenčín, IČO 31 319 599, zast. JUDr. Elena Ľalíková, advokátka, ul. Podbrezovská 34, Bratislava proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín, IČO 00 312 037, zast. GARANT PARTNER legal s.r.o., Eisteinova 21, Bratislava, IČO 36 856 380, o zaplatenie 320 652,55 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba o zaplatenie sumy 320 652,55 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 59 227,- € od 10.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 121 586,10 € od 26.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 119 568,95 € od 15.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 20 270,50 € od 15.01.2012 do zaplatenia sa zamieta.

II. Konanie v časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do 09.07.2010 a zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do 25.01.2011 a 0,1% dennej zmluvnej pokuty zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 119 568,95 € od 15.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 20 270,50 € od 15.01.2012 do zaplatenia, sa zastavuje.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/72/2013 sa žalobca žalobou zo dňa 29.08.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 59 227,- € s 9% ročným úrokom z omeškania od 06.02.2010 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19.06.2001 uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorej účelom bolo v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. zabezpečenie konkrétnej verejnej potreby. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcom poskytované služby za vysielanie Televízie Trenčín. Predmetná služba bola žalovanému riadne plnená. V súlade so zmluvou bola dňa 14.01.2010 žalovanému vystavená faktúra č. 2/2010, splatná 05.02.2010 na sumu 119 227,- €. V čl. V bode 4 písm. a) uvedenej zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania so zaplatením uvedenej sumy dojednali právo poskytovateľa na zmluvnú pokutu voči prijímateľovi vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný z faktúry č. 2/2010 uhradil dňa 26.01.2011 sumu 60 000,- €. Zostatok faktúry č. 2/2010 doteraz žalobcovi neuhradil. 1.2. Žalobca k žalobe pripojil listiny: Predžalobná výzva k úhrade faktúr zo dňa 18.07.2011, zálohová faktúra č. 2/2010 zo dňa 14.01.2010, Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, výpis z účtu por. č. 4/2011zo dňa 28.01.2011.

2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci sp. zn. 36Cb/72/2013 platobný rozkaz č.k. 57Rob/568/2011-23 zo dňa 14.11.2011, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3. Žalovaný žiadal žalobu zo dňa 29.08.2011 v celom rozsahu zamietnuť. V odpore zo dňa 01.12.2011 poukazoval na to, že Mesto Trenčín je verejnoprávnou korporáciou, právnickou osobou sui generis, čo sa prejavuje najmä pri vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov s tretími osobami. Pri uzatváraní zmlúv je žalovaný viazaný najmä ustanoveniami zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a Zásadami hospodárenia s majetkom Mesta Trenčín. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva; schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s nimi. Majetok obce (mesta) tvoria v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že k platnému uzatvoreniu zmluvy zo strany akejkoľvek obce alebo mesta, ktorým vzniká mestu, či obci významný finančný záväzok, sa vyžaduje vždy súhlas obecného (mestského) zastupiteľstva. V zmysle Zákona o obecnom zriadení je rozhodovacia právomoc Mesta Trenčín striktne delená medzi jednotlivé orgány samosprávy mesta - primátora a mestské zastupiteľstvo. Platná právna úprava presne vymedzuje, na ktoré právne úkony sa vyžaduje predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva. Súhlas mestského zastupiteľstva sa vyžaduje v prípade úkonov uvedených pozitívnym výpočtom v § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení a úkonov uvedených v § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. V tomto smere má mimoriadny význam práve ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení o povinnosti mestského zastupiteľstva obce, resp. mesta rozhodovať o základných otázkach života obce a schvaľovať tzv. najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Je normatívneho charakteru a každý jednotlivý úkon, týkajúci sa majetku obce, je potrebné hodnotiť v prvom rade práve cez predmetné ustanovenie s prihliadnutím na osobité charakteristiky zamýšľaného úkonu. Na to, akým spôsobom je potrebné vnímať ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o majetku obcí poukazuje i judikatúra, napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 5Cob 20/2008, NS SR sp. zn. 8 Sžo 71/2007, no najmä Ústavný súd ČR sp. zn. IV. ÚS 576/2000. Zmyslom takejto právnej úpravy je poskytnutie zvýšenej ochrany komunálneho majetku. Rozhodovanie o najvýznamnejších majetkovoprávnych úkonoch vykonáva mestské zastupiteľstvo vždy priamo na rokovaní obecného (mestského) zastupiteľstva formou hlasovania. Ak takéto kvalifikované rozhodnutie obecného (mestského) zastupiteľstva absentuje, ide o právny úkon absolútne neplatný v zmysle ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Osoba, ktorá z takto neplatného právneho úkonu získa majetkový prospech, musí dôkladne vychádzať zo zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“, a teda je povinnosťou nadobúdateľa poznať právne predpisy obmedzujúce zmluvnú voľnosť prevodcu a overiť si, ktorý orgán je oprávnený v danej veci rozhodovať a akým spôsobom. Na podporu vyššie uvedených tvrdení dal žalovaný do pozornosti súdu rozhodnutia českých a slovenských súdov v obdobných právnych veciach Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 721/2000, Nález Ústavného súdu ČR a Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Odo 21/2002. Vôľa mesta, v prípade ak ide o najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku mesta, je podľa súčasnej právnej úpravy reprezentovaná mestským zastupiteľstvom a nie primátorom mesta. Súhlas mestského zastupiteľstva (prejav vôle mesta) má formu uznesenia, ktoré musí spĺňať formálne (dodržanie zákonného postupu pri prijímaní uznesenia) ako aj meritórne náležitosti (náležitosti prejavenej vôle). Z uvedeného vyplýva, že na prijatie platného uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné; prijalo uznesenie nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov a prijalo uznesenie, ktoré je slobodné, vážne, určité a zrozumiteľné. V súvislosti s nedostatkom prejavu vôle dal žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu 8 Sžo 223/2008 zo dňa 02.04.2009, v ktorého odôvodnení Najvyšší súd SR vyslovil nasledovný právny názor: „...obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku, a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Nie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu.“ Dňa 31.08.200 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo uznesenie č. 136 v nasledovnom znení: „ Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne 1. schvaľuje zriadenie televízneho štúdia a 2. poveruje primátora mesta podpísať zmluvu o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielanie.“ Následne dňa 14.09.200 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorej predmetom bolo uzatvorenie budúcej zmluvy, ktorej predmetom mala byť úprava podmienok pri zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, ktorej predmetom bola úprava podmienok pri zabezpečovaní prevádzky a vysielanie mestskej televízie so sídlom v Trenčíne s

názvom Televízia Trenčín, ako aj úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami pri zabezpečovaní úhrad za služby a vysielanie tejto televízie (ďalej len „Zmluva“). Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne ako aj predkladatelia návrhu na schválenie Zmluvy o budúcej zmluve k udeleniu licencie si uvedomovali, že zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie tak vysokého plnenia po dobu dvanástich rokov podlieha schváleniu mestského zastupiteľstva, a teda ide o základnú otázku života obce, nakoľko začiatok vysielania mestskej televízie mal mať významný dopad na spoločenský a kultúrny život v meste a jeden z najvýznamnejších úkonov týkajúci sa majetku mesta Trenčín. Skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktoré je neurčité a nezrozumiteľné však spôsobilo neplatnosť Zmluvy o budúcej zmluve ako aj samotnej Zmluvy. Neplatnosť Zmluvy konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 16Cob/203/2010 aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý posudzoval platnosť dojednania o zmluvnej pokute vyplývajúcej zo Zmluvy a ako prejudiciálnu otázku posudzoval samotnú platnosť Zmluvy. Občiansky zákonník, ako aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR vyžaduje, aby uznesenie mestského zastupiteľstva bolo určité a zrozumiteľné, pričom uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trenčíne zo dňa 31.08.2010 (ďalej len „Uznesenie“) tieto atribúty nemá z nasledovných dôvodov: 1. Uznesenie je neurčité, pretože v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR z neho nie je zrejmé s kým sa má „zmluva o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielanie“ uzatvoriť, čo je jej predmetom a ani aké finančné záväzky mestu vzniknú. 2. Uznesenie je nezrozumiteľné, pretože Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne „poverilo“ primátora podpísaním, pričom zákon o obecnom zriadení výslovne hovorí o schválení právneho úkonu a nie o poverení primátora. V bode 2. Uznesenia sa tiež hovorí o „zmluve o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielanie“ pričom dňa 14.09.2000 bola primátorom uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve, ktorá je svojou povahou zároveň zmluvou o budúcej kúpnej zmluve ako aj zmluvou o budúcej nájomnej zmluve. Navyše, ak by žalobca aj teoreticky považoval Uznesenie za dostatočne určité a zrozumiteľné, Zmluva sa svojím obsahom nezhoduje s obsahom Zmluvy o budúcej zmluve (v náležitostiach, ktoré je možné považovať za podstatné). Inak povedané, primátor mesta uzatvoril Zmluvu, s náležitosťami, ktoré sú odlišné od tých, ktoré schválilo mestské zastupiteľstvo. Mesto Trenčín malo na základe Zmluvy, ktorej platnosť bola stanovená po dobu platnosti licencie žalobcu na lokálne terestriálne vysielanie v meste Trenčín (12 rokov), vyplatiť žalobcovi iba za prvé tri roky jej platnosti najmenej sumu 11.902.230,- Sk (395.081,66 €) a počas celej doby platnosti Zmluvy viac ako 1.000.000 €, a preto ide v tomto prípade jednoznačne o jeden z najdôležitejších úkonov týkajúci sa majetku žalovaného v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a jednoznačne bol na platné uzatvorenie Zmluvy potrebný súhlas Mestského zastupiteľstva v Trenčíne. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 59 227,- € s príslušenstvom je potrebné, aby súd ako predbežnú otázku platnosť Zmluvy, ktorá bola v tomto prípade v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení viazaná na existenciu uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, z ktorého by bola zrejmá vôľa žalovaného uzatvoriť Zmluvu. (Najvyšší súd SR v tejto súvislosti vyjadril svoj právny názor v rozsudku zo dňa 29.01.2008, sp. zn. 2 Cdo 284/2006, obdobne aj 3Odo 21/2002. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne nedalo súhlas s uzatvorením zmluvy, a preto žalovaný považoval predmetnú zmluvu za neplatnú z dôvodu nedostatku prejavenej vôle v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. , ako aj rozporu so Zákonom o obecnom zriadení v súlade s § 39 Obč. zák..

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2012 poukazoval na to, že treba rozlišovať medzi nakladaním s majetkom mesta, ktorý užíva ( viď expressis verbis § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení) a s ktorým chce disponovať (napr. predať, založiť, prenajať a pod.), na ktoré , aj podľa žalobcu, potrebuje súhlas mestského zastupiteľstva a medzi právnym úkonom, ktorým sa zabezpečuje pravidelná akvizičná činnosť mesta, ktorá sa samozrejme musí viazať na majetok mesta, resp. na jeho finančné zdroje (napr. platenie koncesionárskych poplatkov, za odber plynu, elektriny, vody, TV a pod.) a na ktorú sa nezabezpečuje súhlas mestského zastupiteľstva. Uvedený záver vyplýva z gramatického, logického, systematického a najmä teleologického výkladu dotknutých zákonných ustanovení. Naostatok od roku 2001 až do 30.11.2011 (kedy rozhodoval krajský súd) medzi účastníkmi zmluvy nikdy nebolo sporné, že s ňou súhlasilo aj mestské zastupiteľstvo a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj C., za ktorého sa zmluva uzatvárala, C.. Potom opačný záver, uvedený žalovaným, nemá žiadnu oporu v skutkovom a skutočnom stave veci, podradenom pod príslušnú právnu normu. V tejto súvislosti žalobca dodal, že vznik záväzkového právneho vzťahu musí vychádzať hlavne a rešpektu a ochrany autonómnej vôle zmluvných subjektov, lebo ide o celkom elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR); aj formálne v práve musí sledovať materiálny (skutočný) účel, lebo opak je neprípustný formalizmus, na ktorom začal budovať svoju obranu žalovaný, preto, ak by súd takúto obranu akceptoval, dopustil by sa porušenia čl. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a

slobôd podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktoré tiež poukazuje žalovaný, pod N 91/53 Zbierky nálezov a uznesení, či N 90/53 Zbierky nálezov a uznesení. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri celom sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru treba považovať a pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života (N 235/55 Zbierky nálezov a uznesení). Medzi princípy, ktoré štrukturujú právny poriadok demokratického právneho štátu patrí princíp dôvery v právo, či legitímne očakávanie. Tento princíp pôsobí ako korektív príliš formalistického výkladu právneho predpisu a jeho neudržateľným záverom aj vo vzťahu k § 39 Obč. zák. pre posúdenie právneho úkonu - porov. nález ÚS ČR z 02.11.2009 sp. zn. II ÚS 2048/09, ktorý chce vztiahnuť do tohto sporu žalované mesto. Podľa ďalších judikátov ústavného súdu, porov. aj nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 243/07, in ZSP 5/2008 ap., žiaden interpret, normotvorca, či súd by nemal dať výkladu právneho úkonu absurdný, nerozumný či problematický dôsledok (napr. časti zmluvy platný a druhej časti neplatný), ale naopak prioritne dať zmluve reálny, skutočný a vzájomným vzťahom zodpovedajúci obsah tak, aby bol naplnený jej sociálny, spoločenský a hospodárky zmysel. V západnej právnej kultúre je neplatnosť zmluvy výnimkou, a nie zásadou, ako veľmi často u nás a naviac sa neplatnosti dovoláva ten účastník, ktorý zmluvu tvoril pre svoj prospech, a tak má charakter všeobecného právneho princípu; opak je v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu (porov. N 91/53, N 124/31 zb. n. au.). Potom všetky uvedené zásady treba vztiahnuť aj na rozhodovanie mesta, prejavu jeho vôle, ktorému chce teraz žalovaný prisúdiť neurčitosť či nezrozumiteľnosť, hoci v predchádzajúcich 10 rokoch to nikoho ani len nenapadlo, až do ostatných komunálnych volieb z decembra 2010. Ale aj nové vedenie mesta zmluvu nepovažovalo za neplatný právny úkon, ale naopak za platný a ako taký ho chcelo vypovedať, napr. už listom z 01.04.2011, pričom do výpovede zahrnulo ak dôvod, ktorý sa ho nedotýkal (ochrana osobnosti medzi fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou). Vypovedať totiž možno len platnú zmluvu, a nie zmluvu neplatnú. Voči rozsudku krajského súdu z 30.11.2011, ktorý ex officio konštatoval neplatnosť zmluvy, žalobca už podal dovolanie a domnieval sa, že vzhľadom na podstatné vady konania a nesprávne právne posúdenie veci ako dôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. dovolací súd tento rozsudok ako nezákonný zruší a nebude žalovanému slúžiť ako štít pre oprávnené požiadavky žalobcu, ktorý voči nemu plnil, teda dal a z akéhokoľvek synalagmatického, teda aj z prípadného záväzku z bezdôvodného obohatenia pre „neplatnosť zmluvy“, má za to aj dostať finančnú protihodnotu vo výške prinajmenšom takej, na akej sa pôvodne dohodli. Predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku alebo petitom a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. Ďalej platí, že žalobca nie je povinný svoj nárok na zaplatenie požadovanej istiny právne kvalifikovať, lebo právna kvalifikácia je vecou súdu, platí stará rímska zásada „iura novit curia“.

5. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/72/2013-47 zo dňa 03.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2013, boli v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. spojené na spoločné konanie veci vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 39Cb/27/2013 a 36Cb/72/2013, ktoré sa ďalej vedú pod sp. zn. 36Cb/72/2013.

6.1 V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 39Cb/27/2013 sa žalobca žalobou zo dňa 05.06.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 121 586,10 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.07.2010 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19.06.2001 uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorej účelom bolo v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. zabezpečenie konkrétnej verejnej potreby. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcom poskytované služby za vysielanie Televízie Trenčín. Predmetná služba bola žalovanému riadne plnená. V súlade so zmluvou bola dňa 01.07.2010 žalovanému vystavená faktúra č. 5/2010, splatná 15.07.2010 na sumu 121 586,10 €. V čl. V bode 4 písm. a) uvedenej zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania so zaplatením uvedenej sumy dojednali právo poskytovateľa na zmluvnú pokutu voči prijímateľovi vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný faktúru č. 5/2010 doteraz žalobcovi neuhradil. 6.2. Žalobca k žalobe pripojil listiny: Predžalobná výzva k úhrade faktúr zo dňa 18.07.2011, zálohová faktúra č. 5/2010 zo dňa 01.07.2010, vrátane jej prílohy zo dňa 01.07.2010, Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001.

7. Okresný súd Trenčín vydal vo veci sp. zn. 39Cb/27/2013 platobný rozkaz č.k. 36Rob/359/2012-14 zo dňa 27.07.2012, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor zo dňa 14.08.2012 s odôvodnením, v ktorom uplatnil rovnaké námietky ako v odpore pod sp. zn. 36Cb/72/2013 zo dňa 01.12.2011. K odporu zo dňa 14.08.2012 žalovaný pripojil uznesenie č. 136 Mestského zastupiteľstva

v Trenčíne, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/203/2010-103 zo dňa 30.11.2011. Žalobca podal v spore sp. zn. 39Cb/27/2013 písomné vyjadrenie zo dňa 15.10.2012, v ktorom uviedol obdobné tvrdenia ako v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2012 a ku ktorému pripojil uznesenie č. 106 Mestského zastupiteľstva v Trenčíne zo dňa 28.06.2001 a uznesenie č. 32 zo dňa 21.02.2002.

8. V písomnom vyjadrení zo dňa 07.02.2016 žalovaný vzniesol voči sudkyni JUDr. Alene Bielikovej námietku zaujatosti. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Ncb/2/2016-304 zo dňa 22.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.05.2016, rozhodol, že sudkyňa JUDr. Alena Bieliková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/72/2013.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/72/2013-363 zo dňa 03.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.08.2016, boli v zmysle § 66 ods. 1 spojené na spoločné konanie veci vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38Cb/117/2014 a 36Cb/72/2013, ktoré sa ďalej vedú pod sp. zn. 36Cb/72/2013.

10.1. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38Cb/117/2014 sa žalobca žalobou zo dňa 11.07.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 119 568,95 € s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 15.07.2011 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 119 568,95 € od 15.07.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19.06.2001 uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorej účelom bolo v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. zabezpečenie konkrétnej verejnej potreby. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcom poskytované služby za vysielanie Televízie Trenčín. Predmetná služba bola žalovanému riadne plnená. V súlade so zmluvou bola dňa 30.06.2011 žalovanému vystavená faktúra č. 17/2011, splatná 14.07.2011 na sumu 119 568,95 €. V čl. V bode 4 písm. a) uvedenej zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania so zaplatením uvedenej sumy dojednali právo poskytovateľa na zmluvnú pokutu voči prijímateľovi vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný faktúru č. 17/2011 doteraz žalobcovi neuhradil. 10.2. Žalobca k žalobe pripojil listiny: Predžalobná výzva k úhrade faktúr zo dňa 18.07.2011, zálohová faktúra č. 17/2011 zo dňa 30.06.2011, vrátane jej prílohy.

11. Okresný súd Trenčín vydal vo veci sp. zn. 38Cb/117/2014 platobný rozkaz č.k. 37Rob/73/2013-12 zo dňa 06.08.2013, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor zo dňa 02.09.2013 s odôvodnením, v ktorom uplatnil rovnaké námietky ako v odpore pod sp. zn. 36Cb/72/2013 zo dňa 01.12.2011.

12. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38Cb/17/2014-100 zo dňa 11.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.02.2016, boli v zmysle § 66 ods. 1 spojené na spoločné konanie veci vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38Cb/17/2014 a 36Cb/72/2013, ktoré sa ďalej vedú pod sp. zn. 36Cb/72/2013.

13.1. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38Cb/17/2014 sa žalobca žalobou zo dňa 21.11.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 20 270,50 € s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 15.01.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 20 270,50 € od 15.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19.06.2001 uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorej účelom bolo v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. zabezpečenie konkrétnej verejnej potreby. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcom poskytované služby za vysielanie Televízie Trenčín. Predmetná služba bola žalovanému riadne plnená. V súlade so zmluvou bola dňa 30.06.2011 žalovanému vystavená faktúra č. 41/2011, splatná 14.01.2012 na sumu 20 270,50 €. V čl. V bode 4 písm. a) uvedenej zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania so zaplatením uvedenej sumy dojednali právo poskytovateľa na zmluvnú pokutu voči prijímateľovi vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný faktúru č. 41/2011 doteraz žalobcovi neuhradil. 13.2. Žalobca k žalobe pripojil listiny: Predžalobná výzva k úhrade faktúr zo dňa 18.07.2011, faktúra č. 41/2011 zo dňa 31.12.2011, vrátane jej prílohy, Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001.

14. Na pojednávaní dňa 26.09.2014 žalobca poukazoval na to, že nie je povinný žalobou uplatnený nárok právne kvalifikovať, lebo táto činnosť je výlučne v kompetencii súdu v zmysle zásady iura novit curia. Na základe súdom podaného predbežného skutkového a právneho posúdenia veci žalobca žalobou uplatnené právo podriadil pod ust. § 42 Obč. zák. a síce neplatnosť právneho úkonu a náhrada škody.

Poukazoval na to, že zo skutkových okolností uzatvárania predmetnej zmluvy je zrejmé, že návrh zmluvy pripravoval žalovaný prostredníctvom kvalifikovaného právneho oddelenia, schvaľovali ju vedúci rôznych oddelení na čele s primátorom žalovaného, ktorí mali vedomosť o tom, akú povinnosť im zákon pri schvaľovaní zmluvy ukladá. Žalobca nemal vedomosť o tom, že zmluva, na základe ktorej vykonával prácu, je absolútne neplatná. Z toho vyplýva, že zodpovedným subjektom za takto uzatvorenú zmluvu je výlučne žalovaný, a preto musí znášať dôsledky, ktoré vznikli žalobcovi vo výške škody. Táto škoda mu vznikla tým, že odvysielal relácie pre žalovaného, externým pracovníkom za prácu bolo zaplatené a doteraz mu nikto odmenu nezaplatil, preto je táto žaloba dôvodná aj z titulu náhrady škody. Či ide o zálohovú faktúru alebo faktúru nazvanú iným názvom, na tomto formálnom názve nezáleží, pretože podstatné je, že za vykonanú prácu nebolo zaplatené.

15.1. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.09.2014 trval na tom, že v konaní nebola preukázaná platnosť predmetnej zmluvy. Taktiež nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu nie sú naplnené. Žalovaný poukazoval tiež na zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, keďže žalobca mal možnosť overiť si obsah predmetného uznesenia a posúdiť, či sú v ňom obsiahnuté aspoň základné náležitosti zmluvy, nakoľko uznesenia mestského zastupiteľstva sú verejne prístupné. Mestské zastupiteľstvo v žiadnom prípade nemá povinnosť schvaľovať všetky zmluvy, ktoré sú mu predložené alebo ktoré má záujem uzatvoriť tretia strana; je len na jeho rozhodnutí, či konkrétnu zmluvu schváli alebo nie. Z tohto dôvodu absentuje protiprávnosť na strane mesta. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 26.09.2014 zmenil základ, od ktorého odvodzoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy, kde nárok najskôr odvodzoval z nezaplatených faktúr a tvrdil, že zmluva je platná a následne odvodzuje právo od vzniku škody z neplatnej zmluvy, tak, podľa názoru žalovaného, je potencionálny nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný. 15.2. Žalovaný trval na tom, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikát NS ČR sp. zn. 29Odo/622/2002 zo dňa 19.03.2003, v ktorom bolo vyslovené, že výšku peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by medzi stranami bola platne uzavretá zmluva. Výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom čase a mieste. T.z., že pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady nemožno mechanicky vychádzať z predpokladanej ceny poskytnutého plnenia, ale je treba vychádzať predovšetkým z nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia s prihliadnutím na prípadné nedostatky plnenia. Poznatok o obvyklej cene príslušného naturálneho plnenia je skutkovým poznatkom, iba samotnou úvahou výšku nároku nemožno určiť.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.11.2014 žalobca poukazoval na to, že žalovanému fakturoval práce, ktoré pre neho vykonal za rok 2010 na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie v nadväznosti na uzatvorenie dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001, ale najmä dodatku č. 2 zo dňa 08.09.2002. Bodom 4 Dodatku č. 2 bo zrušený čl. IV ods. 3 písm. e) pôvodnej Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. 4lánok IV ods. 3 písm. d) zmluvy sa dodatkom č. 2 upravil tak, že pre roky 2004 a ďalšie nasledujúce roky bude cena za služby a vysielanie TVT na úrovni základnej ceny roka 2003, zvýšená o každoročnú infláciu, vrátane poskytovania preddavkov. Z toho potom vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému za každý rok 2005, 2006 ... 2010 ním vykonané práce zvýšené o mieru inflácie, čo predstavovalo navýšenie ceny každoročne tak, že od roku 2003 - 2009 bola celkovo cena prác zvýšená o 32,20% postupne každý rok, pričom inflácia za rok 2009 bola 1,6%.

17. Na pojednávaní dňa 23.09.2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do 09.07.2010 a zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do 25.01.2011 a 0,1% dennej zmluvnej pokuty zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 119 568,95 € od 15.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 20 270,50 € od 15.01.2012 do zaplatenia, späť s poukazom na dátum splatnosti faktúr, ktorými bola uvedená cena vyfakturovaná.

18.1. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

18.2. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18.3. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 zastavil konanie v časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do 09.07.2010 a zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do 25.01.2011 a 0,1% dennej zmluvnej pokuty zo sumy 59 227,- € od 06.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 121 586,10 € od 16.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 119 568,95 € od 15.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 20 270,50 € od 15.01.2012 do zaplatenia.

20. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.02.2015 si žalobca uplatnil zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. K tomu, aby mohol byť tento inštitút využitý je potrebné aby boli naplnené zákonom striktne definované podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia a to dôvod (tu neplatná zmluva) a majetkový prospech na základe tohto dôvodu znamenajúci nárast majetkových hodnôt strane, ktorej sa plnilo. Mesto Trenčín však nezaznamenalo žiadny prírastok svojho majetku, žiadny majetkový prospech, teda žiadne obohatenie. Na žalobcom popisovaný prípad nie je možné vztiahnuť žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ani § 451 ods. 2 Obč. zák. ani § 454 Obč. zák.. Ak by žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie žalovaného malo nastať v zmysle § 454 Obč. zák., teda že žalobca plnil za žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že by tu musela existovať zákonná povinnosť žalovaného niečo niekomu plniť a žalobca by túto zákonnú povinnosť splnil za žalovaného. Tento znak skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia absentuje. Ak nie sú naplnené zákonom určené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, potom nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o iný inštitút. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia a nesprávne vyhodnotil daný právny stav. V spornom prípade nevzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ale je pravdepodobné, že mu vznikla škoda. Táto škoda vznikla zrejme v dôsledku jeho konania na základe neplatného právneho úkonu a aplikovateľný je § 42 Obč. zák.. Ak by súd posúdil právny vzťah ako obchodnoprávny, potom je na mieste aplikácia § 268 Obch. zák.. Podstatným však je, že je nevyhnutné súčasne aplikovať ustanovenie § 43 (prevenčná povinnosť predchádzať škodám) Obč. zák. a § 441 (spoluzodpovednosť) Obč. zák.. Skutočnosť, že v tomto prípade ide o náhradu škody potvrdzuje i sám žalobca, keď na pojednávaní dňa 26.09.2014 uviedol, že dospel dospel k názoru, že uplatnený nárok podriaďujeme pod ust. § 42 OZ, a síce neplatnosť právneho úkonu a náhrada škody. Žalobca sa domnieval, že sporný prípad predstavuje titul náhrady škody. Svedčí o tom aj spomínaný § 42 Obč. zák.. Na str. 4 a 5 zápisnice žalobca svoj právny názor bližšie podrobne rozvádza. Avšak po námietke žalovaného ohľadom premlčania nároku na náhradu škody sa usiluje dosiahnuť to isté plnenie z titulu náhrady škody, nakoľko takúto žalobu, síce nesprávne právne kvalifikovanú, podal včas. Žalobca tak prezentuje svoj nárok z bezdôvodného obohatenia účelovo, lebo nárok z titulu náhrady škody už vzhľadom na jeho premlčanie úspešne uplatniť nemôže. V dôsledku neplatnosti zmluvy je nevyhnuté aplikovať § 457 OIbč. zák.. Z ustanovenia vyplýva, že zmluvné strany si majú vrátiť plnenie, ktoré z neplatne uzatvorenej zmluvy dostali. Žalobca prijal od žalovaného peniaze, no žalovaný nedostal od žalobcu absolútne nič. Žiadny majetok, žiadne výkony zhodnocujúce majetok žalobcu, ani žiadne plnenie zo zákona vyplývajúcej povinnosti žalobcom za žalovaného. Žalobca nikdy nič žalovanému neodovzdal, žiadne dielo a ani nič iné. Žalovaný teda nič od žalobcu nedostal a nemá čo vrátiť. Ak žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie malo spočívať v odvysielaní nejakých programov, potom žalovaný uviedol, že žalovaný nemá žiadne autorské ani majetkové práva k žiadnym reláciám vyrábaným a vysielaným žalobcom, nikdy mu tieto neboli odovzdané a nemá ich vo svojom archíve, neexistujú žiadne licenčné zmluvy, ktorými by žalovaný poskytol žalobcovi licenciu na zaradenie tejto relácie do vysielania. I z pohľadu autorskoprávneho je zrejmé, že žalobca zavádzal. Ak má niekto záujem vytvoriť, resp. zhotoviť dielo na objednávku zadefinuje svoju predstavu právne kvalitným spôsobom. Zároveň zadefinuje podmienky kontroly počas vykonávania diela, cenové podmienky a podmienky prevzatia diela. V neplatnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným sa však nič také nenachádza. Žalovaný len definoval, že uhradí za služby a vysielanie dohodnutú sumu. Žiadna spätná kontrola nejakého diela, žiadne prevzatie diela - nič. Dokonca i samotné ustanovenie zmluvy nie je špecifikované zmluvnými stranami ako zmluva podľa § 536 Obch. zák. a nasl., ale len ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 je zmluva neplatná, nebola nikdy schválená mestským zastupiteľstvom, a teda nereprezentuje vôľu mesta. Ale ak žalobca tvrdil, že z nej i tak vychádzal a spravoval sa ňou, potom je potrebné povedať, že nejde o zmluvu o dielo ale svojim charakterom o dotačnú zmluvu. Teda žalovaný ako orgán verejnej správy zo svojho rozpočtu vyčlenil určité finančné

prostriedky a dotoval žalobcovi samotnú výrobu jeho programov ako i jeho vysielanie. Žalobca však musel akceptovať dotačné podmienky bližšie uvedené v zmluve. Charakter dotačnej zmluvy podporuje i fakt, že žalovaný od žalobcu nič nedostal (žiadne majetkové a nemajetkové práva). Všetky majetkové práva má výlučne žalobca. (majetkové autorské práva, právo zhotoviteľa zvukovoobrazového záznamu, právo vysielateľa). Žalobca nemal možnosť žiadnym spôsobom zasahovať, kontrolovať a usmerňovať výrobu programov a vysielanie žalovaného. Z ustanovení čl. IV.ods.6 neplatnej Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 vyplýva, že žalovaný mal záujem žalobcovi len prispievať na niektoré jeho činnosti (výroba programov, vysielanie), a to podľa svojich možností v tom ktorom kalendárnom roku. Uvedené je zrejmé z toho, že žalovaný podmienil platbu na ďalšie roky jej schválením mestským zastupiteľstvom a naviac i podpísaním dodatku k tejto zmluve. Podľa čl. VI ods. 8 zmluva sa môže meniť len dodatkami. Za obdobie, ktoré uplatnil žalobca nebolo zo strany žalovaného nikdy schválené žiadne financovanie mestským zastupiteľstvom a zároveň nebol podpísaný žiadny dodatok k zmluve. Obdobné prípady financovania má Mesto Trenčín napr. s hokejovým klubom, futbalovým klubom, kde dotáciu viaže na určitý účel, napr. na celoročnú údržbu a úpravu ľadovej plochy, pričom nikoho nenapadne, že je to služba vykonávaná v prospech mesta a keď mesto nezaplatí, že by sa takýmto výkonom malo mesto bezdôvodne obohacovať. Chýba ratio veci. Prvým problémom žalobcu je, že nedôsledne postupoval pri uzatváraní Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001. I keď mesto vôľu uzatvoriť túto zmluvu neprejavilo, žalobca podpísal takúto zmluvu (ničotný právny úkon) a začal na základe nej konať. Zrejme z dôvodu, že to bola jednoduchšia cesta ako obísť zákon a spoliehať sa na dodatočnú konvalidáciu tohto právneho úkonu. Krajský súd v Trenčíne však zmluvu vyhlásil rozhodnutím 16Cob/12/2013 zo dňa 27.05.2014 za neplatnú a zároveň konštatoval nemožnosť konvalidácie jej neplatnosti následným konaním. Neplatná zmluva navyše určovala podmienku v čl. IV ods. 6, že na každý ďalší kalendárny rok zmluvné strany uzatvoria dodatok k zmluve ohľadom ďalšieho financovania. Posledný dodatok bol dodatok č. 2 zo dňa 05.09.2002. Následné roky neboli pokryté dodatkom a napriek tomu si žalobca uplatňoval dotácie od žalovaného naďalej. Takže je tu neplatná zmluva, dokonca aj ďalšie neplatné konanie na základe tejto neplatnej zmluvy a žalobca sa stále tvári, že konal dobromyseľne. Neplatná zmluva určovala ďalšiu podmienku v čl. IV ods. 6 - rozpočtové krytie žalovaným. Ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy určuje obciam a mestám povinnosť používať rozpočtové prostriedky len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce schválené. Takže, neplatná zmluva, neexistencia dodatku a k tomu neexistencia rozpočtového schválenia (vyžadovaného inak tak zmluvou ako i zákonom) a napriek tomu žalobca stále mal dobromyseľne poskytovať služby odporcovi a ešte požaduje zaplatenie služieb za rok 2010. Dokonca listom zo dňa 28.01.2010, doručeným žalobcovi dňa 29.01.2010, bol žalobca zo strany žalovaného oboznámený s tým, že zmluva zanikla a žalovaný bol požiadaný aby služby pre mesto neposkytoval, nakoľko mesto mu ich nemôže zaplatiť (nekryté rozpočtom) a vznikali by tak žalobcovi ďalšie náklady. No žalobca i tak vystavil zálohové faktúry na rok 2010 a konal ďalej. V zmysle § 457 Obč. zák. je pri neplatnej zmluve povinnosťou zmluvných strán vrátiť si plnenia, ktoré navzájom dostali. Žalobca žiadal zaplatenie sumy uvedenej v žalobe. Je však medzi stranami nesporné, čo vyplýva i z návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcu zo dňa 29.08.2011, že žalobca obdržal na základe tej istej neplatnej zmluvy od žalovaného sumu 60.000,- €. Je tak zrejmé, že v danej veci sa žalobca obohatil na úkor žalovaného. Avšak nikde nedeklaruje záujem túto sumu vrátiť, resp. tomu zodpovedajúcim spôsobom upraviť žalobný petit, čo je, podľa nášho názoru žalovaného, dôvod na zamietnutie žaloby. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, žalobca nie je schopný rešpektovať zákon ani zmluvné dojednania. Nerešpektoval základe prevenčné povinnosti pri uzatváraní zmlúv, pri predchádzaní škodám na vlastnom i cudzom majetku a tak svojim konaním sám sebe pôsobil škodu.

21. Písomným podaním zo dňa 07.02.2016 vzniesol žalovaný v konaní námietku zaujatosti sudcu, o ktorej Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením č.k. 16Ncb/2/2016-304 zo dňa 22.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.03.2016, tak, že sudkyňa JUDr. Alena Bieliková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/72/2013.

22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom M., oboznámením obsahu listín: žaloby zo dňa 29.08.2011, 05.06.2012, 11.07.2013, 21.11.2013, Predžalobná výzva k úhrade faktúr zo dňa 18.07.2011, zálohové faktúry č. 2/2010 zo dňa 14.01.2010 (vrátane prílohy), č. 5/2010 zo dňa 01.07.2010 (vrátane prílohy), č. 1/4/2001 zo dňa 10.04.2001, Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, výpis z účtu por. č. 4/2011 zo dňa 28.01.2011, doplnenia žaloby zo dňa 18.10.2011, 07.11.2011, odpory proti platobnému rozkazu zo dňa 01.12.2011, 14.08.2012, 02.09.2013, odvolania žalovaného zo dňa 19.12.2011, 17.09.2012, 17.12.2013, 25.04.2016, písomné vyjadrenia žalobcu zo

dňa 03.01.2012, 15.10.2012, 22.09.2014, 30.09.2013, 17.11.2014, 22.11.2014, 13.04.2015, 27.01.2016, 09.05.2016, 15.07.2016, 03.08.2016, 02.08.2016, 15.01.2016, 27.01.2016, 23.02.2016, 18.03.2016, 29.08.2016, 10.09.2016, 22.09.2016, 03.02.2017, 20.02.2017, 18.03.2017, 05.02.2016, uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 136, č. 106 zo dňa 28.06.2001, č. 32 zo dňa 21.02.2002, č. 185 zo dňa 14.12.2000, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/203/2010-103 zo dňa 30.11.2011, rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/70/2010-59 zo dňa 27.08.2010, Porovnanie jednotkových cien regionálnych televízií v rámci TSK uverejnené v mesačníku Trenčiansky Blesk č. 106 v júni 2014, DVD záznam z rokovania Mestského zastupiteľstva v Trenčíne zo dňa 28.06.2001, na ktorom mala byť schválená predmetná zmluva o budúcej zmluve, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 10/2012 zo dňa 30.11.2012, Správa o plnení Zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi Mestom Trenčín a Televíziou Trenčín zo dňa 28.06.2001, Informácia k plneniu Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy medzi Mestom Trenčín a Slovakia okolo sveta spol. s r.o., Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obch. zák. zo dňa 14.09.2000, Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi INTEGRO, mestská organizácia, Trenčín a žalobcom zo dňa 30.11.2000, Výpočtový list úhrady za užívanie nebytových priestorov zo dňa 30.11.2000, Ďalšie dohodnuté podmienky k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2000, kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 22.12.2000, výpis z LV č. 1276, k. ú. Záblatie zo dňa 19.03.2001, súpis HIM, inventúrna súpiska stavu DIM k 1.2001, súpis bežných výdavkov, Žiadosť o urýchlené prerokovanie naplnenia Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 29.05.2001, návrh Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania Mestskej televízie, Nábehové štádium vysielania, list Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 18.04.2001, Žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k výstavbe vysielacieho strediska zo dňa 23.01.2001, záväzné stanovisko k výstavbe zo dňa 15.02.2001, ohlásenie stavebnej úpravy (doplnenie podkladov) zo dňa 10.11.2000, súhlas k stavebným prácam zo dňa 28.11.2000, oznámenie k ohláseniu stavebnej úpravy zo dňa 14.12.2000, záväzné stanovisko zo dňa 06.12.2000, vyhodnotenie plnenia zmluvných podmienok zo dňa 21.02.2002, zápisnica z 20. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne zo dňa 21.02.2002, návrh na zriadenie televízneho štúdia zo dňa 31.08.2000, projekt Televízie Trenčín, Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trenčín schválené dňa 28.08.1997, dovolanie žalobcu zo dňa 23.06.2014 proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/12/2013 zo dňa 27.05.2014, doplnenie uvedeného dovolania zo dňa 18.07.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/12/2013 zo dňa 27.05.2014, opravné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/12/2013 zo dňa 27.05.2014, Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 21.11.2011, Dodatok č. 2 k Zmluve zo dňa 05.09.2012, faktúry č. 26/2010 zo dňa 30.06.2010 (vrátane prílohy), č. 54/2010 zo dňa 31.12.2010 (vrátane prílohy), č. 17/2011 zo dňa 30.06.2011 (vrátane prílohy), č. 41/2011 zo dňa 31.12.2011 (vrátane prílohy), č. 2011017 zo dňa 31.01.2011, č. 2011031 zo dňa 28.02.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2973/2013 zo dňa 29.01.2014, zmluva o dielo zo dňa 19.12.2014 uzavretá medzi TSK a MEDIA TV, spol. s r.o., Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 14.05.2012 uzavretá medzi Mesto Trenčín a Euro Mustra s.r.o., objednávka zo dňa 11.12.2012, printscreen Porušenie práva na prístup k súdu pri posudzovaní žaloby všeobecným súdom, porovnanie cien medzi TV Považie, Infoštúdio mesta Dolný Kubín, Televízia Trenčín, Zmluva o spolupráci č. 2010/0018 zo dňa 22.01.2010, tabuľka - porovnanie jednotkových cien regionálnych televízií, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.02.2015, 04.02.2015, 07.02.2016, 13.05.2016, 17.02.2016, 13.09.2016, 21.09.2016, 10.06.2014, list žalovaného zo dňa 28.01.2010, vrátane doručenky, námietka zaujatosti K., MA, PhD. Zo dňa 25.04.2016, písomné vyjadrenie K.. Zo dňa 07.09.2016, Príjmy približne porovnateľných televízií, F., licencie T/126, TD/26, TD/11, programová štruktúra, DVD s reláciami TVT, tabuľka jednotkových cien, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/49/2014, 4Obdo/69/2014 zo dňa 25.08.2015, odvolania žalobcu zo dňa 28.01.2016, 24.04.2016, Porovnanie jednotkových cien regionálnych televízií vo väzbe zmluva a na jej základe faktúra, zmluva o dielo č. 2011/0065 zo dňa 25.03.2011, printscreen internetovej stránky TSK - prehľady faktúr, faktúry č. 01/00215/11, č. 01/0028/11, č. 01/00203/11, č. 01/00266/11, č. 01/00196/11, č. 01/00420/11, č. 01/00202/11, č. 01/00202/11, č. 01/00285/11, č. 01/00335/11, zmluva č. 2011/0064 zo dňa 28.03.2011, návrh Zmluvy o poskytovaní služieb a spolupráci zo dňa 01.01.2010, návrh dodatku č. 1 k uvedenej zmluve, printscreen internetovej stránky Mesta Piešťany - prehľad faktúr, Zmluva o spolupráci č. 2011/0067, Zmluva č. 2011/0066 zo dňa 28.09.2011, Dohoda č. 1/2011, Zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nadobúdaním, produkciou a koprodukciou televíznych programov zo dňa 31.03.2015, dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, printscreen internetovej stránky Mesta Banská Bystrica

- prehľad faktúr, zmluva o dielo č. 1/2012 zo dňa 30.12.2011, printscreen internetovej stránky Mesta Pezinok - prehľad faktúr, predfaktúry č. P11/012 zo dňa 01.12.2011, č. P12/005 zo dňa 01.12.2011, faktúra č. 12/005 zo dňa 31.01.2012, písomné vyjadrenie TSK zo dňa 16.02.2017, rozpis cien za obdobie od 17.09.2001 - 31.12.2002, miera inflácie za roky 2003 - 2010.

23. Z výpisu z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 136 je zrejmé, že dňa 31.08.2000 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo a) schvaľuje zriadenie televízneho štúdia, b) poveruje primátora mesta podpísať zmluvu o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielania.

24. Z návrhu na zriadenie televízneho štúdia, vypracovaného C., zástupcom primátora a C., predloženého na rokovaní Mestského zastupiteľstva v Trenčíne 31.08.2000, je zrejmé, že pre udelenie licencie je nutné uzatvoriť Zmluvu o budúcej zmluve, ktorá by zahŕňala (mimo všeobecných ustanovení) i tieto záväzky a povinnosti: Mesto Trenčín: a) odpredaj pozemku pod rozostavaným vysielačom so stožiarom v Záblatí, ktorý odkúpi žalobca od Slovakcable Bratislava, b) poskytne priestory a zariadenia, ktoré sú majetkom mesta a nachádzajú sa v priestoroch Mierového námestia č. 22, c) uhrádzať po dobu 20 rokov zmluvnú cenu za služby a vysielanie TV objednaných programov, týkajúcich sa života v mesta a pod. (pre rok 2000 čiastka 1,255 mil. Sk za relácie Videotext, Telenoviny a Týždenník, pre rok 2001 čiastka 2,950 mil. Sk - naviac relácia Studňa, pre rok 2002 3,412 mil. Sk - naviac relácia Mozaika, pre rok 2003 3,925 mil. Sk - naviac elácia Hodina -H, d) povoliť rekonštrukciu objektu vysielača s montážou nového zariadenia a uvedenie vysielača do prevádzky, e) povoliť úpravu terajších priestorov pre potreby TV štúdia. Žalobca: a) zaväzuje sa financovať výdavky spojené s udelením licencie, rekonštrukciou objektu vysielača, vybavenie vysielača potrebným zariadením, jeho sprevádzkovanie a ochranu, výdavky na úpravu terajších priestorov TV štúdia a vybavenie TV štúdia technikou, výdavky na vybudovanie zariadenia k prenosu signálu zo štúdia na vysielač a výdavky so začatím vysielania v zmysle udelenej licencie, b) vykoná personálne obsadenie kvalifikovanými pracovníkmi, ako aj úhradu miezd a zákonom stanovených odvodov, c) bude uhrádzať odvody za používanie, resp. šírenie umeleckých výkonov v rozsahu ustanovení autorského zákona, d) bude vykonávať úhrady spojené s prevádzkou a servisom vysielača a s prevádzkou TV štúdia ako aj úhrady za činnosť externých pracovníkov v zmysle platných predpisov.

25.1. Dňa 14.09.2000 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, v ktorej sa v čl. II bode 1 zmluvné strany zaviazali, že v prípade, ak Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schváli v rozpočte mesta finančné prostriedky na zriadenie a vysielanie mestskej televízie a žalobca sa stane držiteľom licencie na terestriálne vysielanie v SR, uzatvoria na základe písomnej výzvy Mesta Trenčín zmluvu o spolupráci alebo inak nepomenovanú zmluvu, ktorej predmetom budú najmä: a) podmienky pri zabezpečovaní prevádzky a vysielania TVT, b) úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami pri zabezpečovaní úhrad za služby a vysielanie TVT. 25.2. Podľa čl. I bodu 1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy žalobca je žiadateľom o udelenie licencie na televízne terestriálne vysielanie v SR, s pokrývaným územím Mesto Trenčín a okolie. 25.3. Podľa čl. I bodu 2 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy Mesto Trenčín chce pre svojich občanov zabezpečiť vysielanie mestskej televízie so sídlom v Trenčíne s názvom Televízia Trenčín, v skratke TVT. 25.4. Podľa čl. I bodu 3 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy za účelom zriadenia TVT a započatia vysielania na základe udelenia licencie uzatvárajú zmluvné strany túto zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy. 25.5. Podľa čl. III bodu 1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy podmienky spolupráce pri zabezpečovaní prevádzky a vysielania TVT žalobca sa zaväzuje financovať: a) náklady spojené s udelením licencie, b) náklady na opravu objektu vysielača a vybavenie potrebným zariadením, jeho sprevádzkovanie a jeho ochranu, c) náklady na prerobenie jestvujúcich priestorov na Mierovom námestí č. 22 v etapách na potrebnú úroveň budúceho TV štúdia, d) náklady na vybudovanie zariadenia k prenosu signálu zo štúdia na vysielač, e) náklady so začatím vysielania v zmysle udelenej licencie.

25.6. Podľa čl. III bodu 2 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy Mesto Trenčín sa zaväzuje: a) prenajať na dobu 20 rokov jestvujúce priestory na Mierovom námestí č. 22 pre účely štúdia TVT v prípade, že udelená licencia bude na túto dobu po uplynutí doteraz možnej doby jej udelenia, t.j. 12 rokov, predĺžená, b) predať: 1. pozemok vysielača so stožiarom v Trenčíne - Záblatí s tým, že kúpu objektu si dohodne žalobca s firmou Slovakcabel Slovakia spol. s r.o., so súčasným prevzatím doterajšieho dlhu na nájomnom žalobcom, 2. zariadenie a videotechniku, ktorú má Mesto Trenčín v majetku a teraz používa za zostatkovú hodnotu, c) vydať povolenie po splnení zákonných podmienok: 1. na rekonštrukciu objektu vysielača, s montážou nového zariadenia a uvedenia do prevádzky, 2. na úpravu jestvujúcich priestorov pre potreby štúdia TVT. 25.7. Podľa čl. IV bodu 1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy žalobca vykoná: a) personálne obsadenie kvalifikovanými zamestnancami, ako aj úhradu miezd a odvodov do fondov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, b) odvody za používanie, resp. šírenie umeleckých výkonov v rozsahu a spôsobmi uvedenými v príslušných ustanoveniach autorského zákona, c) úhrady spojené s prevádzkou a zmluvným servisom vysielača, d) úhrady spojené s prevádzkou TVT štúdia, e) úhrady na činnosť externých zamestnancov v zmysle platných predpisov. 25.8. Podľa čl. IV bodu 2 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy Mesto Trenčín uhradí: a) cenu za služby a vysielanie TVT 1. pre rok 2000 v sume 1 254 930,- Sk, ktorá je určená podľa štruktúry vysielania Videotext, Telenoviny a Týždenník a zahŕňa i nábehové štádium vysielania - výroba grafiky, jingle, zvučky, upútavky, stavby pre relácie, kľúčovacie plochy, osvetlenie, ... a to v roku 2001, 2. pre rok 2001 v sume 2 949 950,- Sk, zvýšenej o mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámenej Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne v prípade, ak podľa štruktúry vysielania k reláciám v zmysle tohto čl. 2 písm. a) bod 1 pribudne relácia Studňa, 3. pre rok 2002 v sume 3 412 450,- Sk, zvýšenej o mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámenej Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne v prípade, ak podľa štruktúry vysielania k reláciám v zmysle tohto čl. 2 písm. a) bod 1 a 2 pribudne relácia Mozaika, 4. pre rok 2003 v sume 3 924 950,- Sk, zvýšenej o mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámenej Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne v prípade, ak podľa štruktúry vysielania k reláciám v zmysle tohto čl. 2 písm. a) bod 1, 2, 3 pribudne posledná, projektom riešená relácia Hodina „H“. b) Pre roky 2004 a ďalšie bude cena za služby a vysielanie TVT na úrovni základnej ceny roku 2003, zvýšená o mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámenej Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne. 25.9. Podľa čl. V bodu 1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy vzhľadom na špecifické podmienky nakladania s majetkom mesta, kedy je potrebné schválenie príslušných krokov a čerpania finančných prostriedkov Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne, začne sa príprava príslušnej zmluvy na základe výzvy Mesta Trenčín do 14 dní odo dňa schválenia zámeru a udelenia splnomocnenia primátorovi mesta k podpisu tejto zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy. 25.10. Podľa čl. V bodu 2 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy riadnu zmluvu za predpokladu splnenia ustanovenia ods. 1 tohto článku a predchádzajúcich súvisiacich ustanovení tejto zmluvy, uzavrú zmluvné strany najneskôr do 30 dní odo dňa schválenia finančných prostriedkov v rozpočte mesta Trenčín.

26.1. Dňa 19.06.2001 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, ktorej predmetom podľa čl. III je: a) úprava podmienok pri zabezpečovaní prevádzky a vysielania mestskej televízie so sídlom v Trenčíne s názvom televízia Trenčín, v skratke TVT; b) úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami pri zabezpečovaní úhrad za služby a vysielanie TVT. 26.2. Podľa čl. II bodu 1 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie uznesením č. 136 zo dňa 31.08.2000 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne zriadenie televízneho štúdia a poverilo primátora mesta podpísať zmluvu o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielania so žalobcom. 26.3. Podľa čl. II bodu 2 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielania rozhodnutím č. T/126/2000 zo dňa 03.10.2000, ktoré sa stalo

právoplatným a vykonateľným 13.11.2000 udelila žalobcovi licenciu č. T/126 na lokálne terestriálne vysielanie v Meste Trenčín na dobu 12 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 26.4. Podľa čl. II bodu 3 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách oznámil žalobca Rade pre vysielania a retransmisiu údaje podľa § 46 citovaného zákona a predložil príslušné doklady podaním zo dňa 29.03.2001. 26.5. Podľa čl. IV bodu 1 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie žalobca sa zaväzuje financovať z vlastných zdrojov: a) náklady spojené s udelením licencie, b) náklady na opravu objektu vysielača a vybavenie potrebným zariadením, jeho sprevádzkovania a jeho ochranu, c) náklady na prerobenie jestvujúcich priestorov na Mierovom námestí č. 22 v etapách na potrebnú úroveň budúceho televízneho štúdia, d) náklady na vybudovanie zariadenia k prenosu signálu zo štúdia na vysielač, e) náklady so začatím vysielania v zmysle udelenej licencie. 26.6. Podľa čl. IV bodu 2 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie žalobca zabezpečí: a) personálne obsadenie kvalifikovanými zamestnancami, ako aj úhradu miezd a odvodov do fondov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, b) odvody za používanie, resp. šírenie umeleckých výkonov v rozsahu a spôsobmi uvedenými v príslušných ustanoveniach autorského zákona, c) úhrady spojené s prevádzkou a zmluvným servisom vysielača, d) úhrady spojené s prevádzkou televízneho štúdia, e) úhrady na činnosť externých zamestnancov v zmysle platných predpisov. 26.7. Podľa čl. IV bodu 3 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie mesto uhradí za služby a vysielanie TVT: a) nábehové štádium vysielania - výroba, grafiky, jingle, zvučky, upútavky, stavby relácie, kľúčovacie plochy, osvetlenie a pod., spojené s výrobou relácií Videotext, Telenoviny a Týždenník vo výške 1 254 930,- Sk, a to do 10 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy na základe vystavenej faktúry. b) výrobu a vysielania relácií Telenoviny, Týždenník a Studňa v sume 2 949 950,- Sk, zvýšenú o mieru inflácie v roku 2000 meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámenej Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne (ďalej len inflácia) vo výške 12%, t.j. celkovo v sume 3 309 900,- Sk. Mesto poskytne žalobcovi preddavok v sume 60% z uvedenej čiastky, t.j. 1 985 940,- Sk, do 10 dní po podpísaní tejto zmluvy, a to na základe zálohovej faktúry, ktorú vystaví žalobca. Preddavok na ďalšie trojmesačné obdobie bude vždy poskytnutý do 3 dní po predložení vyúčtovania predošlého poskytnutého preddavku. Žalobca sa zaväzuje preddavok vyúčtovať vždy najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí tretieho mesiaca. c) výrobu a vysielanie v roku 2002 relácií Telenoviny, Týždenník a Studňa vo výške 2 949 950,- Sk a za novú reláciu Mozaika dohodnutú cenu 462 500,- Sk, čo spolu predstavuje 3 412 450,- Sk, zvýšenú o mieru inflácie za rok 2011. Mesto poskytne žalobcovi preddavok vo výške 25% z predmetnej čiastky. Mesto môže na požiadanie poskytnúť žalovanému preddavok vo výške 60%, a to len v prípade nepredvídaných okolností (napr. vyššia moc).Preddavok mesto uhradí do 10 dní po obdržaní zálohovej faktúry zo strany žalobcu, vystavenej v kalendárnom roku, za ktorý sa úhrada za služby a vysielanie TVT poskytuje. Žalobca a zaväzuje zúčtovať programové služby a vysielanie štvrťročne so zohľadnením už poskytnutého preddavku. Preddavok na ďalšie trojmesačné obdobie bude vždy poskytnutý do 3 dní po predložení vyúčtovania predošlého poskytnutého preddavku. d) výrobu a vysielanie v roku 2003 relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa a Mozaika v sume 3 412 500,- Sk a za novú reláciu Hodiny - H dohodnutú cenu 512 500,- Sk, čo spolu predstavuje 3 924 950,- Sk, zvýšenú o mieru inflácie za rok 2002. Mesto poskytne žalobcovi preddavok vo výške 25% z predmetnej čiastky. Preddavok mesto uhradí do 10 dní po obdržaní zálohovej faktúry zo strany žalobcu, vystavenej v kalendárnom roku, za ktorý sa úhrada za služby a vysielania TVT poskytuje. Preddavok na ďalšie trojmesačné obdobie bude poskytnutý vždy do 10 dní po predložení vyúčtovania predošlého preddavku. Žalobca sa zaväzuje vyúčtovať preddavok vždy najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí tretieho mesiaca. e) Pre roky 2004 a ďalšie bude cena za služby a vysielanie TVT na úrovni základnej ceny v roku 2003, zvýšenú o mieru inflácie. Mesto poskytne žalobcovi preddavok vo výške 25% z predmetnej čiastky. Preddavok mesto uhradí do 10 dní po obdržaní zálohovej faktúry zo strany žalobcu, vystavenej v kalendárnom roku, za ktorých sa úhrada za služby a vysielanie TVT poskytuje. Preddavok na ďalšie

trojmesačné obdobie bude poskytnutý vždy do10 dní po predložení vyúčtovania predošlého preddavku. Žalobca sa zaväzuje vyúčtovať preddavok vždy najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí tretieho mesiaca. 26.8. Podľa čl. IV bodu 5 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zúčtovacia faktúra musí obsahovať podrobnú špecifikáciu poskytnutia použitého preddavku v členení podľa vyrábaných a vysielaných relácií a s uvedením ich jednotkových cien. 26.9. Podľa čl. IV bodu 6 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie úhrada služieb a vysielania uvedená pod písm. c), d), e) bodu 3 tohto článku bude realizovaná po schválení v rozpočte mesta na príslušný rok a upresnená dodatkami k tejto zmluve. 26.10. Podľa čl. IV bodu 7 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie faktúra musí obsahovať nasledovné náležitosti: a) obchodné meno, sídlo, IČO a DIČ oboch zmluvných strán, b) číslo faktúry, c) deň odoslania a deň splatnosti faktúry, deň zdaniteľného plnenia, d) označenie peňažného ústavu a číslo účtu, na ktorý sa má platiť, e) fakturovanú sumu, DPH, cenu vrátane DPH, f) označenie diela, g) pečiatka a podpis oprávnenej osoby. 26.11. Podľa čl. IV bodu 8 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie v prípade, ak faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v tejto zmluve, je mesto oprávnené ju vrátiť žalobcovi na doplnenie. V takom prípade sa preruší plynutie lehoty splatnosti a nová lehota splatnosti začne plynúť dňom doručenia opravenej faktúry mestu. 26.12. Podľa čl. V bodu 1 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie žalobca sa zaväzuje zabezpečiť vysielanie v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a v súlade s týmto zákonom usporiadať všetky svoje právne vzťahy tak, ako to vyžaduje tento zákon. 26.13. Podľa čl. V bodu 2 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie žalobca sa zaväzuje začať s vysielaním v termíne do 3 mesiacov od podpísania tejto zmluvy, ak budú zo strany mesta splnené všetky finančné záväzky uvedené v čl. IV bode 3. 26.14. Podľa čl. V bodu 4 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zmluvné pokuty: a) v prípade, že mesto neuhradí platby za služby a vysielanie TVT v dohodnutých termínoch, žalobca má právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, b) v prípade, že žalobca nezačne s vysielaním TVT do 3 mesiacov po podpísaní tejto zmluvy, mesto má právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z poskytnutých čiastok za každý deň omeškania.

27. Dňa 21.11.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, ktorým bol zmenený čl. IV bod 3 písm. b) uvedenej zmluvy nasledovne: „Výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník a Studňa vo výške 2 949 950,- Sk, zvýšenú o mieru inflácie v roku 2000 meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámenej Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne (ďalej len inflácia) vo výške 12%, t.j. celkovo vo výške 3 309 900,- Sk. Mesto poskytne žalobcovi preddavok vo výške 80% z uvedenej čiastky, t.j. 2 647 920,- Sk, z toho suma 1 985 940,- Sk už bola žalobcovi vyplatená v súlade s doteraz platným znením tohto odseku zmluvy a zvyšná suma 661 980,- Sk bude vyplatená do 2 dní odo dňa podpísania tohto dodatku k zmluve, a to na základe zálohovej faktúry, ktorú vystaví žalobca. Preddavok sa poskytuje na technický rok, ktorý začína plynúť dňom 17.09.2001 (t.j. zahájením vysielania) a končí 16.09.2002. Žalobca sa zaväzuje, že poskytnutý preddavok vyúčtuje do 16.09.2002. Po vyúčtovaní tohto preddavku bude vyplatených zvyšných 20% prislúchajúcich na technický rok 17.09.2001 - 16.09.2002.“

28.1. Dňa 05.09.2002 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok č. 2 k Zmluve o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, ktorým bol vypustený čl. IV bod 3 písm. e) uvedenej zmluvy. 28.2. Podľa bodu 2 Dodatku č. 2 čl. IV bod 3 písm. b) zmluvy sa mení nasledovne: „Výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník a Studňa v rozsahu 75 premiérových minút týždenne, v čase od 17.09.2001 do 16.09.2002 a od 01.09.2002 do 31.12.2002 výroba a vysielanie relácie Mozaika v rozsahu 30 premiérových minút týždenne. Celková cena za výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa a Mozaika predstavuje čiastku 5 319 955,- Sk, vrátane DPH za obdobie od 17.09.2001 do 31.12.2002 a člení sa nasledovne:

- cena za obdobie od 17.09.2001 do 31.12.2001, t.j. 1 130 vysielaných minút predstavuje čiastku 955 980,- Sk, vrátane DPH.

- cena za obdobie od 01.01.2002 do 16.09.2002, t.j. 2 775 vysielaných minút predstavuje čiastku 2 888 775,- Sk, vrátane DPH.

- cena za obdobie od 17.09.2002 do 31.12.2002 predstavuje čiastku 1 475 200,- Sk, vrátane DPH (z toho sumu 204 000,- Sk vrátane DPH za novú reláciu Mozaika vysielanú do konca roku v rozsahu 510 premiérových minút). Splatnosť ceny: z celkovej sumy 5 319 955,- Sk bolo zaplatených 2 647 920,- Sk dňa 02.07.2001 a 23.11.2001, 661 980,- Sk dňa 15.04.2002, t.j. celkovo je k dnešnému dňu zaplatené 3 309 900,- Sk. Rozdiel vo výške 2 010 055,- Sk bude zaplatený nasledovne: 534 855,- Sk do 14 dní po podpise tohto dodatku, 1 475 200,- Sk do 14 dní po podpise tohto dodatku a 588 374,- Sk do 01.12.2002 ako preddavok na výrobu pre rok 2003.“ 28.3. Podľa bodu 3 Dodatku č. 2 čl. IV bod 3 písm. c) sa mení nasledovne: „Výrobu a vysielanie v roku 2003 relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa v rozsahu 75 premiérových minút týždenne za jednotkovú cenu 1 120,- Sk (zvýšená o mieru inflácie v roku 2002 meranú indexom spotrebiteľských cien, oznámené Krajskou správou Štatistického úradu SR v Trenčíne - ďalej len inflácia), reláciu Mozaika v rozsahu 30 premiérových minút týždenne za jednotkovú cenu 161,- Sk (zvýšená o infláciu a DPH). Preddavok na I. polrok bude mestom uhradený v mesiaci február 2003 na základe faktúry vystavenej žalobcom a preddavok na II. polrok do 15.07.2003. Preddavok mesto poskytne vždy po vyúčtovaní predchádzajúceho preddavku. Zúčtovanie preddavku za II. polrok 2003 predloží žalobca do 15.01.2004. 28.4. Podľa bodu 4 Dodatku č. 2 čl. IV bod 3 písm. d) sa mení nasledovne: „Pre roky 2004 a ďalšie nasledovné roky bude cena za služby a vysielanie TVT na úrovni základnej ceny roku 2003, zvýšenú o infláciu, vrátane poskytovania preddavkov.“

29. Listom zo dňa 28.01.2010, doručeným žalobcovi 29.01.2010, oznámil žalovaný žalobcovi svoje rozhodnutie o ukončení zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 v súlade s § 352 ods. 2 Obch. zák., nakoľko sú tu skutočnosti, v dôsledku ktorých sa stalo ďalšie plnenie zo strany žalovaného nemožným. Od 01.01.2005 totiž vstúpilo do platnosti ust. § 13 ods. 2 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce schválené. Na základe uvedeného žalovaný mohol použiť svoje rozpočtové prostriedky len na účely, na ktoré boli v rozpočte mesta schválené, a teda nemohol vykonať úhradu faktúr žalobcu. O obsahu uznesenia č. 546 zo dňa 17.12.2009 žalobca bol informovaný už listom zo dňa 21.01.2010. S poukazom na uvedené mal žalovaný v zmysle § 352 ods. 4 za preukázanú nemožnosť plnenia z jeho strany. Nemožnosť ďalšieho plnenia zmluvy bola tak spôsobená v dôsledku okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, nakoľko ide o prekážku, ktorá nastala úplne nezávisle od vôle povinnej strany a táto jej bráni v splnení zmluvných povinností. Žalobca oznámil žalovanému, že na plnenie zo zmluvy mu poskytol čiastku 60 000,- €, ktorá bola schválená v rozpočte. Vo zvyšku záväzok žalovaného zanikol. Zároveň žalobca požiadal žalovaného, aby bez zbytočného odkladu ukončil poskytovanie služieb v zmysle predmetnej zmluvy, nakoľko tieto mu žalovaný nemôže zaplatiť a žalobcovi by tak vznikali náklady, ktoré by neboli podložené plnením zo strany žalovaného.

30. Zálohovou faktúrou č. 2/2010 zo dňa 14.01.2010, splatnou 05.02.2010, vyfakturoval žalobca žalovanému, na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001 a dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2002, v zmysle čl. IV bodu 3 písm. d), zálohu na výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa, Mozaika a Hodina - H, na obdobie 1. polroka 2010, celkovú výšku zálohy 119 227,- €. Podľa výpisu z účtu žalobcu, žalovaný z uvedenej faktúry uhradil dňa 26.01.2011 sumu 60 000,- €. Zostatok zálohovej faktúry č. 2/2010 v sume 59 227,- € žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil.

31. Faktúrou č. 26/2010 zo dňa 30.06.2010, splatnou 09.07.2010 vyfakturoval žalobca žalovanému, na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001 a dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2002, v zmysle čl. IV bodu 3 písm. d), za výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa, Mozaika a Hodina - H, za obdobie 1. polroka 2010, celkovú cenu v sume 119 227,- €.

32. Zálohovou faktúrou č. 5/2010 zo dňa 01.07.2010, splatnou 15.07.2010, vyfakturoval žalobca žalovanému, na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001 a dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2002, v zmysle čl. IV bodu 3

písm. d), zálohu na výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa, Mozaika a Hodina - H, na obdobie 2. polroka 2010, celkovú výšku zálohy 121 586,10 €. Žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi doteraz neuhradil.

33. Faktúrou č. 54/2010 zo dňa 31.12.2010, splatnou 25.01.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému, na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001 a dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2002, v zmysle čl. IV bodu 3 písm. d), za výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa, Mozaika a Hodina - H, za obdobie 2. polroka 2010, celkovú cenu v sume 121 586,10 €.

34. Faktúrou č. 17/2011 zo dňa 30.06.2011, splatnou 14.07.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému, na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001 a dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2002, v zmysle čl. IV bodu 3 písm. d), zálohu na výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa, Mozaika a Hodina - H, na obdobie 1. polroka 2011, celkovú cenu 119 568,95 €. Žalovaný túto faktúru žalobcovi doteraz neuhradil.

35. Faktúrou č. 41/2011 zo dňa 31.12.2011, splatnou 14.01.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému, na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2001 a dodatku č. 2 zo dňa 05.09.2002, v zmysle čl. IV bodu 3 písm. d), zálohu na výrobu a vysielanie relácií Telenoviny, Týždenník, Studňa, Mozaika a Hodina - H, na obdobie 2. polroka 2011, celkovú cenu 20 270,50 €. Žalovaný túto faktúru žalobcovi doteraz neuhradil.

36.1. Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu 19.06.2001 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

36.2. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

36.3. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

36.4. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

36.5. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

36.6. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

36.7. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

36.8. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. 9rávny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

36.9. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36.10. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu 19.06.2001 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne

prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

36.11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

36.12. Podľa § 6 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

36.13. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 19.06.2001 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.

36.14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka.

36.15. Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a použitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania medzi obcami, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu samosprávneho kraja ustanovuje osobitný zákon.

36.16. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce alebo rozpočte vyššieho územného celku schválené.

36.17. Podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

36.18. Podľa § 575 ods. 2 Obč. zák. plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

36.19. Podľa § 577 ods. 1 Obč. zák. dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

36.20. Podľa § 577 ods. 2 Obč. zák. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.

36.21. Podľa § 352 ods. 2 Obch. zák. záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

36.22. Podľa § 353 Obch. zák. dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť ( § 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie § 373 a nasl.

36.23. Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36.24. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36.25. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36.26. Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

36.27. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36.28. Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36.29. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

36.30. Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák. s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

35.31. Podľa § 42 Obč. zák. ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

36.32. Podľa § 268 Obch. zák. kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( § 373 a nasl.).

36.33. Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

36.34. Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

36.35. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36.36. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

36.37. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák. premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

36.38. Podľa § 394 ods. 3 Obch. zák. pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

36.39. Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

36.40.Podľa § 398 Obch. zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

35.41. Podľa § 560 Obč. zák. ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

36.42. Podľa § 139 žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

36.43. Podľa § 140 ods. 1 zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

36.44. Podľa § 140 ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

36.45. Podľa § 142 ods. 1 o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

36.46. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

36.47. Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.06.2001 uzavreli Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. 38.1. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Trenčíne dňa 31.08.2000 bol predložený Návrh na zriadenie televízneho štúdia, podľa ktorého pre udelenie licencie bolo nutné uzatvoriť Zmluvu o budúcej zmluve, pričom návrh obsahuje aj konkrétne práva a povinnosti strán sporu. Uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 136 zo dňa 31.08.2000 bolo schválené zriadenie televízneho štúdia a zároveň mestské zastupiteľstvo poverilo primátora podpísať zmluvu o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielanie. Dňa 14.09.2000 uzavreli strany sporu Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli podmienky pri zabezpečovaní prevádzky a vysielania TVT a úprava vzťahov pri zabezpečovaní úhrad za služby a vysielanie TVT. S rovnako všeobecne formulovaným predmetom úpravy (čl. II zmluvy) uzavreli strany sporu dňa 19.06.2001 Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie.

38.2. Zo znenia uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 136 zo dňa 31.08.2000, ktorým bol primátor poverený k podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve k udeleniu licencie na televízne vysielanie, vyplýva, že je neurčité, keďže neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluvy, nie je zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je jeho predmetom, v prospech koho a za akú cenu, a tiež je nezrozumiteľné, keďže nezaznamenáva schválenie zmluvy, ale iba poveruje primátora k jej podpísaniu. V konaní teda nebolo preukázané, že by mestské zastupiteľstvo dňa 31.08.2000 schválilo Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2000, resp. jej podstatné náležitosti. Túto skutočnosť súd nemal za preukázanú ani z výpovedí svedkov, vypočutých v spore, nakoľko svedkovia nevymedzili podstatné náležitosti Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorá mala byť, podľa nich, schválená mestským zastupiteľstvom, a teda nielenže zo znenia uznesenia č. 136, ale ani z výpovedí svedkov nebolo možné ustáliť podstatné náležitosti Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú malo mestské zastupiteľstvo dňa 31.08.2000 schváliť. Tvrdenie žalobcu o tom, že Zmluva o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.09.2000 mala byť schválená mestským zastupiteľstvom nevyplýva ani z Návrhu na zriadenie televízneho štúdia, ktorý obsahuje zmluvné práva a povinnosti strán sporu, ktoré mala upravovať Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, potrebná k udeleniu licencie. Z vymedzenia zmluvných práv a povinností zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v návrhu na zriadenie televízneho štúdia a zo zmluvných práv a povinností, upravených Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2000 je zrejmé, že tieto sú rozdielne, nakoľko Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2000 obsahuje naviac oproti náležitostiam zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, uvedeným v návrhu na zriadenie televízneho štúdia, najmä navýšenie ceny zmluvného plnenia o mieru inflácie (teda dohodnutá iná, podstatne vyššia cena) a určuje dobu prenájmu predmetných vecí na 20 rokov. Z uvedeného vyplýva, že ani pri výklade uznesenia č. 136 v spojení s návrhom na zriadenie televízneho štúdia nemožno jednoznačne ustáliť podstatné náležitosti zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, na ktorej podpísanie bol primátor poverený.

38.3. Schválenie Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne v konaní preukázané nebolo. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 bez súhlasu Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, v dôsledku čoho je v zmysle § 39 Obč. zák. a § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 19.06.2011 pre jej rozpor so zákonom absolútne neplatná. Súd z uznesení č. 136, č. 106, č. 32 a č. 185 Mestského zastupiteľstva v Trenčíne nezistil vôľu schváliť Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001. Z uznesenia č. 136 je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo poverilo primátora k podpísaniu zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy k udeleniu licencie, ktorej podstatné náležitosti však v konaní preukázané neboli, v dôsledku čoho nebolo preukázané, že by týmto uznesením boli schválené podstatné náležitosti Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2000, na základe ktorej mala byť uzavretá Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001. Je pritom potrebné prihliadnuť aj na to, že Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 v porovnaní so Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2000 obsahuje naviac ustanovenia o dohodnutej zmluvnej pokute a splatnosti ceny za zmluvné plnenie, vrátane úhrady preddavkov. Uznesením č. 106 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne zobralo na vedomie Správu o plnení Zmluvy o budúcej zmluve, uzatvorenej medzi stranami sporu. Zo zápisnice zo dňa 28.06.2011 je zrejmé, že C. predložil mestskému zastupiteľstvu materiál pod bodom 12 a zároveň informoval o tom, že dňa 19.06.2001 bola podpísaná Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001. Z uvedeného (uznesenie č. 106) však nevyplýva prejav vôle mestského zastupiteľstva schváliť Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001. Podľa uznesenia č. 32 zo dňa 21.02.2000 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne zobralo na vedomie Vyhodnotenie plnenia zmluvných podmienok so žalobcom, teda týmto uznesením taktiež neprejavilo vôľu schváliť Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001, príp. jej podstatné náležitosti. Schválenie Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov, vypočutých v konaní, ktorí konkrétne neuviedli podstatné náležitosti zmluvy, ktorá mala byť, podľa nich, schválená mestským zastupiteľstvom. Okrem toho, vôľa mestského zastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý následne nemožno meniť ani dopĺňať na základe výpovedí osôb podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej vôle mestského zastupiteľstva, a ani jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva, keďže títo svoju vôľu už vyjadrili práve v príslušných uzneseniach. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/49/2014, 4Obdo/69/2014 zo dňa 25.08.2015)

38.4. Je nesporné, že v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života mesta, najmä je mu vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa jeho majetku. Na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 mal žalovaný (mesto) poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie pri nábehovom štádiu vysielania v sume 1 254 930,- Sk a následne za výrobu a vysielanie relácií v roku 2001 v sume 3 309 900,- Sk; v roku 2002 v sume 3 412 450,- Sk, zvýšené o mieru inflácie; v roku 2003 v sume 3 924 950,- Sk, zvýšené o mieru inflácie; pričom pre rok 2004 a ďalšie mala byť cena za služby a vysielanie na úrovni základnej ceny v roku 2003, zvýšenej o mieru inflácie. Z uvedeného je zrejmé, že stranami sporu dohodnutá cena za zmluvné plnenie nie je vo vzťahu k rozpočtu mesta zanedbateľnou čo do jej výšky a je schopná významným spôsobom ovplyvniť majetkovú podstatu žalovaného. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 patrí do skupiny najdôležitejších právnych úkonov, týkajúcich sa majetku mesta, ktorých schválenie patrilo do kompetencie mestského zastupiteľstva v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom ku dňu 19.06.2001. V zmysle § 9 ods. 2 písm. b), c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov schváleniu mestským zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú mestským zastupiteľstvom, ako aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Hospodárenie s majetkom mesta a s jeho finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou, pri ktorej zákon určuje niektoré obmedzenia mesta pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia Zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom mesta spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Z ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí vyplýva, že oprávnenie primátora uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku mesta alebo jeho majetkových práv je obmedzené nielen zákonom, ale aj záväzným aktom

mestského zastupiteľstva. V tomto kontexte je potrebné vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, keď práve toto ustanovenie priznáva mestskému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/12/2013 zo dňa 27.05.2014)

38.5. Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. aj napriek tomu, že zmluvné strany podľa tejto zmluvy plnili cca 10 rokov. Takýmto plnením nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon.

38.6. S právnym názorom o neplatnosti Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 z dôvodu, že predmetný právny úkon nebol schválený mestským zastupiteľstvom v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu 19.06.2001, sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4Obdo/49/2014, 4Obdo/69/2014 zo dňa 25.08.2015. Uviedol, že podľa citovaného zákonného ustanovenia mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života mesta, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Dovolací súd mal zato, že uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 je jedným z najdôležitejších právnych úkonov, týkajúcich sa majetku Mesta Trenčín, ktorá skutočnosť znamená, že k jej platnému uzatvoreniu bol nevyhnutný súhlas mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení mestského zastupiteľstva, spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže v danom prípade takýto prejav vôle Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčín absentuje, má táto skutočnosť za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy pre jej rozpor s § 39 Obč. zák.. Prejav vôle Mestského zastupiteľstva v Trenčíne uzatvoriť Zmluvu o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 nemožno vyvodiť ani z uznesení Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčín č. 136 zo dňa 31.08.2000, č. 106 zo dňa 19.06.2001 a č. 32 zo dňa 21.02.2002, na ktorých (okrem iného) založil svoju obranu žalobca. Neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani ďalší, žalobcom zdôrazňovaný fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali vzájomné plnenia 10 rokov, pretože ani uvedené plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa § 39 Obč. zák..

39. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 320 652,55 €, ktorú žaloba vyfakturoval žalovanému faktúrami č. 26/2010, č. 54/2010, č. 17/2011 a č. 41/2011 ako zmluvne dohodnutú odplatu za výrobu a vysielanie relácii na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 v znení jej Dodatkov č. 1 a 2 za obdobie rokov 2010 a 2011. Vzhľadom k absolútnej neplatnosti Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 v zmysle § 39 Obč. zák., však v súlade s § 34 Obč. zák. nevznikli stranám sporu práva a povinností stanovené v označenej zmluve. V konaní teda nebola v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. preukázaná povinnosť žalovaného plniť žalobcovi na základe uvedenej neplatnej zmluvy, ani povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi zmluvne dohodnutú odplatu za výrobu a vysielanie relácií za roky 2010 a 2011 spolu v sume 320 652,55 €. Taktiež nebolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením takéhoto záväzku.

40.1. Neplatnosť právneho úkonu môže, okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu dochádzalo k poskytovaniu plnenia na základe neplatnej Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, súd posúdil žalobou uplatnené právo aj z hľadiska právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia.

40.2. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč. zák. konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len

vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 Obč. zák.). V § 451 ods. 2 Obč. zák. je bezdôvodné obohatenie konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je získanie majetkového prospechu plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. V § 454 Obč. zák. ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia, doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2 Obč. zák.. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, a to že predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám, pričom je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451 ods. 1 Obč. zák. a v § 456 Obč. zák. je konkretizovaná v § 457 Obč. zák., podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

40.3.1. V zmysle § 457 Obč. zák. žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému v rokoch 2010 a 2011 poskytol neuhradené žalované plnenie podľa Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. Nepreukázal, že by v prípade, ak by bola predmetná zmluva platná, išlo o zmluvné plnenie, teda že by zmluvný vzťah strán sporu v rokoch 2010 a 2011 trval. Vzhľadom k tomu v konaní nebola preukázaná povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi v zmysle § 457 Obč. zák. titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, a ani omeškanie žalovaného s plnením takéhoto záväzku.

40.3.2. Z vyjadrení strán sporu a Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie vyplýva, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jej režim by bol v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu 19.06.2001 obchodnoprávny, keďže by išlo o zmluvu uzatvorenú medzi mestom a žalovaným ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti, týkajúcu sa zabezpečovania verejných potrieb. Z čl. IV bodu 6 uvedenej zmluvy vyplýva, že úhrada služieb a vysielania bola podmienená jej každoročným schválením v rozpočte mesta a mala byť upresnená dodatkami k tejto zmluve. Žalobca si bol vedomý toho, že úhrada dohodnutej ceny závisí od jej schválenia v rozpočte mesta, čo vyplýva aj z jeho žiadosti zo dňa 29.05.2001 o urýchlenie prerokovanie neplnenia Zmluvy o budúcej zmluvy, v ktorej s takouto podmienkou finančného plnenia nesúhlasil. Z listu žalovaného zo dňa 28.01.2010 vyplýva, že uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 546 zo dňa 17.12.2009 bol schválený rozpočet mesta pre rok 2010, v ktorom boli na úhradu ceny plnenia poskytovaného žalobcom na základe Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie schválené finančné prostriedky 60 000,- €, ktoré boli žalobcovi vyplatené (nie na žalované plnenie). Vzhľadom k tomu mal súd zato, že žalovaná cena plnenia v sume 320 652,55 € v rozpočte mesta schválená nebola, a preto v zmysle § 13 ods. 2 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov žalovaný nemohol uhradiť žalobcovi žalovanú finančnú čiastku. Takáto povinnosť by mu, v prípade platnosti zmluvy, nevznikla aj v dôsledku ustanovenia čl. IV bodu 6 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku neschválenia žalovaného finančného plnenia v sume 320 652,55 € v rozpočte mesta, aj s prihliadnutím na čl. IV bod 6 zmluvy, by (v prípade platnej zmluvy) vznikla na strane žalovaného dodatočná faktická nemožnosť takéhoto plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák., čím by došlo k zániku záväzkov žalovaného zo Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. Žalobca by teda, v prípade platnosti zmluvy, poskytoval v rokoch 2010 a 2011 žalované plnenie bez právneho dôvodu (nie podľa zmluvy), keďže povinnosť žalovaného plniť zo Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zanikla v zmysle § 575 Obč. zák. neschválením predmetného finančného plnenia v rozpočte mesta pre roky 2010 a 2011. Je potrebné prihliadnuť tiež na to, že ustanovenie § 457 Obč. zák. určuje pravidlo vzájomnej viazanosti práv a povinností účastníkov neplatnej zmluvy (ktorá v tomto prípade pre roky 2010 a 2011 nebola preukázaná), t.j. vyslovuje vzájomnú reštitučnú povinnosť účastníkov neplatnej zmluvy. To znamená, že právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán k plnenie na sebe vzájomne viazaná (ktorý v období rokov 2010 a 2011 v tomto spore nebol preukázaný). Platí tu teda zásada, zhodne ako v prípade zmluvne založenej synalagmy vyjadrenej v ust. § 560 Obč. zák., že splnenia záväzku sa môže domáhať len ten, kto sám už splnil (predmet bezdôvodného obohatenia vrátil), prípadne je pripravený svoj záväzok voči druhému splniť a zároveň s uplatnením svojho práva vracia alebo ponúka vrátenie toho, čo prijal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/21/2012 zo dňa 29.01.2014)

40.3.3. Zmenu právnej úpravy, vykonanú ust. § 13 ods. 2 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy účinným od 01.01.2005, súd v zmysle § 352 ods. 2 Obch. zák. neposúdil ako opodstatnený dôvod dodatočnej nemožnosti plnenia žalovaného zo Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie v prípade, ak by táto zmluva bola platná (čo však v konaní preukázané nebolo). V čl. IV bodu 6 uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, že dohodnutá úhrada služieb a vysielania bude realizovaná po schválení v rozpočte mesta. Z uvedeného vyplýva, že ak by bola úhrada schválená v rozpočte, žalovaný by ju mohol zrealizovať aj za účinnosti § 13 ods. 2 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, teda po 01.01.2005. Avšak práve neschválenie príslušnej úhrady v rozpočte mesta bolo dôvodom, pre ktorý žalovaný nemohol uhradiť žalované faktúry.

40.4. Z vyjadrení strán sporu je nesporné, že žalobca v období rokov 2010 a 2011 naďalej vyrábal a vysielal relácie dohodnuté v Zmluve o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom období nebola preukázaná neplatná zmluva ako právny dôvod jeho plnenia, mal súd za to, že vyrábanie a vysielanie predmetných relácii zo strany žalobcu možno posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu. Nebolo však preukázané, že by žalobca poskytoval takéto plnenie žalovanému alebo že by sa žalovaný takýmto plnením obohatil. Z tohto dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný bol nositeľom povinnosti vydať žalované bezdôvodné obohatenie. V konaní nebol preukázaný prevod práv k poskytnutému plneniu zo strany žalobcu na žalovaného.

40.5. Žalovaný listom zo dňa 28.01.2010 (okrem toho, že oznámil žalobcovi neschválenie predmetného plnenia v rozpočte, a teda nemožnosť plnenia z jeho strany žalobcovi v zmysle Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie) požiadal žalobcu, aby bez zbytočného odkladu ukončil poskytovanie služieb v zmysle predmetnej zmluvy, keďže mu tieto nemôže zaplatiť a žalobcovi by vznikali náklady, ktoré by neboli podložené plnením zo strany žalovaného. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom, ktoré malo vzniknúť jeho plnením žalovanému po doručení uvedeného listu v rokoch 2010 a 2011, nad rámec 60 000,- €, (za situácie, kedy ho žalovaný výslovne informoval o neschválení úhrady v rozpočte a požiadal ho o ukončenie predmetného plnenia a žalobca napriek tomu naďalej plnil), je výkonom práva zo strany žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto v zmysle § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu.

40.6. Žalobca v konaní tiež neuniesol dôkazné bremeno, keď v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. nepreukázal ani rozsah vydania bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 104/2008 zo dňa 30.06.2009) Súd podotýka, že dôkazné bremeno preukázania výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu, nie žalovaného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 13/2009 zo dňa 25.11.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo dňa 16.12.2008) Žalobca v konaní nepreukázal, že by výrobou a vysielaním predmetných relácií v rokoch 2010 a 2011 získal žalovaný majetkovú hodnotu. Žalobca tvrdil, že výška žalovaného bezdôvodného obohatenia zodpovedá dohodnutej cene vyrobených a odvysielaných programov. Toto jeho tvrdenie však súd zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. nemohol akceptovať, keďže nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy v zmysle § 457 Obč. zák.. V konaní nebolo preukázané ani nadobudnutie takých práv žalobcu k vyrobeným reláciám alebo k ich vysielaniu, ktoré by v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. odôvodňovali ich peňažnú náhradu vo výške obvyklej ceny, ktorá sa platila za porovnateľné plnenie v čase jeho poskytnutia za obdobných obchodných podmienok. Žalobca v konaní nepreukázal predmet bezdôvodného obohatenia, teda aká majetková hodnota vznikla v dôsledku jeho plnenia (výroby a vysielania relácií v mestskej televízií) v rokoch 2010 a 2011 na strane žalovaného. Nie je zrejmé, v čom malo bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívať, aký prospech mal žalovaný z predmetného plnenia. Z uvedených dôvodov súd nevykonal vo veci ani znalecké dokazovanie za účelom zistenia obvyklej ceny žalobcom vyrobených relácií a ich odvysielania, keďže v konaní nebolo preukázané, že by takáto hodnota predstavovala rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. S ohľadom na uvedené sú nadbytočné aj dôkazy, ktoré boli predložené na preukázaní primeranosti dohodnutej ceny plnenia vo vzťahu k obvyklej cene za obdobné plnenie. Okrem uvedeného, súd znalecké dokazovanie nevykonal

aj z toho dôvodu, že s ohľadom na list žalovaného zo dňa 28.01.2010 a ostatné okolnosti plnenia zmluvy (znalosť žalobcu o viazanosti úhrady na rozpočet), posúdil uplatnenie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1, § 456 a § 458 ods. 1 Obč. zák. za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 Obch. zák.. Súd podotýka, že výrobu a odvysielanie predmetných relácií žalobcom v roku 2010 a 2011 žalovaný právne relevantným spôsobom (s ohľadom na jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 23.09.2015) nespochybnil, v dôsledku čoho súd ani nevykonal dokazovanie žalobcom predloženými CD záznamami, ktoré mali obsahovať tieto relácie. Okrem toho, skutočnosť, že predmetné relácie boli vyrobené a odvysielané, za danej dôkaznej situácie, sama osebe, ani v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, nie je postačujúca na preukázanie rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák..

41. Na pojednávaní dňa 26.09.2014 žalobca doplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe tým, že trval na tom, že mu žalovaným plnením, ktoré mal žalobcovi poskytnúť v rokoch 2010 a 2011, vznikla škoda vo výške žalovanej istiny v dôsledku plnenia z neplatnej zmluvy. Súd uvedenú zmenu - rozšírenie žaloby pripustil uznesením č.k. 36Cb/72/2013 zo dňa 04.09.2017.

42.1. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 42 Obč. zák. nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zák.). Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009)

42.2. Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 268 Obch. zák. predstavuje zvláštny prípad predzmluvnej zodpovednosti. Toto ustanovenie je v pomere špeciality k ustanoveniu § 42 Obč. zák. Ak ide o obchodný vzťah, povinnosť tej strany, ktorá neplatnosť právneho úkonu spôsobila, na náhradu škody, ktorá v dôsledku neplatnosti právneho úkonu vznikla, sa riadi úpravou Obchodného zákonníka tak, ako by išlo o škodu spôsobenú porušením záväzku. K záveru, že uplatňovaný nárok na náhradu škody, spôsobenej neplatnosti zmluvy podľa ustanovení § 268 Obch. zák., je obchodným záväzkovým vzťahom, postačí predchádzajúci úsudok, že obchodný záväzkový vzťah by inak založil predmetný neplatný právny úkon. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3473/2009 zo dňa 27. 9. 2011)

42.3. Pre obchodné záväzkové vzťahy je platná právna úprava premlčania, obsiahnutá v § 387 až § 408 Obch. zák.. Pri práve na plnenie má v zmysle § 388 ods. 1 Obch. zák. premlčanie za následok, že právo nemôže byť priznané, ani uznané súdom, pokiaľ povinná osoba premlčanie namietne. Žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 26.09.2014 námietku premlčania žalobou uplatneného práva na náhradu škody v zmysle § 268 Obch. zák.. Podľa § 394 ods. 3 Obch. zák. pri práve na náhradu škody podľa § 268 Obch. zák. začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Zmluva o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zo dňa 19.06.2001 je absolútne neplatná, v dôsledku čoho v tomto prípade začala podľa § 394 ods. 3 Obch. zák. plynúť premlčacia doba odo dňa jej uzavretia (vzniku), teda od 19.06.2001, keďže absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku. V zmysle § 398 a § 397 Obch. zák. subjektívna štvorročná premlčacia doba uplynula dňom 19.06.2005. Právo na náhradu škody bolo žalobcom uplatnené na pojednávaní dňa 26.09.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu je žalobou uplatnené právo žalobcu na náhradu škody podľa § 268 Obch. premlčané, a aj preto ho súd v zmysle § 388 ods. 1 Obch. zák. nemohol priznať.

42.4. Ustanovenie § 268 Obch. zák. je kogentné. Upravuje povinnosť subjektu, ktorý neplatnosť právneho úkonu spôsobil, na náhradu škody vzniknutej v dôsledku neplatnosti právneho úkonu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu a jediným liberačným dôvodom, ktorým sa môže účastník zbaviť zodpovednosti, je nedostatok dobrej viery

druhého účastníka, v zákone daný podmienkou, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, o jeho neplatnosti vedela. Dôvodom absolútnej neplatnosti Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie bola absencia schválenia právneho úkonu Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne. Z predloženého návrhu na zriadenie televízneho štúdia, projektu televízie, ako aj z vyjadrení strán sporu je zrejmé, že žalobca sa aktívne podieľal na rokovaniach o zmluvných podmienkach Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, ako aj Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie, i keď samotné písomné vyhotovenie zmluvy pripravil žalovaný. Z vyjadrenia konateľa žalobcu je zrejmé, že bol prítomný na zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré malo schváliť predmetnú zmluvu, z čoho vyplýva, že vedel, že podmienkou platnosti predmetnej zmluvy je jej schválenie mestským zastupiteľstvom. Vzhľadom k tomu, že na príslušných zasadnutiach mestského zastupiteľstva bol konateľ žalovaného prítomný, mal vedomosť aj o tom, aké uznesenia mestské zastupiteľstvo schválilo, a čo bolo ich predmetom. Okrem toho, uznesenia mestského zastupiteľstva sú verejne prístupne, takže žalobca si mohol overiť ich obsah aj mimo zasadnutí mestského zastupiteľstva. Podľa názoru súdu, overenie skutočnosti, či predmetná zmluva bola schválená mestským zastupiteľstvom, je v tomto prípade nevyhnutné v rámci povinnosti konateľa konať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou v zmysle § 135a ods. 1 Obch. zák.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca o uvedenom dôvode neplatnosti predmetnej zmluvy vedel. Vzhľadom k tomu v zmysle § 268 Obch. zák. žalovanému nevznikla povinnosť nahradiť škodu spôsobenú neplatnosťou Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. Je potrebné tiež vziať na zreteľ, že mestá sú verejnoprávne korporácie a pokiaľ jednajú vo veciach súkromného práva, nie je možné tvorbu a prejav ich vôle mechanicky posudzovať rovnako akoby išlo napr. o obchodné spoločnosti. Oprávnenie mestského zastupiteľstva je vymedzené v § 11 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a preto nemôžu mať tretie osoby pri právnych úkonoch podľa citovaného zákonného ustanovenia pochybnosti o tom, že o takomto právnom úkone musí najskôr kladne rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. A pretože už od doby starých Rimanov platí, že „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), je bytostným záujmom tretích osôb, aby si overili, či pri danom právnom úkone bola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok jeho vzniku. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 721/2000 zo dňa 10.07.2001.

43.1. Žalobca si v spore uplatnil právo na náhradu škody, ktoré právne kvalifikoval ako právo na náhradu škody podľa § 268 Obch. zák.. V zmysle § 144 však právna kvalifikácia, uvedená v žalobe, nie je pre súd rozhodujúca. Nie je ani zmenou žaloby, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 58/99). Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že v prípade platnosti zmluvy by povinnosť žalovaného plniť zo Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie zanikla v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák., posúdil súd žalobcom uplatnené právo na náhradu škody aj podľa ust. § 353 Obch. zák., ktoré výslovne upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu v prípade zániku záväzku pre nemožnosť plnenia. Na základe tohto ustanovenia sa nahrádza škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zánikom povinnosti, plnenie ktorej sa stalo nemožným. Ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie, a to na základe ustanovenia § 374 upravujúceho všeobecnú úpravu náhrady škody. Úprava náhrady škody, spôsobená nemožnosťou plnenia, sa pritom spravuje ustanoveniami § 373 a nasl. Obch. zák., upravujúcimi náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti. Princíp objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. s možnosťou liberácie spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, pričom musí byť následkom protiprávneho konania. V zmysle § 379 Obch. zák. sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Vznik škody, rozsah skutočnej škody, ako aj rozsah ušlého zisku preukazuje poškodený.

43.2. Žalobca si v spore uplatnil náhradu škody v sume 320 652,55 €, pričom pri vyčíslení uvedenej výšky vychádzal z výšky nehradenej vyfakturovanej, zmluvne dohodnutej odmeny za plnenie, ktoré mal žalovanému poskytnúť v rokoch 2010 a 2011. Podľa jeho názoru, výška škody zodpovedá dohodnutej cene odvysielaných programov. Poukazoval na to, že sa jedná o skutočnú škodu. Zároveň uviedol, že ide o náklady, ktoré musel vynaložiť v dôsledku konania žalovaného pri plnení predmetnej zmluvy. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže v zmysle § 373 a § 353 Obch. zák. nepreukázal vznik škody a jej výšku, a tiež príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zánikom záväzku dlžníka, spôsobeným dodatočnou nemožnosťou plnenia. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či sa žalobca domáhal

skutočnej škody a ušlého zisku v zmysle § 379 Obch. zák. alebo aj náhrady nákladov vynaložených na plnenie v rokoch 2010 a 2011 v zmysle § 380 Obch. zák., teda v konaní nebolo preukázané, z čoho žalovaná škoda pozostáva, čo ju tvorí. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že v spore nebolo právo na náhradu škody v sume 320 652,55 € v zmysle § 373 a § 353 Obch. zák. uplatnené dôvodne. Žalobca pokladal za škodu neuhradenú, zmluvne dohodnutú cenu ním poskytnutého plnenia žalovanému. Z takto vyčíslenej škody nie je možné ustáliť jej opodstatnenosť v zmysle § 379 a § 380 Obch. zák.. V konaní nebola preukázaná skutočná škoda, teda či a o čo sa zmenšil majetok žalobcu; aké konkrétne náklady a v akej výške (vrátane ich opodstatnenosti a efektívnosti) žalobca vynaložil v príčinnej súvislosti so vznikom škody; ani ušlý zisk, teda vyčísliteľné hodnoty, o ktoré sa majetok žalobcu ako poškodeného v dôsledku škodne udalosti nezväčšil.

43.3. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.09.2014 vzniesol námietku premlčania v spore uplatneného práva na náhradu škody, ktorej dôvodnosť súd posúdil aj vo vzťahu k náhrade škody uplatnenej podľa § 353 Obch. zák.. V zmysle § 398 Obch. zák. pri premlčaní práva na náhradu škody je zakotvená štvorročná subjektívna premlčacia doba a desaťročná objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Žalobca sa o vzniku škody v sume 320 652,55 €, uplatnenej podľa § 353 Obch. zák., dozvedel z listu žalobcu zo dňa 28.01.2010, doručeného mu 29.01.2010, v ktorom mu žalovaný oznámil, že v dôsledku neschválenia predmetnej úhrady v rozpočte, nemôže vykonať úhrady za služby a vysielanie. Subjektívna premlčacia doba teda začala v tomto prípade plynúť odo dňa 29.01.2010, pričom uplynula dňom 29.01.2014. Právo na náhradu škody bolo žalobcom uplatnené na pojednávaní dňa 26.09.2014, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu je žalobou uplatnené právo žalobcu na náhradu škody podľa § 268 Obch. premlčané, a aj preto ho súd v zmysle § 388 ods. 1 Obch. zák. nemohol priznať.

44. Žalobca vedel o tom, že úhrada služieb a vysielania bude zo strany žalovaného realizovaná až po schválení v rozpočte mesta. Takto to mali strany sporu dohodnuté aj v čl. IV bode 6 Zmluvy o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie. Z toho vyplýva, že už pri uzavretí predmetnej zmluvy vedel, že ak predmetná položka v rozpočte mesta schválená nebude, nebude zo strany mesta zrealizovaná úhrada ním poskytnutých služieb. Z verejne prístupného uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 546 zo dňa 17.12.2009 mohol reálne zistiť, aký rozpočet mesto schválilo, pričom, podľa vyjadrenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, bol o obsahu uznesenia č. 546 žalobca informovaný aj listom žalovaného zo dňa 21.01.2010. Žalovaný opätovne o uvedenej skutočnosti informoval žalobcu listom zo dňa 28.01.2010, v ktorom mu zároveň oznámil aj nemožnosť ďalšieho plnenia z uvedeného dôvodu. Listom zo dňa 28.01.2010 žalovaný žalobcu tiež požiadal, aby bez zbytočného odkladu ukončil poskytovanie služieb v zmysle predmetnej zmluvy, nakoľko mu tieto nemôže zaplatiť, a teda by mu vznikali náklady, ktoré by neboli podložené plnením zo strany žalovaného. Žalobca však aj napriek uvedeným skutočnostiam pokračoval v poskytovaní predmetného plnenia nielen v roku 2010, ale aj v roku 2011, hoci vedel, že ani pre tento rok nebola v rozpočte schválená úhrada na základe predmetnej zmluvy. Žalobca teda vedel, že mu hrozí škoda a napriek tomu pokračoval v plnení, a to ešte aj v roku 2011, a ani s prihliadnutím na okolnosti prípadu (čl. IV bod 6 zmluvy, charakter zmluvného vzťahu dohodnutého s verejnoprávnou korporáciou, neschválenú príslušnú položku v rozpočte) neurobil žiadne opatrenia na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie. Podľa názoru súdu, týmto konaním žalobca porušil všeobecnú zakročovaciu povinnosť podľa § 384 Obch. zák.. Vzhľadom k tomu ani v zmysle § 384 Obch. zák. žalovanému nevznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu v sume 320 652,55 €, nakoľko žalobca pokračoval vo výrobe a vysielaní predmetných relácií napriek nesúhlasu žalovaného s plnením a jeho žiadosti o skočenie poskytovania predmetných služieb, pričom vedel o tom, že v rozpočte nebola schválená úhrada zmluvného plnenia v zmysle čl. IV bodu 6 zmluvy. Podľa názoru súdu, práve žalobca takýmto konaním v rokoch 2010 a 2011 porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák., v dôsledku čoho by mu v zmysle § 420 Obč. zák. vznikla zodpovednosť voči žalovanému za škodu, v prípade preukázania vzniku škody. Žalobca trval na tom, že aj v rokoch 2010 a 2011 pokračoval v plnení zmluvy, pričom oznámenie žalovaného nepovažoval za jej riadne ukončenie. Uvedené tvrdenie však neobstojí, pretože strany v sporu mali v zmluve výslovne podmienené úhrady zmluvného plnenia ich každoročným schválením v rozpočte mesta, o čom žalobca vedel a žalovaný si listom zo dňa 28.01.2010 splnil svoju notifikačnú (oznamovaciu) povinnosť stanovenú § 377 ods. 1 Obch. zák..

45.1. Žalobca si v spore uplatnil zaplatenie sumy 320 652,55 € aj titulom náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť porušením prevenčnej povinnosti ustanovenej § 415 Obč. zák., podľa ktorého je

každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. V konaní však porušenie uvedenej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného preukázané nebolo, a preto súd v zmysle § 415 a § 420 ods. 1 Obč. zák. nepovažoval takto uplatnené právo na náhradu škody za opodstatnené. Žalobca konkrétne neoznačil konanie žalovaného, ktorým by tento mal porušiť ustanovenie § 415 Obč. zák.. Skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobcovi žalované faktúry, za situácie, kedy táto úhrada nebola (aj podľa zmluvy) schválená v rozpočte mesta, nemožno posúdiť ako porušenie prevenčnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko v zmysle čl. IV bodu 6 žalobca vedel, že úhrada služieb bude (a môže byť) zrealizovaná až po jej schválení v rozpočte mesta.

45.2. Dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania práva na náhradu škody zo dňa 26.09.2014 súd posúdil aj vo vzťahu k náhrade škody uplatnenej podľa § 415 a § 420 ods. 1 Obč. zák.. Žalobca v konaní poukazoval na to, že žalovaný v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. zodpovedá aj za porušenie prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 Obč .zák.. Právo na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. bolo žalobcom uplatnené na pojednávaní dňa 26.09.2014. V zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. pri premlčaní práva na náhradu škody je zakotvená dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o vzniku škody v sume 320 652,55 €, uplatnenej podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., dozvedel z listu žalobcu zo dňa 28.01.2010, doručeného mu 29.01.2010, v ktorom mu žalovaný oznámil, že v dôsledku neschválenia predmetnej úhrady v rozpočte, nemôže vykonať úhrady za služby a vysielanie. Subjektívna premlčacia doba teda začala v tomto prípade plynúť odo dňa 29.01.2010, pričom uplynula dňom 29.01.2012. Právo na náhradu škody bolo žalobcom uplatnené na pojednávaní dňa 26.09.2014, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu je žalobou uplatnené právo žalobcu na náhradu škody podľa § 415 a § 420 ods. 1 Obč. zák. premlčané, a aj preto ho súd v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. nemohol priznať.

46. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu o zaplatenie sumy 320 652,55 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 59 227,- € od 10.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 121 586,10 € od 26.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 119 568,95 € od 15.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 20 270,50 € od 15.01.2012 do zaplatenia, zamietol ako nedôvodnú, keďže v konaní nebola preukázaná povinnosť žalovaného v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. uhradiť zmluvne dohodnutú cenu plnenia vyfakturovanú žalovanými faktúrami za roky 2010 a 2011; ani povinnosť žalovaného v zmysle § 457 Obč. zák. vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré malo žalovanému na úkor žalobcu vzniknúť plnením z neplatnej zmluvy; ani povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, § 456 a § 458 ods. 1 Obč. zák. na základe výroby a vysielania predmetných relácií žalobcom v období rokov 2010 a 2011 ako plnenia bez právneho dôvodu; ani povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu v zmysle § 268, § 353 Obch. zák. a § 420 ods. 1 Obč. zák.. Uplatnenú náhradu škody v sume 320 652,55 € súd nepriznal žalobcovi aj z dôvodu premlčania tohto práva v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby. Súd podotýka, že strany sporu citovali v konaní početnú judikatúru, týkajúcu sa tak postupu súdu v konaní, ako aj právneho posúdenia veci samej. Súd má zato, že postup súdu, ako aj právne posúdenie veci rešpektuje stranami sporu uvádzanú judikatúru a súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

47. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Žalovaný mal vo veci plný úspech (vrátane časti konania, v ktorej bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.